14. kapitola

Zlo — prečo ho Boh pripúšťa?

KEBY sa niekto z tvojich blízkych stal obeťou lúpeže, znásilnenia alebo vraždy a zločinec by unikol potrestaniu, necítil by si zúfalstvo, bolesť a hnev? Také zločiny a nespravodlivosti sú iba malým obrazom toho, čo sa stalo ľudstvu.

² Dejiny sú dlhým záznamom o brutálnych vojnách, bezmedznej chudobe, o zločinoch a útlaku. Preto niektorí ľudia pochybujú o tom, či vôbec jestvuje Boh. Vieme, že o existencii Stvoriteľa sú presvedčivé dôkazy. (Hebrejom 3:4; Rimanom 1:20) Jestvuje však tiež zlo. Preto sa mnohí ľudia, ktorí veria v Boha, spytujú: ‚Stará sa Boh vôbec o nás?‘ Kladú si otázku: ‚Ak sa Boh o nás stará, prečo tak dlho pripúšťa zlo?‘

 ³ Filozofi a duchovní sa často zaoberajú touto otázkou, ale nedávajú uspokojujúcu odpoveď. Čo však hovorí sám Boh?

BOH ODPOVEDÁ: ‚SKUTOČNE SA STARÁM‘

⁴ Na základe vlastných skúseností môžeme pochopiť reakciu hebrejského proroka Habakuka na násilie a nespravodlivosť. Žil v dobe, keď Židia sa oddali mnohým zlým zvykom. Habakuka to bolelo a trápilo tak, že sa spýtal Boha:

„Prečo mi dávaš vidieť ničomnosť a mlčky pozeráš na trápenie? Doliehajú na mňa skaza i násilie, rozrástli sa spory a sváry. Preto je zákon taký ochromený a nikdy sa nepresadí právo. Spravodlivého obkľučuje svojvoľník a preto je právo také prekrútené.“ — Habakuk 1:3, 4, Ekumenický preklad.

Habakuk bol síce presvedčený, že Jehova je spravodlivý, ale násilie a nespravodlivosť uprostred jeho ľudu ho skľučovali. Tiež Babylončania boli v tej dobe agresívni a terorizovali a plienili iné národy. Zdalo sa, že všade prevláda zlo. Prorok Habakuk sa pýtal, prečo Boh, ktorý to predsa mohol všetko vidieť, zdanlivo nič v tej veci nerobí. — Habakuk 1:13.

⁵ V jednom videní ubezpečil Jehova Habakuka, že zdanlivý úspech zlých je iba dočasný. Boh nielen videl, čo sa robí, ale tiež sa o to staral. Mal „ustanovený čas“, keď chcel vykonať zadosť božskej spravodlivosti. Aj keby si ľudia mysleli, že sa to oneskoruje, Habakuk dostal ubezpečenie: ‚Celkom určite sa splní. Neoneskorí sa.‘ — Habakuk 2:3.

 ⁶ Boh ďalej ukázal záujem, keď upozornil Habakuka na náročnú situáciu, v ktorej zatiaľ ľudia sú. Jehova povedal: „Ale spravodlivý, ten zostane nažive svojou vernosťou.“ ​(Habakuk 2:4) Urobí Habakuk zadosť tejto výzve, bude konať správne a morálne bez ohľadu na to, čo robia ľudia okolo neho? Musel prejavovať vieru, že Boh vo svojom „ustanovenom čase“ dá všetko do poriadku.

⁷ Z dejín vieme, čo sa stalo. Keď prišiel čas, Boh zasiahol a skoncoval s násilím a nespravodlivosťou medzi Židmi. Krajina bola dobytá a mnohí z obyvateľstva boli vzatí do zajatia. Neskôr Boh zúčtoval i s Babylonom. Ako Jehova predpovedal prostredníctvom prorokov, porazili zdanlivo všemocnú babylonskú ríšu Médi a Peržania pod vedením Cýra. — Jeremiáš 51:11, 12; Izaiáš 45:1; Daniel 5:22–31.

⁸ Tento miniatúrny príklad ukazuje, že náš Stvoriteľ nezatvára oči pred zlom. Vie o ňom a skutočne mu venuje pozornosť. (Porovnaj 1. Mojžišovu 18:20, 21; 19:13.) Ak je to tak, prečo však Boh pripustil zlo až do dnešnej doby? Keď chceme pochopiť logické vysvetlenie Biblie, musíme ísť späť až do doby, keď začali ľudské problémy.

VZNIKAJÚ UNIVERZÁLNE SPORNÉ OTÁZKY

⁹ V tretej kapitole Prvej knihy Mojžišovej je správa, že sa Diabol vypytoval Evy na to, ako poslúcha Boží zákon, ktorý zakazoval jesť z určitého označeného stromu. Eva odpovedala, že neposlušnosť by znamenala rozsudok smrti. Ale Satan vyhlásil:

 „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ — 1. Mojžišova 3:1–5.

Satan tak vyjadril vyzývavé čiže sporné otázky, ktoré sa týkali všetkých Božích tvorov, ľudí i anjelov.

¹⁰ Diabol v prvom rade vyjadril pochybnosť o tom, že je Boh čestný. Uvažuj o tom, čo všetko bolo s tým spojené. Keby Boh nehovoril pravdu o tomto, bolo by potom môžné dôverovať mu v akomkoľvek inom smere? Nemali by mať potom jeho tvorovia na zemi i v nebi vždy nedôveru voči tomu, čo povedal Boh? Dobre vieme, ako dnes ľudia podozrievajú politikov, ktorí vládnu tým, že používajú lož. — Porovnaj Žalm 5:9.

¹¹ Satanovo tvrdenie, že Boh klame svojich tvorov a že im odopiera veci, ktoré sú pre nich dobré, vyvolalo tiež otázku: Zaslúži si Boh, aby vládol? Otázka, či Boží spôsob vlády je oprávnený, sa týkala celého vesmíru.

¹² Satan tiež tvrdil, že sa ľudia môžu zaobísť bez Boha, že si môžu a majú vládnuť sami. Ľuďom i anjelom bola teda predložená otázka: Môžu ľudia úspešne riadiť svoje záležitosti nezávisle od Boha?

¹³ Tieto závažné morálne sporné otázky museli byť úplne vyriešené. Spôsob, ako sa to Boh rozhodol uskutočniť, dokazuje jeho múdrosť a záujem o naše terajšie i budúce blaho. Boh poskytol čas, aby sa všetci inteligentní tvorovia mohli presvedčiť o skutočnostiach. Ak tomu chceš úplne porozumieť, premýšľaj, čo by si robil, keby dakto  verejne vyhlásil, že nie si dobrým členom rodiny, že klameš a uplatňuješ autoritu na základe zastrašovania. Ten, kto by si nebol istý, by asi hlasne protestoval alebo by dokonca proti ohováračovi bojoval. Ak však určite vieš, že obvinenie je falošné, môžeš rozptýliť pochybnosti jednoducho tým, že poskytneš čas, aby sa všetci mohli presvedčiť, ako sa správaš a ako to dobre pôsobí na tvoju rodinu. — Matúš 12:33.

¹⁴ Čo sa časom ukázalo vzhľadom na sporné otázky, ktoré vznikli v Edene? Ako Boh vopred varoval, ľudská neposlušnosť viedla k smrti, ktorej predchádzali choroby a staroba. Boh teda nebol nečestný, keď dal výstrahu; a pochybnosti o tom, či jeho panstvo je oprávnené, nemajú nijaké opodstatnenie. Tiež sa dokázalo, že ľudia si nemôžu určovať vlastné meradlá, nemôžu vládnuť nezávisle od Boha. Žiadna forma ľudskej vlády nebola schopná zabrániť vojnám, korupcii, útlaku, zločinnosti a nespravodlivosti. To potvrdzuje pravdivosť biblického výroku: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Po čase sa tiež ukázalo, že ľudia nemôžu vykynožiť utrpenie, naopak, často ho sami spôsobujú.

¹⁵ Utrpenie prežívajú aj úprimní ľudia, ktorí sú ochotní prijať Božie panstvo a meradlá. Kvôli nim Boh podnikne kroky proti tým, čo konajú zlo, ako to už podľa Habakukovej knihy urobil v malom meradle. Jehova vykynoží z nebies i zo zeme všetkých, čo nesú zodpovednosť za zlo a utrpenie. Ako Boh povedal Habakukovi, je na to „ustanovený čas“. Môžeme si byť istí, že „sa [to] celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ — Habakuk 2:3.

 VYUŽIŤ ČAS, KTORÝ JE K DISPOZÍCII

¹⁶ Keď ide o otázku, prečo Boh pripúšťa zlo, myslia mnohí ľudia iba na ľudské utrpenie. Nechápu však dôležité sporné otázky, ktoré sa riešia. Tiež si možno neuvedomujú, aký úžitok môžu mať z toho, že Boh na riešenie týchto otázok vyhradil čas. — 2. Petra 3:9.

¹⁷ Čas, ktorý na to Boh vyhradil, bol natoľko dlhý, že sme sa mohli narodiť. Všetko krásne, čo sme kedy prežili, nastalo preto, že Boh poskytol čas. Dostali sme aj príležitosť, aby sme dokázali Bohu svoju lásku a vernú oddanosť. Satan vyzývavo tvrdil, že žiadny človek sa nepreukáže Bohu verný. Vraj ani o jednom človeku nebude môcť Boh povedať: „Nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého.“ Vidíme to z biblickej Jóbovej knihy, z prvej a druhej kapitoly. O priamom mužovi Jóbovi Diabol povedal: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha?“ Satan tvrdil, že to Jób koná zo sebeckých dôvodov, lebo mu Boh dáva blahobyt. Tvrdil, že by Jób zlorečil Bohu, keby to všetko stratil. (Jób 1:7–12) Podarí sa Satanovi odvrátiť od Boha všetkých ľudí?

¹⁸ Boh pripustil, aby Satan spôsobil Jóbovi mnoho ťažkostí. Jób prišiel o bohatstvo. Zahynuli jeho deti. Bol postihnutý odpornou chorobou. Aj keď Jób nevedel, že Satan ho urobil cieľom svojho zvláštneho útoku, zostal Bohu verný. (Jób 27:5) Bol si istý, že Jehova naňho nezabudne, a keby zomrel, že ho Stvoriteľ dokonca i vzkriesi. (Jób 14:13–15) Jehova nikdy neopúšťa svojich verných služobníkov. Včas zasiahol a odčinil škody, ktoré spôsobil Satan. Jób sa uzdravil. Mal ďalších desať krásnych detí a dožil sa  vysokého veku. Povzbudzujúce podrobnosti o tom si môžeš prečítať v Jóbovi 42:10–17.

¹⁹ Táto správa nám tiež pomáha pochopiť, prečo Boh pripúšťa zlo. Týmto spôsobom sa dokázalo, že daktorí ľudia budú milovať Boha i napriek životným problémom a že mu budú verní v akejkoľvek skúške. Urobíme dobre, keď si položíme otázku: ‚Postupovali by sme tak i my, a to i napriek utrpeniu? Chceli by sme byť takí? Chceli by sme tak prispievať k odpovedi na Satanovu výzvu?‘ (Príslovia 27:11) Jóbova kniha nám tiež poskytuje dôvod, aby sme dôverovali, že Boh môže odstrániť akékoľvek utrpenie, ktoré musia ľudia znášať, kým je pripustené zlo. — Porovnaj 2. Korinťanom 4:16, 17.

 ²⁰ Takisto ako Boh pozoroval Jóba a Habakuka a prejavil im svoje schválenie, i dnes si všíma ľudí, ktorí sú mu verne oddaní i napriek zlým pomerom. Celkom určite ich odmení. — Malachiáš 3:16–18.

CHCEL BY SI ŽIŤ, KEĎ POMINIE ZLO?

²¹ Biblia nás ubezpečuje, že Boh má úmysel obnoviť na zemi rajské pomery, v akých žili Adam s Evou predtým, ako sa dopustili nevernosti. (Lukáš 23:43; Zjavenie 21:4, 5) Potom sa úplne uskutočnia biblické sľuby, napríklad:

„A ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Žalm 37:10, 11; Príslovia 24:1, 20.

²² Mnohí ľudia sa sťažujú na zlo a utrpenie a obviňujú z toho dokonca Boha. Ale naozaj si želajú, aby bolo odstránené zlo, alebo by chceli len uniknúť jeho následkom? Mnoho zo svojho utrpenia si človek spôsobuje sám; žne, čo zasial. (Galaťanom 6:7; Príslovia 19:3) Nemravnosť vedie k pohlavným chorobám, k potratom a rozvodom. Fajčenie vedie k rakovine pľúc. Alkoholizmus a zneužívanie drog poškodzuje pečeň a mozog. Porušovanie dopravných predpisov vedie k smrteľným nehodám. Ak sa ľudia spytujú: ‚Prečo Boh pripúšťa zlo? Kedy s ním skoncuje?‘, želajú si, aby to Boh naozaj urobil? Keby to urobil v tomto okamihu a zabránil im v ich zlom počínaní, mnohí by sa sťažovali, že ich obmedzuje.

²³ To, že Boh pripúšťa zlo, nám poskytuje možnosť, aby sme prejavili svoj postoj, aby sme ukázali,  čo je v našom srdci. Boh povedal Habakukovi: „Ale spravodlivý, ten zostane nažive svojou vernosťou.“ To vyžaduje, aby sme pestovali nenávisť voči tomu, čo Boh označuje ako zlé. (Habakuk 2:4; Žalm 97:10) Keď sa tak správame, môžeme sa stať neobľúbení u niektorých susedov a známych. (1. Petra 4:3–5) Jób a Habakuk boli ochotní odlišovať sa od okolia, len aby boli verní Bohu a získali jeho schválenie. No a milióny Jehovových svedkov v dnešnej dobe taktiež dokazujú, že je to možné, a ich život je pritom bohatší a prináša väčšie uspokojenie.

²⁴ Tí, ktorí tak konajú, prispievajú k dôkazu, že Satan je veľký luhár. Dokazujú, že ľudia môžu byť verní Bohu a že sú presvedčení o tom, že Boží spôsob vlády je oprávnený a spravodlivý. Naproti tomu Boh vie, že takým ľuďom bude môcť byť zverená starostlivosť o raj, ktorý má byť obnovený na zemi. Život bude potom taký nádherný, že minulé bolesti a utrpenia už nikomu neprídu na myseľ. Zabudne sa na ne rovnako, ako sme zabudli na bolesť, ktorú sme cítili ako deti, keď sme si rozbili koleno. — Izaiáš 65:17; Ján 16:21.

²⁵ Je to nádherná vyhliadka. Pomáha nám pochopiť, že Boh pripúšťa zlo iba ako krátku medzihru pri uskutočňovaní svojho večného predsavzatia. Zákonné, morálne sporné otázky, ktoré dali k tomu podnet, budú raz navždy vyriešené.

²⁶ Aj keď chápeme, prečo Boh pripustil zlo, právom chceme vedieť: Kedy bude odstránené? Kedy príde Boží „ustanovený čas“, v ktorom Boh na celej zemi odstráni zlo? Tým sa budeme zaoberať ďalej.

[Študijné otázky]

Prečo je rozumné skúmať, čo hovorí Biblia o zle? (1–3)

Čo sa môžeme o tejto veci dozvedieť od Habakuka? (4–8)

Ako sa vynorili v Edene sporné otázky, ktoré sa týkali celého vesmíru? Aké otázky to boli? (9–12)

Ako sa mali tieto sporné otázky vyriešiť? (13–15)

Ako sa nás dotýka iná sporná otázka, ktorá musí byť vyriešená? (16–20)

Akú vyhliadku poskytuje Biblia? Čo to pre nás znamená? (21–23)

Ako môžeme mať trvalý úžitok z toho, že Boh pripustil zlo? (24–26)

[Rámček na strane 131]

Dr. W. R. Inge, bývalý dekan Svätopavolskej katedrály v Londýne, povedal pred niekoľkými rokmi:

„Po celý život som sa usilovne snažil nájsť zmysel života. Pokúšal som sa nájsť odpovede na tri otázky, ktoré sa mi vždy zdali základné: je to otázka večnosti, otázka ľudskej osobnosti a otázka zla. Nepodarilo sa mi to. Žiaden z týchto problémov som nevyriešil.“

[Obrázok na strane 137]

Utrpenie nespôsobilo, že by sa Jób postavil proti Bohu; vytrval a získal požehnanie