1. kapitola

Je skutočne možné žiť šťastne?

„ŽIVOT je nádherný!“ Taký pocit má človek, ktorý je šťastný. Buďme však realistickí — život nie je vždy taký. Vznikajú problémy. Niekedy ich je toľko a sú také závažné, že skutočné šťastie sa človeku zdá iba ako sen. Musí to tak byť?

² Vieš, že šťastný život závisí od rôznych okolností. Ak sa máme radovať zo života, potrebujeme dostatok potravy a vhodný odev. Potrebujeme domov, kde sa cítime bezpečne a kde si môžeme odpočinúť. To sú však iba základné veci. Dôležitá je tiež príjemná spoločnosť a dobré zdravie.

³ Ale aj tí, čo do istej miery majú tieto veci, túžia po pravom šťastí. Môže sa stať, že človeka pripravuje o spokojnosť druh práce, ktorú robí, alebo podmienky, za akých musí pracovať. V mnohých rodinách sú rozpory medzi manželmi alebo medzi rodičmi a deťmi. Nesmieme tiež zabúdať na to, že každý z nás môže náhle ochorieť alebo zomrieť. Veríš, že sa dá vyrovnať s týmito problémami i s radom ďalších takým spôsobom, že môžeme dospieť k pravému uspokojeniu? Jestvujú dôvody, prečo tomu môžeme veriť. Ak sa má však človek tešiť zo šťastného  života, v prvom rade potrebuje niečo, čo nemajú všetci — dôvod pre život.

⁴ Život musí mať zmysel, ak máš byť naozaj šťastný. Profesor S. M. Jourad v svojej knihe The Transparent Self píše:

„Človek žije tak dlho, kým má preň život zmysel a cenu a kým má pre čo žiť... Ihneď ako sa začne zo života vytrácať zmysel, hodnota a nádej, prestáva človek postupne žiť; začína umierať.“

To sa dnes začína uznávať aj v priemysle. V istej kanadskej štúdii o neospravedlnenej pracovnej absencii sa hovorí:

„Ľudia hľadajú v svojom živote zmysel a už nie sú spokojní s tým, aby boli iba nahraditeľnými ozubenými kolieskami v súkolí spoločnosti.“ — Atlas World Press Review.

⁵ To nám tiež vysvetľuje, prečo mnohí bohatí ľudia nie sú naozaj spokojní. Áno, jedia, spia, majú svoje rodiny a užívajú rôzne životné radosti a príjemnosti. Ale azda cítia, že sa to isté dá povedať i o mnohých zvieratách. Život predsa musí mať hlbší zmysel.

⁶ Dlhý život sám osebe tiež nevyrieši problémy. Mnohí starší ľudia vedia z vlastnej skúsenosti, že dlhý život bez pocitu naplnenia a užitočnosti je ťažko znesiteľný. Všimol si si to?

⁷ Pocit, že život nemá dôstojný zmysel, nie je problémom iba starších ľudí. Z prieskumu, ktorý urobila japonská univerzita Daito Bunka, sa ukázalo, že z 1 500 študentov už pomýšľalo na samovraždu 50 percent dievčat a 34 percent chlapcov. Prečo? Z dôvodov, ktoré uviedli, bol na prvom mieste pocit, „že život nemá zmysel“. A je to azda inak v Európe, v Severnej a Južnej Amerike  a v Afrike? Na celom svete pribúda samovrážd, z čoho vidieť, že stále viac ľudí je nešťastných a že strácajú záujem o život.

⁸ My sami azda nepociťujeme také zúfalstvo. Azda si myslíme, že i pri všetkých problémoch je možné byť aspoň trochu šťastný. Predsa sa nám však vtierajú otázky: Má život naozaj zmysel? Ako môžem byť trvale šťastný?

⁹ Pred mnohými storočiami jeden kráľ preskúmal, o čo sa ľudia v živote usilujú — mať rodinu, získať bohatstvo, získať lepšie vzdelanie, dobre jesť a stavať honosné budovy. Také veci môžu vyzerať príjemne. Kráľ však zistil, že to so sebou môže prinášať mnoho mrzutostí. Spýtal sa:

„Lebo čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom? Lebo jeho zamestnanie vo všetkých jeho  dňoch znamená bolesti a trápenie, a ani v noci si nelíha jeho srdce. Aj to je iba márnosť.“ *

¹⁰ Márnosť takého úsilia zdôraznil tento kráľ ešte neskoršie, keď napísal, čo čaká človeka po nemnohých rokoch života: Prestáva vidieť, slabnú mu ruky a nohy, zuby sa kazia a vypadávajú, človek spí nepokojne a nakoniec umiera. *

¹¹ Teda aj keď sme presvedčení, že život môže byť šťastný, dotýkajú sa nás všetkých znepokojujúce otázky, a to obzvlášť teraz. Prečo? Redaktor Vermont Royster napísal, že ľudské poznanie a technické možnosti veľmi vzrástli v dobe o málo dlhšej ako päťdesiat rokov, ale potom dodáva:

„Je tu podivná vec. Ak uvažujeme o samom človekovi, o jeho problémoch a mieste vo vesmíre, nie sme omnoho ďalej, ako keď začal čas. Stále stojíme pred otázkami: kto sme, prečo sme a kam ideme.“ — Science Digest.

¹² Je samozrejme možné pokúsiť sa tieto otázky jednoducho prejsť a „tešiť sa zo života“. Dalo by sa povedať mnoho o tom, ako nájsť v živote potešenie i napriek jeho problémom. Nie je však realistické žiť v sebaklame. * Náš život by mal skutočný zmysel a vybudovali by sme základ pre svoje šťastie, keby sme mohli porozumieť, „kto sme, prečo sme a kam ideme“. Je to možné?

 ¹³ Vážne premýšľajúci ľudia často prichádzajú k záveru, že odpoveď závisí od základnej otázky: Existuje Boh? Ak Boh existuje, musíme logicky predpokladať, že vie, odkiaľ pochádzame, prečo sme tu a kam ideme. Potom tiež vie, prečo jestvuje zlo, či niekedy skončí a ak áno, ako. A tiež by vedel, čo môžeme robiť, aby sme žili šťastnejšie a aby náš život mal hlbší zmysel. Preto preskúmajme otázku: Existuje Boh?

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

Čo potrebujeme pre šťastný život? (1–10)

Aké otázky o živote nám prídu na myseľ a ako s tým súvisí viera v Boha? (11–13)

[Rámček na strane 7]

‚STOJÍ ZA TO ŽIŤ?‘

Francúzka Michele rozpráva, že opustila svoj domov a obec, „aby unikla pokryteckému svetu a sklamaniu, ktoré v nej vyvolávali ľudia naokolo“. Potom...

„Potom som prišla do styku s nemravnosťou, drogami a nebezpečnými spoločníkmi. Šla za mnou polícia a Interpol. Takmer som sa stala obeťou obchodu s bielymi otrokmi. Cestovala som z miesta na miesto a hľadala som vysvetlenie, prečo som tu. Pri tom som sa dostala do styku s rôznymi sektami. Ale zdalo sa mi, že nemá zmysel žiť. Považovala som sa za zbytočnú a myslela som iba na to, aby som zomrela.“

[Rámček na strane 9]

ČLOVEK HĽADÁ ODPOVEDE

Jeden Japonec, ktorý sa volá Yamamoto, rozpráva:

„Keď som sa pred niekoľkými rokmi pripravoval na prijímaciu skúšku na vyššie učilište, dlho som premýšľal o význame a zmysle života. Čím viac som študoval filozofické knihy, tým väčšie sklamanie som pociťoval. Keď som urobil skúšky, vstúpil som do politickej strany. Videl som však okolo seba všetku tú zlobu a opäť som sa pýtal: ‚Aký je zmysel života?‘“

Vo filozofiách ľudí, ktoré zrejme nevyriešili ľudské problémy, nenašiel uspokojujúce odpovede. Zo štúdia dejín ani zo svojej skúsenosti s politikou nedospel k záveru, že by dajaká ľudská vláda mohla poskytnúť odpoveď. Ľudia už vyskúšali všetky druhy vlád, ale otázka o zmysle života je stále otvorená. Tento Japonec dodáva:

„Do istej miery zo zúfalstva som začal žiť pôžitkársky. Ale čoskoro som cítil, že je to nezmyselné. Nakoniec som prišiel k záveru, že odpoveď na moju otázku o zmysle života závisí od toho, či existuje Boh alebo nie.“

 [Celostránkový obrázok na strane 4]