Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je skutočne možné žiť šťastne?

Je skutočne možné žiť šťastne?

1. kapitola

Je skutočne možné žiť šťastne?

„ŽIVOT je nádherný!“ Taký pocit má človek, ktorý je šťastný. Buďme však realistickí — život nie je vždy taký. Vznikajú problémy. Niekedy ich je toľko a sú také závažné, že skutočné šťastie sa človeku zdá iba ako sen. Musí to tak byť?

Vieš, že šťastný život závisí od rôznych okolností. Ak sa máme radovať zo života, potrebujeme dostatok potravy a vhodný odev. Potrebujeme domov, kde sa cítime bezpečne a kde si môžeme odpočinúť. To sú však iba základné veci. Dôležitá je tiež príjemná spoločnosť a dobré zdravie.

Ale aj tí, čo do istej miery majú tieto veci, túžia po pravom šťastí. Môže sa stať, že človeka pripravuje o spokojnosť druh práce, ktorú robí, alebo podmienky, za akých musí pracovať. V mnohých rodinách sú rozpory medzi manželmi alebo medzi rodičmi a deťmi. Nesmieme tiež zabúdať na to, že každý z nás môže náhle ochorieť alebo zomrieť. Veríš, že sa dá vyrovnať s týmito problémami i s radom ďalších takým spôsobom, že môžeme dospieť k pravému uspokojeniu? Jestvujú dôvody, prečo tomu môžeme veriť. Ak sa má však človek tešiť zo šťastného života, v prvom rade potrebuje niečo, čo nemajú všetci — dôvod pre život.

Život musí mať zmysel, ak máš byť naozaj šťastný. Profesor S. M. Jourad v svojej knihe The Transparent Self píše:

„Človek žije tak dlho, kým má preň život zmysel a cenu a kým má pre čo žiť... Ihneď ako sa začne zo života vytrácať zmysel, hodnota a nádej, prestáva človek postupne žiť; začína umierať.“

To sa dnes začína uznávať aj v priemysle. V istej kanadskej štúdii o neospravedlnenej pracovnej absencii sa hovorí:

„Ľudia hľadajú v svojom živote zmysel a už nie sú spokojní s tým, aby boli iba nahraditeľnými ozubenými kolieskami v súkolí spoločnosti.“ — Atlas World Press Review.

To nám tiež vysvetľuje, prečo mnohí bohatí ľudia nie sú naozaj spokojní. Áno, jedia, spia, majú svoje rodiny a užívajú rôzne životné radosti a príjemnosti. Ale azda cítia, že sa to isté dá povedať i o mnohých zvieratách. Život predsa musí mať hlbší zmysel.

Dlhý život sám osebe tiež nevyrieši problémy. Mnohí starší ľudia vedia z vlastnej skúsenosti, že dlhý život bez pocitu naplnenia a užitočnosti je ťažko znesiteľný. Všimol si si to?

Pocit, že život nemá dôstojný zmysel, nie je problémom iba starších ľudí. Z prieskumu, ktorý urobila japonská univerzita Daito Bunka, sa ukázalo, že z 1 500 študentov už pomýšľalo na samovraždu 50 percent dievčat a 34 percent chlapcov. Prečo? Z dôvodov, ktoré uviedli, bol na prvom mieste pocit, „že život nemá zmysel“. A je to azda inak v Európe, v Severnej a Južnej Amerike a v Afrike? Na celom svete pribúda samovrážd, z čoho vidieť, že stále viac ľudí je nešťastných a že strácajú záujem o život.

My sami azda nepociťujeme také zúfalstvo. Azda si myslíme, že i pri všetkých problémoch je možné byť aspoň trochu šťastný. Predsa sa nám však vtierajú otázky: Má život naozaj zmysel? Ako môžem byť trvale šťastný?

Pred mnohými storočiami jeden kráľ preskúmal, o čo sa ľudia v živote usilujú — mať rodinu, získať bohatstvo, získať lepšie vzdelanie, dobre jesť a stavať honosné budovy. Také veci môžu vyzerať príjemne. Kráľ však zistil, že to so sebou môže prinášať mnoho mrzutostí. Spýtal sa:

„Lebo čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom? Lebo jeho zamestnanie vo všetkých jeho dňoch znamená bolesti a trápenie, a ani v noci si nelíha jeho srdce. Aj to je iba márnosť.“ *

10 Márnosť takého úsilia zdôraznil tento kráľ ešte neskoršie, keď napísal, čo čaká človeka po nemnohých rokoch života: Prestáva vidieť, slabnú mu ruky a nohy, zuby sa kazia a vypadávajú, človek spí nepokojne a nakoniec umiera. *

11 Teda aj keď sme presvedčení, že život môže byť šťastný, dotýkajú sa nás všetkých znepokojujúce otázky, a to obzvlášť teraz. Prečo? Redaktor Vermont Royster napísal, že ľudské poznanie a technické možnosti veľmi vzrástli v dobe o málo dlhšej ako päťdesiat rokov, ale potom dodáva:

„Je tu podivná vec. Ak uvažujeme o samom človekovi, o jeho problémoch a mieste vo vesmíre, nie sme omnoho ďalej, ako keď začal čas. Stále stojíme pred otázkami: kto sme, prečo sme a kam ideme.“ — Science Digest.

12 Je samozrejme možné pokúsiť sa tieto otázky jednoducho prejsť a „tešiť sa zo života“. Dalo by sa povedať mnoho o tom, ako nájsť v živote potešenie i napriek jeho problémom. Nie je však realistické žiť v sebaklame. * Náš život by mal skutočný zmysel a vybudovali by sme základ pre svoje šťastie, keby sme mohli porozumieť, „kto sme, prečo sme a kam ideme“. Je to možné?

13 Vážne premýšľajúci ľudia často prichádzajú k záveru, že odpoveď závisí od základnej otázky: Existuje Boh? Ak Boh existuje, musíme logicky predpokladať, že vie, odkiaľ pochádzame, prečo sme tu a kam ideme. Potom tiež vie, prečo jestvuje zlo, či niekedy skončí a ak áno, ako. A tiež by vedel, čo môžeme robiť, aby sme žili šťastnejšie a aby náš život mal hlbší zmysel. Preto preskúmajme otázku: Existuje Boh?

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

Čo potrebujeme pre šťastný život? (1–10)

Aké otázky o živote nám prídu na myseľ a ako s tým súvisí viera v Boha? (11–13)

[Rámček na strane 7]

‚STOJÍ ZA TO ŽIŤ?‘

Francúzka Michele rozpráva, že opustila svoj domov a obec, „aby unikla pokryteckému svetu a sklamaniu, ktoré v nej vyvolávali ľudia naokolo“. Potom...

„Potom som prišla do styku s nemravnosťou, drogami a nebezpečnými spoločníkmi. Šla za mnou polícia a Interpol. Takmer som sa stala obeťou obchodu s bielymi otrokmi. Cestovala som z miesta na miesto a hľadala som vysvetlenie, prečo som tu. Pri tom som sa dostala do styku s rôznymi sektami. Ale zdalo sa mi, že nemá zmysel žiť. Považovala som sa za zbytočnú a myslela som iba na to, aby som zomrela.“

[Rámček na strane 9]

ČLOVEK HĽADÁ ODPOVEDE

Jeden Japonec, ktorý sa volá Yamamoto, rozpráva:

„Keď som sa pred niekoľkými rokmi pripravoval na prijímaciu skúšku na vyššie učilište, dlho som premýšľal o význame a zmysle života. Čím viac som študoval filozofické knihy, tým väčšie sklamanie som pociťoval. Keď som urobil skúšky, vstúpil som do politickej strany. Videl som však okolo seba všetku tú zlobu a opäť som sa pýtal: ‚Aký je zmysel života?‘“

Vo filozofiách ľudí, ktoré zrejme nevyriešili ľudské problémy, nenašiel uspokojujúce odpovede. Zo štúdia dejín ani zo svojej skúsenosti s politikou nedospel k záveru, že by dajaká ľudská vláda mohla poskytnúť odpoveď. Ľudia už vyskúšali všetky druhy vlád, ale otázka o zmysle života je stále otvorená. Tento Japonec dodáva:

„Do istej miery zo zúfalstva som začal žiť pôžitkársky. Ale čoskoro som cítil, že je to nezmyselné. Nakoniec som prišiel k záveru, že odpoveď na moju otázku o zmysle života závisí od toho, či existuje Boh alebo nie.“

[Celostránkový obrázok na strane 4]