Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako môžeš dosiahnuť úspech v rodinnom živote

Ako môžeš dosiahnuť úspech v rodinnom živote

8. kapitola

Ako môžeš dosiahnuť úspech v rodinnom živote

PREVAŽNÁ väčšina ľudí súhlasí s tým, že rodinný život a šťastie sú spolu späté. Pri istom prieskume sa 85 percent mužov vyjadrilo, že „‚rodinný život‘ považujú za veľmi dôležitý pre šťastný a uspokojujúci život“. Dozaista však poznáš mnoho mužov, ktorí sa radšej rozviedli. Tiež stále viac žien sa rozvádza, aby skoncovali s manželstvom, ktoré sa vyznačuje nudou, konfliktmi alebo útlakom.

Nemôžeme zmeniť to, čo robia iní. Radi by sme však zlepšili svoj vlastný rodinný život, najmä pokiaľ ide o vzťah medzi manželom a manželkou. Každý by si mal položiť otázku: ‚Aké ovzdušie je u nás doma?‘

Stvoriteľ je pôvodcom rodinného usporiadania. (Efezanom 3:14, 15) Poskytuje praktické rady, ktoré už pomohli mnohým manželským dvojiciam k úspešnému rodinnému životu. Tie isté rady môžu pomôcť aj tebe.

PRAKTICKÉ POUČENIE Z PRVÉHO MANŽELSTVA

V úvodnej časti Biblie nachádzame správu o tom, ako Boh založil prvú ľudskú rodinu. Istý čas potom, keď Boh Jehova stvoril prvého muža, Adama, povedal:

„‚Pre človeka nie je dobré, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.‘ A potom Boh Jehova z rebra, ktoré vzal z človeka, vybudoval ženu a priviedol ju k človekovi. Tu povedal človek: ‚To je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela...‘ Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ — 1. Mojžišova 2:18, 22–24.

Všimni si, že prvá ľudská rodina nevznikla tak, že by sa jednoducho dvaja ľudia rozhodli, že budú spolu žiť. Boh schválil sobáš a obaja boli spojení trvalým zväzkom. Pred najvyššou autoritou vesmíru si Adam vzal Evu ako svoju manželku.

Keď muž a žena podniknú kroky, aby uzavreli platné a uznané manželstvo, verejne vyjadrujú, že sa voči sebe navzájom zaväzujú. (1. Mojžišova 24:4, 34–67; Matúš 25:1–10) K nijakému takému záväzku nedôjde, ak dvaja ľudia jednoducho spolu žijú bez uzavretia manželstva. Taký vzťah je v Biblii označený výrazom „smilstvo“ alebo „cudzoložstvo“. (Hebrejom 13:4) I keby tvrdili, že sa navzájom milujú, ich vzťah sa pravdepodobne časom poškodí, lebo v ňom nie je pevný manželský záväzok, ktorý je podľa Biblie rozhodujúci. Je to zjavné z príkladov:

Jedna tridsaťštyriročná žena vyhlásila: „Hádam som nemoderná, ale manželský záväzok mi poskytuje väčší pocit bezpečia... Obšťastňuje ma pocit, že sme sami pred sebou i pred svetom vyhlásili, že chceme k sebe lipnúť.“

Istý dvadsaťosemročný učiteľ sa vyjadril o svojej skúsenosti podobne: „Po niekoľkých rokoch som začal pociťovať prázdnotu. Spoločný život [bez manželstva] mi neposkytoval žiadnu orientáciu do budúcnosti.“

Pri štúdiu tejto otázky sociologička Nancy M. Clatmorthová zistila, že dvojice, ktoré sobášom uzavreli záväzok, ale nežili spolu pred manželstvom, „pociťovali väčšie šťastie a spokojnosť“.

Biblická správa o prvom manželstve nám môže tiež pomôcť vyhnúť sa problémom s rodičmi a s príbuznými manželského druha. Podľa názoru jedného manželského poradcu patria tieto problémy k najčastejším. Ale ešte skôr, ako vôbec mohli jestvovať dajaké ťažkosti s rodičmi a s príbuznými manželského druha, oznámila Biblia o prvom manželstve: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky.“ — 1. Mojžišova 2:24.

Väčšina z nás prirodzene miluje svojich rodičov. Biblia nás dokonca povzbudzuje, aby sme im v neskorších rokoch poskytovali hmotnú pomoc, ak je to potrebné. (1. Timotejovi 5:8; 5. Mojžišova 27:16; Príslovia 20:20) Písmo však zdôrazňuje, že sa tvoj manželský druh stane tvojím najbližším príbuzným, akonáhle uzavrieš manželstvo. Tvoj manžel alebo manželka sa stáva prvým, koho máš milovať, o koho sa máš starať, a s kým sa máš radiť.

Preto nie je správne, aby ten, kto je v manželstve, ‚utiekol domov‘ k rodičom, keď vzniknú dajaké problémy. Rodičom zasa pomôže, ak si uvedomia, že ich deti ich „opúšťajú“, keď uzavreli manželstvo a tvoria samostatné rodiny, i keby bolo zvykom alebo keby bolo z finančných dôvodov potrebné, aby ich deti nejaký čas žili blízko rodičov alebo s nimi. Prirodzene je vhodné, aby si deti vážili múdrosť a skúsenosť rodičov a aby z nich mali úžitok. (Jób 12:12; 32:6, 7) Ale slová v 1. Mojžišovej 2:24 majú byť pre rodičov výstrahou, aby sa nesnažili viesť alebo usmerňovať život svojich vydatých alebo ženatých detí. Áno, uplatnenie tejto biblickej rady môže prispieť k úspešnému manželstvu.

KOĽKO PARTNEROV?

10 Zo správy v 1. Mojžišovej taktiež vidíme, že Boh dal Adamovi iba jednu partnerku. V niektorých kultúrnych oblastiach smie mať muž niekoľko manželiek. Prispieva však polygamia k šťastiu rodiny? Naopak, skúsenosti ukazujú, že často vedie k trpkej žiarlivosti alebo súpereniu a tiež k zlému zaobchodeniu so staršími manželkami. (Príslovia 27:4; 1. Mojžišova 30:1) Medzi Hebrejmi v staroveku jestvovala ako polygamia, tak i prepúšťanie manželiek rozvodom. Boh to síce trpel, ale dal Izraelčanom zákony, ktoré mali predchádzať hrubému zneužívaniu. Ježiš však raz upozornil na to, ako bola Božia vôľa vyjadrená v Prvej knihe Mojžišovej. Keď sa ho ľudia pýtali na rozvod z rôznych dôvodov, Ježiš povedal:

„Nečítali ste, že ten, ktorý ich stvoril, stvoril ich od začiatku ako muža a ženu a povedal: ‚Preto opustí človek svojho otca a svoju matku a bude sa pridržiavať svojej manželky...‘? Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje... Mojžiš [v Božom zákone]... pre tvrdosť vášho srdca [Hebrejov]... urobil ústupok vzhľadom na rozvod so svojimi manželkami, ale od začiatku to nebolo tak. Hovorím vám, že každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva, a ožení sa s inou, cudzoloží.“ — Matúš 19:3–9.

11 Ježiš objasnil, že medzi jeho nasledovníkmi nemá jestvovať polygamia, ale že majú mať iba jedného manželského druha, ako to Boh usporiadal na začiatku. (1. Timotejovi 3:2) Uznanie Božej múdrosti a autority v tomto ohľade je krokom ku šťastiu.

12 To isté platí o Ježišových slovách o rozvode. V krajinách, kde je ľahké dať sa rozviesť, sú rozvody veľmi časté, ako to vidíme dnes. Boh však považuje manželstvo za trvalé. Ježiš pravdaže povedal, že v prípade, keď sa niektorý manželský druh previní „smilstvom“ ​(grécky porneia, čo znamená hrubú sexuálnu nemravnosť), a stane sa tak „jedným telom“ s iným človekom, môže sa nevinný partner dať rozviesť a môže znovu vstúpiť do manželstva. Ale inak Stvoriteľ považuje manželskú dvojicu za spojenú natrvalo. Kto uznáva Božiu autoritu v tejto oblasti, má teda viac dôvodov, prečo posilniť svoje manželstvo a prekonať akékoľvek problémy. (Kazateľ 4:11, 12; Rimanom 7:2, 3) Takže tento názor nerobí nikoho nešťastným, ale naopak, pomáha k úspešnému manželstvu. Je to zjavné zo skúseností.

13 Dakto môže namietnuť: „A predsa sú v niektorých manželstvách ťažké problémy, lebo sa jednoducho obaja partneri neznášajú.“ Čo potom? Z Biblie sa môžeme dozvedieť ešte iné praktické veci.

MANŽEL, KTORÝ SKUTOČNE MILUJE SVOJU MANŽELKU

14 Úspech v rodinnom živote závisí od toho, ako sa manžel pozerá na svoju manželku a ako sa voči nej správa. Kto má však povedať, ktorý spôsob je najlepší? Opäť nám pomáha biblická správa o prvom manželstve. Vysvetľuje, že Boh použil časť Adamovho tela a vytvoril z tejto časti preňho družku. Biblia z toho neskôr vyvodzuje záver:

„Takisto majú manželia MILOVAŤ SVOJE MANŽELKY AKO VLASTNÉ TELÁ. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“

Potom Pavol cituje z 1. Mojžišovej 2:24 a pokračuje: „Nech každý jeden z vás miluje manželku tak, ako sám seba.“ — Efezanom 5:28–33.

15 Niektorí muži si vari myslia, že by sa mali k manželkám správať prísne a s odstupom. Ale pôvodca manželstva hovorí, že manžel by mal manželku hlboko milovať a mal by túto lásku dávať najavo. Ak má byť manželka skutočne šťastná, musí mať istotu, že je naozaj milovaná.

16 Keď sa hovorí, že manžel má svoju manželku ‚živiť a starostlivo opatrovať ako svoje telo‘, znamená to, že sa má usilovať dobre sa o ňu starať. Nemal by sa však zarábaním na živobytie zamestnávať tak veľmi, aby svojej manželke nevenoval čas a neprejavoval by o ňu ako osobu vrúcny záujem. Žiadny normálny muž ani v rozčúlení si nepočína nenávistne alebo brutálne voči vlastnému telu. Preto Biblia nepripúšťa, aby sa manžel v hneve dopúšťal násilia voči manželke. — Žalm 11:5; 37:8.

17 Prvá žena bola vytvorená ako ‚doplnok‘ manžela. (1. Mojžišova 2:18) Boh vedel o tom, že muž a žena sú vytvorení rôzne. To platí až dodnes. Ženy mávajú obyčajne iné vlastnosti a iný spôsob počínania ako muži. Muž je možno rozhodný a žena ľudsky trpezlivejšia. Ona hádam miluje spoločnosť a on dáva prednosť samote. Jemu vari veľmi záleží na presnosti, ale ona je, pokiaľ ide o čas, „veľkorysejšia“. Biblická poznámka o tom, že Boh stvoril Evu ako „doplnok“, by mala manželom pomôcť, aby chápali tieto rozdiely.

18 Apoštol Peter nabáda manželov, aby ‚bývali so svojimi manželkami podľa poznania a preukazovali im česť ako slabšej nádobe‘. (1. Petra 3:7) Preukazovať manželke „česť“ znamená tiež rešpektovať jej odlišný vkus. Manžel má možno rád šport, zatiaľ čo manželka si rada prezerá výklady alebo pozerá na balet. Jej vkus je rovnako oprávnený ako jeho. Ak chce preukazovať česť, musí uznávať tieto rozdiely.

19 Manželkine nálady, ktoré sú ovplyvnené jej mesačnými cyklami, dakedy manžela znervózňujú a manželku možno tiež. Manžel však môže prispieť k ich vzájomnému šťastiu, ak sa ju snaží pochopiť a ‚bývať s ňou podľa poznania‘. Žena často nepotrebuje nič iné, iba aby ju manžel nežne objal, keď s ňou láskavo hovorí.

MANŽELKA, KTORÁ MÁ ÚCTU VOČI SVOJMU MANŽELOVI

20 Manželka musí tiež prispieť svojím dielom, ak má byť rodina šťastná. A preto i manželkám poskytuje Stvoriteľ vedenie.

21 Hneď po slovách, že manželia majú milovať manželky, Biblia dodáva: „Ale aj manželka nech má hlbokú úctu k svojmu manželovi.“ ​(Efezanom 5:33) V prvom manželstve boli isté okolnosti, ktoré mohli Evu celkom prirodzene primäť k tomu, aby vzhliadala k manželovi. Adam bol stvorený prvý. Mal väčšie vedomosti a životné skúsenosti a taktiež dostával pokyny od Boha.

22 Ale ako je to v manželstve dnes? Ak sa snaží manžel úprimne uplatňovať biblické rady, o ktorých sa tu hovorilo, veľmi pravdepodobne to u jeho manželky vyvolá úctu. I vtedy, ak manželka v daktorých ohľadoch vyniká, alebo ak manžel má dajaké nedostatky, jestvuje dôvod pre úctu — je to úcta voči Jehovovmu usporiadaniu, ktorého súčasťou je rodina. Apoštol Pavol napísal:

„Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru.“ — Efezanom 5:22 23.

23 To neznamená, že by manžel mal byť vševedúcim tyranom rodiny. To by nezodpovedalo Kristovmu príkladu, lebo ten prejavoval lásku, pochopenie a porozumenie. Boh nabáda manželky, aby svojim manželom prenechávali vedenie. O dôležitých rodinných záležitostiach by sa manžel a manželka mali radiť ako dobre fungujúce časti jedného tela. Hlavnú zodpovednosť za rodinu však Boh prisudzuje manželovi. — Kolosanom 3:18, 19.

24 Skúsenosti ukazujú, že biblické rady v tomto ohľade sú zdravé. Keď si manželka počína tak, aby si zaslúžila lásku a starostlivosť manžela a očakáva od neho vedenie v rodinných záležitostiach, často zistí, že manžel omnoho ochotnejšie a s láskou si plní svoje zodpovednosti. — Príslovia 31:26–28; Títovi 2:4, 5.

SPOLOČNE BUDOVAŤ ÚSPEŠNÝ RODINNÝ ŽIVOT

25 Výmena myšlienok je dôležitý prvok, ktorý jednako len chýba v mnohých rodinách. Istý sociológ povedal: „Partneri v manželstve obyčajne nepočúvajú, čo hovorí druhý a mnohí sa preto začnú hádať.“ Rozhorčenie a sklamanie je v živote nevyhnutné. Ako môžeme zabrániť, aby nepoškodili naše manželstvo? Pomáha pri tom dobrá výmena myšlienok. Nikdy to nepovažuj za samozrejmé, inak zistíš, že postupne spolu hovoríte stále menej.

26 Usiluj sa o výmenu myšlienok. Máte naozaj vo zvyku hovoriť o tom, čo robíte, a o svojich citoch? Často sa až príliš náhlime, takže nemáme čas hovoriť a nepočúvame, čo nám hovorí druhý človek. (Príslovia 10:19, 20; Jakub 1:19, 26) Nemal by si len čakať na príležitosť, aby si mohol hovoriť, ale mal by si tiež načúvať a snažiť sa druhého porozumieť. Možno i otázkami: ‚Nazdávaš sa...?‘ alebo: ‚Hovoríš...?‘ (Príslovia 15:30, 31; 20:5; 21:28) Manžel alebo manželka, ktorí úprimne načúvajú myšlienkam a pocitom druhého, budú si sotva počínať sebecky alebo skostnatene.

27 Výmena myšlienok nadobúda na cene ešte viac, ak manželská dvojica rozoberá spoločné problémy vo svetle biblických rád. Napríklad vynikajúci základ pre rozhovor o rodinnom príjme a hospodárskych plánoch nájdeme v 1. Timotejovi 6:6–10, 17–19 a v Matúšovi 6:24–34. Mnoho biblických rád o najdôležitejších oblastiach rodinného života môžeme nájsť v knihe Vytvárať šťastný rodinný život. *

28 Biblická rada pochádza od najvyššej autority v oblasti manželstva a rodiny, od Boha Jehovu. Preto môžeme očakávať, že dosiahneme úspech, ak budeme túto radu trpezlivo a dôsledne uplatňovať. Tisíce kresťanských manželských dvojíc na celej zemi to už robí a ich manželstvo sa stalo šťastným.

[Poznámka pod čiarou]

^ 27. ods. Vydala Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.

[Študijné otázky]

Ako sa môžeme usilovať o úspešnejší rodinný život? (1–3)

Akú úlohu mal záväzok v prvom manželstve a prečo je taký dôležitý? (4–6)

Čo sa môžeme dozvedieť z prvého manželstva o rodičoch a o príbuzných manželského druha? (7–9)

Aké praktické poučenie o počte manželských druhov získavame z 1. Mojžišovej? (10, 11)

Aký názor na rozvod podporuje Biblia? (12, 13)

Ako môžu manželia uplatniť biblickú radu? (14–16)

Čo to znamená pre manžela, že manželka má byť jeho „doplnok“? (17–19)

Ako sa má manželka pozerať na manžela podľa biblickej rady? (20–22)

Prečo sa manželky môžu spoľahnúť, že bude táto rada užitočná? (23, 24)

Ako prispieva výmena myšlienok k úspešnému rodinnému životu? (25–28)

[Rámček na strane 80]

„Počas svojho manželstva,“ rozpráva istý muž zo západnej časti Spojených štátov, „získal som z hmotných vecí všetko, čo som chcel — krásny dom, autá, člny a kone. Tieto veci mi však nepriniesli šťastie. Moja manželka nemala rovnaké záujmy ako ja. Stále sme sa hádali. Fajčil som marihuanu, aby som sa upokojil.

Koncom týždňa som väčšinou nebýval doma, ale som chodil na lov. Tiež v súvislosti so svojou prácou som často nebýval doma. To viedlo k cudzoložnému životu. Myslel som si, že ma moja manželka nemiluje, a preto som sa odsťahoval a nadväzoval som známosti s jednou ženou po druhej, až sa zdalo, že môj život skončí v slepej uličke.

V tej dobe som trochu čítal Bibliu. Piata kapitola Efezanom ma presvedčila, že to mám opäť skúsiť so svojou manželkou. Bolo mi jasné, že v minulosti nebola poddajná a že ani ja som sa nedokázal správne ujať vedenia. Ale ďalší týždeň som sa pri jednej služobnej ceste opäť dopustil cudzoložstva.“

Istý priateľ mu povedal, že by mu mohli pomôcť Jehovovi svedkovia, ak sa skutočne zaujíma o Boha. Muž ďalej hovorí: „Svedkovia mi skutočne pomohli. Jeden z dozorcov zboru mi venoval čas a študoval so mnou Bibliu. V mojom živote nastala taká veľká zmena, že sa i manželka pripojila k štúdiu. Teraz je náš rodinný život po prvý raz šťastný, a dokonca i naše dve dcérky vidia ten rozdiel. Nemám ani dosť slov opísať to úžasné šťastie, ktoré teraz prežívame s manželkou, keď sme začali uplatňovať v živote biblické zásady.“

[Obrázok na strane 85]

Výmena myšlienok — nesmierne dôležitá pre šťastné manželstvo