Biblická kniha číslo 9 — 1. Samuelova

Pisatelia: Samuel, Gád, Nátan

Miesto písania: Izrael

Písanie dokončené: asi 1078 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: asi 1180–1078 pred n. l.

1. Aká veľká zmena v organizácii národa Izraela nastala v roku 1117 pred n. l. a aké pomery mali potom nasledovať?

V ROKU 1117 pred n. l. dochádza k závažnej zmene v národnej organizácii Izraela. Bol ustanovený ľudský kráľ. Stalo sa to v čase, keď Samuel slúžil ako Jehovov prorok v Izraeli. Jehova to síce predvídal a predpovedal, ale napriek tomu zmena na monarchiu, ako si ju izraelský ľud vyžadoval, bola pre Samuela omračujúcou ranou. On, ktorý bol od narodenia oddaný Jehovovej službe a s plnou úctou uznával Jehovovu vládu, predvídal, že to pre jeho spoluobčanov v Božom svätom národe bude mať zhubné následky. Samuel ustúpil ich požiadavkám až na Jehovov príkaz. „A tak Samuel prehovoril k ľudu o tom, čo právom patrí ku kraľovaniu, a zapísal to do knihy a uložil ju pred Jehovom.“ ​(1. Sam. 10:25) Tak sa skončilo obdobie sudcov a začala sa éra ľudských kráľov, ktorá mala byť svedkom vzostupu Izraela k nebývalej moci a vážnosti, ale nakoniec aj k pádu do Jehovovej neľúbosti a k odlúčeniu od jeho priazne.

2. Kto napísal Prvú Samuelovu a aké vlastnosti mali títo ľudia?

² Kto by bol najvhodnejší pre vytvorenie božského záznamu o tomto závažnom období? Jehova vhodne vybral verného Samuela, aby začal písať o tejto dobe. „Samuel“ znamená „Božie meno“, a on bol skutočne vynikajúcim zástancom Jehovovho mena v tých dňoch. Zdá sa, že Samuel napísal prvých 24 kapitol knihy. Po jeho smrti sa ujali písania Gád a Nátan, ktorí dokončili správu o niekoľkých posledných rokoch tohto obdobia až po záznam o Saulovej smrti. To všetko naznačuje 1. Paralipomenon 29:29, kde čítame: „Čo sa týka záležitostí kráľa Dávida, prvých a posledných, sú tam zapísané medzi slovami proroka Nátana a medzi slovami vidiaceho Gáda.“ Na rozdiel od kníh Kráľov a Paralipomenon, Samuelove knihy sa prakticky vôbec neodvolávajú na predchádzajúce záznamy, a to dokazuje, že pisateľmi boli Dávidovi súčasníci Samuel, Gád a Nátan. Všetci títo traja muži sa tešili dôvere ako Jehovovi proroci a boli odporcami modlárstva, ktoré podrývalo silu národa.

3. a) Ako sa stala Prvá Samuelova samostatnou knihou Biblie? b) Kedy bola dokončená a aké obdobie zahŕňa?

³ Dve Samuelove knihy boli pôvodne jedným zvitkom čiže zväzkom. Kniha bola rozdelená, keď bola vydaná táto časť gréckej Septuaginty. V Septuaginte sa Prvá Samuelova nazývala Prvá Kráľov. Toto rozdelenie a názov Prvá Kráľov prevzala latinská Vulgáta a v katolíckych Bibliách pretrváva až dodnes. Prvá a Druhá Samuelova pôvodne tvorili jednu knihu, ako to vyplýva z masoretskej  poznámky k 1. Samuelovej 28:24, ktorá uvádza, že tento verš je v strede Samuelovej knihy. Kniha bola zrejme dokončená okolo roku 1078 pred n. l. Prvá Samuelova preto zahŕňa obdobie asi o málo dlhšie ako sto rokov, od roku 1180 do roku 1078 pred n. l.

4. Ako sa potvrdila presnosť správy v Prvej Samuelovej?

⁴ Presnosť tohoto záznamu potvrdzujú mnohé dôkazy. Zemepisné miesta zodpovedajú opísaným udalostiam. Je zaujímavé, že Jonatánov úspešný útok proti filištínskej posádke v Michmaši, ktorý spôsobil úplnú porážku Filištíncov, zopakoval v prvej svetovej vojne dôstojník britskej armády, ktorý podľa správ rozdrvil Turkov, lebo sa riadil orientačnými bodmi, opísanými v Samuelovej inšpirovanej správe. — 1. Sam. 14:4–14. *

5. Ako dosvedčujú pisatelia Biblie pravosť Prvej Samuelovej?

⁵ Sú však ešte závažnejšie dôkazy inšpirácie a vierohodnosti tejto knihy. Obsahuje totiž prekvapujúce splnenie Jehovovho proroctva, že Izrael si bude žiadať kráľa. (5. Mojž. 17:14; 1. Sam. 8:5) O mnoho rokov neskôr Hozeáš potvrdil túto správu, keď uvádza Jehovove slová: „Dal som ti kráľa vo svojom hneve a odnímem ho vo svojej zúrivosti.“ ​(Hoz. 13:11) Peter označil Samuela za inšpirovaného, keď o ňom hovorí ako o prorokovi, ktorý ‚jasne oznámil Ježišove dni‘. (Sk. 3:24) Pavol citoval 1. Samuelovu 13:14 v krátkom zhrnutí dejín Izraela. (Skutky 13:20–22) Sám Ježiš dal tomuto záznamu pečať vierohodnosti, keď sa pýtal farizejov svojej doby: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď on a muži, ktorí boli s ním, vyhladli?“ A potom im rozprával, ako Dávid požiadal o chlieb predloženia. (Mat. 12:1, 4; 1. Sam. 21:1–6) Aj Ezdráš prijal správu za pravú, ako sme sa už zmienili. — 1. Par. 29:29.

6. Z akého ďalšieho vnútorného biblického dôkazu vyplýva vierohodnosť Prvej Samuelovej?

⁶ Každá zmienka o Dávidovi kdekoľvek v Písme potvrdzuje, že Samuelova kniha je časťou Božieho inšpirovaného Slova, pretože je to pôvodná správa o Dávidových činoch. O niektorých jej udalostiach sa dokonca hovorí v nadpisoch Dávidových žalmov, ako napríklad v Žalmoch 59 (1. Sam. 19:11), 34 (1. Sam. 21:13, 14) a 142 (1. Sam. 22:1 alebo 24:1, 3). A tak vnútorný dôkaz Božieho vlastného Slova nezvratne potvrdzuje vierohodnosť Prvej Samuelovej.

OBSAH PRVEJ SAMUELOVEJ

7. O živote ktorých izraelských vodcov hovoria dejiny obsiahnuté v tejto knihe?

⁷ Kniha zahŕňa sčasti alebo úplne obdobie života štyroch izraelských vodcov: veľkňaza Éliho, proroka Samuela, prvého kráľa Saula a Dávida, ktorý bol pomazaný za ďalšieho kráľa.

8. Za akých okolností sa narodí Samuel a ako sa stane „Jehovovým služobníkom“?

⁸ Éliho sudcovstvo a Samuelova mladosť (1:1–4:22). Na začiatku správy sa zoznamujeme s Annou, milovanou manželkou Lévitu Elkána. Je bezdetná, a preto ňou Elkánova druhá manželka Peninna opovrhuje. Rodina je na jednej zo svojich ročných návštev v Šíle, kde je uložená truhla Jehovovej zmluvy, a Anna sa vrúcne modlí k Jehovovi o syna. Sľubuje, že dá dieťa do služby Jehovovi, ak bude jej modlitba vypočutá. Boh vypočul jej prosbu a Anna porodí syna, Samuela. Akonáhle ho odstavila, privádza ho do Jehovovho domu a zveruje ho ako ‚požičaného Jehovovi‘ do starostlivosti veľkňaza Éliho. (1:28) Anna spieva nádhernú pieseň vďakyvzdania a šťastia. Chlapec sa stáva „Jehovovým služobníkom pred kňazom Élim“. — 2:11.

9. Ako sa stane Samuel prorokom v Izraeli?

⁹ S Élim nie je všetko v poriadku. Je starý a z jeho dvoch synov sa stali neužitoční naničhodníci, ktorí „neuznávali Jehovu“. (2:12) Používajú svoj kňazský úrad na uspokojenie svojej chamtivosti a nemravných chúťok. Éli zanedbáva ich nápravu. Jehova preto posiela božské posolstvá proti Éliho domu a varuje, že „v tvojom dome nebude starca“ a že obaja Éliho synovia zomrú v jeden deň. (1. Sam. 2:30–34; 1. Kráľ. 2:27) Nakoniec posiela chlapca Samuela za Élim s prenikavým posolstvom súdu. Tak je mladý Samuel potvrdený ako prorok v Izraeli. — 1. Sam. 3:1, 11.

10. Ako Jehova vykoná rozsudok nad domom Éliho?

¹⁰ Jehova vykoná v patričnom čase svoj rozsudok tak, že privedie Filištíncov. Izraeliti prinesú s hlasitým pokrikom truhlu zmluvy zo Šíla do svojho vojenského tábora, lebo priebeh boja sa obracia proti Izraelu. Keď Filištínci počujú krik a dozvedia sa, že do izraelského tábora bola prinesená Truhla, vynaložia všetky svoje sily a dosiahnu nad Izraelitmi prekvapujúce víťazstvo. Izrael je úplne rozdrvený. Filištínci sa zmocnia Truhly a obaja Éliho synovia zomierajú. Éli s rozochveným srdcom vypočuje správu. Pri zmienke o Truhle spadne dozadu zo svojho sedadla, zlomí si väz a zomrie. Tak končí jeho štyridsaťročné sudcovské obdobie. Naozaj „sláva odišla od Izraela“, lebo Truhla predstavuje Jehovovu prítomnosť v jeho ľude. — 4:22.

11. Ako sa ukáže, že Truhla nie je žiadnym talizmanom?

¹¹ Samuel súdi Izrael (5:1–7:11). Teraz musia aj Filištínci zistiť na svoj veľký zármutok, že Jehovova truhla sa nesmie používať ako talizman. Keď  prinesú Truhlu do Dágonovho chrámu v Ašdóde, ich boh spadne na tvár. Nasledujúci deň Dágon opäť spadne tvárou na prach, tento raz s odťatou hlavou a oboma dlaňami. Tak vznikol poverčivý zvyk Filištíncov ‚nestúpať na Dágonov prah‘. (5:5) Filištínci sa ponáhľajú s Truhlou do Gádu a potom do Ekrona, ale nepomáha to! Prichádza trápenie v podobe paniky, hemoroidov a pohromy hlodavcov. Nakoniec predstavitelia aliancie Filištíncov, zúfalí z rastúcich smrteľných strát, vracajú Truhlu na novom voze ťahanom dvoma kravami, ktoré dávali cicať. V Bet-šemeši postihne niektorých Izraelitov pohroma, lebo sa pozerajú na Truhlu. (1. Sam. 6:19; 4. Mojž. 4:6, 20) Nakoniec Truhla zostáva v dome Abinadába v lévitskom meste Kirjat-jearim.

12. Aké požehnania vyplývajú zo Samuelovej obhajoby pravého uctievania?

¹² Truhla zostáva v Abinadábovom dome dvadsať rokov. Samuel, ktorý vyrástol v muža, nabáda Izrael, aby odstránil Baalov a obrazy Aštoret a slúžil Jehovovi celým svojím srdcom. Urobia to. Keď sa zhromaždia do Micpy uctievať, predstavitelia aliancie Filištíncov sa chopia príležitosti na boj, a tak zaskočia Izraelitov. Tí vzývajú Jehovu prostredníctvom Samuela. Hlasitý hluk hromu od Jehovu spôsobuje, že Filištínci sú zmätení, a Izraeliti posilnení obeťou a modlitbou dosahujú zdrvujúce víťazstvo. Odvtedy je ‚Jehovova ruka proti Filištíncom naďalej po všetky Samuelove dni‘. (7:13) Samuel však neodpočíva. Po celý svoj život súdi Izrael a robí každý rok okružnú cestu z Rámy, severne od Jeruzalema, do Bételu, Gilgalu a Micpy. V Ráme postaví Jehovovi oltár.

13. Ako Izrael zavrhne Jehovu ako Kráľa a pred akými následkami varuje Samuel?

¹³ Prvý kráľ Izraela, Saul (8:1–12:25). Samuel zostarol v Jehovovej službe, ale jeho synovia nechodia po cestách svojho otca, lebo prijímajú úplatky a prevracajú súd. V tomto čase prichádzajú izraelskí starší muži k Samuelovi so žiadosťou: „Ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako všetky národy.“ ​(8:5) Samuel je veľmi znepokojený a hľadá Jehovu v modlitbe. Jehova odpovedá: „Nezavrhli teba, ale zavrhli mňa, aby som nebol nad nimi kráľom... A teraz počúvaj ich hlas.“ ​(8:7–9) Samuel ich najprv varuje pred hroznými následkami ich buričskej žiadosti: služba vo vojsku, dane, strata slobody a nakoniec trpký zármutok a krik k Jehovovi. Ľud sa však nedá odradiť od svojich prianí a žiada si kráľa.

14. Ako je Saul uvedený do kráľovského úradu?

¹⁴ Teraz sa stretávame so Saulom, Kíšovým synom z kmeňa Benjamin, s najkrajším a najvyšším mužom v Izraeli. Privádzajú ho k Samuelovi, ktorý ho poctí na hostine, pomaže ho a potom predstaví celému Izraelu na zhromaždení v Micpe. Hoci sa Saul najprv skrýva medzi batožinami, nakoniec je predstavený ako Jehovov vyvolený. Samuel ešte raz pripomína Izraelu, čo právom patrí ku kráľovskej vláde, a zapíše to do knihy. Avšak až po víťazstve nad Ammonitmi, keď Saul vyslobodí obkľúčený Jábeš v Gileáde, jeho postavenie ako kráľa sa upevní a ľud v Gilgale potvrdí jeho kraľovanie. Samuel ich opäť nabáda, aby sa báli Jehovu, aby mu slúžili a poslúchali ho, a vzýva Jehovu, aby poslal znamenie v podobe hromu a dažďa, čo je v období žatvy nezvyčajné. Bázeň vzbudzujúcim spôsobom Jehova prejavuje svoj hnev nad tým, že ho zavrhli ako Kráľa.

15. Aký opovážlivý hriech vedie k Saulovmu zlyhaniu?

¹⁵ Saulova neposlušnosť (13:1–15:35). Keď Filištínci stále dorážajú na Izrael, Saulov odvážny syn Jonatán pobije filištínsku posádku. Nepriateľ posiela z pomsty obrovské vojsko, ktorého počet je ‚ako piesku na brehu mora‘, a utáborí sa v Michmaši. V radoch Izraelitov vzniká nepokoj. ‚Keby tak prišiel Samuel a poskytol nám vedenie od Jehovu!‘ Saul netrpezlivo čaká na Samuela a zhreší tým, že opovážlivo obetuje sám zápalnú obeť. Náhle sa objaví Samuel. Nevšíma si Saulove chabé výhovorky a oznamuje Jehovov súd: „A teraz tvoje kráľovstvo nepotrvá. Jehova si istotne nájde muža príjemného svojmu srdcu a Jehova ho poverí ako vodcu nad svojím ľudom, lebo si nedodržal, čo ti prikázal Jehova.“ — 13:14.

16. Aké ťažkosti zaviní Saulova unáhlenosť?

¹⁶ Jonatán v horlivosti za Jehovovo meno opäť zaútočí na filištínsku prednú hliadku, teraz len so svojím zbrojnošom, a rýchlo pobije asi 20 mužov. Otrasy zeme zvýšia zmätok nepriateľov. Sú rozohnaní a Izrael ich prenasleduje. Avšak úplná sila víťazstva je oslabená Saulovou unáhlenou prísahou, ktorá zakazuje bojovníkom jesť, kým sa boj neskončí. Muži sa rýchlo unavia a zhrešia proti Jehovovi, lebo jedia mäso z čerstvo zabitých zvierat, ktoré nemali čas vykrvácať. Avšak Jonatán sa občerstvil medom z plástu ešte predtým, ako počul o prísahe, ktorú potom odvážne odsudzuje ako prekážku. Ľud ho vykupuje zo smrti za veľkú záchranu, ktorú spôsobil v Izraeli.

17. Aké ďalšie zavrhnutie Saula nasleduje po jeho druhom vážnom hriechu?

¹⁷ Teraz je čas vyniesť Jehovov rozsudok nad opovrhnutiahodnými Amalekitmi. (5. Mojž. 25:17 až 19) Majú byť úplne vyhladení. Nemá byť ušetrený nikto, človek ani zviera. Nemá sa brať žiadna  korisť. Všetko sa musí oddať zničeniu. Avšak Saul neposlušne zachová Agaga, kráľa Amalekitov, a najlepšie z drobného stáda a z dobytka, údajne, aby to obetoval Jehovovi. To sa tak znepáči Bohu Izraela, že inšpiruje Samuela, aby vyslovil druhé zavrhnutie Saula. Samuel prehliada Saulove výhovorky, ktoré majú zachrániť jeho prestíž a oznamuje: „Či má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť,... Pretože si zavrhol Jehovovo slovo, on zavrhuje teba, aby si nebol kráľom.“ ​(1. Sam. 15:22, 23) Potom Saul natiahne v naliehavej prosbe ruku k Samuelovi a chytí ho za plášť, z ktorého sa však časť odtrhne a zostane mu v ruke. Samuel ho ubezpečí, že Jehova práve tak odtrhne kráľovstvo od Saula a dá ho lepšiemu mužovi. Samuel potom zdvihne meč, popraví Agaga a obracia sa chrbtom k Saulovi, aby ho už nikdy nevidel.

18. Na akom základe si Jehova vyvolí Dávida?

¹⁸ Pomazanie Dávida, jeho chrabrosť (16:1 až 17:58). Jehova vedie Samuela k domu Izaiho v Betleheme v Judsku, aby vybral a pomazal budúceho kráľa. Jeden za druhým predstupujú Izaiho synovia, ale sú odmietnutí. Jehova pripomína Samuelovi: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam, ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ ​(16:7) Nakoniec Jehova dáva najavo, že schvaľuje Dávida, najmladšieho, o ktorom sa píše, že mal „rumenec, [bol] mladý muž s krásnymi očami a pekného výzoru“, a Samuel ho pomaže olejom. (16:12) Na Dávida teraz zostúpi Jehovov duch, ale u Saula sa prejaví zlý duch.

19. Aké prvé víťazstvo dosiahne Dávid v Jehovovom mene?

¹⁹ Filištínci opäť robia nepriateľské vpády do Izraela a stavajú do popredia svojho bojovníka Goliáta, obra vysokého 6 lakťov a piaď (asi 290 centimetrov). Je taký obrovský, že jeho drôtená košeľa váži okolo 57 kilogramov a hrot jeho kopije asi 6,8 kilogramu. (17:4, 5, 7) Deň čo deň vyzýva tento Goliát rúhavo a opovržlivo Izrael, aby vybrali muža, ktorý by šiel bojovať, ale nikto neodpovedá. Saul sa trasie od strachu vo svojom stane. Avšak prichádza Dávid, aby si vypočul Filištíncovo podpichovanie. So spravodlivým rozhorčením a veľkou odvahou Dávid zvolá: „Kto je ten neobrezaný Filištínec, že musí podpichovať bojové línie živého Boha?“ ​(17:26) Dávid odmieta Saulovu výzbroj, lebo ju nikdy predtým nevyskúšal, a vychádza do boja vyzbrojený len pastierskou palicou, prakom a piatimi hladkými kameňmi. Pre Goliáta je zápas s týmto mladým pastierskym chlapcom pod jeho dôstojnosť, a privoláva na Dávida zlo. Zaznie odpoveď plná dôvery: „Prichádzaš ku mne s mečom a s kopijou a s oštepom, ale ja prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk.“ ​(17:45) Stačí iba jeden dobre mierený kameň vymrštený z Dávidovho praku, a popredný bojovník Filištíncov sa zrúti na zem. Dávid beží k nemu, sledovaný oboma vojskami, vytiahne obrov meč a utína ním hlavu jeho majiteľa. Jehova spôsobil veľké oslobodenie! Aká radosť nastáva v izraelskom tábore! Filištínci sa dajú na útek, lebo ich popredný bojovník je mŕtvy, a jasajúci Izraeliti ich horlivo prenasledujú.

20. Ako sa odlišuje Jonatánov postoj k Dávidovi od Saulovho postoja?

²⁰ Saul prenasleduje Dávida (18:1–27:12). Dávidovo nebojácne konanie na úžitok Jehovovho mena mu otvára podivuhodné priateľstvo s Jonatánom. To je Saulov syn a prirodzený kráľov nástupca. Jonatán si Dávida ‚zamiluje ako svoju vlastnú dušu‘, takže spolu uzavrú zmluvu, že budú priateľmi. (18:1–3) Pretože Dávidova povesť začína byť v Izraeli oslavovaná, Saul sa snaží v hneve zabiť Dávida, hoci mu dá za manželku svoju dcéru Míchal. Saul je vo svojom nepriateľstve stále nepríčetnejší, takže Dávid musí nakoniec s Jonatánovou milujúcou pomocou utiecť. Obaja pri lúčení plačú a Jonatán znova potvrdzuje Dávidovi svoju vernosť slovami: „Kiež sám Jehova dokáže, že je medzi mnou a tebou a medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom na neurčitý čas.“ — 20:42.

21. Aké udalosti sú spojené s Dávidovým útekom pred Saulom?

²¹ Na úteku pred rozhorčeným Saulom prichádza Dávid a jeho malá skupina vyhladovaných stúpencov do Nóbu. Tu im kňaz Achimelech dovolí, aby jedli svätý chlieb predloženia, keď ho Dávid ubezpečí, že on a jeho muži sa zdržali žien. Ozbrojený Goliátovým mečom Dávid teraz uteká do Gátu na filištínskom území, kde predstiera nepríčetnosť. Ide ďalej do adulamskej jaskyne, potom do Moábu a neskôr na radu proroka Gáda späť do judskej krajiny. Nepríčetne žiarlivý Saul sa obáva povstania v Dávidov prospech, a preto posiela Edomitu Doéga pobiť kňazské obyvateľstvo Nóbu. Len Abiatár unikne a pripojí sa k Dávidovi. Stáva sa kňazom skupiny.

22. Ako dokáže Dávid vernosť Jehovovi a úctu k jeho organizácii?

²² Dávid teraz vedie ako verný Jehovov služobník účinnú partizánsku vojnu proti Filištíncom. Saul však pokračuje vo svojom veľkom ťažení, aby sa zmocnil Dávida. Zhromaždí svojich bojovníkov a prenasleduje Dávida „v pustatine En-gedi“. (24:1) Dávidovi, Jehovovmu milovanému, sa vždy podarí mať náskok pred prenasledovateľmi. Pri jednej príležitosti má možnosť zabiť Saula, ale neurobí to, iba odreže kus Saulovho plášťa na  dôkaz, že mu ušetril život. Ale aj tento neškodný skutok zasiahne Dávidovo srdce, lebo cíti, že konal proti Jehovovmu pomazanému. Akú hlbokú úctu má Dávid k Jehovovej organizácii!

23. Ako dosiahne Abigail pokoj s Dávidom a ako sa nakoniec stane jeho manželkou?

²³ Správa teraz oznamuje Samuelovu smrť. (25:1) Ďalší pisár, Samuelov nástupca, však pokračuje v záznamoch. Dávid žiada, aby Nábal v Maone v Judsku zaobstaral jemu a jeho mužom potravu za priateľské zaobchádzanie s jeho pastiermi. Nábal sa však ‚osopí‘ na Dávidových mužov, a Dávid sa vydá potrestať ich. (25:14) Nábalova manželka Abigail si uvedomuje nebezpečenstvo, tajne zaobstará Dávidovi potraviny a upokojí ho. Dávid ju žehná za tento rozvážny čin a posiela ju v pokoji späť. Keď Abigail informuje Nábala, čo sa stalo, zasiahne to jeho srdce a o desať dní umiera. Dávid sa teraz ožení s vľúdnou a krásnou Abigail.

24. Ako Dávid opäť ušetrí Saulov život?

²⁴ Saul tretí raz fanaticky prenasleduje Dávida a opäť zakúsi Dávidovo milosrdenstvo. Na Saula a jeho mužov padá „hlboký spánok od Jehovu“. To umožňuje Dávidovi, aby vstúpil do tábora a vzal Saulovu kopiju, ale zdrží sa toho, aby vztiahol ruku „proti Jehovovmu pomazanému“. (26:11, 12) Dávid je nútený druhý raz utiecť k Filištíncom a hľadať tam útočisko. Poskytujú mu na bývanie Ciklag, odkiaľ podniká výpady proti iným nepriateľom Izraela.

25. Aký tretí závažný hriech spácha Saul?

²⁵ Saulov samovražedný koniec (28:1–31:13). Predstavitelia aliancie Filištíncov postupujú so spojenými vojskami k Šunemu. Saul tiahne proti nim a zaujme postavenie pri vrchu Gilboa. Zúfalo hľadá vedenie, ale od Jehovu nedostáva žiadnu odpoveď. Keby tak mohol nadviazať spojenie so Samuelom! Prestrojí sa a dopúšťa sa ďalšieho závažného hriechu: ide vyhľadať špiritistické médium v En-dore za líniami Filištíncov. Keď nájde túto ženu, prosí ju, aby nadviazala preňho spojenie so Samuelom. Vo svojej dychtivej túžbe dospieť rýchle k nejakým záverom sa Saul domnieva, že prízrak vyvolaný médiom je mŕtvy Samuel. Ale „Samuel“ nemá pre kráľa žiadne utešujúce posolstvo: zajtra zomrie, a presne podľa Jehovových slov mu bude kráľovstvo odňaté. V druhom tábore sa predstavitelia aliancie Filištíncov chystajú do boja. Keď medzi sebou vidia Dávida a jeho mužov, podozrievajú ich a posielajú domov. Dávidovi muži prichádzajú späť do Ciklagu práve včas! Amalekitskí nájazdníci odviekli rodinu a majetok Dávida a jeho mužov. Dávid ich však prenasleduje a dostáva všetko bez ujmy späť.

26. Ako sa končí nešťastná vláda prvého izraelského kráľa?

²⁶ Teraz sa začína boj na vrchu Gilboa. Izrael utrpí katastrofálnu porážku a Filištínci ovládnu strategické oblasti krajiny. Jonatán a iní Saulovi synovia sú pobití a smrteľne zranený Saul sa zabije svojím vlastným mečom — spácha samovraždu. Víťazní Filištínci zavesia telá Saula a jeho troch synov na múr mesta Bet-šan, ale muži z Jabeš-gileádu ich zvesia z tohto potupného miesta. Nešťastná vláda prvého izraelského kráľa tak dospela k svojmu katastrofálnemu koncu.

PREČO JE UŽITOČNÁ

27. a) V čom sklamali Éli a Saul? b) V akých ohľadoch sú Samuel a Dávid vynikajúcimi príkladmi pre dozorcov a mladých služobníkov?

²⁷ Aký zaujímavý príbeh obsahuje Prvá Samuelova! Je úplne poctivá v každej podrobnosti a odhaľuje súčasne slabosť i silu Izraela. Hovorí sa tu o štyroch izraelských vodcoch, z ktorých dvaja dbali a dvaja nedbali na Boží zákon. Všimnime si, ako zlyhali Éli a Saul: prvý z nich bol nedbalý, keď mal konať a druhý konal opovážlivo. Naopak, Samuel a Dávid prejavili lásku k Jehovovej ceste od svojej mladosti, a preto sa im darilo. Aké cenné poučenie tu nachádzame pre všetkých dozorcov! Aké je nevyhnutné, aby boli pevní, bdeli nad čistotou a poriadkom v Jehovovej organizácii, mali úctu k Božiemu usporiadaniu, boli nebojácni, vyrovnaní, odvážni a láskyplne brali ohľad na iných. (2:23, 25; 24:5, 7; 18:5, 14–16) Všimnime si tiež, že tí dvaja, ktorí boli úspešní, mali výhodu dobrej teokratickej výchovy od mladosti a že od útleho veku odvážne odovzdávali Jehovovo posolstvo a strážili to, čo im bolo zverené. (3:19; 17:33–37) Kiež sa dnes všetci mladí ctitelia Jehovu stanú mladými „Samuelmi“ a „Dávidmi“!

28. Ako je zdôraznená poslušnosť a akú radu Prvej Samuelovej opakujú neskôr iní pisatelia Biblie?

²⁸ Zo všetkých užitočných slov tejto knihy by sme si mali jasne zapamätať tie, ktoré vyslovil Samuel pod Jehovovou inšpiráciou v rozsudku nad Saulom, ktorý zlyhal, keď mal ‚vytrieť spod nebies zmienku o Amalekovi‘. (5. Mojž. 25:19) Poučenie, že ‚poslušnosť je lepšia ako obeť‘, sa opakuje v rôznych obmenách v Hozeášovi 6:6, Micheášovi 6:6–8 a v Markovi 12:33. (1. Sam. 15:22) Podstatné je, že dnes máme úžitok z tejto inšpirovanej správy, keď vo všetkom poslúchame hlas Jehovu, svojho Boha. V 1. Samuelovej 14:32, 33 sme tiež upozornení, aby sme boli poslušní, keď rešpektujeme svätosť krvi. Jesť mäso bez náležitého vyliatia krvi sa považovalo za ‚hriech proti Jehovovi‘. Podľa vysvetlenia v Skutkoch 15:28, 29 sa to vzťahuje aj na kresťanský zbor.

29. Akého národného omylu sa dopustil Izrael a ako táto kniha opisuje jeho dôsledky? Aká výstraha je to pre svojvoľných ľudí?

 ²⁹ Prvá Samuelova ukazuje žalostný omyl národa, ktorý považoval Božiu vládu z neba za nepraktickú. (1. Sam. 8:5, 19, 20; 10:18, 19) Sú tu názorne i prorocky vykreslené osídla a slabosť ľudskej vlády. (8:11, 18; 12:1–17) Saul je na začiatku vykreslený ako skromný muž, ktorý mal Božieho ducha (9:21; 11:6), ale jeho súdnosť sa zatemnila a jeho srdce zatrpklo, keď poľavil v láske k spravodlivosti a vo viere v Boha. (14:24, 29, 44) Jeho počiatočnú povestnú horlivosť zatienili jeho neskoršie opovážlivé činy, neposlušnosť a nevernosť voči Bohu. (1. Sam. 13:9; 15:9; 28:7; Ezech. 18:24) Nedostatok jeho viery prinášal so sebou neistotu, ktorá vyústila do závisti, nenávisti a vraždy. (1. Sam. 18:9, 11; 20:33; 22:18, 19) Zomrel, ako žil; sklamal svojho Boha i svoj národ a je výstrahou každému, kto by sa stal ‚svojvoľným‘ ako on. — 2. Petra 2:10–12.

30. Aké Samuelove vlastnosti môžu užitočne pestovať novodobí Boží služobníci?

³⁰ Akým protikladom je dobro, ktoré je tu zobrazené! Všimnime si napríklad životný beh verného Samuela, ktorý slúžil Izraelu celý svoj život bez podvodu, straníckosti alebo nadržiavania. (1. Sam. 12:3–5) Od svojho chlapčenstva túžil poslúchať (3:5), bol zdvorilý a úctivý (3:6–8), spoľahlivý pri konaní svojich povinností (3:15), neochvejný vo svojom zasvätení a oddanosti (7:3–6; 12:2), ochotný počúvať (8:21), pripravený podporovať Jehovove rozhodnutia (10:24), pevný vo svojom súde bez ohľadu na osobnosti (13:13), zameraný na poslušnosť (15:22), vytrvalý pri plnení úloh (16:6, 11) a navyše druhí o ňom podávali priaznivú správu. (2:26; 9:6) Nielenže by jeho služba v mladosti mala povzbudiť mladých ľudí, aby sa dnes ujali služby (2:11, 18), ale aj jeho vytrvalosť a neúnavnosť až do konca jeho dní by mala podoprieť tých, ktorí sú unavení starobou. — 7:15.

31. V čom bol Jonatán vynikajúcim príkladom?

³¹ Potom je tu nádherný príklad Jonatána. Neprejavil žiadne nepriateľstvo, keď bol Dávid pomazaný za kráľa, hoci mohol sám zdediť korunu. Skôr uznal Dávidove vynikajúce vlastnosti a uzavrel s ním zmluvu, že budú priateľmi. Podobné nesebecké priateľstvo môže byť nanajvýš budujúce a povzbudzujúce pre tých, ktorí dnes verne slúžia Jehovovi. — 23:16–18.

32. Aké vynikajúce ženské povahové črty môžeme pozorovať u Anny a Abigail?

³² Ženy tu nájdu príklad Anny, ktorá pravidelne sprevádzala svojho manžela na miesto Jehovovho uctievania. Bola zbožnou, pokornou ženou, ktorá sa vzdala spoločenstva so svojím synom, aby dodržala slovo a dala najavo ocenenie Jehovovej láskavosti. A jej odmena bola naozaj podivuhodná: videla, ako nastupuje celoživotnú plodnú službu Jehovovi. (1:11, 21–23, 27, 28) Príkladom je aj Abigail, ktorá prejavila ženskú podriadenosť a rozumnosť, čo si získalo Dávidovu pochvalu, takže sa neskôr stala jeho manželkou. — 25:32–35.

33. K akému životnému behu by nás mala povzbudzovať Dávidova nebojácna láska a vernosť?

³³ Dávidova láska k Jehovovi je dojímavo vyjadrená v žalmoch, ktoré Dávid zložil, keď ho v pustatine prenasledoval Saul, „Jehovov pomazaný“, ktorý zišiel na scestie. (1. Sam. 24:6; Žalm 34:7, 8; 52:8; 57:1, 7, 9) A s akým precíteným ocenením Dávid posvätil Jehovovo meno, keď odvážne odpovedal na posmech Goliáta! „Ja prichádzam k tebe v mene Jehovu vojsk... V tento deň ťa Jehova vydá do mojej ruky... a ľudia celej zeme spoznajú, že jestvuje Boh, ktorý patrí Izraelu. A celý tento zbor spozná, že Jehova nezachraňuje ani mečom, ani kopijou, lebo boj patrí Jehovovi, a vydá vás do našej ruky.“ ​(1. Sam. 17:45–47) Dávid, odvážny a verný Jehovov „pomazaný“ velebil Jehovu ako Boha celej zeme a ako jediný pravý zdroj záchrany. (2. Sam. 22:51) Kiež vždy nasledujeme tento nebojácny príklad.

34. Ako sa ďalej rozvíjajú Jehovove predsavzatia s Kráľovstvom v súvislosti s Dávidom?

³⁴ A čo hovorí Prvá Samuelova o postupnom rozvíjaní Božích predsavzatí s Kráľovstvom? To nás privádza k skutočnému vrcholu tejto biblickej knihy. Práve tu sa stretávame s Dávidom, ktorého meno pravdepodobne znamená „milovaný“. Jehova naozaj Dávida miloval a vyvolil si ho ako „muža príjemného svojmu srdcu“, vhodného, aby sa stal kráľom v Izraeli. (1. Sam. 13:14) Tak prešlo kráľovstvo do kmeňa Júda, v súlade s Jakobovým požehnaním v 1. Mojžišovej 49:9, 10, a vláda mala zostať v kmeni Júda, kým nepríde Vládca, ktorému bude patriť poslušnosť celého ľudu.

35. Ako sa Dávidovo meno spájalo s menom Semena Kráľovstva a aké Dávidove vlastnosti ešte prejaví toto Semeno?

³⁵ Dávidovo meno sa navyše spája s menom Semena Kráľovstva, ktoré sa tiež narodilo v Betleheme v Dávidovom rode. (Mat. 1:1, 6; 2:1; 21:9, 15) Je to oslávený Ježiš Kristus, „lev z kmeňa Júda, Dávidov koreň“ a „koreň a potomok Dávida a jasná ranná hviezda“. (Zjav. 5:5; 22:16) Až bude tento „Dávidov syn“ vládnuť v kráľovskej moci, prejaví všetku neochvejnosť a odvahu svojho predobrazného predka, lebo úplne porazí Božích nepriateľov a posvätí Jehovovo meno na celej zemi. Aká pevná je naša dôvera v toto Semeno Kráľovstva!

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]