Biblická kniha číslov 66 — Zjavenie

Pisateľ: apoštol Ján

Miesto písania: Patmos

Písanie dokončené: asi 96 n. l.

1. a) S čím budú Boží služobníci súhlasiť, čo sa týka symboliky v Zjavení? b) Prečo je Zjavenie správne umiestnené v Biblii ako posledné?

MÁ AZDA symbolika v Zjavení vystrašiť? Vôbec nie! Splnenie proroctva možno vydesí zlých, ale Boží verní služobníci budú súhlasiť s inšpirovaným úvodom a anjelovou záverečnou poznámkou: „Šťastný je ten, kto nahlas číta, a tí, ktorí počujú slová tohto proroctva.“ „Šťastný je každý, kto zachováva slová proroctva tohto zvitku.“ ​(Zjav. 1:3; 22:7) Hoci bolo Zjavenie napísané pred štyrmi ostatnými Jánovými inšpirovanými knihami, je správne umiestnené ako posledné v zbierke 66 inšpirovaných kníh, ktoré tvoria našu Bibliu. Práve Zjavenie prenáša svojich čitateľov do ďalekej budúcnosti tak, že podáva rozsiahle videnie Božích predsavzatí s ľudstvom, čím privádza veľkolepú tému Biblie k slávnemu vyvrcholeniu. Touto témou je posvätenie Jehovovho mena a ospravedlnenie jeho zvrchovanosti prostredníctvom Kráľovstva pod vládou Krista, sľúbeného Semena.

2. Ako dostal Ján Zjavenie a prečo je názov knihy vhodný?

² Podľa úvodného verša je to „zjavenie od Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh... A on poslal svojho anjela a prostredníctvom neho ho predložil v znameniach svojmu otrokovi Jánovi.“ Teda Ján bol iba pisateľom, a nie pôvodcom zjavenia. Preto Ján nie je ten, kto zjavuje, a kniha nie je Jánovým  zjavením. (1:1) Názov knihy je nanajvýš vhodný, lebo Boh svojmu otrokovi odhalil svoje obdivuhodné zámery do budúcnosti. Jeho grécky názov Apokalypsis (Apokalypsa) znamená „odkrytie“ čiže „odhalenie“.

3. Kto je Ján, ktorého samo Zjavenie označuje za pisateľa, a ako to podporujú starovekí dejepisci?

³ Kto bol Ján, o ktorom sa v prvej kapitole hovorí ako o pisateľovi Zjavenia? Dozvedáme sa, že bol otrokom Ježiša Krista a bratom a spoluúčastníkom na súžení a bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Svojim prvým čitateľom bol asi dobre známy a nepotrebovali žiadne ďalšie označenie totožnosti. Určite to bol apoštol Ján. Tento záver podporuje väčšina starovekých dejepiscov. O Papiovi, ktorý písal v prvej polovici 2. storočia n. l., sa hovorí, že považoval pôvod knihy za apoštolský. Mučeník Justín z 2. storočia vo svojom „Dialógu so Židom Tryfónom“ ​(LXXXI) hovorí: „Bol u nás istý muž, ktorý sa volal Ján, jeden z Kristových apoštolov, prorokujúci podľa zjavenia, ktoré mu bolo dané.“ * Ireneus výslovne hovorí o apoštolovi Jánovi ako o pisateľovi, ako aj Klement Alexandrijský a Tertulián, všetci z konca druhého a začiatku tretieho storočia. Origenes, pozoruhodný biblický učenec tretieho storočia, napísal: „Hovorím o tom, ktorý sa sklonil na Ježišovu hruď, o Jánovi, ktorý zanechal jedno evanjelium,... a tiež napísal Apokalypsu.“ *

4. a) Čo vysvetľuje slohovú odlišnosť Zjavenia v porovnaní s inými Jánovými spismi? b) Čo dokazuje, že Zjavenie je vierohodnou časťou inšpirovaných Písiem?

⁴ Skutočnosť, že iné Jánove spisy kladú taký veľký dôraz na lásku, neznamená, že by nemohol napísať veľmi pôsobivé a dynamické Zjavenie. Bol to on a jeho brat Jakub, ktorí sa tak rozhorlili proti Samaritánom z istého mesta, že chceli privolať oheň z neba. Preto dostali prímeno „Boanerges“ čiže „Synovia hromu“. (Mar. 3:17; Luk. 9:54) Táto slohová odlišnosť by nemala spôsobovať žiadne ťažkosti, keď si pripomenieme, že téma Zjavenia je úplne odlišná. To, čo Ján videl v týchto videniach, bolo celkom iné, ako čo videl kedykoľvek predtým. Úplný súlad knihy s ostatnými prorockými Písmami nepochybne dokazuje, že je vierohodnou súčasťou Božieho inšpirovaného Slova.

5. Kedy napísal Ján Zjavenie a za akých okolností?

⁵ Podľa najstaršieho svedectva Ján napísal Zjavenie okolo roku 96 n. l., asi 26 rokov po zničení Jeruzalema. To by teda bolo ku koncu vlády cisára Domiciána. Potvrdzuje to Ireneus a vo svojom diele „Proti kacírstvu“ ​(V, xxx) píše o Apokalypse: „Toto videnie je nedávne, pochádza takpovediac z nášho veku, z konca Domiciánovej vlády.“ * Eusébius a Hieronym súhlasia s týmto svedectvom. Domicián bol brat Títa, ktorý viedol rímske vojská pri zničení Jeruzalema. Cisárom sa stal po Títovej smrti, 15 rokov pred napísaním knihy Zjavenie. Žiadal, aby bol uctievaný ako boh a privlastnil si titul Dominus et Deus noster (čo znamená „Náš Pán a Boh“). Uctievanie cisára neznepokojovalo tých, ktorí uctievali falošných bohov, ale prví kresťania, ktorí odmietali v tomto ohľade robiť kompromisy vo viere, na ňom nemohli mať účasť. * A tak ku koncu Domiciánovej vlády (81–96 n. l.) boli kresťania kruto prenasledovaní. Predpokladá sa, že Domicián poslal Jána do vyhnanstva na Patmos. Keď bol Domicián v roku 96 n. l. zavraždený, nastúpil po ňom znášanlivejší cisár Nerva, ktorý zrejme Jána prepustil. Práve počas svojho uväznenia na ostrove Patmos dostal Ján videnie, ktoré zapísal.

6. Ako by sme sa mali pozerať na knihu Zjavenie a ako ju môžeme rozdeliť?

⁶ Musíme si uvedomiť, že to, čo Ján videl a mal podľa pokynu napísať zborom, nebol len rad vzájomne nesúvisiacich, náhodne zaznamenaných videní. Nie, celá kniha Zjavenie, od začiatku do konca, nám podáva súvislý obraz budúcich vecí a prechádza od jedného videnia k druhému, a na konci všetkých videní dospieva k úplnému odhaleniu predsavzatia o Božom kráľovstve. Preto by sme mali chápať knihu Zjavenie ako celok, ktorý sa skladá zo vzájomne súvisiacich, harmonických častí, ktoré nás prenášajú z Jánovej doby ďaleko do budúcnosti. Po úvode (Zjav. 1:1–9) môžeme knihu rozdeliť na 16 videní: 1. 1:10–3:22; 2. 4:1–5:14; 3. 6:1–17; 4. 7:1–17; 5. 8:1–9:21; 6. 10:1–11:19; 7.  12:1–17; 8. 13:1–18; 9. 14:1 až 20; 10. 15:1–16:21; 11. 17:1–18; 12. 18:1 až 19:10; 13. 19:11–21; 14. 20:1–10; 15. 20:11 až 21:8; 16. 21:9–22:5. Po týchto videniach nasleduje burcujúci záver, keď všetci, Jehova, Ježiš, anjel a Ján vyrieknu záverečné slová ako hlavné osoby oznamovacieho systému. — 22:6–21.

OBSAH ZJAVENIA

7. Čo hovorí Ján o pôvode Zjavenia a na čom sa podľa svojich slov podieľa spolu s členmi siedmich zborov?

⁷ Úvod (1:1–9). Ján vysvetľuje božský zdroj zjavenia, teda ako je odovzdané prostredníctvom anjela, a potom oslovuje členov siedmich zborov v oblasti Ázie. Ježiš Kristus z nich urobil  „kráľovstvo kňazov svojmu Bohu a Otcovi“, pre Boha Jehovu, Všemohúceho. Ján im pripomína, že má s nimi účasť „na súžení a na kráľovstve a na vytrvalosti v spoločenstve s Ježišom“, lebo je vo vyhnanstve na ostrove Patmos. — 1:6, 9.

8. a) Čo má Ján podľa poučenia urobiť? b) Koho vidí uprostred svietnikov a čo Jánovi vysvetľuje?

⁸ Posolstvo siedmim zborom (1:10–3:22). Keď sa začína prvé videnie, Ján sa inšpiráciou dostáva do Pánovho dňa. Silný hlas podobný hlasu trúbky mu hovorí, aby do zvitku napísal, čo vidí, a poslal to siedmim zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a Laodicey. Ján sa otáča za hlasom a vidí uprostred siedmich svietnikov „niekoho ako syna človeka“, ktorý má vo svojej pravici sedem hviezd. Je označený za ‚Prvého a Posledného‘, za toho, ktorý bol mŕtvy, ale teraz žije po celú večnosť a má kľúče smrti a hádesu. Je to teda vzkriesený Ježiš Kristus. Vysvetľuje: „Sedem hviezd znamená anjelov siedmich zborov a sedem svietnikov znamená sedem zborov.“ — 1:13, 17, 20.

9. Aké pochvaly a rady dostávajú zbory v Efeze, Smyrne, Pergame a Tyatíre?

⁹ Jánovi je povedané, aby napísal anjelovi efezského zboru. Hoci zbor namáhavo pracuje, je vytrvalý a odmieta znášať zlých ľudí — opustil svoju prvú lásku, mal by robiť pokánie a konať predchádzajúce skutky. Zboru v Smyrne je povedané, že napriek súženiu a chudobe je vlastne bohatý a nemá sa báť: „Dokáž sa ako verný až do smrti, a ja ti dám korunu života.“ Zbor v Pergame, ktorý býva „kde je Satanov trón“, sa stále pevne drží Kristovho mena, ale má vo svojom strede odpadlíkov. Tí musia robiť pokánie, lebo Kristus bude s nimi bojovoať dlhým mečom svojich úst. V Tyatíre má zbor „lásku a vieru a službu a vytrvalosť“, ale trpí „ženu Jezábel“. Predsa však verní, ktorí sú pevní, dostanú „moc nad národmi“. — 2:10, 13, 19, 20, 26.

10. Aké posolstvá sú poslané zborom v Sardách, Filadelfii a Laodicei?

¹⁰ Zbor v Sadrách má povesť, že je živý, ale je mŕtvy, pretože nekoná úplne skutky pred Bohom. Ale mená tých, ktorí zvíťazia, nebudú vymazané z knihy života. Zbor vo Filadelfii dodržiaval Kristove slová, a tak Kristus sľubuje, že zbor zachová „pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem“. Toho, kto zvíťazí, Kristus urobí stĺpom v chráme svojho Boha. Kristus hovorí: „Napíšem naňho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema,... a to svoje nové meno.“ Kristus o sebe hovorí ako o „začiatku Božieho stvorenia“ a hovorí laodicejskému zboru, že nie je ani horúci, ani studený a bude vyvrhnutý z jeho úst. Hoci sa členovia zboru chvália bohatstvom, sú chudobní, slepí a nahí. Potrebujú biele vrchné odevy a očnú masť, aby videli. Kristus vojde a bude večerať s každým, kto mu otvorí dvere. Tomu, kto zvíťazí, dopraje, aby sa s ním posadil na jeho trón, tak ako sa on posadil s Otcom na jeho trón. — 3:10, 12, 14.

11. Aké ďalšie vznešené videnie má Ján?

¹¹ Videnie Jehovovej svätosti a slávy (4:1 až 5:14). Druhé videnie nás privádza pred Jehovov nádherný nebeský trón. Scéna je oslnivá svojou krásou, trblietajúca sa ako vzácne drahokamy. Okolo trónu sedí dvadsaťštyri starších, ktorí majú koruny. Štyria živí tvorovia pripisujú svätosť Jehovovi, ktorý je uctievaný, lebo je hodný „prijať slávu a česť a moc“, pretože je Stvoriteľ všetkých vecí. — 4:11.

12. Kto jediný je hoden otvoriť zvitok so siedmimi pečaťami?

¹² ‚Sediaci na tróne‘ drží zvitok so siedmimi pečaťami. Avšak kto je hoden otvoriť zvitok? Jedine „lev z kmeňa Júdu, Dávidov koreň“! A on, ktorý je tiež „Baránok, ktorý bol zabitý“, berie zvitok od Jehovu. — 5:1, 5, 12.

13. Aký sled videní sprevádza otvorenie prvých šiestich pečatí?

¹³ Baránok otvára šesť pečatí zvitku (6:1 až 7:17). Teraz sa začína tretie videnie. Najprv vychádza jazdec na bielom koni, „víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo“. Potom jazdec na ohnivo sfarbenom koni berie pokoj zo zeme a iný na čiernom koni odmeriava prídel obilia. Na bledom koni sedí Smrť a Hádes ho tesne nasleduje. Je otvorená piata pečať a vidno „zabitých pre Božie slovo“, ako volajú o pomstu za svoju krv. (6:2, 9) Pri otvorení šiestej pečate je veľké zemetrasenie, slnko a mesiac sa zatmejú a mocní zeme volajú, aby na nich padli vrchy a skryli ich pred Jehovovým a pred Baránkovým hnevom.

14. Čo potom vidno v spojitosti s Božími otrokmi a nespočetným ‚veľkým zástupom‘?

¹⁴ Potom sa začína štvrté videnie. Vidno štyroch anjelov držiacich štyri zemské vetry, kým nebudú Boží otroci zapečatení na svojich čelách. Ich počet je 144 000. Ján potom vidí nespočítateľný veľký zástup zo všetkých národov, ako stojí pred Bohom a Baránkom, ktorým pripisuje záchranu a preukazuje službu dňom a nocou v Božom chráme. Baránok sám „ich bude pásť a povedie ich k prameňom vôd života“. — 7:17.

15. Čo nasleduje po otvorení siedmej pečate?

¹⁵ Je otvorená siedma pečať (8:1–12:17). V nebi je ticho. Potom je siedmim anjelom podaných sedem trúbok. Prvých šesť zatrúbení vytvára piate videnie.

16. a) Čo sprevádza postupné trúbenie prvých piatich trúbok a aké je prvé z troch beda? b) Čo oznamuje šiesta trúbka?

 ¹⁶ Ako sa postupne trúbi na prvé tri trúbky, valia sa nešťastia na zem, more a rieky, a tiež na pramene vôd. Pri zvuku štvrtej trúbky sa zatmie tretina slnka, mesiaca a hviezd. Pri zvuku piatej trúbky privádza hviezda z neba pohromu kobyliek, ktoré útočia na tých, „ktorí nemajú na čelách Božiu pečať“. To je „jedno beda“, a dve ďalšie prichádzajú. Šiesta trúbka oznamuje rozviazanie štyroch anjelov, ktorí vychádzajú zabíjať. „Dve myriady myriád“ jazdcov na koňoch prinášajú ďalšie nešťastia a zabíjanie, ale ľudia stále nerobia pokánie zo svojich zlých skutkov. — 9:4, 12, 16.

17. Aké udalosti vrcholia oznámením, že druhé beda pominulo?

¹⁷ Keď sa začína šieste videnie, iný silný anjel zostupuje z neba a oznamuje, že „v dňoch hlasu siedmeho anjela... sväté Božie tajomstvo podľa dobrého posolstva“ má byť dokončené. Jánovi je podaný malý zvitok, aby ho zjedol. V jeho ústach je „sladký ako med“, ale v jeho bruchu spôsobí horkosť. (10:7, 9) Dvaja svedkovia prorokujú vo vrecovine 1 260 dní; potom ich zabije „divé zviera, ktoré vystupuje z priepasti“ a ich mŕtvoly sú ponechané tri a pol dňa „na širokej ceste veľkého mesta“. Obyvatelia zeme sa nad nimi radujú, ale radosť sa mení na strach, keď ich Boh privedie k životu. V tú hodinu nastane veľké zemetrasenie. „Druhé beda pominulo.“ — 11:7, 8, 14.

18. K akému dôležitému oznámeniu dochádza pri zatrúbení siedmej trúbky a na čo je teraz ustanovený čas?

¹⁸ Teraz trúbi na trúbke siedmy anjel. Nebeské hlasy oznamujú: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista.“ „Dvadsaťštyri starších“ uctieva Boha a vzdáva mu vďaky, ale národy sa rozhnevajú. Je Boží ustanovený čas súdiť mŕtvych a odmeniť jeho svätých a ‚zničiť tých, ktorí ničia zem‘. Je otvorená svätyňa Božieho chrámu a vidno truhlu zmluvy. — 11:15, 16, 18.

19. Aké znamenie a aký boj vidno v nebi a aký je výsledok?

¹⁹ Po oznámení, že Kráľovstvo je zriadené, siedme videnie ihneď ukazuje „veľké znamenie“ v nebi. Je to žena, ktorá rodí „syna mužského rodu, ktorý má pásť všetky národy železným prútom“. „Veľký, ohnivo sfarbený drak“ je pripravený pohltiť dieťa, ktoré je však vytrhnuté k Božiemu trónu. Michael bojuje proti drakovi a zvrhne na zem tohto „prahada, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“. Je to „beda zemi“! Drak prenasleduje ženu a odchádza viesť vojnu so zostávajúcimi z jej semena. — 12:1, 3, 5, 9, 12; 8:13.

20. Aké dve divé zvieratá sa potom objavujú vo videní a ako ovplyvňujú ľudí na zemi?

²⁰ Divé zviera z mora (13:1–18). V ôsmom videní teraz vidno divé zviera so siedmimi hlavami a desiatimi rohami, ako vystupuje z mora. Dostáva moc od draka. Jedna z jeho hláv bola akoby dobitá na smrť, ale sa uzdravila, a celá zem obdivovala divé zviera. Zviera sa rúha proti Bohu a bojuje so svätými. Ale hľa, Ján vidí iné divé zviera, ktoré vystupuje zo zeme. Má dva rohy ako baránok, ale začína hovoriť ako drak. Zavádza obyvateľov zeme na scestie a hovorí im, aby urobili obraz prvému divému zvieraťu. Všetkých núti, aby uctievali tento obraz, ináč budú zabití. Bez znaku alebo čísla divého zvieraťa nemôže nikto kupovať alebo predávať. Jeho číslo je 666.

21. Čo vidí Ján na vrchu Sion, čo nesú a oznamujú anjeli a čo sa stane s hroznom zeme?

²¹ „Večné dobré posolstvo“ a príbuzné posolstvá (14:1–20). Deviate videnie je šťastným protikladom. Ján vidí Baránka na vrchu Sion a s ním je 144 000 tých, ktorí majú na čele meno Baránka a Otca. „Spievajú akoby novú pieseň pred trónom“ a boli „kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi“. Uprostred neba sa objavuje iný anjel, ktorý nesie „večné dobré posolstvo, aby ho oznamoval ako radostnú zvesť“ každému národu a vyhlasuje: „Bojte sa Boha a oslavujte ho.“ Ešte iný anjel oznamuje: „Padol! Veľký Babylon padol!“ Ďalší, tretí, vyhlasuje, že tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, budú piť z Božieho hnevu. Niekto „ako syn človeka“ prikladá svoj kosák a tiež iný anjel prikladá svoj kosák, zhromažďuje hrozno zeme a vrhá ho do „veľkého vínneho lisu Božieho hnevu“. Keď je vínny lis za mestom šliapaný, krv vystupuje až po uzdy koní „na vzdialenosť tisícšesťsto štádií“ ​(asi 300 kilometrov). — 14:3, 4, 6–8, 14, 19, 20.

22. a) Koho potom vidno oslavovať Boha a prečo to robia? b) Kde je vyliatych sedem misiek Božieho hnevu a aké udalosti otriasajú svetom?

²² Anjeli so siedmimi ranami (15:1–16:21). Desiate videnie sa začína ďalším letmým pohľadom na nebeský dvor. Tí, ktorí zvíťazili nad divým zvieraťom, oslavujú Jehovu, „Kráľa večnosti“ pre jeho veľké a obdivuhodné diela. Z nebeskej svätyne vychádza sedem anjelov, ktorí dostávajú sedem zlatých misiek plných Božieho hnevu. Prvých šesť je vyliatych na zem, more, rieky a pramene vôd, a tiež na slnko, trón divého zvieraťa, a rieku Eufrat, ktorej vody sú vysušené, aby bola uvoľnená cesta „kráľom od východu  slnka“. Démonské výroky zhromažďujú ‚kráľov celej obývanej zeme do vojny veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘, do Har-magedonu. Siedma miska je vyliata na vzduch. Veľké mesto sa za desivých prírodných úkazov rozpadá na tri časti, mestá národov padajú a Babylon dostáva ‚pohár vína hnevu Božieho rozhorčenia‘. — 15:3; 16:12, 14, 19.

23. a) Ako je vykonaný Boží súd nad Veľkým Babylonom? b) Aké oznámenia a plač sprevádzajú jeho pád a aká radostná chvála zaznieva celým nebom?

²³ Boží rozsudok nad Babylonom; Baránkova svadba (17:1–19:10). Začína sa jedenáste videnie. Hľa, Boží súd nad „Veľkým Babylonom, matkou smilníc“, „s ktorou smilnili králi zeme“. Opitá krvou svätých nesie sa na šarlátovom divom zvierati so siedmimi hlavami a desiatimi rohami. Toto zviera „bolo, ale nie je, a chystá sa vystúpiť z priepasti“. Jeho desať rohov bojuje s Baránkom, ale pretože Baránok je „Pán pánov a Kráľ kráľov“, zvíťazí nad nimi. Desať rohov sa obracia spustošiť smilnicu, a na začiatku dvanásteho videnia iný anjel, ktorého slávou je osvietená zem, volá: „Padol! Veľký Babylon padol!“ Boží ľud dostáva príkaz, aby z neho vyšiel, a tak nemal podiel na jeho pohromách. Králi a iní silní zeme nad ním plačú a hovoria: „Beda, beda, ty veľké mesto, Babylon, silné mesto, lebo v jednej hodine prišlo tvoje odsúdenie!“ Jeho veľké bohatstvo bolo spustošené. Ako je vrhnutý do mora veľký mlynský kameň, takým rýchlym hodom bol zvrhnutý Babylon a už nikdy nebude nájdený. Konečne bola pomstená krv Božích svätých! Štyrikrát znie v nebi volanie: „Chváľte Jah!“ Chváľte Jah, lebo vykonal súd nad veľkou smilnicou! Chváľte Jah, lebo Jehova vládne! Radujte sa a prekypujte radosťou, lebo „prišla svadba Baránka a jeho nevesta sa pripravila“! — 17:2, 5, 8, 14; 18:2, 10; 19:1, 3, 4, 6, 7.

24. a) Do akej miery je rozhodujúci boj, ktorý vedie Baránok? b) Čo sa deje počas tisícročia a čo nasleduje na jeho konci?

²⁴ Baránok bojuje v spravodlivosti (19:11 až 20:10). V trinástom videní vedie „Kráľ kráľov a Pán pánov“ nebeské vojská v spravodlivom boji. Králi a silní muži sú potravou pre nebeské vtáky, a divé zviera a falošný prorok sú zaživa uvrhnutí do ohnivého jazera, ktoré horí sírou. (19:16) Keď sa začína štrnáste videnie, vidno anjela, „zostupujúceho z neba s kľúčom od priepasti a s veľkou reťazou v ruke“. „Drak, prahad, ktorý je Diabol a Satan“, je chytený a zviazaný na tisíc rokov. Tí, ktorí majú podiel na prvom vzkriesení, sa stávajú ‚kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť tých tisíc rokov‘. Potom bude Satan uvoľnený a vyjde, aby zvádzal národy zeme na scestie, ale bude aj s tými, ktorí idú za ním, uvrhnutý do ohnivého jazera. — 20:1, 2, 6.

25. Aké vzrušujúce videnie nasleduje a kto zdedí videné veci?

²⁵ Súdny deň a sláva Nového Jeruzalema (20:11–22:5). Nasleduje pätnáste videnie. Mŕtvi, veľkí a malí, sú súdení pred veľkým bielym Božím trónom. Smrť a hádes sú uvrhnuté do ohnivého jazera, ktoré „znamená druhú smrť“, a s nimi je tam uvrhnutý každý, kto nie je zapísaný v knihe života. Nový Jeruzalem zostupuje z neba a Boh býva s ľuďmi a zotiera im každú slzu z očí. Smrť, smútok, krik ani bolesť už nie sú. Áno, Boh robí „všetky veci nové“ a svoj sľub potvrdzuje slovami: „Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.“ Tí, ktorí zvíťazia, zdedia tieto veci, ale nie zbabelci, ľudia bez viery alebo tí, ktorí sú nemravní alebo sa zaoberajú špiritizmom či modlárstvom. — 20:14; 21:1, 5.

26. a) Ako je opísaný Nový Jeruzalem? b) Aké veci udržiavajúce život vidno v meste a odkiaľ pochádza jeho svetlo?

²⁶ V šestnástom a poslednom videní je Jánovi ukázaná „Baránkova manželka“, Nový Jeruzalem so svojimi dvanástimi bránami a dvanástimi základnými kameňmi, na ktorých sú mená dvanástich apoštolov. Mesto je štvorhranné a jeho vznešenú nádheru predstavuje jaspis, zlato a perly. Jehova a Baránok sú chrámom tohto mesta a sú aj jeho svetlom. Dovnútra môžu vstúpiť len tí, ktorí sú zapísaní v Baránkovom zvitku života. (21:9) Čistá rieka vody života vyteká od trónu a tečie širokou mestskou ulicou, a na každej strane sú stromy života, ktoré prinášajú novú úrodu ovocia každý mesiac a ich lístie lieči. V meste bude trón Boží a Baránkov, a Boží otroci uvidia tvár Boha. „Jehova vyšle na nich svetlo, a budú vládnuť ako králi po celú večnosť.“ — 22:5.

27. a) Aké uistenie o proroctve dostáva Ján? b) Akým naliehavým pozvaním a výstrahou sa končí Zjavenie?

²⁷ Záver (22:6–21). Je dané uistenie: „Tieto slová sú verné a pravdivé.“ Všetci, ktorí zachovávajú slová tohto proroctva, sú naozaj šťastní. Keď Ján počuje a vidí tieto veci, padne, aby uctieval anjela, ale ten mu pripomína, že má uctievať len Boha. Slová proroctva sa nemajú zapečatiť, „lebo ustanovený čas je blízko“. Šťastní sú tí, ktorí vstúpia do mesta, lebo vonku sú zlí a „každý, kto miluje a vykonáva lož“. Ježiš vyhlasuje, že sám poslal toto svedectvo zborom prostredníctvom svojho anjela a je „koreň a potomok Dávida a jasná ranná hviezda“. „A duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si  praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ A nech nikto nepridáva k slovám tohto proroctva ani neuberá z nich, aby mu nebol odňatý podiel „zo stromov života a zo svätého mesta“. — 22:6, 10, 15–17, 19.

PREČO JE UŽITOČNÁ

28. Aké príklady nám pomáhajú pochopiť, že Zjavenie uzatvára záznam, ktorý sa začal v prvej časti Biblie?

²⁸ Akým slávnym záverom biblickej inšpirovanej zbierky 66 kníh je Zjavenie! Nič nebolo vynechané. Nič nezostáva neukončené. Teraz jasne vidíme veľkolepé vyvrcholenie i začiatok. Posledná časť Biblie uzatvára záznam, ktorý sa začal v jej prvej časti. Takisto ako opisovala 1. Mojžišova 1:1 Božie stvorenie hmotných nebies a zeme, opisuje Zjavenie 21:1–4 nové nebo a novú zem, ktoré prinesú ľudstvu nevýslovné požehnania. To prorokuje aj Izaiáš 65:17, 18; 66:22 a 2. Petra 3:13. Tak ako Boh povedal prvému človeku, že určite zomrie, ak bude neposlušný, s istotou zaručuje, že pre poslušných „smrti už viac nebude“. (1. Mojž. 2:17; Zjav. 21:4) Keď sa prvý raz objavil Had, aby oklamal ľudstvo, Boh predpovedal rozmliaždenie jeho hlavy. Zjavenie odhaľuje, ako je „prahad, ktorý je Diabol a Satan“ nakoniec zničený. (1. Mojž. 3:1–5, 15; Zjav. 20:10) Kým neposlušný človek bol vyhnaný od edenského stromu života, v Zjavení sa objavujú symbolické stromy života „na liečenie“ poslušného ľudstva. (1. Mojž. 3:22–24; Zjav. 22:2) Takisto ako vytekala rieka z Edenu, aby zavlažovala záhradu, vo videní tečie od Božieho trónu symbolická rieka, ktorá dáva a udržiava život. To sa zhoduje s predchádzajúcim Ezechielovým videním a pripomína to aj Ježišove slová o „prameni vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život“. (1. Mojž. 2:10; Zjav. 22:1, 2; Ezech. 47:1–12; Ján 4:13, 14) Na rozdiel od prvého muža a ženy nebudú verní víťazi vyhnaní z Božej prítomnosti, ale uvidia Božiu tvár. (1. Mojž. 3:24; Zjav. 22:4) Je naozaj užitočné uvažovať o týchto vzrušujúcich videniach Zjavenia.

29. a) Ako nadväzuje Zjavenie na proroctvo o Babylone? b) Aké podobnosti si možno všimnúť v Danielových a Jánových videniach o Kráľovstve a o zvieratách?

²⁹ Všimni si tiež, ako Zjavenie nadväzuje na proroctvo o skazenom Babylone. Izaiáš predpovedal pád doslovného Babylona dávno predtým, ako k nemu došlo a vyhlásil: „Padol! Babylon padol.“ ​(Iz. 21:9) Aj Jeremiáš prorokoval proti Babylonu. (Jer. 51:6–12) Ale Zjavenie hovorí symbolicky o „Veľkom Babylone, matke smilníc a ohavností zeme“. Aj ten musí byť zvrhnutý, a Ján to vidí vo videní a vyhlasuje: „Padol! Veľký Babylon padol!“ ​(Zjav. 17:5; 18:2) Spomínaš si ešte na Danielovo videnie o kráľovstve, ktoré zriadil Boh, ktoré rozdrví ostatné kráľovstvá a bude stáť „na neurčité časy“? Všimni si, ako na to nadväzuje nebeské prevolanie v Zjavení: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ ​(Dan. 2:44; Zjav. 11:15) Takisto ako Danielovo videnie opisovalo, ako ‚niekto podobný synovi človeka prichádzal s nebeskými oblakmi, aby mu bolo dané trvalé panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo‘, Zjavenie označuje Ježiša Krista za „Vládcu kráľov zeme“, ktorý „prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko“. (Dan. 7:13, 14; Zjav. 1:5, 7) Určité podobnosti možno pozorovať medzi zvieratami z Danielových videní a zvieratami v Zjavení. (Dan. 7:1–8; Zjav. 13:1–3; 17:12) Zjavenie poskytuje skutočne obrovské pole pre štúdium, ktoré posilňuje vieru.

30. a) Aký celkový pohľad na Jehovovo posvätenie prostredníctvom Kráľovstva podáva Zjavenie? b) Čo sa zdôrazňuje v spojení so svätosťou a koho sa to týka?

³⁰ Aké úžasné, mnohotvárne videnie o Božom kráľovstve podáva Zjavenie! Majstrovským spôsobom zdôrazňuje, čo povedali o Kráľovstve starovekí proroci, Ježiš a jeho učeníci. Tu máme úplný pohľad na posvätenie Jehovovho mena prostredníctvom Kráľovstva: „Svätý, svätý, svätý je Boh Jehova, Všemohúci.“ Je hoden „prijať slávu a česť a moc“. Skutočne, je to on, kto sa ‚ujíma veľkej moci a začína vládnuť‘ prostredníctvom Krista. Horlivosť tohto vládnúceho Syna, „Kráľa kráľov a Pána pánov“, sa prejaví, keď bije národy a šliape „lis vína hnevu rozhorčenia Boha, Všemohúceho“. Ako speje veľkolepá biblická téma Jehovovho ospravedlnenia k svojmu vyvrcholeniu, zdôrazňuje sa, že každá osoba a vec, ktorá sa podieľa na Božích predsavzatiach s Kráľovstvom, musí byť svätá. O Baránkovi, Ježišovi Kristovi, ktorý „má Dávidov kľúč“, sa hovorí ako o svätom, a svätí sú aj nebeskí anjeli. O tých, ktorí majú podiel na prvom vzkriesení, sa hovorí, že sú „šťastní a svätí“, a je zdôraznené, že do „svätého mesta Jeruzalema“ určite nevstúpi „nič nesväté ani nikto, kto koná nejakú ohavnosť“. Tí, ktorí boli vykúpení Baránkovou krvou, aby boli ‚kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu‘, tak dostávajú silné povzbudenie, aby zachovávali svätosť pred Jehovom. Aj „veľký zástup“ si musí ‚vyprať svoje rúcha a vybieliť ich v Baránkovej krvi‘, aby mohol prinášať svätú službu. — Zjav. 4:8, 11; 11:17; 19:15, 16; 3:7; 14:10; 20:6; 21:2, 10, 27; 22:19; 5:9, 10; 7:9, 14, 15.

31. Na aké črty Kráľovstva nás upozorňuje len kniha Zjavenie?

 ³¹ Videnie o tomto vznešenom a svätom Božom kráľovstve sa v našej mysli stáva stále jasnejším, keď si všímame určité črty, na ktoré nás upozorňuje iba kniha Zjavenie. Obsahuje úplné videnie dedičov Kráľovstva s Baránkom na vrchu Sion, ako spievajú novú pieseň, ktorú sa môžu naučiť len oni. Iba Zjavenie nám udáva počet tých, ktorí boli kúpení zo zeme, aby vstúpili do Kráľovstva — 144 000 — a hovorí, že tento počet je zapečatený z dvanástich symbolických kmeňov duchovného Izraela. Len zo Zjavenia vyplýva, že títo ‚kňazi a králi‘, ktorí majú s Kristom podiel na prvom vzkriesení, budú s ním tiež vládnuť „tisíc rokov“. Len Zjavenie nám podáva úplný pohľad na „sväté mesto, Nový Jeruzalem“ a zobrazuje jeho žiariacu slávu, Jehovu a Baránka ako jeho chrám, dvanásť brán a základných kameňov a kráľov, ktorí v ňom navždy vládnu vo večnom svetle, ktoré na nich zosiela Jehova. — 14:1, 3; 7:4–8; 20:6; 21:2, 10–14, 22; 22:5.

32. a) Ako videnie „nového neba“ a „svätého mesta, Nového Jeruzalema“ spája všetky predpovede o Semene Kráľovstva? b) Aké požehnania zabezpečí Kráľovstvo pre ľudstvo na zemi?

³² Môžeme skutočne povedať, že toto videnie „nového neba“ a „svätého mesta, Nového Jeruzalema“ zhŕňa všetko, čo Písmo od starých čias predpovedalo o Semene Kráľovstva. Abrahám vzhliadal k semenu, prostredníctvom ktorého „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“, a k mestu, „ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. V Zjavení je pre nás toto mesto požehnaní jasne označené ako „nové nebo“ — nová vláda, Božie kráľovstvo, vytvorená z Nového Jeruzalema (Kristovej nevesty) a jeho ženícha. Spoločne budú spravodlivo vládnuť nad celou zemou. Jehova sľubuje verným ľuďom, že sa môžu stať „jeho ľudom“ v šťastnom stave bez hriechu a smrti, z akého sa človek tešil pred vzburou v Edene. A na zdôraznenie nám Zjavenie dvakrát hovorí, že im Boh ‚zotrie každú slzu z očí‘. — 1. Mojž. 12:3; 22:15–18; Hebr. 11:10; Zjav. 7:17; 21:1–4.

33. a) Aké obdivuhodné univerzálne videnie o splnení Božích predsavzatí podáva Zjavenie? b) Ako sa ukázalo, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“; a prečo je teraz čas študovať a riadiť sa Božím slovom?

³³ Áno, aký je to veľkolepý záver inšpirovaných Písiem! Aké obdivuhodné je to, „čo sa má stať zakrátko“! (Zjav. 1:1) Meno Jehovu, ‚Boha inšpirovaných prorockých výrokov‘, je posvätené. (22:6) Prorocké spisy zaznamenané počas šestnástich storočí sa splnili a skutky viery konané počas tisícročí sú odmenené! „Prahad“ je mŕtvy, jeho hordy sú zničené a zlo už neexistuje. (12:9) Božie kráľovstvo vládne ako „nové nebo“ na chválu Jehovu. Požehnania obnovenej zeme, ktorá je podľa Jehovovho predsavzatia vyjadreného v prvej kapitole Biblie naplnená a podmanená, sa črtajú pred ľudstvom po celú slávnu večnosť. (1. Mojž. 1:28) Celé Písmo skutočne dokázalo, že je „inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. Jehova ho použil, aby viedol úplne spôsobilých a vyzbrojených ľudí viery k tomuto obdivuhodnému dňu. Teraz je čas na to, aby sme tieto Písma študovali a posilňovali svoju vieru. Konajme podľa ich príkazov, aby sme získali Božie požehnania. Riaďme sa nimi na priamej ceste, ktorá vedie k večnému životu. Ak to budeme robiť, potom aj my môžeme s pevnou dôverou povedať slová, ktorými sa končí posledná kniha Biblie: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ — 2. Tim. 3:16; Zjav. 22:20.

34. Ako môžeme mať teraz neporovnateľnú radosť a prečo?

³⁴ Akú neporovnateľnú radosť môžeme teraz mať, keď zdravíme „kráľovstvo nášho Pána a jeho Krista“ čiže Semena, ktoré prináša večné posvätenie neporovnateľného mena „Boha Jehovu, Všemohúceho“! — Zjav. 11:15, 17.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]