Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je „koniec sveta“ blízko?

Je „koniec sveta“ blízko?

15. kapitola

Je „koniec sveta“ blízko?

„SI pripravený na koniec sveta?“ Tak znela otázka uverejnená v torontských novinách Star. Taká otázka môže niektorých priviesť k premýšľaniu o správach, ako je táto:

„Sydney, Austrália: V austrálskom buši sa skupina 100 obyvateľov mesta, ktorí opustili svoje domovy a vzdali sa pohodlia dnešného života, pripravuje na to, že podľa ich názoru prichádza ‚koniec sveta‘.“

Dnes sa však mnohí ľudia obávajú, že „koniec“ by mohol prísť následkom nukleárnej vojny, znečistenia životného prostredia alebo iných nukleárnych nebezpečenstiev. Napríklad:

„Vedec a spisovateľ Isaac Asimov vypočítal asi dvadsať spôsobov, ako by sa mohol vyhladiť život zo zeme, počínajúc vyhasnutím Slnka až po nedostatok potravín.“ — Torontské noviny Star.

Na základe spoľahlivého Božieho slova máme však ešte vážnejší dôvod na obavy. Mnohí čítali v Biblii o „skonaní sveta“. (Matúš 13:39, 40; 24:3, SB) Vieme, že sa stane všetko, čo Boh sľubuje. Preto by sme mali vedieť, čo o tom hovorí Biblia a ako to môže zapôsobiť na náš život dnes i v budúcnosti.

KONIEC — ČOHO A KEDY?

Biblia nás uisťuje, že Boh odstráni tých, čo nesú zodpovednosť za zlo a utrpenie. (Žalm 37:28; 145:20) Ježiš Kristus i apoštol Peter porovnali toto prichádzajúce vykonanie rozsudku so zničením ľudí, ktoré Boh spôsobil v Noachovej dobe a pri ktorom postupoval na základe výberu. Sama zem nebola zničená, ale zlí prišli o život celosvetovou potopou. Boh zachránil Noacha a jeho rodinu; tvorili na očistenej zemeguli spravodlivú pozemskú spoločnosť. Peter sa o tom zmienil a potom pod Božou inšpiráciou predpovedal nadchádzajúci ‚deň súdu a zničenia bezbožných ľudí‘. Potom prídu „nové nebesia a nová zem“, v ktorých má „bývať spravodlivosť“. — 2. Petra 3:5–7, 13; Kazateľ 1:4; Izaiáš 45:18.

Prirodzene chceme vedieť, kedy príde tento ničivý koniec terajšieho systému vecí. Ježiš povedal, že „o tom dni a hodine“ vie jedine Otec. (Matúš 24:36) Znamená to však, že o tom nevieme vôbec nič? Neznamená, lebo Boh nám láskavo dal v svojom Slove poučenie, takže jeho ctitelia budú o tom vedieť, keď bude koniec blízko. — Porovnaj Ámosa 3:7.

Biblia nám poskytuje dôvod na dôveru, že Boh je schopný predpovedať budúci vývoj udalostí. Napríklad v Danielovi 9:24–27 dal zaznamenať proroctvo, ktoré naznačovalo, kedy príde Mesiáš alebo Kristus. Lekár Lukáš, ktorý žil v prvom storočí, podáva správu, že Židia, ktorí poznali Danielovo proroctvo, očakávali v roku 29 n. l. Mesiáša. (Lukáš 3:1, 2, 15) Židovský dejepisec Abba Hillel Silver s tým súhlasí a píše: „Mesiáša očakávali asi v druhej štvrtine prvého storočia n. l.“ Ježiš bol pokrstený a stal sa Kristom v roku 29 n. l., presne v roku, na ktorý poukazovalo Danielovo proroctvo.

To isté proroctvo v Danielovej knihe predpovedá, že po Mesiášovej smrti bude ‚mesto a sväté miesto uvedené do skazy‘. Áno, Boh vopred predpovedal, že Jeruzalem a jeho svätý chrám budú zničené, čím skončí židovský systém vecí. — Daniel 9:26.

Krátko pred smrťou v roku 33 n. l. sa Ježiš zaoberal touto otázkou podrobnejšie. Povedal, že Boh opustí Jeruzalem a jeho chrám. Tiež vyhlásil, že odchádza a že sa neskôr vráti. (Matúš 23:37 až 24:2) Ale jeho učeníci sa pýtali:

„Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí [alebo ‚skonania sveta‘]?“ — Matúš 24:3.

Jeho odpoveď bola pre kresťanov v prvom storočí životne dôležitá. Rovnako dôležitá je i pre nás, lebo, ako uvidíme, Ježišova odpoveď ďaleko presahovala to, na čo sa ho apoštoli pýtali alebo čomu mohli rozumieť. — Ján 16:4, 12, 13.

10 Ježiš sa odvolal na Danielovo proroctvo. (Matúš 24:15) Toto proroctvo neurčovalo, v ktorom roku má byť Jeruzalem zničený a nehovoril o tom ani Ježiš. Opísal však udalosti, ktoré mali tvoriť „znamenie“ toho, že nadišli posledné dni židovského systému. Jeho slová si môžeš prečítať v Matúšovi 24:4–21 a v Lukášovi 21:10–24. Predpovedal falošných mesiášov (kristov), vojny, nedostatok potravín, zemetrasenia, nákazy, prenasledovanie kresťanov a rozsiahle zvestovateľské dielo. Dejiny ukazujú, že tieto udalosti nastali v pokolení, ktoré bolo ešte nažive, keď Rimania zničili v roku 70 n. l. Jeruzalem.

FALOŠNÍ KRISTOVIA: Josephus, historik z prvého storočia, sa zmieňuje o troch mužoch, ktorí sa vydávali za mesiášov.

VOJNY: V juhozápadnej Ázii boli partské vojny; vzbury boli v Galícii a v Španielsku; v časti ríše bolo povstanie Židov; Sýrčania a Samaritáni povstali proti Židom.

NEDOSTATOK POTRAVÍN: Nedostatok potravín nastal v Ríme, v Grécku a v Judei; o jednom z nich je zmienka v Skutkoch apoštolov 11:28.

ZEMETRASENIA: Tie boli na Kréte, v Smyrne, v Hierapolise, v Kolosách, na ostrove Chios, v Miléte, na ostrove Samos, v Ríme a v Judei.

KRESŤANIA BOLI PRENASLEDOVANÍ, ale VŠADE HLÁSALI: Pozri správu v Skutkoch 8:1, 14; 9:1, 2; 24:5; 28:22.

11 Kresťania dôverovali Ježišovmu proroctvu, a preto mohli dačo podniknúť pre záchranu života. Kristus varoval: ‚Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, utečte.‘ (Lukáš 21:20–24) Ako bolo predpovedané, obkľúčili Rimania pod vedením generála Galla v októbri 66 n. l. Jeruzalem. Ako mohli kresťania utiecť? Vojská neočakávane odtiahli. Kresťania, ktorí poslúchli Ježišovu výstrahu, utiekli z mesta. V roku 70 n. l. sa Rimania vrátili pod vedením generála Tita. Spustošili mesto a pobili vyše milióna Židov. Keď dakedy navštíviš Rím, uvidíš tam Titov oblúk s reliéfmi, ktoré to zobrazujú na pamiatku.

12 Čo sa stalo počas posledných dní židovského systému, dokazuje úplnú spoľahlivosť „znamenia“, ktoré dal Ježiš. Je to pre nás dôležité, lebo Ježišovo proroctvo o „závere systému vecí“ má dnes ešte väčší význam.

ĎALŠIE SPLNENIE JEŽIŠOVHO PROROCTVA

13 Ježišova predpoveď o falošných kristoch, o vojnách, nedostatku potravín, o zemetraseniach a prenasledovaní kresťanov sa splnila pred rokom 70 n. l. Ježiš však predpovedal ešte ďalšie veci, ktoré mali zrejme nastať až neskôr. Povedal, že „všetky kmene zeme“ budú nútené uznať jeho prítomnosť v nebeskej sláve. (Matúš 24:30) Predpovedal tiež, že ľudia budú oddeľovaní ako „ovce od capov“ a že tí, čo sa budú podobať ovciam, vojdú do večného života. (Matúš 25:32, 46) Tieto veci sa nestali pred rokom 70 n. l.

14 Viac ako 25 rokov po páde Jeruzalema primäl Boh apoštola Jána, aby napísal v Zjavení o budúcich udalostiach. V šiestej kapitole Ján najskôr videl „jazdcov“, ktorí prinesú zemi katastrofálne veci. Keď si prečítaš Zjavenie 6:3–8, uvidíš, že Ján predpovedal 1. vojny, 2. „nedostatok potravín“ a 3. „smrteľnú pohromu“. To sú niektoré z vecí, ktoré predpovedal i Ježiš v svojom „znamení“. Máme teda ďalší dôkaz, že malo nastať druhé a väčšie splnenie Ježišovej predpovede. Profesor A. T. Robertson o tom hovorí:

„Pre náš účel stačí predstaviť si, že Ježiš použil zničenie chrámu a Jeruzalema, ktoré nastalo v onej generácii roku 70 n. l., tiež ako symbolické znázornenie jeho vlastného druhého príchodu a konca sveta čiže skonania veku.“ — Word Pictures in the New Testament (Slovné obrazy v Novom zákone), zväzok 1, strana 188.

15 Dakto ale namietne: ‚Ale vojny, nedostatok potravín a morové nákazy boli vždy. Ako sa dá teda rozoznať druhé splnenie tohto „znamenia“?‘

16 Musí to byť zrejme niečo mimoriadne, odlišné od dajakej miestnej vojny, od izolovaného moru alebo jednotlivého zemetrasenia. Všimni si slová v Zjavení 6:4, kde sa hovorí, že bol ‚vzatý zo zeme [nielen z jedného národa alebo z jednej oblasti] pokoj‘. Ježiš tiež ukázal, že to bude zložené znamenie. Spoločne s rozsiahlymi vojnami mal teda nastať značný nedostatok potravín, mali byť zemetrasenia a mali vypuknúť nákazy — a to menujeme iba niektoré znamenia. To všetko malo prísť na jedno pokolenie. (Matúš 24:32–34) Mnohí ľudia, ktorí tomu rozumejú a skúmajú ľudské dejiny, jasne rozoznávajú, že ‚znamenie záveru systému vecí‘ možno vidieť teraz.

„ZNAMENIA“ V NAŠEJ DOBE

17 Zo Zjavenia 6:4 je zrejmé, že budú celosvetové vojny. Bolo to tak? Áno, počnúc vojnou v rokoch 1914–1918. Novinár Sydney J. Harris píše, že ‚do prvej svetovej vojny bolo zatiahnutých toľko krajín, že to zahrnovalo 90 percent obyvateľov sveta‘. Podľa diela Encyclopedia Americana bolo v prvej svetovej vojne zabitých viac ako 8 000 000 vojakov, a viac ako 12 000 000 civilistov zomrelo pri hromadnom zabíjaní, hladom alebo vysilením.

18 Niektorí ľudia sa usilujú zamietnuť tieto dôkazy, keď poukazujú na to, že ľudia predtým nemali dopravné a technické možnosti pre svetovú vojnu. Práve to však ukazuje, v čom bola prvá svetová vojna jediná svojho druhu.

„Od augusta roku 1914 bolo stále jasnejšie, že vypuknutím prvej svetovej vojny skončila jedna epocha.“ — The Norton History of Modern Europe.

„Prvá svetová vojna — pre prežijúcich jednoducho Veľká vojna — zostáva v ľudskej mysli predelom novodobých dejín... Je dačo pravdy v podvedomom pocite väčšiny ľudí, že nová doba začala prvou svetovou vojnou. Bola to doba, keď sme stratili nevinnosť.“ — Montrealské noviny Gazette.

„Rok 1918 nebol úvodom do milénia, ale uviedol pol storočia konfliktov, nepokoja, vojen, revolúcií, pustošenia a skazy v dosiaľ nebývalej a nepredstaviteľnej miere.“ — Profesor H. S. Commager.

19 Áno, nastala vojna dosiaľ nevídaného rozsahu, ako to predpovedala Biblia. Čoskoro na to vypukla druhá svetová vojna, ktorá si vyžiadala „35 000 000 až 60 000 000“ životov.

„Druhá svetová vojna rozniesla skoro po celom svete smrť a spustošenie v dosiaľ nebývalej miere... Pokus vyjadriť vo finančnej hodnote cenu majetku a životne dôležitých vecí, ktoré boli zničené, je zbytočný: výsledkom by boli astronomické čísla.“ — Encyclopedia Americana.

Nehľadiac na mnoho vojen, ktoré boli od roku 1914, je teraz pred nami hrozba nukleárnej vojny.

20 Nebývalé choroby sú ďalším dôkazom toho, že sa „znamenie“ začalo vo väčšom meradle spĺňať vypuknutím prvej svetovej vojny. (Lukáš 21:11) Časopis Science Digest najskôr uznáva, že predchádzajúce nákazy pripravili v priebehu niekoľkých desaťročí o život mnoho ľudí. Potom ukazuje, o čo väčší rozsah mala španielska chrípka v roku 1918:

„Vojna pobila počas štyroch rokov rozhorčených bojov vyše 21 000 000 ľudí, epidémia chrípky si vyžiadala približne rovnaký počet obetí počas štyroch mesiacov. Ešte nikdy v ľudských dejinách neprišla smrť tak neľútostne a rýchlo... Jeden lekár to nazval najhoršou lekárskou katastrofou všetkých dôb.“

„Obyčajne sa udáva v celosvetovom rozsahu počet 21 miliónov obetí, to je však ‚pravdepodobne veľmi nízky odhad‘. Toľko ľudí možno zomrelo len na indickom subkontinente; úmrtnosť v októbri 1918 tam bola ‚v dejinách chorôb bez obdoby‘.“ — Scientific American.

Ani vedci nie sú schopní zastaviť žatvu smrti, ktorú spôsobujú choroby. Keď sa zdá, že jednu chorobu „premohli“, povstáva druhá. Ľudia posielajú rakety na Mesiac, ale nepremohli maláriu, rakovinu a srdcové choroby.

21 Ježiš povedal, že medzi „znamenia“ budú tiež patriť „zemetrasenia na jednom mieste za druhým“. (Matúš 24:7; Lukáš 21:11) V priebehu dejín bývali zemetrasenia. Ale ako je to v období po prvej svetovej vojne v porovnaní s predchádzajúcou dobou? V novinách Il Piccolo píše Geo Malagoli:

„Ako vidieť zo štatistiky, žije naše pokolenie v nebezpečnom období vysokej seizmickej aktivity. Počas 1 059 rokov (od roku 856 do roku 1914) zaznamenávajú spoľahlivé zdroje len 24 väčších zemetrasení, ktoré si vyžiadali 1 973 000 obetí. Ale pri katastrofách v poslednej dobe zahynulo 1 600 000 ľudí iba počas 63 rokov, a to následkom 43 zemetrasení, ktoré nastali v rokoch 1915 až 1978. Tento dramatický rast potvrdzuje ďalšiu známu skutočnosť — že naše pokolenie je nešťastné v mnohých smeroch.“

22 Niekto možno namietne, že väčší počet obetí pri zemetraseniach od roku 1914 je následkom rastúceho počtu obyvateľstva sveta a rastúcich rozmerov miest. Aj keby to tak bolo, nič to nemení na skutočnostiach. To isté platí o hlade. Hoci sa vo výrobe potravín dosiahli pokroky — napríklad tzv. zelenou revolúciou — čítame správy:

„Najmenej jeden z každých ôsmich ľudí na zemi je stále ešte postihnutý dajakou formou podvýživy.“

„Svetová rada pre výživu pri Spojených národoch sa zišla tohto roku na jeseň v Ottawe a potvrdila, že každý rok umiera hladom 50 miliónov ľudí.“

„Odborníci v oblasti svetovej výživy odhadujú, že tohto roku nebude mať dostatok jedla viac ako miliarda ľudí.“

23 „Záver systému vecí“ sa mal vyznačovať aj ‚rastom nezákonnosti a ochladnutím lásky‘. (Matúš 24:3, 12) Asi nepotrebuješ nijakú štatistiku o zločinnosti a terorizme, ktorá by ťa mala presvedčiť, že sa to dnes spĺňa. Prečítaj si ale v tejto súvislosti prorocký opis „posledných dní“ v 2. Timotejovi 3:1–5. Všimni si, ako presne to zodpovedá našej dobe.

ČO TO PRE TEBA ZNAMENÁ?

24 Ježiš predpovedal, že mnohí ľudia budú spĺňaním sa tohto „znamenia“ skľúčení. „Ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania vecí, prichádzajúcich na obývanú zem.“ Jeho nasledovníci sa však budú správať inak. Kristus im povedal: „Ale keď sa to všetko začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ ​(Lukáš 21:26, 28) Nesmieme prehliadať udalosti a nesmieme ich tiež dávať nabok, akoby išlo o súhru okolností. Ľudia v Jeruzaleme, ktorí v svojej dobe prehliadali spĺňanie Ježišovho proroctva, prišli o život. Ježiš nám hovorí: „Zostaňte bdelí..., aby sa vám podarilo uniknúť.“ — Lukáš 21:34–36.

25 Áno, možno prežiť koniec terajšieho zlého systému vecí. Žiadny človek nepozná presne „deň a hodinu“ prichádzajúceho konca, ale čo sa deje v našej dobe na zemi, dokazuje, že je to veľmi blízko. Očakáva sa však od nás viac, ako len aby sme ‚zostali bdelí‘. (Matúš 24:36–42) Malo by to zapôsobiť na náš spôsob myslenia a na naše správanie. Peter píše: „Ako sväto a zbožne musíte žiť vy, ktorí dychtivo očakávate príchod Božieho dňa... Usilujte sa, aby ste boli čistí a bez poškvrny.“ — 2. Petra 3:11–14, Ekumenický preklad.

26 Ako časť „znamenia“ Ježiš tiež predpovedal: „A toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Matúš 24:14) Aby sme sa mohli správne zúčastniť na tejto činnosti, musíme vedieť, čo je toto „kráľovstvo“ a prečo je také dôležité teraz, od doby, keď sa blíži koniec. To chceme teraz preskúmať.

[Študijné otázky]

Prečo by sme sa mali zaujímať o „skonanie sveta“? (1–3)

Čo podľa Biblie skončí? (4)

Prečo si môžeme byť istí, že príde „koniec“? (5, 6)

Čo predpovedal Ježiš o židovskom systéme vecí? Čo sa stalo? (7–10)

Prečo bolo dôležité rozumieť tomuto „znameniu“? (11, 12)

Prečo by sme mali vyhliadať po ďalšom splnení tohto „znamenia“? Ako sa to má odlišovať od prvého splnenia? (13–16)

Aké vojny boli podľa predpovede vedené v našej dobe? (17–19)

Čo sa splnilo s ohľadom na nákazy? (20)

Na aké ďalšie dôkazy, že sa plní toto „znamenie“, môžeš poukázať? (21–23)

Aký význam má dnešné spĺňanie „znamenia“ v tvojom živote? (24–26)

[Rámček na strane 140]

„Predpovede o konci sveta jestvovali už v staroveku... Dnes však vidíme hrozivé príznaky, ktoré nezmiznú: ‚problémy ľudstva‘, ktoré sa javia neriešiteľné i tým najbystrejším politikom, šialené balancovanie sveta vyzbrojeného nukleárnymi zbraňami a ničenie nenahraditeľného životného prostredia, ktoré ľudia pustošia ako termity.“ — „The Spectator“, Ontario, Kanada.

[Rámček na strane 147]

„Nikdy nebolo ľahké vysvetliť vojnu, a vysvetlenie prvej svetovej vojny je asi najťažšie zo všetkých. Za suchými správami o súperení a paktoch, ktorými historici obyčajne túto vojnu vysvetľujú, je dačo omnoho väčšie, dačo nepokojné, čo sužuje svet... Len čo vojna skončila, začal sa svet pripravovať na ďalšiu.“ — Barry Renfrew‚ Associated Press.

„Udalosti, ktoré sa rozpútali 4. augusta 1914..., zničili mravné a politické usporiadanie, rozrušili medzinárodnú rovnováhu síl, skončili s úlohou Európy ako rozhodujúceho činiteľa v svetových záležitostiach a postupne si vyžiadali niekoľko desiatok miliónov ľudských životov... V roku 1914 stratil svet súdržnosť, ktorú od tej doby už nikdy nezískal.“ — Londýnsky „The Economist“.

[Rámček na strane 149]

OBETE ZEMETRASENIA

(Odhad za obdobie 1 122 rokov)

Do roku 1914 — 1 800 ročne

Od roku 1914 — 25 300 ročne

[Obrázok na strane 144]

Kresťania konali podľa Ježišovho varovania a utiekli z Jeruzalema skôr, ako ho Rimania zničili