Je niečo dobré vo všetkých náboženstvách?
18. kapitola
Je niečo dobré vo všetkých náboženstvách?
AK SA hovorí o náboženstve, mnohí ľudia povedia: ‚Na všetkých náboženstvách je niečo dobré.‘ Alebo: ‚Všetky náboženstvá vedú k Bohu.‘
2 Nie je ťažké pochopiť, prečo niektorí ľudia nachádzajú niečo dobré skoro vo všetkých náboženstvách. Väčšina z nich totiž hovorí o láske a učí, že je nesprávne vraždiť, kradnúť a klamať. Náboženské skupiny vysielajú misionárov, ktorí zriaďujú nemocnice a pomáhajú chudobným. Najmä však v posledných dvoch storočiach sa zúčastňovali na preklade a rozširovaní Biblie, čím umožnili väčšiemu počtu ľudí mať úžitok z Božieho slova. (2. Timotejovi 3:16) Jednako by sme si mali položiť otázku: Ako sa na rôzne náboženstvá pozerajú Jehova a Ježiš Kristus?
SPRÁVNA CESTA — ÚZKA CESTA
3 Ľudia, ktorí sa nazdávajú, že vo všetkých náboženstvách je dačo dobré, očakávajú, že Boh väčšinu ľudí prijme bez ohľadu na ich náboženstvo; opačný názor považujú za úzkoprsý. Ale Ježiš, ktorý poznal a odrážal zmýšľanie svojho Otca, sa pozeral na túto vec inakšie. (Ján 1:18; 8:28, 29) Nikto z nás by logicky neobviňoval Božieho Syna z úzkoprsosti. Všimni si, čo povedal v Kázni na vrchu:
„Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ —4 Čo je potrebné na to, aby sme išli po tejto úzkej ceste a získali Božie schválenie? Podľa moderného liberálneho alebo ekumenického ducha niektorí ľudia odpovedajú: ‚Jednoducho je nutné robiť dobro a neškodiť iným.‘ Alebo: ‚Je potrebné prijať jedine Ježiša ako svojho Pána.‘ Ale Ježiš povedal, že je potrebné omnoho viac:
„Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, KTO KONÁ VÔĽU MÔJHO OTCA, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:21–23.
5 Je pravda, že Ježiš varoval svojich nasledovníkov, aby nesúdili iných pre ich nezávažné chyby. (Matúš 7:3–5; Rimanom 14:1–4) Ale v životne dôležitej oblasti náboženstva dal sám príklad v tom, ako sa treba pridŕžať Biblie a konať Otcovu vôľu. Ježiš odsúdil spôsoby a učenie, ktoré boli v rozpore s Božím slovom. Prečo? Lebo vedel, že Diabol používa náboženstvo, aby zviedol ľudí. (2. Korinťanom 4:4) Satanovým nástrojom je podvod, ale predkladá ho tak, aby sa zdal príťažlivý. (1. Mojžišova 3:4, 5; 1. Timotejovi 4:1–3) Aj medzi ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú kresťania, sú náboženskí vodcovia, ktorí slúžia tomu, čo si praje Diabol. (2. Korinťanom 11:13–15) Svojimi náukami stavajú do nesprávneho svetla Jehovovu lásku a veľkorysosť. Môžeme sa potom diviť, že Ježiš odhaľoval náboženských vodcov, učenie ktorých odporovalo Biblii? — Matúš 15:1–20; 23:1–38.
6 Mnohí ľudia v podstate zdedili svoje náboženstvo. Iní idú jednoducho s väčšinou, ktorá ich obklopuje. Ale i keď to robia úprimne, môžu sa tak dostať na ‚širokú cestu, ktorá vedie do zničenia‘. (Ján 16:2; Príslovia 16:25) Apoštol Pavol (ktorý mal tiež meno Saul) bol kedysi v svojom náboženstve taký horlivý, že dokonca prenasledoval kresťanov. Ak však mal byť prijateľný Bohu, musel sa obrátiť k novému spôsobu uctievania. (1. Timotejovi 1:12–16; Skutky 8:1–3; 9:1, 2) Neskôr bol inšpirovaný, aby napísal, že niektorí veľmi náboženskí ľudia „majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Máš presné poznanie Božej vôle, ako bola vyjadrená v Biblii? Správaš sa podľa toho?
7 Neber to na ľahkú váhu. Nemysli si, že i keby si nebol na správnej ceste, Boh to pochopí bez toho, aby si urobil dajaké zmeny. Biblia hovorí, že Boh si praje, aby ľudia „prišli k presnému poznaniu pravdy“ a potom žili podľa toho. (1. Timotejovi 2:3, 4; Jakub 4:17) Boh predpovedal, že „v posledných dňoch“ budú mať mnohí ľudia ‚spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní‘. Odporučil: „Od tých sa odvracaj.“ — 2. Timotejovi 3:1–5.
AKO TO MÔŽEŠ POZNAŤ?
8 Aj keď uctievanie, ktoré sa páči Bohu, musí zodpovedať „presnému poznaniu“, je pri skúmaní zrejmé, že väčšina cirkví učí náuky, ktoré sú v rozpore s Bibliou. (Rimanom 10:2) Zastávajú napríklad nebiblickú náuku, že človek má nesmrteľnú dušu. (Ezechiel 18:4, 20; pozri stranu 115.) Niektorí sa možno spýtajú: ‚Čože, je táto náuka taká zlá?‘ Nezabudni však, že Satanova prvá lož bola, že hriech nebude mať za následok smrť. (1. Mojžišova 3:1–4) Smrť je síce dnes nevyhnutná, ale učenie, že človek má nesmrteľnú dušu, podporuje Satanovu lož. Týmto učením sa milióny ľudí dali zviesť k stykom s démonmi. Títo démoni sa vydávajú za duše mŕtvych a styky s nimi vyvolávajú strach. Táto náuka vedie tiež k tomu, že biblická pravda o budúcom vzkriesení mŕtvych stráca význam. — Skutky 24:15.
9 Ide tiež o správanie, lebo mnoho náboženstiev prevzalo sviatky a zvyky, ktoré sú založené na viere v nesmrteľnosť duše. Dušičky, anglický sviatok Halloween, a iné sviatky tohto druhu sa spájajú so zvykmi, ktoré pochádzajú z nekresťanských náboženstiev.
10 Miešanie nekresťanského a takzvaného kresťanského náboženstva môžeme pozorovať i na iných sviatkoch, napríklad na Vianociach. Boh viedol kresťanov k tomu, aby spomínali na Ježišovu smrť, a nie na jeho narodenie. (1. Korinťanom 11:24–26) Biblia tiež ukazuje, že Ježiš sa nenarodil v decembri, keď je v Izraeli chladné a daždivé obdobie. (Lukáš 2:8–11) Môžeš preskúmať skoro všetky encyklopédie a uvidíš, že 25. december bol kedysi rímskym sviatkom. Sir James Frazer o tom hovorí:
„Dá sa povedať, že prípady, keď kresťanské a pohanské sviatky pripadajú na tú istú dobu [Vianoce a Veľká noc], sú veľmi nápadné a veľmi početné, než aby to bolo náhodou... [Duchovní] si boli vedomí toho, že ak má kresťanstvo dobyť svet, môže sa to stať jedine tým, že trocha uvoľnia veľmi prísne zásady svojho zakladateľa a trocha rozšíria úzku bránu, ktorá vedie k záchrane.“ — The Golden Bough (Zlatá ratolesť).
11 Ak niekto úprimne miluje Jehovu a pozná tieto skutočnosti, bude i naďalej preberať názory a zvyky založené na kompromisoch a pohanskom uctievaní? Niektorí ľudia považujú tieto náuky a zvyky za nezávažné veci. Biblia však jasne hovorí: „Trochu kvasu nakvasí celé cesto.“ —VOJNA A MRAVNOSŤ
12 Ježiš Kristus vyslovil ďalší charakteristický rys, podľa ktorého poznať náboženstvo, ktoré je Jehovovi prijateľné. Povedal svojim učeníkom: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:34, 35) Väčšina cirkví hovorí o tom, že je potrebné preukazovať lásku, ale nabáda naozaj k prejavom takej lásky, akú preukazoval Ježiš?
13 Už sme videli, že kresťania v prvých storočiach žili podľa prorockého opisu zapísaného v Izaiášovi 2:4. ‚Prekuli svoje meče na radlice, prestali proti sebe navzájom pozdvihovať meč a prestali sa učiť vojne.‘ (Pozri strany 167, 168.) Aký postoj zaujímajú cirkvi a ich duchovní? Mnohí ľudia z osobnej skúsenosti vedia, že cirkvi schvaľovali vojny a požehnávali ich — katolíci zabíjali katolíkov, protestanti zabíjali protestantov. To určite nezodpovedalo Ježišovmu vzoru. Je zaujímavé, že to boli práve židovskí náboženskí vodcovia, ktorí tvrdili, že ide o ich národné záujmy, a prihovorili sa pritom, aby bol Ježiš zabitý. — Ján 11:47–50; 15:17–19; 18:36.
14 Ak chceme spoznať, či dajaká náboženská skupina má Božie schválenie, máme ďalej možnosť uvažovať o tom, či presadzuje Božie mravné Matúš 9:10–13; 21:31, 32; Lukáš 7:36–48; 15:1–32) Keď potom nejaký človek, ktorý sa už stal kresťanom, hrešil, iní kresťania mu mohli pomáhať a mohli sa usilovať opäť ho priviesť do Božej priazne a k duchovnej sile. (Galaťanom 6:1; Jakub 5:13–16) Ale čo, keď niekto nekonal pokánie a ďalej hrešil?
meradlá, alebo či jednoducho prehliada nesprávne konanie. Ježiš sa usiloval pomáhať ľuďom, ktorí boli zaťažení hriechmi, vrátane opilcov a smilníc. Jeho učeníci mali robiť to isté. (15 Tak robil jeden muž v Korinte. Pavol napísal:
„[Píšem vám,] aby ste sa prestali stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte... ‚Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.‘“ — 1. Korinťanom 5:11–13.
1. Korinťanom 5:1–8; 2. Jána 9–11.
Jehovovi svedkovia sa v tejto veci riadia Božími pokynmi. Ak človek, ktorý sa dopustil hrubého hriechu, odmieta prijať pomoc a nechce zanechať svoje nemravné konanie, potom musí byť taký človek zo zboru vylúčený, musí sa mu odňať pospolitosť. Možno to s ním otrasie a spamätá sa. Ale už či sa to stane, alebo nie, slúži to na ochranu úprimných členov zboru, ktorí sú síce sami tiež nedokonalí, ale usilujú sa správať podľa Božích meradiel. —16 Možno, že poznáš ľudí, ktorí chodia do kostola a otvorene hrešia a možno im dokonca v cirkvi preukazujú zvláštnu poctu pre ich bohatstvo alebo významné postavenie. Tým, že sa cirkvi neriadia Božím príkazom, aby hriešnici, ktorí nerobia pokánie, boli vylúčení, vyvolávajú v iných ľuďoch domnienku, že môžu tiež hrešiť. (Kazateľ 8:11; 1. Korinťanom 15:33) Boh nemôže schvaľovať tých, ktorí prinášajú také ovocie. — Matúš 7:15–20; Zjavenie 18:4–8.
ZOSTAŤ NA CESTE VEDÚCEJ DO ŽIVOTA
17 Akonáhle nájdeš ‚cestu vedúcu do života‘, musíš ďalej študovať Bibliu, aby si na tejto ceste zostal. Usiluj sa čítať Bibliu každý deň; vypestuj si túžbu po tom. (1. Petra 2:2, 3; Matúš 4:4) Vyzbrojí ťa „pre každé dobré dielo“. — 2. Timotejovi 3:16, 17.
18 K týmto dobrým dielam patrí život podľa Božích mravných meradiel a tiež priateľská a pohotová pomoc iným, najmä tým, čo sú nám príbuzní vo viere. (Jakub 1:27; Galaťanom 6:9, 10) Ježiš tak robil. Poskytol znamenitý príklad mravnosti, ale tiež uzdravoval chorých, sýtil hladných a potešoval skľúčených. Zvlášť učil a posilňoval svojich učeníkov. Nemôžeme síce napodobňovať jeho zázraky, ale ak to vieme, môžeme poskytovať praktickú pomoc iným, čo môže niektorých ľudí priviesť k tomu, aby oslavovali Boha. — 1. Petra 2:12.
19 Medzi Ježišove dobré skutky však patrilo ešte niečo viac. Vedel, že to najlepšie, čo môže vykonať pre druhých, je pomáhať im spoznať, aké uctievanie je prijateľné Bohu, a poučovať ich o Božích predsavzatiach, týkajúcich sa Božieho kráľovstva. To im mohlo pomôcť, aby dosiahli cieľ, totiž večný život v šťastí. — Lukáš 4:18–21.
20 Kresťania by sa dnes mali tiež usilovať o to, aby boli svedkami pre Jehovu. Môžu vydávať svedectvo svojím znamenitým správaním, ku ktorému patrí i to, že pomáhajú iným a zachovávajú sa „bez poškvrny od sveta“. (Izaiáš 43:10–12; Jakub 1:27; Títovi 2:14) Môžu tiež prinášať „dobré posolstvo“ priamo do domovov ľudí a vytrvávať v tej práci, kým Boh nepovie, že je skončená. (Lukáš 10:1–9) Nechceš pomáhať ľuďom v svojom okolí, vrátane svojej rodiny, aby sa poučili o uctievaní, ktoré Jehova prijíma? Tak by si mal i ty verejne prejavovať svoju vieru; môžeš tak pomôcť iným, aby našli cestu vedúcu do života. — Rimanom 10:10–15.
[Študijné otázky]
Prečo by sme mali uvažovať o tom, či je vo všetkých náboženstvách niečo dobré? (1, 2)
Aký bol Ježišov názor na náboženstvo a prečo? (3–5)
Prečo je dôležité, aby sme mali presné poznanie? (6, 7)
Ako niektoré všeobecne rozšírené náuky a zvyky odporujú Biblii? (8–11)
Ako sa cirkvi líšia od pravého kresťanstva, čo sa týka účasti vo vojnách? (12, 13)
Aké stanovisko zastávajú praví kresťania, pokiaľ ide o Božie mravné meradlá? (14–16)
Ako môžeš zostať na ceste vedúcej do života? (17, 18)
Ktoré ďalšie dielo je pre kresťanov nevyhnutne potrebné? (19, 20)
[Rámček na strane 174]
„HODNOTY A NÁSILIE V OSVIENČIME“
V knihe, ktorá nesie tento názov, píše poľská sociologička Anna Pawelczynska, že v nacistickom Nemecku „Jehovovi svedkovia prejavovali pasívnu rezistenciu pre svoju vieru, ktorá odporovala všetkým vojnám a násiliu“. S akými výsledkami? Autorka vysvetľuje:
„Táto malá skupina väzňov bola pevnou ideologickou silou a zvíťazila v svojom boji proti nacizmu. Nemecká skupina tejto sekty bola nepatrným ostrovčekom nezlomného odporu, ktorý jestvoval uprostred terorizovaného národa a rovnako neohrozene vystupovali v osvienčimskom tábore. Podarilo sa im získať si úctu svojich spoluväzňov... aj dozorcov z radov väzňov a dokonca i dôstojníkov SS. Každý vedel, že žiaden Jehovov svedok nesplní ani jediný príkaz, ktorý by odporoval jeho náboženskému presvedčeniu.“
[Obrázok na strane 176]
Si na širokej ceste...
...alebo na úzkej ceste?