Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je rozumné veriť v Boha?

Je rozumné veriť v Boha?

2. kapitola

Je rozumné veriť v Boha?

JEDNA z najdôležitejších otázok, s akými sa kedy stretneš, znie: ‚Existuje Boh?‘ Záver, ku ktorému dospeješ, môže ovplyvniť tvoj postoj k rodine, k práci, k peniazom, k morálke a k samému životu.

Na otázku ‚Existuje Boh?‘ odpovedia mnohí ľudia tak, že opakujú, čo si prečítali alebo čo počuli od niekoho iného. O tejto otázke by si však mal premýšľať ty sám. V knihe Man, God and Magic (Človek, Boh a duchovná sféra) píše dr. Ivar Lissner, že „hlavný rozdiel medzi človekom a zvieraťom“ je v tom, že „človek sa neuspokojí iba s tým, aby spal, jedol a zohrieval sa“. Človek má „zvláštnu a sebe vlastnú túžbu“, ktorú možno označiť ako „duchovnosť“. Dr. Lissner dodáva, že ‚všetky ľudské kultúry vznikli z hľadania Boha‘. A tak skutočnosť, že sa zaoberáš otázkou, či Boh existuje, dokazuje, že si ešte nezanedbal dôležitú ľudskú vlastnosť — svoju duchovnosť.

Ako môžeš zistiť, či jestvuje ‚tvorca a vládca vesmíru, Zvrchovaná bytosť‘, ako definuje „Boha“ istý slovník? Ak jestvuje ‚tvorca vesmíru‘, museli by byť logicky dôkazy o tom, že vesmír mal začiatok a tiež dôkazy o tom, že jestvuje na základe plánu a že v ňom vládne poriadok. Ak chceš preskúmať tieto otázky, pozývame ťa, aby si uvažoval o tom, čo o živote zistili biológovia a čo o vesmíre spoznali pomocou teleskopov a kozmických sond fyzici a astronómovia.

TVOJ ŽIVOT — VZNIKOL NÁHODOU?

Prečo nezačať priamo pri tebe? Kde si získal život? Je pravda, že ti ho odovzdali rodičia. Ale ako vznikol život na Zemi?

Chemici sa snažili vytvoriť život v laboratóriu a tak vysvetliť, ako vznikol. Vystavili zmes istých plynov elektrickým výbojom. Tak sa vytvorili niektoré aminokyseliny (také molekuly, ktoré sa považujú za ‚stavebné kamene‘ živých organizmov). Tieto aminokyseliny boli však bez života. Ale ani ony nevznikli náhodou, vytvorili ich vzdelaní vedci za kontrolovaných podmienok v moderných laboratóriách.

Jestvuje viac ako 200 prirodzených aminokyselín, ale v proteínoch živých organizmov je obsiahnutých iba 20 zvláštnych aminokyselín. I keby niektoré aminokyseliny mohli vzniknúť bleskom, kto potom vybral práve týchto 20 správnych aminokyselín, ktoré sú v živých organizmoch? A ako boli zostavené presne v tom poradí, ktoré je potrebné pre bielkovinovú molekulu? Vedec a analytik dr. J. F. Coppedge vypočítal, že ‚pravdepodobnosť, že by náhodným usporiadaním aminokyselín vznikla iba jediná bielkovinová molekula, je jedna ku 10287.‘ (To je číslo s ďalšími 287 nulami.) Poukázal tiež na to, že najmenšia teoretická forma života potrebuje ‚najmenej 239 bielkovinových molekúl‘. Domnievaš sa, že tieto skutočnosti potvrdzujú, že život povstal slepou náhodou? Alebo svedčí o inteligentnom plánovaní?

Uvažuj ešte o inom laboratórnom experimente, ktorý oznamovacie prostriedky označili ako „stvorenie života“. Pomocou zložitého zariadenia rozložili vedci vírus, produkovaný v živom organizme, na jeho jednotlivé zložky. Neskoršie zasa tieto zložky spojili, takže opäť vznikol vírus. Biológ René Dubos však v diele Encyclopædia Britannica vysvetľuje, že v skutočnosti nie je správne označovať tento postup ako „stvorenie života“. Títo vedci ani iní ľudia nemohli vytvoriť z neživej hmoty nový život. Tento pokus nenaznačil, že by život vznikol náhodou, ale naopak ukázal, že „celý biologický postup“ nutný pre život „musel byť daný životom, ktorý jestvoval už predtým“.

Aj keby vedci mohli vytvoriť živé bielkovinové molekuly z neživej hmoty, iba by to potvrdilo, že najprv musela jestvovať inteligentná živá bytosť ako riadiaca sila. V dobe, keď na Zemi vznikol život, pravdaže nejestvovali žiadni ľudia. A predsa bol život vytvorený, a to i ľudský život. Kto to spôsobil? Už dávno prišli pisatelia Biblie k záveru, ktorý si zaslúži vážnu pozornosť. Jeden z nich povedal: „Dych Všemohúceho ma priviedol k životu.“ Iný dodal: „[Boh] dáva všetkým život a dych a všetko.“ *

Podrobnejšie pozorovanie ľudského tela ti pomôže ďalej o tom uvažovať.

TVOJE BUNKY — TVOJ MOZOG — TY

10 Život pulzuje v tvojom tele, ktoré sa skladá asi zo 100 000 000 000 000 nepatrných buniek. Bunka je základná zložka každého živého organizmu na zemi. Čím podrobnejšie ju vedci skúmajú, tým zložitejšia sa im javí.

11 Každú bunku tvojho tela môžeme porovnať s mikroskopickým opevneným mestom. Bunka obsahuje zložky, ktoré sa podobajú elektrárňam, lebo sa v nich vytvára energia. „Továrne“ v bunke vyrábajú bielkoviny a hormóny, ktoré sú rozposielané do iných častí tela. Zložitou sieťou kanálov sa do bunky i z nej dopravujú chemické látky. „Stráže“ kontrolujú, čo sa dostáva dovnútra a odrážajú votrelca. Kľúčom k tomu všetkému je bunkové jadro, „radnica“ bunky. Riadi celú činnosť bunky a obsahuje genetické plány. Niektoré zložky bunky sú také nepatrné, že ich podrobnosti nie je možné jasne vidieť ani pri 200 000-násobnom zväčšení pomocou elektrónového mikroskopu. (Mravec by mal pri takom zväčšení dĺžku vyše 800 metrov.) Ako sa dá vysvetliť taká úžasná zložitosť a organizácia v každej z tvojich 100 000 000 000 000 nepatrných buniek?

12 Kedysi si bol jedinou oplodnenou bunkou v maternici tvojej matky. Táto bunka sa rozdelila na dve, potom na štyri a tak ďalej. Neskôr sa z niektorých týchto buniek stáva svalové tkanivo. Z iných vznikli tvoje oči, kosti, srdce. Ako je možné, že bunky vytvárali každú jednotlivú časť tvojho tela v pravý čas a na správnom mieste? Prečo sa ti napríklad bunky vyvinuli na uši na správnom mieste, a nie na kolene alebo na ruke?

13 Pozri sa však na vec ešte bližšie. V každej bunke máš desaťtisíce génov a životne dôležitú DNK, ktorá bunkám hovorí, ako majú fungovať a rozmnožovať sa. Tvrdí sa, že DNK v každej bunke obsahuje toľko informácií, že by naplnili encyklopédiu o 1 000 zväzkoch. Určuje, akú farbu budú mať tvoje vlasy, ako rýchlo budeš rásť, aký široký bude tvoj úsmev a nespočetné množstvo iných podrobností o tebe. To všetko bolo ‚zapísané‘ v DNK jedinej bunky v maternici tvojej matky.

14 Uviedli sme tu iba niekoľko málo skutočností o bunke. Vo svetle týchto poznatkov sa pýtame: Ak tento neuveriteľný genetický stavebný plán alebo bunku vedome nepripravili naši rodičia, kto to teda bol? Dá sa nájsť pre to dajaké logické vysvetlenie bez toho, aby sme vzali do úvahy inteligentného konštruktéra?

15 Jeden zo svojich orgánov, pravdepodobne najúžasnejší z nich, nikdy neuvidíš — svoj mozog. Skladá sa asi z 10 miliárd nervových buniek, teda z dvojnásobne väčšieho počtu než je na zemi ľudí. Každá z týchto buniek má opäť tisíce spojení s inými nervovými bunkami. Celkový počet spojení je nepredstaviteľný!

16 V tvojom mozgu sú uložené stámilióny skutočností a predstáv, ale nie je to iba sklad informácií. Pomocou svojho mozgu sa môžeš naučiť uviazať uzol, hovoriť cudzím jazykom, piecť chlieb alebo pískať. Môžeš si predstaviť, aká asi bude tvoja dovolenka, alebo ako chutí šťavnaté ovocie. Môžeš analyzovať a tvoriť. Môžeš teda plánovať, ceniť si niečo, milovať a spájať svoje myšlienky s minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou. Múdrosť toho, kto vytvoril mozog, musí omnoho prevyšovať múdrosť ktoréhokoľvek človeka. Vedci pripúšťajú:

„Je úplne nejasné, ako toto úžasne skonštruované, systematické a fantasticky komplexné ústrojenstvo vykonáva svoje funkcie..., ľudské bytosti možno nikdy nevyriešia všetky jednotlivé záhady mozgu.“ — Scientific American.

17 Pri svojich úvahách o tom, či jestvuje Stvoriteľ, najvyššia bytosť, neprehliadni ostatné časti svojho tela: svoje oči, ktoré sú presnejšie a prispôsobivejšie ako akákoľvek kamera; svoje uši, ktoré rozlišujú množstvo zvukov a poskytujú ti zmysel pre smer a rovnováhu; svoje srdce, úžasnú pumpu o výkonnosti, ktorú nevedia napodobniť ani tí najlepší inžinieri; svoj jazyk, zažívací systém a ruky, a to vymenúvame iba niektoré orgány. Istý inžinier, ktorý mal navrhnúť a postaviť veľký počítač, vyhlásil:

„Ak môj počítač musí mať konštruktéra, o čo viac ho musel mať ten zložitý fyziologicko–chemicko–biologický aparát, moje telo, ktoré je zasa iba nepatrnou čiastočkou takmer nekonečného vesmíru.“

„PRVOTNÁ PRÍČINA“ VESMÍRU

18 Asi pred 3 000 rokmi istý muž na Strednom Východe, ktorý sa volal Elihu, povedal: „Pozri sa na oblohu a potom premýšľaj.“ *

19 Už si to niekedy urobil počas tmavej noci, keď jasno svietili hviezdy? Mal by to urobiť každý. Voľným okom možno vidieť asi 5 000 hviezd. Ale naša galaxia čiže Mliečna dráha sa skladá z viac ako 100 miliárd hviezd. A koľko galaxií jestvuje? Astronómovia hovoria, že jestvujú miliardy — nie hviezd, ale galaxií, a v každej z nich sú miliardy hviezd! Akí malí sme my ľudia v porovnaní s celým vesmírom! Ale ako to všetko vzniklo?

20 Vedci zistili, že všetky galaxie sa akoby vzďaľujú od určitého centrálneho bodu. Mnohí astronómi zastávajú teóriu, že pred stámiliónmi rokov nastal obrovský výbuch, ktorý nazývajú „veľký treskot“, a že sa pri ňom začala energia a hmota rozpínať a začal sa vytvárať vesmír, ako ho poznáme. Ich teória nevysvetľuje, čo spôsobilo tento „veľký treskot“. Najzaujímavejšie na nej však je, že predpokladá východzí bod, okamih, kedy sa zrodil vesmír.

„Dnes možno cítiť, ako sa vedecký svet chveje tvárou v tvár hromadiacim sa dôkazom o ,veľkom treskote‘, ktorým vznikol vesmír. Vzniká otázka, čo bolo predtým, a najzákladnejšia viera vedcov je otrasená, keď spoznávajú, že nie sú schopní zodpovedať východzie otázky.“ — The Wall Street Journal.

21 Áno, ľudia neveriaci v Boha stoja pred ťažkými otázkami: Kto alebo čo vytvorilo hmotu vo vesmíre? Bol vesmír vytvorený z ničoho? Hmota sa považuje za formu energie; čo je potom zdrojom energie?

22 Dr. Robert Jastrow, riaditeľ Goddardovho ústavu NASA pre kozmický výskum, napísal: „S prihliadnutím na také dôkazy je myšlienka o jestvovaní Boha, ktorý stvoril vesmír, rovnako vedecky odôvodnená ako mnohé iné predstavy.“

23 V každom pokolení prichádzali dobre informovaní ľudia k záveru, že musí jestvovať inteligentná prvotná príčina, Stvoriteľ, ktorý je najvyššou bytosťou. Ich názor vyjadruje Biblia slovami: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ *

24 Bez ohľadu na to, či si prišiel k záveru, že Boh jestvuje alebo nie, mohla by ti naša úvaha o živote, o nás samých a o vesmíre pomôcť, aby si pochopil, prečo sú mnohí premýšľajúci ľudia presvedčení, že Boh jestvuje. To nás vedie k otázke, ktorá s tým úzko súvisí: Ak jestvuje Stvoriteľ, či nie je potom logické, že svojim tvorom oznamuje svoje myšlienky a odpovedá na naše otázky: Prečo sme tu? Prečo jestvuje toľko zla? Čo prinesie budúcnosť? Ako sa môžeme stať šťastnými?

[Poznámky pod čiarou]

^ 18. ods. Jób 35:5, Nová anglická Biblia.

[Študijné otázky]

Prečo by sme mali uvažovať o otázke, či existuje Boh? (1–3)

Čo vidno z existencie života na Zemi? (4–9)

Čo môžeme vedieť o svojich bunkách? Ako nám to môže pomôcť, keď uvažujeme o tom, či existuje Boh? (10–14)

Ako poskytuje ľudský mozog dôkaz o tom, že musel vzniknúť podľa plánu? (15–17)

Čo privádza mnohých ľudí k záveru, že Boh stvoril vesmír? (18–24)

[Rámček na strane 13]

„Dnes najmenej 80 percent vedcov, ktorí sa zaoberajú biológiou, pravdepodobne uzná, že biológia a život sú riadené nejakou vyššou mocou.

Vynikajúci poriadok a usmernenie v rôznych prejavoch života a v základných pochodoch na úrovni buniek či molekúl silne ovplyvnili názor, že existuje nejaká vyššia moc.“ — Journal of the American Medical Association.

[Rámček na strane 19]

AKO VZNIKOL PORIADOK?

Dr. Paul Davies, docent aplikovanej matematiky na londýnskej King’s College, píše v časopise New Scientist:

„Nech sa pozeráme vo vesmíre kamkoľvek, od najvzdialenejších galaxií až po najhlbšiu časť atómu, všade pozorujeme poriadok... Ak informácie a poriadok majú vždy prirodzenú tendenciu strácať sa, odkiaľ potom pochádzajú všetky tie informácie, ktoré robia svet niečím takým zvláštnym?“

Sir Bernard Lovell, riaditeľ slávneho observatória Jodrell–Bank v Anglicku, píše o tom, že má podobné pocity ako Albert Einstein:

„Uchvacujúci úžas nad harmóniou prírodných zákonov, ktoré svedčia o takej nadradenej inteligencii, že v porovnaní s ňou je všetko systematické premýšľanie a konanie ľudských bytostí úplne bezvýznamným odleskom.“ — Centre of Immensities.

[Obrázok na strane 13]

TVOJE BUNKY

MITOCHONDRIE produkujú chemické látky, ktoré sú zdrojom energie

JADRO riadi všetku činnosť bunky

SIEŤ KANÁLOV dopravuje chemické látky do bunky a z nej

RIBOZÓMY vyrábajú bielkoviny a hormóny, ktoré sú rozosielané do iných častí tela

BUNKOVÁ BLANA A BIELKOVINY kontrolujú, čo sa dostáva dovnútra, a odrážajú votrelcov

[Obrázok na strane 15]

JEJ MOZOG

jej umožňuje —

udržiavať rovnováhu na bicykli

počuť približujúce sa autá

vnímať vôňu kvetov

cítiť vánok

pozorovať psa

zapamätať si cestu domov

[Obrázok na strane 17]

KTO JE KONŠTRUKTÉROM ĽUDSKÉHO TELA?

MOZOG: Je viac ako len obyčajný počítač; má kapacitu miliardykrát väčšiu, než je potrebná pre dnešný ľudský život.

OKO: Úplne automatizovaná filmová kamera na farebný materiál so samočinným zaostrovaním.

SRDCE: Pumpa s väčšou účinnosťou než akýkoľvek prístroj vytvorený človekom. Pumpuje 5 700 litrov denne.

PEČEŇ: Chemické laboratórium s vyše 500 funkciami. Vyrába vyše 1 000 enzýmov.

KOSTI: Stavebná konštrukcia, ktorá váži len asi 9 kg, ale je pevná ako oceľový nosník.

NERVOVÝ SYSTÉM: Spojovacia sieť, ktorá prijíma a reaguje na 100 000 000 vnemov za sekundu.

[Obrázok na strane 20]

Ako vznikol vesmír so svojimi miliardami galaxií?