Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je niečo dobré vo všetkých náboženstvách?

Je niečo dobré vo všetkých náboženstvách?

18. kapitola

Je niečo dobré vo všetkých náboženstvách?

AK SA hovorí o náboženstve, mnohí ľudia povedia: ‚Na všetkých náboženstvách je niečo dobré.‘ Alebo: ‚Všetky náboženstvá vedú k Bohu.‘

Nie je ťažké pochopiť, prečo niektorí ľudia nachádzajú niečo dobré skoro vo všetkých náboženstvách. Väčšina z nich totiž hovorí o láske a učí, že je nesprávne vraždiť, kradnúť a klamať. Náboženské skupiny vysielajú misionárov, ktorí zriaďujú nemocnice a pomáhajú chudobným. Najmä však v posledných dvoch storočiach sa zúčastňovali na preklade a rozširovaní Biblie, čím umožnili väčšiemu počtu ľudí mať úžitok z Božieho slova. (2. Timotejovi 3:16) Jednako by sme si mali položiť otázku: Ako sa na rôzne náboženstvá pozerajú Jehova a Ježiš Kristus?

SPRÁVNA CESTA — ÚZKA CESTA

Ľudia, ktorí sa nazdávajú, že vo všetkých náboženstvách je dačo dobré, očakávajú, že Boh väčšinu ľudí prijme bez ohľadu na ich náboženstvo; opačný názor považujú za úzkoprsý. Ale Ježiš, ktorý poznal a odrážal zmýšľanie svojho Otca, sa pozeral na túto vec inakšie. (Ján 1:18; 8:28, 29) Nikto z nás by logicky neobviňoval Božieho Syna z úzkoprsosti. Všimni si, čo povedal v Kázni na vrchu:

„Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.

Čo je potrebné na to, aby sme išli po tejto úzkej ceste a získali Božie schválenie? Podľa moderného liberálneho alebo ekumenického ducha niektorí ľudia odpovedajú: ‚Jednoducho je nutné robiť dobro a neškodiť iným.‘ Alebo: ‚Je potrebné prijať jedine Ježiša ako svojho Pána.‘ Ale Ježiš povedal, že je potrebné omnoho viac:

„Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, KTO KONÁ VÔĽU MÔJHO OTCA, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:21–23.

Je pravda, že Ježiš varoval svojich nasledovníkov, aby nesúdili iných pre ich nezávažné chyby. (Matúš 7:3–5; Rimanom 14:1–4) Ale v životne dôležitej oblasti náboženstva dal sám príklad v tom, ako sa treba pridŕžať Biblie a konať Otcovu vôľu. Ježiš odsúdil spôsoby a učenie, ktoré boli v rozpore s Božím slovom. Prečo? Lebo vedel, že Diabol používa náboženstvo, aby zviedol ľudí. (2. Korinťanom 4:4) Satanovým nástrojom je podvod, ale predkladá ho tak, aby sa zdal príťažlivý. (1. Mojžišova 3:4, 5; 1. Timotejovi 4:1–3) Aj medzi ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú kresťania, sú náboženskí vodcovia, ktorí slúžia tomu, čo si praje Diabol. (2. Korinťanom 11:13–15) Svojimi náukami stavajú do nesprávneho svetla Jehovovu lásku a veľkorysosť. Môžeme sa potom diviť, že Ježiš odhaľoval náboženských vodcov, učenie ktorých odporovalo Biblii? — Matúš 15:1–20; 23:1–38.

Mnohí ľudia v podstate zdedili svoje náboženstvo. Iní idú jednoducho s väčšinou, ktorá ich obklopuje. Ale i keď to robia úprimne, môžu sa tak dostať na ‚širokú cestu, ktorá vedie do zničenia‘. (Ján 16:2; Príslovia 16:25) Apoštol Pavol (ktorý mal tiež meno Saul) bol kedysi v svojom náboženstve taký horlivý, že dokonca prenasledoval kresťanov. Ak však mal byť prijateľný Bohu, musel sa obrátiť k novému spôsobu uctievania. (1. Timotejovi 1:12–16; Skutky 8:1–3; 9:1, 2) Neskôr bol inšpirovaný, aby napísal, že niektorí veľmi náboženskí ľudia „majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Máš presné poznanie Božej vôle, ako bola vyjadrená v Biblii? Správaš sa podľa toho?

Neber to na ľahkú váhu. Nemysli si, že i keby si nebol na správnej ceste, Boh to pochopí bez toho, aby si urobil dajaké zmeny. Biblia hovorí, že Boh si praje, aby ľudia „prišli k presnému poznaniu pravdy“ a potom žili podľa toho. (1. Timotejovi 2:3, 4; Jakub 4:17) Boh predpovedal, že „v posledných dňoch“ budú mať mnohí ľudia ‚spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní‘. Odporučil: „Od tých sa odvracaj.“ — 2. Timotejovi 3:1–5.

AKO TO MÔŽEŠ POZNAŤ?

Aj keď uctievanie, ktoré sa páči Bohu, musí zodpovedať „presnému poznaniu“, je pri skúmaní zrejmé, že väčšina cirkví učí náuky, ktoré sú v rozpore s Bibliou. (Rimanom 10:2) Zastávajú napríklad nebiblickú náuku, že človek má nesmrteľnú dušu. (Ezechiel 18:4, 20; pozri stranu 115.) Niektorí sa možno spýtajú: ‚Čože, je táto náuka taká zlá?‘ Nezabudni však, že Satanova prvá lož bola, že hriech nebude mať za následok smrť. (1. Mojžišova 3:1–4) Smrť je síce dnes nevyhnutná, ale učenie, že človek má nesmrteľnú dušu, podporuje Satanovu lož. Týmto učením sa milióny ľudí dali zviesť k stykom s démonmi. Títo démoni sa vydávajú za duše mŕtvych a styky s nimi vyvolávajú strach. Táto náuka vedie tiež k tomu, že biblická pravda o budúcom vzkriesení mŕtvych stráca význam. — Skutky 24:15.

Ide tiež o správanie, lebo mnoho náboženstiev prevzalo sviatky a zvyky, ktoré sú založené na viere v nesmrteľnosť duše. Dušičky, anglický sviatok Halloween, a iné sviatky tohto druhu sa spájajú so zvykmi, ktoré pochádzajú z nekresťanských náboženstiev.

10 Miešanie nekresťanského a takzvaného kresťanského náboženstva môžeme pozorovať i na iných sviatkoch, napríklad na Vianociach. Boh viedol kresťanov k tomu, aby spomínali na Ježišovu smrť, a nie na jeho narodenie. (1. Korinťanom 11:24–26) Biblia tiež ukazuje, že Ježiš sa nenarodil v decembri, keď je v Izraeli chladné a daždivé obdobie. (Lukáš 2:8–11) Môžeš preskúmať skoro všetky encyklopédie a uvidíš, že 25. december bol kedysi rímskym sviatkom. Sir James Frazer o tom hovorí:

„Dá sa povedať, že prípady, keď kresťanské a pohanské sviatky pripadajú na tú istú dobu [Vianoce a Veľká noc], sú veľmi nápadné a veľmi početné, než aby to bolo náhodou... [Duchovní] si boli vedomí toho, že ak má kresťanstvo dobyť svet, môže sa to stať jedine tým, že trocha uvoľnia veľmi prísne zásady svojho zakladateľa a trocha rozšíria úzku bránu, ktorá vedie k záchrane.“ — The Golden Bough (Zlatá ratolesť).

11 Ak niekto úprimne miluje Jehovu a pozná tieto skutočnosti, bude i naďalej preberať názory a zvyky založené na kompromisoch a pohanskom uctievaní? Niektorí ľudia považujú tieto náuky a zvyky za nezávažné veci. Biblia však jasne hovorí: „Trochu kvasu nakvasí celé cesto.“ — Galaťanom 5:9.

VOJNA A MRAVNOSŤ

12 Ježiš Kristus vyslovil ďalší charakteristický rys, podľa ktorého poznať náboženstvo, ktoré je Jehovovi prijateľné. Povedal svojim učeníkom: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) Väčšina cirkví hovorí o tom, že je potrebné preukazovať lásku, ale nabáda naozaj k prejavom takej lásky, akú preukazoval Ježiš?

13 Už sme videli, že kresťania v prvých storočiach žili podľa prorockého opisu zapísaného v Izaiášovi 2:4. ‚Prekuli svoje meče na radlice, prestali proti sebe navzájom pozdvihovať meč a prestali sa učiť vojne.‘ (Pozri strany 167, 168.) Aký postoj zaujímajú cirkvi a ich duchovní? Mnohí ľudia z osobnej skúsenosti vedia, že cirkvi schvaľovali vojny a požehnávali ich — katolíci zabíjali katolíkov, protestanti zabíjali protestantov. To určite nezodpovedalo Ježišovmu vzoru. Je zaujímavé, že to boli práve židovskí náboženskí vodcovia, ktorí tvrdili, že ide o ich národné záujmy, a prihovorili sa pritom, aby bol Ježiš zabitý. — Ján 11:47–50; 15:17–19; 18:36.

14 Ak chceme spoznať, či dajaká náboženská skupina má Božie schválenie, máme ďalej možnosť uvažovať o tom, či presadzuje Božie mravné meradlá, alebo či jednoducho prehliada nesprávne konanie. Ježiš sa usiloval pomáhať ľuďom, ktorí boli zaťažení hriechmi, vrátane opilcov a smilníc. Jeho učeníci mali robiť to isté. (Matúš 9:10–13; 21:31, 32; Lukáš 7:36–48; 15:1–32) Keď potom nejaký človek, ktorý sa už stal kresťanom, hrešil, iní kresťania mu mohli pomáhať a mohli sa usilovať opäť ho priviesť do Božej priazne a k duchovnej sile. (Galaťanom 6:1; Jakub 5:13–16) Ale čo, keď niekto nekonal pokánie a ďalej hrešil?

15 Tak robil jeden muž v Korinte. Pavol napísal:

„[Píšem vám,] aby ste sa prestali stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte... ‚Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.‘“ — 1. Korinťanom 5:11–13.

Jehovovi svedkovia sa v tejto veci riadia Božími pokynmi. Ak človek, ktorý sa dopustil hrubého hriechu, odmieta prijať pomoc a nechce zanechať svoje nemravné konanie, potom musí byť taký človek zo zboru vylúčený, musí sa mu odňať pospolitosť. Možno to s ním otrasie a spamätá sa. Ale už či sa to stane, alebo nie, slúži to na ochranu úprimných členov zboru, ktorí sú síce sami tiež nedokonalí, ale usilujú sa správať podľa Božích meradiel. — 1. Korinťanom 5:1–8; 2. Jána 9–11.

16 Možno, že poznáš ľudí, ktorí chodia do kostola a otvorene hrešia a možno im dokonca v cirkvi preukazujú zvláštnu poctu pre ich bohatstvo alebo významné postavenie. Tým, že sa cirkvi neriadia Božím príkazom, aby hriešnici, ktorí nerobia pokánie, boli vylúčení, vyvolávajú v iných ľuďoch domnienku, že môžu tiež hrešiť. (Kazateľ 8:11; 1. Korinťanom 15:33) Boh nemôže schvaľovať tých, ktorí prinášajú také ovocie. — Matúš 7:15–20; Zjavenie 18:4–8.

ZOSTAŤ NA CESTE VEDÚCEJ DO ŽIVOTA

17 Akonáhle nájdeš ‚cestu vedúcu do života‘, musíš ďalej študovať Bibliu, aby si na tejto ceste zostal. Usiluj sa čítať Bibliu každý deň; vypestuj si túžbu po tom. (1. Petra 2:2, 3; Matúš 4:4) Vyzbrojí ťa „pre každé dobré dielo“. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

18 K týmto dobrým dielam patrí život podľa Božích mravných meradiel a tiež priateľská a pohotová pomoc iným, najmä tým, čo sú nám príbuzní vo viere. (Jakub 1:27; Galaťanom 6:9, 10) Ježiš tak robil. Poskytol znamenitý príklad mravnosti, ale tiež uzdravoval chorých, sýtil hladných a potešoval skľúčených. Zvlášť učil a posilňoval svojich učeníkov. Nemôžeme síce napodobňovať jeho zázraky, ale ak to vieme, môžeme poskytovať praktickú pomoc iným, čo môže niektorých ľudí priviesť k tomu, aby oslavovali Boha. — 1. Petra 2:12.

19 Medzi Ježišove dobré skutky však patrilo ešte niečo viac. Vedel, že to najlepšie, čo môže vykonať pre druhých, je pomáhať im spoznať, aké uctievanie je prijateľné Bohu, a poučovať ich o Božích predsavzatiach, týkajúcich sa Božieho kráľovstva. To im mohlo pomôcť, aby dosiahli cieľ, totiž večný život v šťastí. — Lukáš 4:18–21.

20 Kresťania by sa dnes mali tiež usilovať o to, aby boli svedkami pre Jehovu. Môžu vydávať svedectvo svojím znamenitým správaním, ku ktorému patrí i to, že pomáhajú iným a zachovávajú sa „bez poškvrny od sveta“. (Izaiáš 43:10–12; Jakub 1:27; Títovi 2:14) Môžu tiež prinášať „dobré posolstvo“ priamo do domovov ľudí a vytrvávať v tej práci, kým Boh nepovie, že je skončená. (Lukáš 10:1–9) Nechceš pomáhať ľuďom v svojom okolí, vrátane svojej rodiny, aby sa poučili o uctievaní, ktoré Jehova prijíma? Tak by si mal i ty verejne prejavovať svoju vieru; môžeš tak pomôcť iným, aby našli cestu vedúcu do života. — Rimanom 10:10–15.

[Študijné otázky]

Prečo by sme mali uvažovať o tom, či je vo všetkých náboženstvách niečo dobré? (1, 2)

Aký bol Ježišov názor na náboženstvo a prečo? (3–5)

Prečo je dôležité, aby sme mali presné poznanie? (6, 7)

Ako niektoré všeobecne rozšírené náuky a zvyky odporujú Biblii? (8–11)

Ako sa cirkvi líšia od pravého kresťanstva, čo sa týka účasti vo vojnách? (12, 13)

Aké stanovisko zastávajú praví kresťania, pokiaľ ide o Božie mravné meradlá? (14–16)

Ako môžeš zostať na ceste vedúcej do života? (17, 18)

Ktoré ďalšie dielo je pre kresťanov nevyhnutne potrebné? (19, 20)

[Rámček na strane 174]

„HODNOTY A NÁSILIE V OSVIENČIME“

V knihe, ktorá nesie tento názov, píše poľská sociologička Anna Pawelczynska, že v nacistickom Nemecku „Jehovovi svedkovia prejavovali pasívnu rezistenciu pre svoju vieru, ktorá odporovala všetkým vojnám a násiliu“. S akými výsledkami? Autorka vysvetľuje:

„Táto malá skupina väzňov bola pevnou ideologickou silou a zvíťazila v svojom boji proti nacizmu. Nemecká skupina tejto sekty bola nepatrným ostrovčekom nezlomného odporu, ktorý jestvoval uprostred terorizovaného národa a rovnako neohrozene vystupovali v osvienčimskom tábore. Podarilo sa im získať si úctu svojich spoluväzňov... aj dozorcov z radov väzňov a dokonca i dôstojníkov SS. Každý vedel, že žiaden Jehovov svedok nesplní ani jediný príkaz, ktorý by odporoval jeho náboženskému presvedčeniu.“

[Obrázok na strane 176]

Si na širokej ceste...

...alebo na úzkej ceste?