Desiata kapitola

Ak má Stvoriteľ o ľudí záujem, prečo je toľko utrpenia?

KÝM vaše hodiny odtikajú 60 sekúnd, viac než 30 ľudí zomrie na infekčné choroby, 11 prehrá boj s rakovinou a 9 podľahne chorobe srdca. A ako viete, to sú len niektoré z chorôb postihujúcich ľudí; mnohí trpia a zomierajú pre iné príčiny.

V roku 1996 boli vo vestibule budovy Spojených národov v New Yorku umiestnené hodiny, ktoré symbolicky tikali za každé dieťa narodené do chudobnej rodiny — 47-krát za minútu. Keď sa na to pozrieme z iného uhla, zakaždým, keď sa zem otočí okolo svojej osi, 20 percent obyvateľov zeme ide spať hladných. A čo keby ste sa pokúsili vyčísliť množstvo zločinov v oblasti, kde žijete?

Musíme uznať skutočnosť, že vo svete okolo nás je dnes mnoho utrpenia.

 „Napriek tomu,“ ako hovorí jeden bývalý policajt, „mnohých z nás sa v srdci nedotýkajú krivdy, ktoré sú všade okolo nás.“ Dojem, že sa nás to nedotýka, však môže trvať len dovtedy, kým nejde o náš život alebo o život niekoho blízkeho. Napríklad skúste sa vžiť do situácie Masako, ktorá opatrovala svoju matku a svojho otca, oboch postihnutých rakovinou. Keď strácali hmotnosť a stenali od bolesti, Masako sa cítila absolútne bezmocná. Alebo zamyslite sa nad zúfalstvom Šarady, ázijského dievčaťa. Mala deväť rokov, keď ju otec predal za 14 dolárov. Odviedli ju z jej dediny do cudzieho mesta, kde bola nútená poskytovať sexuálne služby šiestim mužom denne.

Prečo je toľko utrpenia? A prečo ho Stvoriteľ nezastaví? Pre takéto utrpenie sa mnohí obracajú k Bohu chrbtom. Matka spomenutého bývalého policajta sa stala obeťou nejakého psychopata. Tento muž hovorí, ako zareagoval: „Predstava zvrchovaného, milujúceho Boha, ktorý riadi vesmír, sa mi nikdy nezdala vzdialenejšia.“ Aj vy si možno kladiete otázku: ,Prečo?‘ Áno, prečo existuje také utrpenie? Čo je jeho príčinou a venuje mu Stvoriteľ pozornosť?

Je príčinou utrpenia predchádzajúci život?

Milióny ľudí na celom svete veria, že príčinou utrpenia je minulosť človeka; jeho súčasné utrpenie  je trestom za to, čo urobil v minulom živote. „Príčinou ľudského utrpenia je to, že sme viazaní karmou, lebo my všetci, ihneď, ako sa narodíme, nesieme ťažké bremeno minulej karmy.“ * Tento názor predložil Daisetz T. Suzuki, filozof, ktorý v západnej spoločnosti popularizoval zen-budhizmus. Hinduistickí mudrci vynašli „zákon karmy“, keď sa márne snažili vysvetliť príčinu ľudského utrpenia. Ale je ich vysvetlenie rozumné a naozaj uspokojujúce?

Jedna budhistka povedala: „Nazdávala som sa, že nemá zmysel trpieť za niečo, s čím som sa narodila, ale o čom nič neviem. Musela som to prijať ako svoj osud.“ Takéto vysvetlenie utrpenia bolo pre ňu neuspokojivé. Možno je neuspokojivé aj pre vás. I keď vo vašom okolí nie je všeobecne rozšírená myšlienka znovuzrodenia, je založená na učení, ktoré môžeme nájsť v mnohých cirkvách kresťanstva aj inde — na učení, že ľudia majú nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva telo. Táto „duša“ vraj má podiel na utrpení — či už v súčasnom, alebo v posmrtnom živote.

Takéto predstavy sú veľmi rozšírené, ale existujú nejaké dôkazy o tom, že sú správne? Nebolo by múdrejšie nechať sa v dôležitých otázkach, ako je aj táto, viesť tým, čo hovorí náš Stvoriteľ? Hoci ľudské predstavy a silné presvedčenia môžu byť mylné, Božie výroky, ako sme videli, sú spoľahlivé.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcej kapitole, hriech našich prvých ľudských rodičov viedol  k hroznej ľudskej tragédii — k smrti. Stvoriteľ varoval Adama: „V deň, keď [neposlúchneš čiže zhrešíš], určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:17; 3:19) Boh nepovedal nič o tom, že by Adam mal nejakú nesmrteľnú dušu; Adam bol človek. V biblickom chápaní to znamená, že bol dušou. Preto keď zomrel, duša menom Adam zomrela. Potom si už nič neuvedomoval ani netrpel.

Náš Stvoriteľ nesúhlasí s učením o karme, o kolobehu znovuzrodenia a o nesmrteľnej duši, ktorá v neskoršej existencii môže trpieť, ani nepodporuje  šírenie týchto náuk. No ak si uvedomíme, aké sú následky Adamovho hriechu, môžeme lepšie pochopiť, prečo dnes existuje utrpenie.

Čo je príčinou utrpenia?

Hoci pochopiť celú škálu ľudského utrpenia je ťažké, môže nám v tom pomôcť použitie správneho nástroja. Tak ako pomocou ďalekohľadu môžeme jasnejšie vidieť vzdialené predmety, pomocou Biblie môžeme pochopiť príčinu utrpenia.

Medziiným nás Biblia upozorňuje na skutočnosť, že „čas a nepredvídaná udalosť“ postihujú všetkých ľudí. (Kazateľ 9:11) Napríklad Ježiš sa zmienil o jednej udalosti, ktorá sa stala v jeho dobe — 18 ľudí zahynulo, keď sa na nich zrútila nejaká veža. Ježiš vysvetlil, že tieto obete neboli horšími hriešnikmi ako druhí. (Lukáš 13:1–5) Trpeli, lebo boli na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Ale Biblia ide ešte ďalej a poskytuje uspokojivé informácie o hlavných príčinách utrpenia. Aké sú to informácie?

Keď prví ľudia zhrešili, božský Sudca, Jehova, rozhodol, že stratili akékoľvek právo ďalej žiť. V nasledujúcich rokoch, ktoré napokon viedli k ich fyzickej smrti, Adam a Eva zažili veľa utrpenia. Bolo to utrpenie, ktoré si privodili oni sami — následky starnutia a chorôb, problémy so zaobstarávaním živobytia a žiaľ z toho, že ich rodina bola sužovaná žiarlivosťou a násilím. (1. Mojžišova 3:16–19; 4:1–12) Je dôležité pamätať na to, kde predovšetkým spočíva koreň všetkého toho utrpenia. Spôsobili si ho sami. No ako môžeme pochopiť, prečo utrpenie pokračuje až dodnes?

 Hoci mnohí ľudia by namietali proti tomu, aby boli považovaní za hriešnikov, Biblia uvádza tieto fakty v správnom svetle, keď hovorí: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Prvá ľudská dvojica zožala následky svojho vlastného škodlivého spôsobu konania, no tieto následky pocítilo aj ich potomstvo. (Galaťanom 6:7) Ich potomkovia zdedili nedokonalosť vedúcu k smrti. Pre niektorých je ľahšie to pochopiť, keď vezmú do úvahy vedeckú skutočnosť, že aj dnes deti môžu zdediť choroby alebo chyby po svojich rodičoch. Tak to môže byť s hemofíliou, talasémiou (Cooleyova stredomorská anémia), ischemickou chorobou srdca, jedným druhom cukrovky, a dokonca s rakovinou prsníka. Deti nie sú osobne na vine, no môžu trpieť následkom toho, čo zdedili.

Naši genetickí predkovia Adam a Eva sa rozhodli zavrhnúť Jehovov spôsob vlády nad ľudstvom. * Z dejín viete, že ľudia v snahe spravovať zem vyskúšali všetky druhy vlád. Niektorí muži a ženy, ktorí sa zapojili do týchto snáh, mali dobré úmysly. No ako hodnotíte výsledky samovlády človeka? Bola väčšina ľudského utrpenia odstránená? Sotva. Naopak, mnoho politických línií a národných  vojen len zväčšilo utrpenie. Asi pred 3000 rokmi jeden múdry panovník poznamenal: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ — Kazateľ 8:9.

Zdá sa vám, že dnes je situácia výrazne odlišná, snáď lepšia? Väčšina by odpovedala nie. Mnohí muži, ženy a deti trpia nielen pre zdedený hriech a nedokonalosť, ale pre to, čo oni alebo iní urobili. Zamyslime sa nad tým, ako zle ľudia spravujú zem, často pre svoju chamtivosť. Ľudia sa previňujú aj tým, že znečisťujú prostredie, vytvárajú chudobu a prispievajú k hladu alebo k epidémiám chorôb. Dokonca aj niektoré prírodné katastrofy, ktoré mnohí označujú za prst Boží, sú spôsobené človekom. A je ešte ďalšia vážna príčina utrpenia, ktorá je obyčajne prehliadaná.

Osoba, ktorá je za utrpením

Jedna biblická kniha mimoriadne jasne ukazuje, čo je hlavnou príčinou utrpenia a prečo ho starostlivý Stvoriteľ pripúšťa. Táto kniha, Jób, môže ozrejmiť akékoľvek nejasnosti v otázke utrpenia. Robí to tak, že predkladá zaujímavý pohľad do neviditeľnej ríše, kde sa odohrávali niektoré kľúčové udalosti.

 Asi pred 3500 rokmi, krátko predtým ako Mojžiš napísal prvé biblické knihy, žil na území dnešnej Arábie muž Jób. Záznam ukazuje, že Jób bol priamy, veľkorysý a veľmi vážený človek. Mal veľké bohatstvo v podobe dobytka, a dokonca bol označovaný za ,najväčšieho zo všetkých Orientálcov‘. Pokiaľ ide o jeho osobný život, mal peknú rodinu — manželku, sedem synov a tri dcéry. (Jób 1:1–3; 29:7–9, 12–16) Jedného dňa pribehol posol so správou, že niektoré z Jóbových stád veľkej hodnoty ukoristila lúpežná banda. Onedlho ďalší posol priniesol správu o strate Jóbových stád oviec. Potom mu Chaldejci pobrali 3000 tiav a zabili všetkých sluhov okrem jedného. Nakoniec prišla tá najhoršia správa. Nezvyčajný vietor spustošil dom Jóbovho prvorodeného syna a zahynuli pritom všetky Jóbove deti, ktoré sa tam zišli. Bude Jób zoči-voči takému utrpeniu obviňovať Boha? Ako by ste sa cítili na jeho mieste? — Jób 1:13–19.

Mali však prísť ešte ďalšie nešťastia. Jóba postihla strašná choroba, ktorá mu na celom tele spôsobila zhubné vredy. * Bol taký chorý a vzbudzoval taký odpor, že jeho manželka začala obviňovať Boha. „Prekľaj Boha, a zomri!“ povedala. Jób nevedel, prečo trpí, no neobviňoval Boha, že to spôsobil. Čítame: „V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.“ — Jób 2:6–10.

Keď o Jóbovom trápení počuli traja jeho známi, prišli za ním. „Kedy boli zahladení priami?“ opýtal  sa Elifaz, ktorý sa domnieval, že Jób musel vykonať niečo zlé. (Jób, kapitoly 4 a 5) Obvinil Jóba z tajných hriechov, dokonca z toho, že odopieral chlieb hladným a utláčal vdovy a siroty. (Jób, kapitoly 15 a 22) Aj dvaja ďalší falošní utešitelia zasypávali Jóba výčitkami, akoby bol zodpovedný za svoje utrpenie. Mali pravdu? Vôbec nie.

Kniha Jób nám pomáha zistiť hlavnú príčinu Jóbovho utrpenia a pochopiť, prečo to Boh dovolil. Kapitoly 1 a 2 odhaľujú, čo sa nejaký čas predtým odohralo v neviditeľných nebesiach, v duchovnej ríši. Spurný duch menom Satan * sa zhromaždil spolu s inými duchmi pred Bohom. Pri zmienke o Jóbovom bezúhonnom živote Satan vyslovil výzvu: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha?... Pre zmenu — vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ — Jób 1:9–12.

Inými slovami, Satan obvinil Boha z toho, že Jóba podpláca. Tento opovážlivý duchovný tvor tvrdil, že keby Jób prišiel o svoje bohatstvo a zdravie, preklial by Jehovu. V rozšírenom zmysle Satan tvrdil, že žiaden človek nebude milovať Boha a nebude mu zoči-voči utrpeniu lojálny. Táto výzva mala trvalý vplyv na celý svet. Sporné otázky, ktoré Satan nastolil, museli byť vyriešené. Preto Boh dovolil Satanovi zasiahnuť proti Jóbovi a Satan spôsobil Jóbovi rôzne formy utrpenia.

Pochopiteľne, Jób nevedel a ani nemohol vedieť o univerzálnej spornej otázke, ktorá bola vznesená  v nebesiach. A Satan zariadil veci tak, aby sa zdalo, že všetky nešťastia spôsobil Jóbovi Boh. Napríklad keď Jóbove stáda oviec udrel blesk, prežijúci sluha prišiel k záveru, že to bol „oheň od Boha“. Hoci Jób nevedel, prečo sa dejú tieto veci, nepreklial ani nezavrhol Jehovu Boha. — Jób 1:16, 19, 21.

Keby ste analyzovali okolnosti, ktoré sa skrývali za Jóbovými skúsenosťami, videli by ste, že spornou otázkou je: Budú ľudia slúžiť Jehovovi z lásky aj napriek ťažkostiam? Jób pomohol zodpovedať túto otázku. Iba pravá láska k Bohu mohla človeka podnietiť, aby zostal verný Jehovovi tak ako Jób. Aké silné svedectvo potvrdzujúce falošnosť Satanových obvinení! Tento prípad sa však nezačal a neskončil v čase Jóba; trval celé stáročia. A dotýka sa aj nás.

Ako mnohí reagujú, keď vidia alebo zažívajú utrpenie, nech je jeho príčina akákoľvek? Možno nevedia o sporných otázkach, ktoré vznikli v Jóbovej dobe, alebo možno neveria, že Satan vôbec existuje. No často pochybujú, že existuje Stvoriteľ, alebo ho obviňujú z utrpenia. Čo si o tom myslíte? Keď vezmete do úvahy to, čo o Stvoriteľovi už viete, nesúhlasili by ste s biblickým pisateľom Jakubom? Napriek existencii utrpenia vyjadril takéto presvedčenie: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ,Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ — Jakub 1:13.

Ak chceme získať múdry názor na túto vec, využime jednu hodnotnú pomôcku. A tou je možnosť  uvažovať o Ježišovom prípade. Vieme, že Ježiša si mnohí vážia pre jeho prenikavý úsudok, poznanie a vyučovacie schopnosti. Aký bol jeho postoj, čo sa týka Satana a utrpenia? Ježiš si bol istý, že Satan Diabol existuje a že môže spôsobovať utrpenie. Satan, ktorý sa snažil zlomiť Jóbovu rýdzosť, sa otvorene pokúsil o to isté aj u Ježiša. Tým sa dokázalo nielen to, že Satan je skutočná osoba, ale aj to, že výzva, ktorá bola vznesená v Jóbovej dobe, stále platí. Tak ako Jób, aj Ježiš sa dokázal verný Stvoriteľovi, a to i za cenu obetovania bohatstva a moci a hoci mu to prinieslo telesné utrpenie a smrť na mučeníckom kole. Ježišov prípad ukazuje, že Boh stále dával ľuďom možnosť ukázať, že mu budú lojálni i napriek problémom. — Lukáš 4:1–13; 8:27–34; 11:14–22; Ján 19:1–30.

Uplynulo už veľa času — z pádnych dôvodov

Ak máme pochopiť utrpenie, musíme uznať, že príčinami utrpenia sú nehody, hriešne ľudské  sklony, zlé zaobchádzanie človeka so zemou a Satan Diabol. No iba vedieť, čo je za utrpením, nestačí. Keď je niekto sužovaný, bolo by ľahké uvažovať tak ako staroveký prorok Habakuk, ktorý povedal: „Ako dlho, ó, Jehova, budem kričať o pomoc, a ty nepočuješ? Ako dlho budem na teba volať o pomoc pred násilím, a ty nezachraňuješ? Prečo mi dávaš vidieť to, čo škodí, a stále iba hľadíš na ťažkosti? A prečo je predo mnou plienenie a násilie a prečo sa vyskytujú hádky a prečo sa vedie spor?“ ​(Habakuk 1:2, 3) Áno, prečo Jehova ,stále hľadí na ťažkosti‘, a ako sa zdá, nezasahuje? Ako Všemocný má moc i lásku k spravodlivosti potrebné na ukončenie utrpenia. Teda kedy to urobí?

Ako bolo spomenuté už predtým, keď si prvá ľudská dvojica zvolila úplnú nezávislosť, Stvoriteľ si bol istý, že niektorí ich potomkovia si budú počínať inak. Jehova múdro nechal uplynúť dosť času. Prečo? Aby sa dokázalo, že panovanie bez Stvoriteľa vedie iba k nešťastiu a že naopak, žiť v súlade s vôľou Stvoriteľa je správne a prináša to šťastie.

Medzitým Boh zachoval zem ako pomerne príjemné miesto na život. Apoštol Pavol o tom povedal: „V minulých pokoleniach dovolil všetkým národom, aby šli vlastnou cestou, i keď nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ ​(Skutky 14:16, 17) Je zrejmé, že Stvoriteľ nespôsobuje utrpenie, ale že ho pripustil, aby mohli byť vyriešené sporné otázky najvyššej dôležitosti.

 Kedy príde úľava?

Skutočnosť, že ľudské utrpenie sa stupňuje, vlastne ukazuje, že čas, keď sa utrpenie skončí, je blízko. Prečo to možno povedať? Biblia odhaľuje, čo sa dialo v neviditeľnej ríši v čase Jóba, a to isté odhaľuje aj vzhľadom na našu dobu. Posledná kniha Biblie, Zjavenie, sa sústreďuje na konflikt, ku ktorému došlo v nebesiach. Aký bol jeho výsledok? Satan „bol zvrhnutý na zem“ aj so svojimi démonskými hordami. Táto biblická kniha pokračuje: „Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich bývate! Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ — Zjavenie 12:7–12.

Podrobný rozbor biblických proroctiev poukazuje na toto storočie ako na čas, keď došlo k tejto udalosti. Ako zrejme viete, uznávaní historici potvrdzujú, že v roku 1914, keď sa začala prvá svetová vojna, došlo k závažnému obratu v dejinách. * Odvtedy sa utrpenie a ťažkosti stupňujú. Ježiš poukázal na to isté časové obdobie, keď sa ho jeho blízki učeníci pýtali na ,znamenie jeho prítomnosti a záveru systému vecí‘. Ježiš povedal: „Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a budú veľké zemetrasenia a na jednom mieste za druhým morové nákazy a nedostatok potravín, a budú hrozné úkazy a veľké znamenia z neba.“ ​(Matúš 24:3–14; Lukáš 21:5–19) Tieto slová, ktoré naznačovali veľa utrpenia, majú teraz prvýkrát v dejinách úplné splnenie.

 Biblia opisuje tieto udalosti ako predzvesť ,veľkého súženia, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude‘. (Matúš 24:21) Bude to Boží rozhodujúci zásah do ľudských záležitostí. Boh zasiahne, aby ukončil zlý systém vecí, ktorý celé veky spôsobuje ľuďom utrpenie. Ale nebude to znamenať ,koniec sveta‘ v podobe nukleárneho holokaustu, ktorý by zničil ľudstvo. Božie Slovo nás uisťuje, že tu budú ľudia, ktorí to prežijú. „Veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ zostane po tomto súžení nažive. — Zjavenie 7:9–15.

Aby sme získali úplný obraz, všimnime si, čo má podľa Biblie nasledovať ďalej. Ľudia budú bývať v prostredí podobnom záhrade, tak ako si Boh pôvodne  želal. (Lukáš 23:43) Neuvidíte už ľudí bez domova. Izaiáš napísal: „‚Istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie... Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk. Nebudú sa lopotiť nadarmo, ani nebudú rodiť pre nepokoj, lebo sú potomstvom vytvoreným z Jehovových požehnaných a ich potomkovia s nimi... Vlk a baránok sa budú svorne pásť a lev bude žrať slamu ako býk... Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu,‘ povedal Jehova.“ — Izaiáš 65:21–25.

 Ako to bude s osobným utrpením ľudí? Nebudú už vojny, násilie ani zločinnosť. (Žalm 46:8, 9; Príslovia 2:22; Izaiáš 2:4) Tvorca človeka a jeho Životodarca bude poslušným ľuďom pomáhať získať a udržať si úplné zdravie. (Izaiáš 25:8; 33:24) Nebude už hlad, keďže zemi bude prinavrátená jej ekologická rovnováha a bude rodiť hojnosť potravy. (Žalm 72:16) Áno, príčiny utrpenia, ktoré teraz vidíme, budú patriť minulosti. — Izaiáš 14:7.

To sa určite dá nazvať tou najlepšou správou. No niektorí možno cítia, akoby ju takpovediac zatieňovali dve temné mračná. Radosť z týchto požehnaní by bola obmedzená, ak by mal človek počítať s tým, že už po 70 alebo 80 rokoch zomrie. A či by necítil smútok, pretože jeho blízki zomreli, skôr ako Stvoriteľ ukončil ľudské utrpenie? Aké sú odpovede na tieto otázky?

Odčinenie najhoršieho utrpenia

Stvoriteľ má riešenie. On je Tvorcom vesmíru a ľudského života tu na zemi. Môže urobiť to, čo presahuje ľudské schopnosti alebo čo si ľudia iba začínajú uvedomovať ako možnosť. Všimnime si aspoň dva príklady.

Máme potenciál žiť nekonečne dlho.

Biblia jasne predkladá vyhliadku na získanie večného života od Boha. (Ján 3:16; 17:3) Po štúdiu génov v ľudských bunkách Dr. Michael Fossel uviedol, že kvalita mužských reprodukčných buniek sa vekom neznižuje. „Gény, ktoré už máme, by mohli v prípade správnej expresie udržiavať naše bunky v takom stave, v ktorom by nestarli.“ To je v súlade s tým, čo sme videli vo 4. kapitole, že náš mozog  má kapacitu, ktorá je pri súčasnej dĺžke života využitá iba minimálne; zdá sa, že náš mozog bol projektovaný tak, aby pracoval nekonečne dlho. To sú, samozrejme, len vedľajšie myšlienky, ktoré dopĺňajú to, čo Biblia hovorí priamo — Jehova nám umožní žiť večne bez utrpenia. Všimnime si, čo sľubuje v záverečnej knihe Biblie: „[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.“ — Zjavenie 21:4.

Stvoriteľ je schopný pomôcť tomu, kto trpel a zomrel — priviesť ho späť k životu, vzkriesiť ho.

Lazar bol jedným z tých, ktorí boli vzkriesení. (Ján 11:17–45; pozri strany 158–160.) Profesor Donald MacKay použil znázornenie o počítačovom súbore. Napísal, že zničenie počítača ešte nemusí znamenať trvalý koniec riešenia matematickej rovnice alebo programu, ktorý prebiehal v počítači. Tú istú rovnicu alebo program možno vložiť do nového počítača a pokračovať tam, „ak si to matematik želá“. Profesor MacKay ďalej povedal: „Z pohľadu mechanistického výskumu mozgu by, ako sa zdá, bolo rovnako málo námietok proti nádeji na  večný život vyjadrenej v [Biblii] s jej príznačným dôrazom na ,vzkriesenie‘.“ Keby zomrel nejaký človek, Stvoriteľ by ho neskôr mohol priviesť späť k životu, tak ako priviedol k životu Ježiša a Ježiš Lazara. MacKay na záver uviedol, že smrť nepredstavuje žiadnu prekážku v tom, aby bol človeku opäť prinavrátený život v novom tele, „ak si to želá náš Stvoriteľ“.

Áno, konečné riešenie spočíva v rukách nášho Stvoriteľa. Iba on sám môže úplne odstrániť utrpenie, zvrátiť účinky hriechu a smrti. Ježiš Kristus hovoril svojim učeníkom o výnimočných udalostiach, ktoré sú ešte pred nami. Povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ — Ján 5:28, 29.

Len si pomyslite! Zvrchovaný Vládca vesmíru je pripravený a schopný vrátiť život tým, čo sú v jeho pamäti. Títo ľudia dostanú príležitosť dokázať, že sú hodní „skutočného života“. — 1. Timotejovi 6:19; Skutky 24:15.

Je však potrebné, aby sme niečo robili už teraz, kým čakáme na úplné oslobodenie od ľudského utrpenia? A ak áno, mohlo by to urobiť náš život zmysluplnejším už dnes? Pozrime sa.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 168]

Nesmrteľná duša neexistuje

Biblia učí, že každá osoba je ľudskou dušou; keď človek zomrie, zomrie duša. Ezechiel 18:4 hovorí: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ Mŕtvi o ničom nevedia ani nežijú na nejakom mieste. Šalamún napísal: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5, 10) Ani Židia, ani najranejší kresťania pôvodne neučili, že duša je nesmrteľná.

„Duša v S[tarom] Z[ákone] neznamená nejakú časť človeka, ale celého človeka — človeka ako živú bytosť. Podobne aj v N[ovom] Z[ákone] znamená ľudský život... Biblia nehovorí o prežití nehmotnej duše.“ — New Catholic Encyclopedia.

„Myšlienka nesmrteľnosti duše a viera vo vzkriesenie mŕtvych... sú dve predstavy v celkom odlišných rovinách.“ — Dopo la morte: immortalità o resurrezione? od teológa Philippa H. Menouda.

„Keďže človek ako celok je hriešnik, potom pri smrti zomiera celý, s telom i s dušou (úplná smrť)... Medzi smrťou a vzkriesením je priepasť.“ — Luteránsky katechizmus Evangelischer Erwachsenenkatechismus.

[Rámček na strane 175]

Je to veľmi dlho?

Čas, ktorý uplynul od doby Jóba až po dobu Ježiša a v ktorom pretrvávalo utrpenie, sa možno zdá dlhý — asi 1600 rokov. Človeku sa aj 100 rokov zdá dlho, keď má čakať na koniec utrpenia. Ale musíme uznať, že kľúčové otázky, ktoré Satan vzniesol, vrhli zlé svetlo na Stvoriteľa. Z pohľadu Boha bolo následné pripustenie utrpenia a zla iba nakrátko. Je „Kráľom večnosti“, pre ktorého ,je tisíc rokov iba ako včerajšok, keď pominul‘. (1. Timotejovi 1:17; Žalm 90:4) A toto obdobie dejín, v ktorom existovalo utrpenie, sa bude zdať veľmi krátke aj ľuďom, ktorí dostanú trvalý život.

[Rámček na strane 178]

Obrat v dejinách

„Keď sa z pohľadu súčasnosti pozeráme späť, jasne dnes vidíme, že vypuknutie prvej svetovej vojny vyústilo v dvadsiatom storočí do ,času ťažkostí‘ — ako to pôsobivo vyjadril britský historik Arnold Toynbee — do času, z ktorého naša civilizácia rozhodne ešte nevyviazla.“ — The Fall of the Dynasties (Pád dynastií), Edmond Taylor.

„Obratom v našich časoch je v skutočnosti rok 1914, nie rok Hirošimy, lebo dnes môžeme vidieť, že... práve prvá svetová vojna vyústila do éry spletitých premien, uprostred ktorých sa zmietame.“ — Dr. René Albrecht-Carrié, Barnard College.

„V roku 1914 svet stratil súdržnosť a odvtedy sa mu ju nepodarilo obnoviť... Je to obdobie neobyčajného neporiadku a násilia tak v medzinárodnom, ako aj v národnom meradle.“ — The Economist.

[Rámček na strane 181]

Je vzkriesenie človeka možné?

Neurológ Richard M. Restak sa vyjadril o ľudskom mozgu a jeho neurónoch. „Všetko, čím sme, a všetko, čo sme urobili, by si mohol prečítať pozorovateľ schopný dešifrovať spojenia a okruhy, ktoré vznikli medzi našimi 50 miliardami nervových buniek.“ Ak je to tak, nebol by azda náš láskyplný Stvoriteľ schopný na základe informácií, ktoré má k dispozícii, znova vytvoriť človeka?

 [Rámček na strane 182]

Vaše nervové spojenia sú spočítané

Ježiš povedal: „Vám sú sčítané i všetky vlasy na hlave.“ ​(Matúš 10:29–31) Ako je to so sivou hmotou vo vašej hlave? Mozgové bunky (nazývané neuróny) sú také malé, že ich možno vidieť iba silným mikroskopom. Predstavte si, že by ste sa pokúsili spočítať nielen neuróny, ale aj ešte menšie neurónové spojenia (synapsy), ktorých môžu mať niektoré neuróny až 250 000.

Dr. Peter Huttenlocher pomocou silného elektrónového mikroskopu ako jeden z prvých počítal neurónové spojenia pri autopsiách — plodov, zomrelých detí a starých ľudí. Na prekvapenie všetky vzorky — každá veľkosti asi špendlíkovej hlavičky — mali zhruba ten istý počet neurónov, asi 70 000.

Potom Dr. Huttenlocher začal v týchto maličkých vzorkách počítať neurónové spojenia čiže spojenia medzi mozgovými bunkami. Neuróny plodu mali 124 miliónov spojení; neuróny novorodenca mali 253 miliónov a neuróny osemmesačného dieťaťa mali 572 miliónov spojení. Dr. Huttenlocher zistil, že neskôr, keď dieťa rástlo, ich počet sa postupne znižoval.

Tieto zistenia sú zaujímavé z hľadiska toho, čo Biblia hovorí o vzkriesení. (Ján 5:28, 29) Dospelý človek má v celom mozgu asi biliardu neurónových spojení, čo je jednotka s 15 nulami. Má Stvoriteľ schopnosť nielen spočítať tieto spojenia, ale ich aj obnoviť?

The World Book Encyclopedia uvádza, že hviezd vo vesmíre je 200 triliónov, čo je dvojka s 20 nulami. Stvoriteľ pozná všetky tieto hviezdy podľa mena. (Izaiáš 40:26) Určite je teda schopný pamätať si a rekonštruovať neurónové spojenia, ktoré vytvárajú spomienky a city ľudí, ktorých sa rozhodne vzkriesiť.

[Obrázok na strane 166]

Mnohí veria v cyklus karmy, od narodenia po smrť

[Obrázok na strane 171]

Alexej, syn cára Mikuláša II. a Alexandry, zdedil hemofíliu. My sme zdedili po našom predkovi Adamovi nedokonalosť

[Obrázky na strane 179]

Hoci Stvoriteľ pripúšťa utrpenie, umožnil ľuďom tešiť sa z mnohých vecí