17. kapitola

Čie zákony postavíš na prvé miesto?

ŽIJEME podľa zákonov — podľa zákonov prírody alebo stvorenia, podľa Božích zákonov, ktoré sa týkajú mravnosti a správania, a podľa svetských zákonov. Mnohé z týchto zákonov ľahko prijímame a máme z nich úžitok. Ale čo, ak sa zdá, že nás niektorý zákon veľmi obmedzuje? Čo tiež robiť, ak vznikne rozpor medzi dvoma zákonmi, ktoré sa ťa týkajú?

² Prírodné zákony vyzerajú celkom neosobne, a preto sotva ich niekto považuje za ťažké prijať. Kto by chcel odporovať zákonu zemskej príťažlivosti a zoskočiť napríklad z vysokého útesu? Tento zákon je pre nás veľmi užitočný, lebo spôsobuje, že môžeme stáť nohami na zemi a že nám jedlo zostáva na tanieri. Iné prírodné zákony sa vzťahujú na genetiku, čo ovplyvňuje naše deti. Ak si uvedomujeme genetické zákony, nebudeme vstupovať do manželstva s blízkymi príbuznými, čím sa vyhneme nebezpečenstvu, že by sme mohli preniesť na svoje deti určité chyby. (Porovnaj 3. Mojžišovu 18:6–17.) Ale ako je to so zákonmi, ktoré usmerňujú správanie a morálku?

³ Mnohí ľudia majú nechuť voči vydaným zákonom. Jedným z dôvodov je to, že ľudia majú sklon určovať zbytočné zákony a utláčať svojimi  zákonmi iných. (Matúš 15:2; 23:4) Je ale nebezpečné považovať všetky zákony za zlé alebo ich zásadne prehliadať.

⁴ Skutočnosť, že ľudia zomierajú, je dôsledkom vzbury proti zákonu. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu poznania dobrého a zlého. Ale Satan vnukol Eve myšlienku, že Boží zákon znamená zbytočné obmedzenie. (1. Mojžišova 3:1–6) Satan vyzýval: ‚Nijaké pravidlá! Určite si svoje vlastné meradlá!‘ Tento duch odporu voči zákonu bol populárny počas celých dejín a je to tak až dodnes.

⁵ Jehova neutláča svoj ľud tým, že by mu dával zbytočne obmedzujúce a ťažké zákony, lebo „kde je Jehovov duch, tam je sloboda“. (2. Korinťanom 3:17; Jakub 1:25) Boh Jehova je však zvrchovaným vládcom vesmíru, aj keď Satan chce, aby to ľudia neverili. Jehova je Stvoriteľom a je aj darcom a zachovávateľom nášho života. (Skutky 4:24; 14:15–17) Preto má právo nás viesť a určovať zákony nášho správania.

⁶ Mnohí ľudia súhlasia s tým, že Boh, ako najvyššia autorita, má právo určovať, čo ľudia smú a čo nesmú robiť. Súhlasia s tým, kým sami nepocítia silné želanie urobiť niečo, čo Boh zakazuje. Je jasné, že je to nebezpečné. Jestvuje dostatok dôkazov, že Božie príkazy sú na naše dobro. Ak sa vyvarujeme napríklad opilstva, hnevu a chamtivosti, pomôže nám to k lepšiemu zdraviu a budeme spokojnejší. (Žalm 19:1–9, 105) Božie zákony nám môžu tiež pomôcť, aby sme získali Božie schválenie a záchranu. (Príslovia  21:30, 31) Aj keď ľudia možno ešte nerozumejú tomu, prečo Jehova dačo prikazuje, je pochabé, keď nechcú možno z pyšného pocitu nezávislosti poslúchať.

⁷ Príkladom Božích príkazov pre kresťanov je výnos, ktorý vydali apoštoli a starší muži v Jeruzaleme, ktorí tvorili vedúci zbor raného kresťanského zboru:

„Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ — Skutky 15:22–29.

⁸ Máme dobré dôvody, prečo poslúchať Boží zákon vo veci „smilstva“ — je to ochrana pred chorobami, pred splodením nemanželských detí, pred rozvratom manželstva. Tento zákon hovorí, že ľudia sa nemajú venovať homosexualite a že sa tiež nemajú dopúšťať žiadnej hrubej sexuálnej nemravnosti, čo všetko je zahrnuté v gréckom slove porneia (smilstvo), ktoré je použité v Skutkoch 15:29. (Rimanom 1:24–27, 32) Čo keby však bolo možné vyhnúť sa nebezpečným následkom „smilstva“? Počúvali by sme Boží príkaz, lebo Boh je naším zvrchovaným vládcom? Ak áno, tak prispievame k dôkazu, že Satan je luhár a že ľudia budú poslúchať Boha, lebo ho milujú. — Jób 2:3–5; 27:5; Žalm 26:1, 11.

⁹ Výnos napísaný v Skutkoch 15:22–29 poukazuje aj na ďalšiu oblasť, v ktorej môžeme dokazovať svoju poslušnosť. Je to Boží príkaz „zdržiavať  sa... krvi“ a mäsa zvierat, ktoré boli zadusené a zostala v nich krv. Boh povedal nášmu predkovi Noachovi, že ľudia môžu jesť zvieracie mäso, ale že nesmú udržiavať svoj život krvou iných tvorov. (1. Mojžišova 9:3–6) Keď Boh opakoval tento zákon Izraelčanom, povedal, že „duša [čiže život] tela je... v krvi“. Krv mohli používať len na oltár na zmierenie za hriech. Inakšie mala byť krv tvora vyliata a tak obrazne vrátená Bohu. Poslušnosť voči tomuto zákonu bola vecou života a smrti. — 3. Mojžišova 17:10–14.

¹⁰ Obete znázorňovali, že Ježiš vyleje svoju krv za nás. (Efezanom 1:7; Zjavenie 1:5; Hebrejom 9:12, 23–28) Aj potom, ako sa Kristus vrátil do neba, prikázal Boh kresťanom, aby sa „zdržiavali... krvi“. Ale koľko ľudí, ktorí tvrdia, že sú kresťania, poslúcha božského zákonodarcu a životodarcu v tejto veci? Na niektorých miestach je zvykom, že ľudia jedia medzi iným nevykrvácané mäso a krvavé údeniny alebo iné jedlo, ktoré zámerne obsahuje krv.

¹¹ Okrem toho mnohí ľudia súhlasili s transfúziou krvi, aby si predĺžili život. Často si ani neuvedomujú, že transfúzia krvi sama osebe predstavuje vážne zdravotné riziko a že prakticky každá operácia sa môže vykonať bez transfúzie, keď sa použijú iné metódy *. Ale i keby sa zdalo, že ide o život, bola by vari chyba poslúchať Boha? Božský zákon sa nesmie prehliadať ani v neočakávanej a nepredvídanej situácii. — 1. Samuelova 14:31–35.

 ¹² Mnohí ľudia, ktorí sa zastávali slobody slova či uctievania, alebo obhajovali dajaký politický ideál, konali to i napriek nebezpečenstvu smrti. Poslúchali dajakého vládcu alebo vojenského veliteľa, a to bez ohľadu na nebezpečenstvo. Nemáme my vari omnoho naliehavejšie dôvody, prečo poslúchať zvrchovaného vládcu vesmíru? ‚Rozhodne áno‘, je zrejmá odpoveď zo správania sa mnohých veriacich ľudí, ktorí zachovali rýdzosť. (Daniel 3:8–18; Hebrejom 11:35–38) Vedeli, tak isto ako by sme to mali vedieť my, že Jehova je darcom života a že si spomenie na tých, čo ho poslúchali a odmení ich. Keď to bude treba, vráti im v svojom určenom čase život vzkriesením. (Hebrejom 5:9; 6:10; Ján 11:25) Môžeme si byť istí, že poslúchať Jehovu je za každých okolností správne a trvalo najlepšie správanie. — Marek 8:35.

POSLÚCHAŤ ŠTÁTNE ZÁKONY?

¹³ Mnohé iné zákony, s ktorými sa denne stretávame, pochádzajú  od svetských vlád. Aký postoj by mal mať kresťan voči týmto zákonom a ako by mal na ne reagovať? Apoštol Pavol napísal: „Pripomínaj im, nech sa podriaďujú vláde svojej vrchnosti, aby ju poslúchali a aby boli ochotní vo všetkom, čo je správne.“ — Títovi 3:1, Petrů.

¹⁴ Rímska vláda v prvom storočí n. l. nebola vždy spravodlivá a niektorí jej panovníci boli nemravní a nečestní. Pavol ale jednako povedal: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha.“ „Nadriadené vrchnosti“ sú jestvujúce svetské vlády. — Rimanom 13:1.

¹⁵ Jehova uznáva, že až do doby, keď bude na zemi úplne obnovené jeho panstvo, slúžia ľudské vlády pre niektoré užitočné účely. Pomáhajú zachovávať v spoločnosti do istej miery poriadok a starajú sa o mnohé služby; okrem iného registrujú uzatváranie sobášov a narodenia. (Porovnaj Lukáša 2:1–5.) Kresťania teda môžu vcelku „ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou“. — 1. Timotejovi 2:2.

¹⁶ Kým kresťania očakávajú dobu, keď Božie kráľovstvo vyrieši problémy, ako sú vojny, nespravodlivosť a útlak, nesmú ‚sa stavať proti autorite‘ ľudských vlád. Musia poctivo platiť požadované dane, poslúchať zákony a rešpektovať vládcov. Praví kresťania boli za také správanie už často pochválení a štátni úradníci im často pomohli. Zriedkakedy sú trestaní „mečom“, ktorý sa používa proti tým, čo porušujú zákon. — Rimanom 13:2–7.

 RELATÍVNA PODRIADENOSŤ

¹⁷ Niekedy dochádza ku konfliktu medzi zákonmi. Občianska vláda možno vyžaduje to, čo Boh zakazuje. Alebo občiansky zákon zakazuje to, čo kresťanom prikazuje Boh. Čo robiť?

¹⁸ K takému konfliktu došlo, keď vládcovia zakázali apoštolom zvestovať o vzkriesenom Ježišovi Kristovi. Prečítaj si o tom správu, ktorá posilňuje vieru. Je zapísaná v Skutkoch 4:1–23 a 5:12–42. Aj keď boli apoštoli uväznení a zbičovaní, neprestali zvestovať. Peter povedal: „Musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

¹⁹ A tak kresťanova podriadenosť vládnym úradom je relatívna podriadenosť. Jeho prvou povinnosťou je poslúchať najvyššiu autoritu. Ak je pre to potrestaný, môže ho potešiť vedomie, že Boh jeho správanie schvaľuje. — 1. Petra 2:20–23.

²⁰ Kresťania v raných dobách museli robiť rozhodnutia ešte v inej oblasti, v ktorej nastávali konflikty medzi Božím príkazom a tým, čo očakávala rímska vláda. Išlo o podporu rímskej armády alebo o účasť v nej. Boh povedal svojmu ľudu:  „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ ​(Izaiáš 2:4; Matúš 26:52) Ak teda rímska armáda vyžadovala, aby kresťan slúžil v jej armáde, alebo aby podporoval jej vojnové úsilie, vznikol rozpor medzi cézarovým zákonom a zákonom Božím.

²¹ Pre raných kresťanov stál Boží zákon na prvom mieste aj vtedy, keď ľudia prikazovali obetovať kadidlo božstvu rímskeho cisára. Iní to možno považovali za prejav vlastenectva. Dejiny nám však hovoria, že kresťania sa na to pozerali ako na určitú formu modloslužby. Nepreukazovali modloslužbu žiadnemu človeku ani predmetu. Vedeli, že ich oddanosť patrí Jehovovi. (Matúš 22:21; 1. Jána 5:21) Nezasahovali do politiky ani tým, že by prevolávali modloslužobnú chválu vladárovi, ale namiesto toho zostávali neutrálni; podľa Ježišovho pokynu neboli „časťou sveta“. — Ján 15:19; Skutky 12:21–23.

²² Prijmeš Boží názor na otázku zákonov a uznáš v tejto veci Božie vedenie? Ak to urobíš, ochráni ťa to pred mnohými ťažkosťami, ktoré prežívajú ľudia, ktorí nedbajú na Božie zákony vo veci správania sa a morálky. Neprivodíš si ani zbytočný trest od jestvujúcich občianskych úradov. Boh však očakáva, že budeš predovšetkým uznávať jeho ako zvrchovaného vládcu. Keď tak budeš robiť za každých okolností, potom budeš určite spôsobilý i pre život v dobe, keď sa budú uplatňovať zákony Božieho kráľovstva na celej zemi. — Daniel 7:27.

[Poznámka pod čiarou]

[Študijné otázky]

Prečo by sme mali uvažovať o svojom postoji voči zákonom? (1–4)

Čo musíme uznávať vzhľadom na Božie zákony? (5, 6)

Aké dôvody máme pre poslušnosť voči Božiemu zákonu vo veci „smilstva“? (7, 8)

Ako môžeme poslúchať Boží zákon o krvi? (9–11)

Prečo by sme mali poslúchať Boha, i keby bol ohrozený náš život? (12)

Aký postoj by mali mať kresťania voči svetským vládam a prečo? (Matúš 22:19–21) (13–16)

Ako by sme sa mali správať, keď nastane rozpor medzi Božím zákonom a svetskými zákonmi? Znázorni to. (17–21)

Pred akou skúškou teraz stojíme? (22)

[Rámček na strane 167]

„Starostlivé skúmanie všetkých dostupných informácií ukazuje, že až do doby Marka Aurélia (rímsky cisár od r. 161 do r. 180 n. l.) sa žiadny kresťan nestal vojakom; a žiadny vojak, ktorý sa stal kresťanom nezostal v armáde.“ — „The Rise of Christianity“ ​(Vzostup kresťanstva).

[Obrázok na strane 165]

Tvoje dane hradia...

policajnú ochranu

odvoz odpadkov

školstvo

poštovné služby

zásobovanie vodou

protipožiarne služby