12. kapitola

Smrť nie je nepremožiteľný nepriateľ

SMRŤ je nepriateľ života. Každý pohreb doka- zuje, že smrť je ako kráľ, ktorý akoby víťazil nad všetkými. (Rimanom 5:14) Niektoré stromy žiju viac ako 1 000 rokov, niektoré ryby žijú 150 rokov, ale človek žije iba 70 alebo 80 rokov, skôr ako ho pohltí smrť. — Žalm 90:10.

² Právom preto Biblia opisuje smrť ako nepriateľa. Aj keď máme vrodenú túžbu žiť a nekonečne sa učiť, smrť si nakoniec žiada svoje bez ohľadu na to, koľko sme sa toho naučili, aké máme schopnosti a ako si nás naši priatelia a príbuzní vážia. (Kazateľ 3:11; 7:2) Väčšina ľudí pripúšťa, že smrť je nepriateľ a zúfalo sa snažia jej víťazstvo oddialiť. Iní sa kŕčovito usilujú vyťažiť zo života všetko potešenie, skôr ako nad nimi zvíťazí smrť.

³ Ale počas celých dejín mnoho ľudí verilo, že jestvuje život po smrti. Grécky filozof Platón učil, že máme nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva telo. Je to pravda? Nedávno sa o to ľudia znovu začali zaujímať, keď sa objavili správy o osobách, ktoré údajne zomreli, boli znovu oživené a neskôr opisovali, čo ‚videli za bránou smrti‘. Sú mŕtvi dakde nažive? Je možné dosiahnuť víťazstvo nad smrťou?

 PRVÉ VÍŤAZSTVO SMRTI

⁴ Biblia ukazuje, že ľudia boli stvorení, aby žili, nie aby umierali. Boh postavil Adama a Evu do nádhernej záhrady, kde sa mohli radovať zo života. Jeden zo stromov označil ako „strom života“. Keby Adam s Evou boli dokázali, že si vážia Boha a sú mu verne oddaní, bol by im pravdepodobne dovolil jesť z tohto stromu na znamenie, že im dáva večný život. (1. Mojžišova 1:30; 2:7–9) Adam a Eva sa však rozhodli, že nebudú poslúchať Boha. Keďže spáchali hriech, bol nad nimi vynesený rozsudok smrti. — 1. Mojžišova 3:17–19.

⁵ Keď chceme zistiť, či smrť je skutočne nepremožiteľným nepriateľom, musíme preskúmať, k čomu to viedlo, keď smrť zvíťazila nad Adamom a Evou. „Zomreli“ úplne? Alebo vari bola ich „smrť“ len prechodom k dajakému inému druhu života?

⁶ Keď Adam pochabo zhrešil, trval Jehova na svojom oprávnenom a spravodlivom výroku. Adamovi povedal:

„V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ — 1. Mojžišova 3:19.

Čo to znamenalo pre Adama a pre nás dnes?

⁷ V skoršej správe o Adamovom stvorení čítame: „A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ ​(1. Mojžišova 2:7) Zamysli sa nad tým, čo to znamená. Predtým, ako Boh stvoril Adama z prachu, Adam nejestvoval. Keď teda Adam zomrel a vrátil sa do prachu, prestal jestvovať. — 1. Mojžišova 5:3–5.

 SÚ MŔTVI PRI VEDOMÍ?

⁸ Mnohí ľudia sú azda prekvapení, keď sa dozvedia, že Adam prestal jestvovať, keď zomrel. Keď však bol určený trest za hriech — že Adam zomrie a vráti sa do prachu — nebola tu ani zmienka o pokračovaní života. Smrť je opakom života, už či ide o človeka alebo o zviera. Obaja majú rovnakého „ducha“, rovnakú životnú silu. Preto Biblia hovorí:

„Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera i druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom... Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ — Kazateľ 3:19, 20.

⁹ Znamená to, že mŕtvi nemôžu premýšľať ani cítiť? Kazateľ 9:4, 5 odpovedá: „Živý pes je na tom lepšie než mŕtvy lev. Lebo živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ Keď človek zomiera, „v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky“, nemôže už ani cítiť, ani pracovať. — Žalm 146:3, 4; 31:17.

¹⁰ Biblia nás ubezpečuje, že mŕtvi nie sú si ničoho vedomí a nemôžu nič cítiť, a to teda znamená, že smrťou končí  bolesť a utrpenie. Verný Boží služobník Jób to vedel. Keď trpel bolestivou chorobou, povedal:

„Prečo som teda nezomrel hneď z lona?... Prečo mi vyšli v ústrety kolená a prečo prsia, aby som cical? Veď by som si teraz už ležal, a nebol znepokojovaný; bol by som spal, odpočíval.“ — Jób 3:11–13.

¹¹ Nezabúda sa však pritom na dušu?

¹² Jednoducho povedané, Biblia učí, že tvoja duša si ty. Je to zjavné napríklad z toho, čo sme už čítali v 1. Mojžišovej 2:7. Spomeň si, že Boh vytvoril ľudské telo z prachu. Potom mu dal Boh život a dych, nevyhnutný na jeho udržiavanie. K čomu to viedlo? Podľa Božieho slova sa človek „stal živou dušou [hebrejsky: nefeš]“. (1. Mojžišova 2:7) Adam nedostal žiadnu dušu a ani ju nemal. Bol dušou. Biblia to učí celkom dôsledne. O mnoho storočí neskôr citoval apoštol Pavol z 1. Mojžišovej 2:7, keď napísal: „Prvý človek Adam sa stal živou dušou [grécky: psyché].“ — 1. Korinťanom 15:45.

¹³ Hebrejské slovo nefeš a grécke slovo psyché, vyskytujúce sa v týchto textoch, sa prekladajú rôznym spôsobom. Zistíš, že v mnohých biblických prekladoch sú v Ezechielovi 18:4 a v Matúšovi 10:28 preložené slovom „duša“. Inde sú tie isté pôvodné slová prekladané ako „bytosť“, „tvor“ alebo „osoba“. Sú to platné preklady pôvodných slov a z ich porovnania je zreteľné, že duša je tvor, osoba sama a nie dajaká neviditeľná časť človeka. Tie isté slová sú v pôvodných jazykoch v Biblii použité na zvieratá, z čoho je zjavné, že aj zvieratá sú dušami alebo majú život  ako duše. — 1. Mojžišova 2:19; 3. Mojžišova 11:46; Zjavenie 8:9.

¹⁴ Ako duša mohol Adam — tak isto ako každý z nás — jesť, hladovať a unaviť sa. Podľa pôvodného hebrejského textu hovorí Biblia, že duše to všetko robia. (5. Mojžišova 23:24; Príslovia 19:15; 25:25) Keď Boh Izraelčanom zakázal pracovať v jeden určitý deň, zmienil sa o inej dôležitej veci, pokiaľ ide o dušu. Povedal: „A ktorákoľvek duša, ktorá bude konať práve v ten deň prácu akéhokoľvek druhu, tú dušu zničím sprostred jej ľudu.“ ​(3. Mojžišova 23:30) Biblia teda tu a v mnohých iných textoch ukazuje, že duša môže zomrieť. — Ezechiel 18:4, 20; Žalm 33:19.

¹⁵ Keď poznáme tieto biblické pravdy, môže nám to pomôcť ohodnotiť nedávne správy o ľudoch, ktorí údajne zomreli (nebol u nich viditeľný tep srdca ani mozgová činnosť), ale ktorí boli oživení a potom rozprávali, že sa vznášali nad svojím telom. Jednou z možností mohli byť halucinácie pod vplyvom liekov alebo následkom nedostatočného okysličenia mozgu. Bez ohľadu na to, či je to úplné vysvetlenie, vieme určite, že žiadna neviditeľná duša neopustila telo.

¹⁶ Ak sú mŕtvi úplne bez vedomia a z tela sa nevznesie žiadna „duša“, nemôže ani dušu zlých ľudí očakávať ohnivé peklo. Mnohé cirkvi však učia, že zlí sa budú po smrti trápiť v pekle. Niektorí ľudia sú právom znepokojení, keď spoznajú pravdu o mŕtvych. Kladú si otázku: ‚Prečo nám naše náboženstvo nepovedalo pravdu o mŕtvych?‘ Ako reaguješ ty? — Porovnaj Jeremiáša 7:31.

 AKÁ JE BUDÚCNOSŤ PRE MŔTVYCH?

¹⁷ Keby mali živí jedinú vyhliadku, že raz zomrú a budú navždy v stave bezvedomia, potom by smrť bola skutočne nepremožiteľným nepriateľom. No Biblia poukazuje, že to tak nie je.

¹⁸ Bezprostredne po smrti čaká človeka hrob. Jazyky, v ktorých bola napísaná Biblia, mali určité slová pre miesto mŕtvych, pre všeobecný hrob ľudstva. V hebrejčine to bolo slovo šeol, v gréčtine slovo hádes. V daktorých prekladoch Biblie sú namiesto týchto slov výrazy „hrob“, „jama“ alebo „peklo“. Bez ohľadu na to, ako boli tieto pôvodné slová preložené, neznamenajú v pôvodnom jazyku nijaké horúce miesto trápenia, ale hrob mŕtvych, ktorí nie sú si vedomí ničoho. Čítame:

„Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania ani poznania ani múdrosti v šeole [v hrobe, Kralická biblia; v ríši mŕtvych, Slovenská biblia], na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:10.

Apoštol Peter nás ubezpečuje, že i Ježiš išiel po smrti do hrobu, do šeolu, hádesu čiže do pekla. — Skutky 2:31; porovnaj Žalm 16:10.

 ¹⁹ Pravdaže, mŕtvy človek nemá moc zmeniť svoju situáciu. (Jób 14:12) Znamená to, že smrťou — stavom bezvedomia — všetko končí? Pre niektorých áno. Biblia učí, že ľudia, ktorých Boh celkom zavrhol, zostanú navždy mŕtvi. — 2. Tesaloničanom 1:6–9.

²⁰ Židia v staroveku verili, že pre ľudí, ktorí boli mimoriadne skazení, nejestvuje po smrti nijaká budúcnosť. Židia takých ľudí nepochovávali. Pohodili ich mŕtve telá do údolia za Jeruzalemom, kde stále horel oheň, ktorý ničil odpad. Bolo to údolie Hinnom čiže Gehenna. Ježiš sa odvolával na tento zvyk, keď použil gehennu ako symbol úplného zničenia bez akejkoľvek vyhliadky do budúcnosti. (Matúš 5:29, 30) Povedal napríklad:

„Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu, ale radšej sa bojte toho [Boha], ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.“ — Matúš 10:28.

Ježišove slová nám však dávajú dôvod pre nádej, že mnohí ľudia, ktorí zomreli, budú opäť žiť a tak prekonajú smrť.

VÍŤAZSTVO VZKRIESENÍM

²¹ Boh vykonal jeden z najdôležitejších činov v dejinách, keď po niekoľkých dňoch vzkriesil Ježiša Krista k životu. Ježiš sa stal živým duchovným tvorom, akým bol predtým, ako prišiel na zem. (1. Korinťanom 15:42–45; 1. Petra 3:18) Po svojom vzkriesení sa ukázal stovkám ľudí. (Skutky 2:22–24; 1. Korinťanom 15:3–8) Títo svedkovia verili v Ježišovo vzkriesenie a boli ochotní za svojou vierou stáť, i keď pri tom vydávali do nebezpečenstva život. Vzkriesenie Ježiša dokazuje,  že smrť nie je nepremožiteľný nepriateľ. Víťazstvo nad smrťou je možné! — 1. Korinťanom 15:54–57.

²² Ďalšie víťazstvá nad smrťou sú takisto možné. Zomrelí sa môžu vrátiť k ľudskému životu na zemi. Jehova, ktorý nemôže luhať, nás v svojom Slove uisťuje, „že nastane vzkriesenie spravodlivých [ľudí, ktorí poznali a konali Božiu vôľu] i nespravodlivých [ľudí, ktorí nekonali spravodlivo].“ — Skutky 24:15.

²³ Môžeme sa spoľahnúť na to, že Boh je schopný priviesť mŕtvych späť k životu. Ľudia vedia  zaznamenať na filme alebo videopáske obraz, hlas i charakteristické rysy človeka. Nemôže Boh urobiť omnoho viac? Jeho pamäť má omnoho väčší rozsah ako ktorýkoľvek film alebo páska a tak môže dokonale znovu stvoriť tých, ktorých chce vzkriesiť. (Žalm 147:4) Už to dokázal. Biblia obsahuje rad správ o tom, že Boh prostredníctvom svojho Syna priviedol ľudí k životu. Dve takéto vzrušujúce správy si môžeš prečítať v Jánovi 11:5–44 a v Lukášovi 7:11–17. Ľudia uctievajúci v minulosti Boha mohli sa právom tešiť na dobu, keď si na nich spomenie a vzkriesi ich. Bude to, akoby boli prebudení z hlbokého spánku, v ktorom si neboli vedomí ničoho. — Jób 14:13–15.

²⁴ Pri týchto minulých prípadoch vzkriesenia boli príbuzní a známi istotne nevýslovne šťastní. Vtedy však bola smrť premožená iba prechodne, lebo vzkriesení nakoniec opäť zomreli. Pre nás to však znamená úžasnú vyhliadku, lebo Biblia poukazuje na budúce „lepšie vzkriesenie“. (Hebrejom 11:35) Bude omnoho lepšie v tom, že tí, čo sa vrátia k životu na zemi, nebudú už musieť nikdy zomrieť. To bude prirodzene znamenať nekonečne väčšie víťazstvo nad smrťou. — Ján 11:25, 26.

²⁵ Biblické výroky o tom, ako Boh môže premôcť smrť a že to naozaj urobí, s istotou dokazujú, že má o ľudí milujúci záujem. Malo by nám to pomôcť pochopiť Jehovovu osobnosť a priblížiť sa k nemu. Tieto pravdy nám tiež môžu pomôcť k rovnováhe, lebo sme tak chránení pred chorobným strachom zo smrti, ktorý pociťujú mnohí ľudia. Môžeme mať nádhernú nádej, že dokonca znova uvidíme zosnulých príbuzných a drahých, keď bude smrť premožená vzkriesením. — 1. Tesaloničanom 4:13; Lukáš 23:43.

[Študijné otázky]

Prečo by sme sa mali zaoberať otázkou smrti, ktorá je „nepriateľom“? (Jób 14:1, 2) (1–3)

Ako začala u ľudstva smrť? (4, 5)

Čo znamenala „smrť“ pre Adama? (6, 7)

Ako môžeš dakomu z Biblie dokázať, či sú mŕtvi pri vedomí? (8—11)

Čo je „duša“ podľa Biblie? (12‚ 13)

Môže duša zomrieť? Aké závery možno z toho vyvodiť? (14–16)

Čo sa stane s človekom po smrti? (17–20)

Ako môže byť smrť premožená? (21, 22)

Prečo môže byť budúcnosť vzrušujúca? (23–25)

[Rámček na strane 117]

„Je zaujímavé, že v Novom zákone nenachádzame náuku o ohnivom pekle ako súčasť pôvodného učenia. V Novom zákone sú náznaky, že konečným údelom tých, čo odmietajú Božiu ponuku spasenia, je zničenie a nie večný trest.“ — „A Dictionary of Christian Theology“ ​(Slovník kresťanskej teológie), vydal Alan Richardson.

[Obrázok na strane 114]

PRACH

ADAM

PRACH

[Obrázok na strane 119]

Vzkriesenie Lazara ukazuje, že smrť môže byť premožená