19. kapitola

Budeš uctievať Boha tak, ako si to ON želá?

BIBLIA predpovedá, že „v posledných dňoch“ budú ľudia „milovať samých seba,... budú sebaistí, pyšní,... ktorí majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní“. (2. Timotejovi 3:1–5) Nie je tu výstižne opísané konanie, ktoré dnes vidíme okolo seba?

² Áno, v každej životnej oblasti si počínajú ľudia podľa hesla „najprv ja“. Vidieť to z ich správania pri nákupe, pri ceste autom, vidieť to z pozornosti, ktorú venujú svojmu obliekaniu a vonkajšiemu výzoru, vidieť to i na spôsobe, ako napríklad tancujú. Avšak naozaj šťastní pritom nie sú.

³ Mnohí ľudia posudzujú dokonca i náboženstvo podľa toho, čo si sami želajú, alebo čo podľa ich názoru potrebujú. Aká je to chyba! My nemáme právo určovať, ako uctievať Boha. Jehova ako Stvoriteľ a darca života má sám právo povedať, ako má byť uctievaný. (Rimanom 9:20, 21) A to, čo od nás vyžaduje, je na naše dobro. Získavame tak už dnes spokojnosť a zameriavame svoju myseľ a srdce na podivuhodné veci, ktoré pre nás pripravil do budúcnosti. — Izaiáš 48:17.

⁴ Jehova nezaťažuje kresťanov zbytočnými obradmi a neukladá im nepotrebné obmedzenia. Boh však vie, že od dobrého vzťahu k nemu závisí trvanie nášho života a že musíme žiť podľa jeho meradiel  a prejavovať záujem o druhých, ak máme mať skutočnú radosť zo života. Ak uctievame Boha tak, ako si to želá On, stáva sa život bohatší a získava zmysel.

KONAŤ TAK, AKO SI TO ŽELÁ BOH

⁵ Noach je znamenitým príkladom človeka, ktorý sa riadil Božou vôľou. Biblia hovorí: „Noach bol spravodlivý muž. Prejavil sa medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný. Noach chodil s pravým Bohom.“ Keď mu dal Boh pokyny, aby staval veľký koráb, v ktorom mal byť uchovaný život, „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ ​(1. Mojžišova 6:9, 22) Noach konal všetko tak, ako si to želal Boh, a to zachránilo život nielen jemu, ale aj jeho rodine, ktorej členovia ho uznávali ako Božieho proroka na zemi. — 2. Petra 2:5.

⁶ Iný muž, ktorý sa riadil Božou vôľou, bol Abrahám. Boh mu povedal, aby opustil svoju vlasť. Poslúchol? Abrahám „šiel, ako mu povedal Jehova“, hoci „nevedel, kam ide“. (1. Mojžišova 12:4; Hebrejom 11:8) Abrahám verne konal všetko tak, ako si to želal Boh, a preto sa počítal medzi ‚Jehovových priateľov‘. — Jakub 2:23; Rimanom 4:11.

PATRIŤ MEDZI BOŽÍ ĽUD

⁷ V určenom čase sa Boh rozhodol, že bude mať do činenia s veľkou skupinou, s izraelským národom. Stali sa „jeho ľudom, zvláštnym majetkom zo všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme“. (5. Mojžišova 14:2) Každý Izraelčan sa pravdaže musel modliť k Bohu a musel mať k nemu blízky osobný vzťah. Musel však tiež uznávať, že Boh riadi zbor;  musel sa pridŕžať spôsobu uctievania, ktorý bol pre izraelský ľud natienený v Božom zákone. Tak sa mohol tešiť z Božej ochrany a z požehnaní, ktoré Boh poskytoval zboru. (5. Mojžišova 28:9–14) Predstav si, aká to bola výsada patriť medzi tých, ktorých Všemohúci označil ako ‚môj ľud Izrael‘. — 2. Samuelova 7:8.

⁸ A čo Neizraelčania, ktorí chceli uctievať pravého Boha? Ľudia toho druhu tvorili ‚veľkú zmiešanú spoločnosť‘, ktorá sa rozhodla ísť s Izraelčanmi, keď Mojžiš vyvádzal národ z Egypta. (2. Mojžišova 12:38) Keby si bol v Egypte, bol by si sa nazdával, že tam môžeš zostať a uctievať Boha sám svojím vlastným spôsobom?

⁹ Keď sa Izraelčania usadili v Zasľúbenej krajine, mohli to urobiť aj cudzinci, ktorí uznávali Jehovu a chceli ho uctievať. Museli však pochopiť, že Boh má do činenia so zborom svojho ľudu a že strediskom jeho uctievania je chrám v Jeruzaleme. (1. Kráľov 8:41–43; 4. Mojžišova 9:14) Bohu nemohli byť prijateľní ľudia vymýšľajúci si z pýchy alebo z pocitu nezávislosti vlastné spôsoby uctievania.

BOH SI VYBERÁ INÝ ZBOR

¹⁰ Keď Ježiš vykonával službu na zemi, mal do činenia Boh s Izraelom ešte ako s ľudom, ktorý mu bol oddaný. Preto nebolo treba, aby každý, kto prijal Mesiáša, sa s Ježišom pravidelne schádzal a aby s ním cestoval, ako to robili apoštoli. (Marek 5:18–20; 9:38–40) Ale tento národ ako celok zavrhol Jehovovho Mesiáša. Preto Ježiš krátko pred svojou smrťou povedal: „Vám bude Božie kráľovstvo odňaté a bude dané národu, ktorý ponesie jeho ovocie.“ — Matúš 21:43, Ekumenický preklad.

 ¹¹ Kto mal byť týmto novým ľudom, ak sa už nevyžadoval spôsob uctievania určený Božím zákonom pre Izrael? (Kolosanom 2:13, 14; Galaťanom 3:24, 25) V deň Letníc roku 33 n. l. bol vytvorený kresťanský zbor a Boh úprimným pozorovateľom ukázal, že sa to stalo jeho zásahom. (Skutky 2:1–4, 43–47; Hebrejom 2:2–4) ‚Ľudom pre jeho meno‘ sa stali najprv Židia a cudzinci, ktorí predtým prijali judaizmus, a neskoršie pohania, čiže ľudia z národov. Boh ich teraz považoval za „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo“. — Skutky 15:14–18; 1. Petra 2:9, 10.

¹² Keby si žil vo vtedajšej dobe a chcel by si mať vzťah k Bohu, bola by ti ukázaná cesta ku kresťanskému zboru. To sa stalo talianskemu mužovi Kornéliovi a jeho rodine. (Skutky 10:1–48) Kresťanský zbor tvorili veriaci na celom svete. (1. Petra 5:9) Všetky miestne zbory, nachádzajúce sa v domácnostiach alebo vo verejných budovách, boli súčasťou tohto jediného zboru, ktorý teraz používal Boh. — Skutky 15:41; Rimanom 16:5.

¹³ Jehova je Bohom poriadku, a preto zaviedol v zboroch istú mieru organizácie. Aby sa mohla venovať potrebná pozornosť jednotlivým ctiteľom, menoval mužov, ktorí mali slúžiť ako pastieri čiže dozorcovia. Boli to skúsení, spôsobilí muži, ktorí mohli vyučovať Božie slovo a školiť členov zboru, aby vedeli oznamovať biblické pravdy iným ľuďom a tak pomáhať v dôležitom diele, pri ktorom sa malo hlásať „dobré posolstvo“. — 2. Timotejovi 2:1, 2; Efezanom 4:11–15; Matúš 24:14; Skutky 20:28.

¹⁴ Zbory mali mať úžitok zo služieb týchto dozorcov aj v mnohých iných ohľadoch. Nebolo ich úlohou stroho presadzovať pravidlá alebo počínať si utláčajúcim  spôsobom. Naopak, mali s láskou pomáhať spolukresťanom, aby si upevňovali vzťah k Bohu. (Skutky 14:21–23; 1. Petra 5:2, 3) Všetci, čo mali dajaké problémy, mohli sa obracať na týchto duchovne starších mužov a dostávali od nich láskavú, biblickú pomoc. (Jakub 5:13–16; Izaiáš 32:1, 2) Kresťania boli ešte stále nedokonalí, a preto mohli v zboroch občas vzniknúť nejaké ťažkosti. Dozorcovia mali pohotovo poskytovať pomoc svojim spolukresťanom a mali dávať pozor, aby nikto neohrozoval duchovný stav zboru. — Filipanom 4:2, 3; 2. Timotejovi 4:2–5.

¹⁵ Zbory získavali potrebné vedenie od kresťanského vedúceho zboru apoštolov a starších mužov z jeruzalemského zboru. Tí študovali a rozhodovali otázky, ktoré im prichádzali zo zborov. A tiež posielali mužov, ktorí mali navštevovať zbory v ich mene. — Skutky 15:1–3.

 ¹⁶ Boh Jehova má stále do činenia so svojím ľudom ako so zhromaždenou skupinou. Po celej zemi sú tisíce zborov Jehovových svedkov. Ak chceš uctievať Boha tak, ako si to on želá, konaj podľa jeho výzvy, že sa máme zhromažďovať s inými kresťanmi:

„A dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ — Hebrejom 10:24, 25.

UCTIEVAŤ BOHA CELOU DUŠOU

¹⁷ Je dobré zamyslieť sa nad tým, čo všetko vykonal pre teba Boh Jehova. Máš od neho život a všetko, čo potrebuješ pre jeho každodenné udržiavanie. Navyše Boh poslal na zem svojho Syna, aby zomrel ako obeť. Boh tým prejavil hlbokú lásku, lásku, ktorá je spoľahlivá a trvalá. (Rimanom 5:8; 8:32, 38, 39) Boh ti tak umožnil dosiahnuť odpustenie hriechov a získať vyhliadku na večný život v šťastí. — Ján 3:17; 17:3.

¹⁸ Akú ozvenu v nás vyvoláva jeho láska? Istotne by sme sa nemali obrátiť chrbtom k Bohu a k jeho láske. Apoštol Peter nabádal:

„Preto robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy vytreté, aby prišli časy osvieženia.“ — Skutky 3:19.

¹⁹ Všetci musíme „robiť pokánie“, lebo všetci hrešíme a vo svojom správaní, rečiach i myšlienkach nezodpovedáme Božím meradlám. (Rimanom 2:4; 7:14–21; Jakub 3:2) Keď chceme robiť pokánie, musíme uznať, že sme hriešnici a musíme ľutovať, že sme nežili podľa Jehovovej vôle. Cítiš to? Ďalej sa  musíme ‚obrátiť‘, musíme zmeniť svoj spôsob života a snažiť sa potom odzrkadľovať Jehovove vlastnosti a konať tak, ako si to on želá. Ak si budeme takto počínať, môžeme sa spoľahnúť, že nám Boh odpustí a že nás prijme. — Žalm 103:8–14; 2. Petra 3:9.

²⁰ Vidíme, že Ježiš nám dal príklad, aby sme mohli ísť v službe Bohu v jeho šľapajach. Preto by sme sa mali snažiť napodobňovať jeho príklad. (1. Petra 2:21) V Hebrejom 10:7 čítame o tom, aký bol Ježišov postoj: „Hľa, prišiel som,... aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.“ Podobne aj nás by mala vďačnosť a láska k Bohu podnietiť k tomu, aby sme mu oddali svoj život a celou dušou konali jeho vôľu. Budeme pri tom pravdaže aj naďalej jesť, spať, milovať svoju rodinu a starať sa o ňu, prijemným spôsobom užívať odpočinok a aj v iných smeroch sa venovať obvyklej každodennej činnosti. Ale to, že oddávame svoj život Bohu, znamená, že jeho vôľa a jeho uctievanie sú pre nás tým najdôležitejším a že bez ohľadu na to, kde sme alebo čo robíme, chceme sa vážne snažiť uplatňovať Božie rady, riadiť sa Ježišovým príkladom. — Kolosanom 3:23, 24.

²¹ Sväté písmo jasne ukazuje, že človek, oddávajúci svoj život Bohu, by to mal dať verejne najavo tým, že sa dá pokrstiť. Ježiš povedal svojim nasledovníkom:

Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

Ak tí, čo sa dávali pokrstiť, mali predtým študovať Božie slovo a stať sa Kristovými učeníkmi, tak to istotne nemali byť malé deti. Tiež ich krst, ktorý symbolizoval, že sa oddali Bohu, mal sa vykonávať úplným ponorením do vody, podobne ako bol  pokrstený Ježiš v rieke Jordán. — Marek 1:9–11; Skutky 8:36–39.

²² Ak sa staneš pokrsteným Kristovým učeníkom, budeš mať všetky predpoklady pre plný a šťastný život, aký poskytuje pravé kresťanstvo. Nie je to život riadený nekonečnými príkazmi a zákazmi. Je to život, vyznačujúci sa duchovným rastom, a ten prináša uspokojenie. Môžeš neustále zlepšovať svoj duchovný postoj a spôsob, ako uplatňovať Božie slovo. Tak budeš stále presnejšie napodobňovať Ježišov príklad. — Filipanom 1:9–11; Efezanom 1:15–19.

²³ To ovplyvní tvoj každodenný spôsob myslenia a správania. Keď pôjdeš ďalej po kresťanskej ceste, budeš stále hlbšie presvedčený, že Boh čoskoro odstráni všetko zlo a vytvorí tak predpoklady pre ‚nové nebesia a novú zem, v ktorých bude bývať spravodlivosť‘. To ťa bude ešte viac podnecovať, aby si si rozvíjal kresťanskú osobnosť a šiel po ceste života, čo ti umožní získať miesto v prichádzajúcom novom svete. (Efezanom 4:17, 22–24) Apoštol Peter napísal pod inšpiráciou:

„Premýšľajte o tom, akými ľuďmi by ste mali byť, akým zbožným a oddaným životom by ste mali žiť! Ak sa tešíte na to [na nový svet], snažte sa zo všetkých síl, aby ste boli nájdení v pokoji s Ním, bez poškvrny a pohany v Jeho očiach.“ — 2. Petra 3:11, 14‚ Nová anglická Biblia.

²⁴ Aké je to požehnanie, ak dáva človek celým svojím životom najavo, že uctieva Boha Jehovu! Dnes síce mnohí ľudia žijú tak, aby sa páčili iba sebe samým a aby sebecky užívali všetky dostupné potešenia, ale ty môžeš žiť a uctievať pravého Boha tak, ako si to želá on. To je ten najlepší spôsob života.

[Študijné otázky]

Koho kladie väčšina ľudí na prvé miesto? (1–4)

V čom sa Noach a Abrahám líšili od väčšiny dnešných ľudí? (5, 6)

Ako si počínal Boh voči ľuďom v dobe starovekého Izraela? (7–9)

Akú zmenu urobil Boh v svojom počínaní? (10–12)

Ako organizoval a riadil Boh kresťanov? (13–15)

Aký význam by malo mať pre teba Božie počínanie voči kresťanom? (16)

K čomu by nás mala podnecovať láska k Bohu? (17–19)

Prečo je krst dôležitý krok a čo symbolizuje? (20, 21)

Oddal si svoj život Bohu a chceš byť pokrstený? Čo to bude pre teba znamenať? (22–24)