Pieseň 150

 Chlieb z neba

(Ján 6:51)

1. Náš Otče, ktorý tróniš

po celú večnosť v nebesiach,

len teba chceme chváliť,

na teba myslieť v modlitbách.

Sťa ovce si ľud viedol,

jak pastier ich verný

a mannu si im dal sťa

ich chlieb každodenný.

Smäd utíšil im vodou,

zo skaly si ju vyviedol,

do zasľúbenej zeme

si šťastný ľud svoj priviedol.

2. Tú mannu štedro dávaš,

ňou bol tvoj Syn predtienený.

On prišiel, aby každý

z nás mohol byť zachránený.

On je tým chlebom z nebies,

sám svoje telo dal,

by ochotne za všetkých

sa sám obetoval.

Vždy s dôverou chlieb jedzme,

ten, ktorý len Boh môže dať,

niet väčšieho už šťastia,

než tento pokrm prijímať.

3. Tú zvesť o chlebe z nebies

dnes hladným „ovciam“ nesieme

a v každej vhodnej chvíli

ich o tom chlebe učíme.

Nuž pomáhajme stále

im nájsť spravodlivosť,

by všetci mierni Božiu

tak získali milosť.

Po Božej veľkej bitke,

keď bude slávne skončená,

vždy budeme ho chváliť,

veď Boh nás všetkých požehná.