Jedenásta kapitola

Dajte svojmu životu trvalý zmysel

NECH žijeme kdekoľvek, všade počujeme o vedeckých objavoch. Biológovia, oceánografovia a ďalší stále rozširujú ľudské poznanie o našej zemi a o živote na nej. Výskum astronómov a fyzikov sa uberá iným smerom. Tí sa dozvedajú stále viac o našej slnečnej sústave, o hviezdach, a dokonca o vzdialených galaxiách. Na čo to poukazuje?

Mnoho premýšľajúcich ľudí súhlasí so starovekým kráľom Dávidom: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ​(Žalm 19:1) Samozrejme, niektorí s tým možno nesúhlasia alebo hovoria, že nemajú istotu, či to tak je. Ale ak ste už zvážili doklady, ktoré boli predložené v tejto knihe, nevidíte dostatok dôvodov na vieru, že Stvoriteľ existuje a že stojí za vznikom nášho vesmíru a nášho života?

Apoštol Pavol poznamenal: „[Božiu] večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu [ľudia] vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.“ ​(Rimanom 1:20, Nový zákon v modernom slovenskom jazyku) Fakty, ktoré sme rozoberali v predošlých kapitolách o stvorení, nám pomohli vidieť, aký je Boh, pochopiť jeho „neviditeľné vlastnosti“. (Preklad nového sveta) No nemali by sme skončiť iba uznaním, že v hmotnom stvorení sa odzrkadľuje Stvoriteľ. Prečo nie?

Mnohí vedci sa so zápalom venujú štúdiu vesmíru, no napriek tomu cítia prázdnotu, lebo nenachádzajú  nijaký trvalý zmysel. Napríklad fyzik Steven Weinberg napísal: „Čím sa zdá vesmír pochopiteľnejší, tým sa zdá aj bezúčelnejší.“ Názor astronóma Alana Dresslera uviedol časopis Science slovami: „Keď výskumníci hovoria, že kozmológia odhaľuje ,myseľ‘ alebo ,rukopis‘ Boha, pripisujú tejto božskej bytosti to, čo je v konečnom dôsledku zrejme menej dôležitým aspektom vesmíru — jeho fyzikálnu štruktúru.“ Dressler naznačil, že dôležitejší je zmysel ľudskej existencie. Poznamenal: „Ľudia sa vzdali starovekej viery, že ľudstvo je fyzikálnym stredom [hmotného] vesmíru, ale musia sa vrátiť k viere, že sme stredobodom zmyslu [života].“

Je zrejmé, že každý z nás by sa mal živo zaujímať o to, aký význam má naša existencia. Keď iba pripustíme, že Stvoriteľ či Veľký Projektant existuje a že sme od neho závislí, nemusí to ešte  dať nášmu životu zmysel. Je to tak najmä preto, lebo život sa zdá krátky. Mnohí nadobudli rovnaký pocit ako kráľ Macbeth v jednej z hier Williama Shakespeara:

„Život je kráčajúci tieň, zlý herec,

čo ako páv sa nosí na doskách

a vzápätí už o ňom nepočuť.

Život je príbeh vyrozprávaný kreténom, príbeh plný bľabotu,

čo neznamená nič.“ — Macbeth, piate dejstvo, piaty obraz.

Ľudia na celom svete by zrejme súhlasili s týmito slovami; ale keď sa sami ocitnú v krízovej situácii, i tak volajú k Bohu o pomoc. Elíhu, múdry muž žijúci pred dávnymi časmi, vyslovil tento postreh: „Neustále volajú o pomoc pre mnohý útlak; kričia neustále o pomoc... A predsa nikto nepovedal: ‚Kde je Boh, môj Vznešený Tvorca?‘... To On nás učí viac ako zemskú zver a robí nás múdrejšími aj od lietajúcich nebeských tvorov.“ — Jób 35:9–11.

Slová Elíhua podčiarkujú, že my ľudia nie sme skutočným stredobodom zmyslu života. Týmto stredobodom je náš Vznešený Stvoriteľ a akýkoľvek skutočný zmysel našej existencie logicky súvisí s ním a závisí od neho. Aby sme mohli nájsť taký zmysel a získať hlboké uspokojenie, ktoré prináša, potrebujeme spoznať Stvoriteľa a uviesť svoj život do súladu s jeho vôľou.

Obrátiť sa k Stvoriteľovi

Mojžiš to urobil. Realisticky pripustil: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov, predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia.“ Vedomie  tejto skutočnosti nespôsobilo, že by sa Mojžiš stal skľúčeným alebo pesimistickým; pomohlo mu to pochopiť, aké dôležité je obrátiť sa k nášmu Stvoriteľovi. Mojžiš sa modlil: „Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce. Nasýť nás ráno svojou milujúcou láskavosťou, aby sme radostne volali a plesali po všetky svoje dni. A nech je nad nami príjemnosť Jehovu, nášho Boha.“ — Žalm 90:10, 12, 14, 17.

Spokojní už zrána. Plesajúci po všetky naše dni. Božia príjemnosť na nás. Nenaznačujú takéto vyjadrenia, že niekto našiel zmysel života — zmysel, ktorý vo všeobecnosti ľuďom uniká?

Veľký krok tým smerom môžeme urobiť, keď pochopíme svoje miesto pred Stvoriteľom. V určitom ohľade nám v tom môže pomôcť rastúce poznanie o vesmíre. Dávid položil otázku: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:3, 4.

A nemali by sme sa uspokojiť len s uznaním, že Jehova vytvoril slnko, mesiac a hviezdy a potom zem s celou jej infraštruktúrou obdaril hojnosťou  života. (Nehemiáš 9:6; Žalm 24:2; Izaiáš 40:26; Jeremiáš 10:10, 12) Ako sme videli už skôr, Jehovovo jedinečné meno ukazuje, že je Bohom predsavzatia a že je jediný, kto dokáže úplne uskutočniť svoju vôľu.

Izaiáš napísal: „On, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná.“ Izaiáš potom citoval Jehovove slová: „Ja som Jehova a niet nikoho iného.“ ​(Izaiáš 45:18) A Pavol neskôr povedal o svojich spolukresťanoch: „Sme jeho dielom a boli sme stvorení v spojení s Kristom Ježišom na dobré skutky.“ Tieto „dobré skutky“ spočívajú predovšetkým v oznamovaní ,veľmi rozmanitej Božej múdrosti, podľa Božieho večného predsavzatia‘. (Efezanom 2:10; 3:8–11) Môžeme a logicky by sme si aj mali vytvoriť vzťah k Stvoriteľovi a snažiť sa spoznať jeho predsavzatie a podporovať ho. — Žalm 95:3–6.

Ak uznávame, že existuje láskyplný Stvoriteľ, ktorý sa o nás zaujíma, malo by nás to podnietiť k činu. Všimnime si napríklad súvislosť medzi takýmto uznávaním Stvoriteľa a spôsobom, akým by sme mali zaobchádzať s druhými. „Kto podvádza poníženého, pohanil svojho Tvorcu, ale oslavuje Ho ten, kto preukazuje priazeň biednemu.“ „Nie je to jeden Boh, ktorý nás stvoril? Prečo konáme zradne jeden s druhým?“ ​(Príslovia 14:31; Malachiáš 2:10) Teda ak uznávame, že existuje Stvoriteľ, ktorý sa o nás zaujíma, malo by nás to podnietiť k tomu, aby sme prejavovali väčší záujem aj o iných z jeho stvorenia.

 Pritom nie sme ponechaní sami na seba. Stvoriteľ nám môže pomôcť. Hoci Jehova teraz nevytvára nové pozemské stvorenia, možno povedať, že stále tvorí iným spôsobom. Aktívne a účinne pomáha ľuďom, ktorí hľadajú jeho vedenie. Keď Dávid zhrešil, prosil Boha: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ ​(Žalm 51:10; 124:8) A Biblia nabáda kresťanov, aby ,odložili starú osobnosť‘ formovanú svetom okolo nich a aby si ,obliekli novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle‘. (Efezanom 4:22–24) Áno, Jehova môže v ľuďoch stvoriť nové symbolické srdce a pomôcť im vypestovať si osobnosť, ktorá odzrkadľuje jeho vlastnosti.

To sú však len základné kroky. Potrebujeme ísť ešte hlbšie. Pavol povedal niektorým vzdelaným Aténčanom: ,Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, vymedzil ustanovené časy, aby ho ľudia hľadali, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo nie je ďaleko od nikoho z nás.‘ — Skutky 17:24–27.

Zmysel života pramení z poznania

Z toho, o čom sme už uvažovali, by malo byť zrejmé, že Stvoriteľ zaobstaral množstvo informácií prostredníctvom svojho hmotného stvorenia a prostredníctvom svojho inšpirovaného Slova, Biblie. Povzbudzuje nás, aby sme rástli v poznaní a pochopení, a dokonca predpovedá čas, keď „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. — Izaiáš 11:9; 40:13, 14.

Stvoriteľ si neželá, aby naša schopnosť učiť sa a zlepšovať sa bola obmedzená na život trvajúci 70 alebo 80 rokov. Vidno to z jedného z najznámejších  Ježišových výrokov: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ — Ján 3:16.

„Večný život.“ To nie je fantázia. Takáto predstava existencie bez konca je v súlade s tým, čo Stvoriteľ ponúkol našim prarodičom, Adamovi a Eve. Je v súlade s vedeckými faktami o stavbe a kapacite nášho mozgu. A je v súlade s tým, čo učil Ježiš Kristus. Večný život ľudstva, to bolo jadro Ježišovho posolstva. V posledný večer, ktorý na zemi strávil so svojimi apoštolmi, povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

Ako hovorila predchádzajúca kapitola, Ježišov sľub večného života sa stane skutočnosťou priamo  tu na zemi pre milióny ľudí. Je zrejmé, že mať takúto vyhliadku môže nesmierne obohatiť zmysel života človeka. K tomu patrí aj rozvíjanie vzťahu so Stvoriteľom. Taký vzťah práve teraz kladie základ na získanie trvalého života. Predstavte si možnosti, ktoré vám takýto život otvára: spoznávanie, bádanie a zážitky — to všetko bez obmedzení, ktoré teraz predstavujú choroby a smrť. (Porovnaj Izaiáša 40:28.) Čo by ste mohli urobiť alebo čo by ste urobili s takým životom? Vy sám najlepšie poznáte svoje záujmy, talenty, ktoré túžite rozvíjať, a odpovede, ktoré by ste sa snažili nájsť. Keď sa tomu všetkému budete môcť venovať, ešte viac to obohatí zmysel vášho života!

Pavol mal pádne dôvody na to, aby očakával čas, keď „samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí“. (Rimanom 8:21, Ekumenický preklad) Tí, ktorí dosiahnu takú slobodu, majú skutočný zmysel života už teraz a budú mať zmysel života natrvalo, na Božiu slávu. — Zjavenie 4:11.

Jehovovi svedkovia na celom svete skúmajú tento námet. Sú presvedčení, že Stvoriteľ existuje a že sa zaujíma o nich i o vás. S radosťou pomáhajú druhým, aby našli takýto spoľahlivý zmysel života. Pozývame vás, aby ste sa na túto záležitosť pozreli spolu s nimi. Keď to urobíte, dá to vášmu životu trvalý zmysel!

[Rámček na strane 185]

Boh — v akom zmysle?

„Vedci a iní niekedy používajú slovo ,Boh‘ v zmysle niečoho takého abstraktného a nezainteresovaného, že sa to dá sotva odlíšiť od zákonov prírody,“ uviedol Steven Weinberg, laureát Nobelovej ceny za prácu o základných silách. Dodal:

„Zdá sa mi, že ak sa má slovo ,Boh‘ nejako používať, malo by byť chápané v zmysle Boha, ktorý má o nás záujem, stvoriteľa a zákonodarcu, ktorý ustanovil nielen zákony prírody a vesmíru, ale aj normy dobra a zla, [v zmysle] nejakej osobnosti, ktorá si všíma naše skutky, skrátka niečoho, čo je vhodné uctievať... To je Boh, ktorý veľa znamenal pre mužov a ženy v celých dejinách.“ — Dreams of a Final Theory (Sny o konečnej teórii).

[Obrázok na strane 187]

Mojžiš si uvedomoval, že nech žijeme akokoľvek dlho, skutočný zmysel nášho života súvisí so Stvoriteľom

[Obrázok na strane 190]

Nájdenie trvalého zmyslu života otvára človeku úžasné možnosti