Prvá kapitola

Čo môže dodať vášmu životu zmysel?

SNÍVALI ste už o krajšom živote, či už tam, kde bývate, alebo v nejakom tropickom raji? Z času na čas o tom sníva väčšina z nás.

V roku 1891 sa francúzsky umelec Paul Gauguin vydal hľadať takýto život do Francúzskej Polynézie. Ale čoskoro sa dostavila tvrdá realita. Jeho neviazaný život v minulosti mal za následok chorobu a priniesol jemu i druhým utrpenie. Keď cítil, že sa blíži smrť, namaľoval obraz, ktorý bol opísaný ako „konečné potvrdenie sily umenia“. Kniha Paul Gauguin 1848-1903—The Primitive Sophisticate hovorí: „V spektre ľudskej činnosti zachytenom na tomto obraze je obsiahnutý celý život, od narodenia po smrť... [Gauguin] zobrazil život ako veľké tajomstvo.“

Gauguin nazval tento obraz „Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme?“ *

Tieto otázky sú vám zrejme známe. Kladie si ich mnoho premýšľajúcich ľudí. Jeden redaktor novín The Wall Street Journal po zmienke o vedeckom a technickom pokroku človeka napísal: „V úvahách o človeku samom, o jeho dilemách a o jeho mieste v tomto vesmíre sme len o trochu ďalej ako vtedy, keď sa začal čas. Ešte stále nepoznáme odpoveď na otázky týkajúce sa toho, kto sme, prečo sme a kam smerujeme.“

Je pravda, že niektorí ľudia sú celkom zaneprázdnení starostlivosťou o svoju rodinu, zarábaním na  živobytie, cestovaním alebo inými osobnými záujmami, lebo nevedia o žiadnom inom zmysle života. Albert Einstein raz povedal: „Človek, ktorý považuje svoj život za nezmyselný, je nielen nešťastný, ale je sotva na život spôsobilý.“ V súlade s týmto názorom sa niektorí snažia dať svojmu životu zmysel a venujú sa umeniu, vedeckému výskumu alebo humanitárnej činnosti s cieľom zmenšiť utrpenie. Poznáte takých ľudí?

Je celkom pochopiteľné, že vznikajú základné otázky o zmysle života. Koľko rodičov, ktorí videli zomrieť dieťa na maláriu alebo na inú chorobu, si položilo otázky: Prečo také utrpenie? Má to nejaký zmysel? Podobné otázky trápia mnohých mladých mužov a ženy, ktorí vidia chudobu, choroby a nespravodlivosť.  Aj brutálne vojny často nútia ľudí uvažovať o tom, či má život zmysel.

I keď ste také útrapy nezažili, zrejme budete súhlasiť s profesorom Freemanom Dysonom, ktorý povedal: „Pridávam sa k dobrej spoločnosti, keď opäť kladiem otázky, ktoré kládol [biblický] Jób. Prečo trpíme? Prečo je svet taký nespravodlivý? Aký zmysel má bolesť a tragédia?“ Možno aj vy by ste chceli poznať odpovede.

Keby sme našli uspokojivé odpovede, určite by sa tým veľa zmenilo. Istý profesor, ktorý pretrpel hrôzy osvienčimského koncentračného tábora, poznamenal: „Nie je na svete nič... čo by človeku tak účinne pomohlo prežiť aj tie najhoršie podmienky ako vedomie, že jeho život má zmysel.“ Tento profesor sa nazdával, že s hľadaním zmyslu dokonca súvisí duševné zdravie človeka.

V priebehu stáročí mnohí hľadali odpovede prostredníctvom náboženstva. Keď Gautama (Budha) uvidel chorého človeka, starého človeka a mŕtveho človeka, začal hľadať osvietenie alebo zmysel v náboženstve, ale bez viery v osobného Boha. Ďalší sa obrátili k svojej cirkvi.

Ako je to však s ľuďmi dnes? Mnohí sa sústreďujú na vedu a zamietajú náboženstvo a „Boha“ ako niečo irelevantné. „Zdá sa, že čím viac veda napreduje,“ uvádza dielo Religion and Atheism, „tým menej miesta zostáva pre Boha. Boh sa stal vysídlencom.“

Odmietanie Stvoriteľa — prečo?

Tendencia zamietať náboženstvo alebo Boha má v skutočnosti korene vo filozofiách ľudí, ktorí zdôrazňovali jedine rozum. Charles Darwin sa domnieval,  že „prirodzený výber“ vysvetľuje živý svet lepšie ako existencia nejakého Stvoriteľa. Sigmund Freud učil, že Boh je ilúzia. A názor, že ,Boh je mŕtvy‘, prevláda od čias Friedricha Nietzscheho až dodnes. Východné filozofie sú podobné. Učitelia budhizmu sa domnievajú, že nie je potrebné vedieť o Bohu. Pokiaľ ide o šintoizmus, profesor Tecuo Jamaori uviedol, že „bohovia nie sú nikto iný ako ľudia“.

Je narastajúci skepticizmus v súvislosti s existenciou Stvoriteľa oprávnený? Pravdepodobne poznáte príklady ,vedeckých faktov‘, ktoré boli v minulosti všeobecne prijímané, ale ktoré sa časom ukázali ako celkom nesprávne. Názory ako ,Zem je plochá‘ a ,Celý vesmír sa točí okolo našej zemegule‘ prevládali celé stáročia, ale dnes sú prekonané.

Ako je to s neskoršími vedeckými predstavami? Napríklad filozof z 18. storočia David Hume — ktorý nepripúšťal, že existuje Stvoriteľ — nemohol ponúknuť nijaké vysvetlenie zložitého biologického systému na zemi. Darwinova teória predložila vysvetlenie, ako sa vyvíjali formy života, ale nevysvetlila, ako sa začal život alebo aký zmysel má pre nás.

Následkom toho mnohí vedci i laici majú pocit, že tu niečo chýba. Vedecké teórie sa možno snažia vysvetliť ako?, ale kľúčové otázky sa sústreďujú na prečo? Ovplyvnení sú dokonca aj ľudia, ktorí vyrastali v prostredí, kde je bežná viera v Stvoriteľa. Jedna mladá študentka dejín z Európy povedala: „Podľa mňa je Boh mŕtvy. Keby skutočne existoval, nebol by na svete taký neporiadok: Nevinní ľudia hladujú; živočíšne druhy vymierajú... Predstava Stvoriteľa je nezmysel.“ Vzhľadom na to, aké podmienky sú na zemi, mnohí nedokážu pochopiť, prečo Stvoriteľ — za predpokladu, že nejaký existuje — nezmení veci k lepšiemu.

 No musíme pripustiť, že dôvodom, prečo mnohí odmietajú existenciu Stvoriteľa, je to, že v neho nechcú veriť. „Aj keby mi Boh osobne povedal, že musím zmeniť svoj život,“ povedal istý európsky priemyselník svojmu zamestnancovi, „aj tak by som to neurobil. Chcem žiť svoj život tak, ako sa mi páči.“ Je zrejmé, že niektorí si myslia, že pripustenie autority Stvoriteľa by bolo v rozpore s ich slobodou alebo so spôsobom života, ktorý si zvolili. Vyhlasujú: ,Verím iba tomu, čo vidím, a nijakého Stvoriteľa nevidím.‘

Keď si odmyslíme to, prečo jednotlivci odmietajú Stvoriteľa, otázky o živote a jeho zmysle zostávajú. Keď sa ľudia dostali do vesmíru, teológ Karl Barth dostal otázku, ako sa pozerá na tento technický triumf. Povedal: „Nerieši sa tým ani jeden z problémov, ktoré mi v noci nedajú spať.“ Dnes človek lieta do vesmíru a ženie sa vpred v cyberspace. No premýšľajúci ľudia vidia, že je potrebné mať nejaký cieľ, niečo, čo dá ich životu zmysel.

Pozývame všetkých, ktorí majú otvorenú myseľ, aby pouvažovali o tomto námete. Kniha Belief in God and Intellectual Honesty (Viera v Boha a intelektuálna poctivosť) uvádza, že ten, kto je „intelektuálne poctivý“, sa vyznačuje „ochotou podrobne preskúmať to, čo považuje za pravdivé“, a „venovať dostatočnú pozornosť iným dostupným dokladom“.

V prípade námetu, ktorý budeme rozoberať, nám také ,dostupné doklady‘ môžu pomôcť zistiť, či za životom a vesmírom stojí nejaký Stvoriteľ. A ak nejaký Stvoriteľ existuje, aký asi je? Mal by tento Stvoriteľ osobnosť, ktorá by mala vplyv na náš život? Úvaha o týchto otázkach môže vrhnúť viac svetla na to, ako sa náš život môže stať zmysluplnejším a uspokojujúcejším.

[Poznámka pod čiarou]

 [Celostránkový obrázok na strane 4]

[Obrázok na strane 6]

Gauguinov obraz kladie otázky o zmysle života