Šiesta kapitola

Staroveký záznam o stvorení — môžete mu dôverovať?

„KTO môže povedať, z akého zdroja to všetko pochádza a ako prebiehalo stvorenie?“ Túto otázku nájdete v básni „Pieseň o stvorení“. Bola zložená v sanskrte pred vyše 3000 rokmi a je súčasťou Rigvédy, hinduistickej svätej knihy. Básnik pochyboval, že by aj početní hinduistickí bohovia mohli vedieť, „ako prebiehalo stvorenie“, lebo „bohovia sami sú mladší ako stvorenie“. — Kurzíva od nás.

Písomné pamiatky z Babylona a Egypta uvádzajú podobné mýty o zrodení ich bohov vo vesmíre, ktorý už existoval. No podstatné je to, že tieto mýty nevedia vysvetliť, ako vznikol prvotný vesmír. Uvidíte však, že jedna správa o stvorení je odlišná. Táto osobitná správa, Biblia, sa začína slovami: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ — 1. Mojžišova 1:1.

Toto jednoduché, pozoruhodné vyjadrenie napísal Mojžiš asi pred 3500 rokmi. Zameriava pozornosť na Stvoriteľa, Boha, ktorý prevyšuje hmotný vesmír, lebo on ho vytvoril, a teda existoval skôr. Táto istá kniha náš poučuje, že „Boh je Duch“, čo znamená, že Boh existuje v podobe, ktorú naše oči nemôžu vidieť. (Ján 4:24) Takú existenciu dnes vieme možno ešte lepšie pochopiť, lebo vedci hovoria o ohromných neutrónových hviezdach a čiernych dierach vo vesmíre — neviditeľných objektoch, ktoré je možné detegovať podľa výsledkov ich pôsobenia.

Je zaujímavé, čo uvádza Biblia: „Sú nebeské telá a pozemské telá; ale iná je sláva nebeských tiel a iná  pozemských tiel.“ ​(1. Korinťanom 15:40, 44) „Nebeské telá“, ktoré sú tu spomenuté, sú inteligentné duchovné osoby. Možno sa opýtate: ,Kto okrem Stvoriteľa má duchovné telo?‘

Neviditeľní nebeskí tvorovia

Podľa biblickej správy viditeľný svet nebol vytvorený ako prvý. Táto staroveká správa o stvorení uvádza, že v prvej fáze stvorenia začala existovať iná duchovná osoba, prvorodený Syn. Bol to „prvorodený celého stvorenia“ čiže „začiatok Božieho stvorenia“. (Kolosanom 1:15; Zjavenie 3:14) Tento prvý vytvorený jednotlivec bol jedinečný.

Bol jediným stvorením, ktoré Boh vytvoril priamo, a bol obdarený veľkou múdrosťou. Istý pisateľ žijúci v neskoršej dobe, kráľ známy tiež svojou  múdrosťou, opísal tohto Syna ako „majstra v diele“, ktorý sa zúčastňoval na všetkých ďalších stvoriteľských dielach. (Príslovia 8:22, 30; pozri aj Hebrejom 1:1, 2.) O ňom učiteľ z prvého storočia menom Pavol napísal: „Jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci v nebesiach a na zemi, viditeľné a neviditeľné.“ — Kolosanom 1:16; porovnaj Jána 1:1–3.

Aké neviditeľné veci v nebesiach vytvoril Stvoriteľ prostredníctvom tohto Syna? Kým astronómovia hovoria o miliardách hviezd a o neviditeľných čiernych dierach, Biblia sa zmieňuje o stámiliónoch duchovných tvorov — s duchovným telom. ,Prečo by Boh tvoril také neviditeľné, inteligentné bytosti?‘ opýta sa možno niekto.

Tak ako skúmanie vesmíru môže zodpovedať niektoré otázky o jeho Príčine, štúdium Biblie nám môže poskytnúť dôležité informácie o jej Autorovi. Napríklad Biblia o ňom hovorí, že je to „šťastný Boh“, ktorého úmysly a skutky odzrkadľujú lásku. (1. Timotejovi 1:11; 1. Jána 4:8) Logicky teda môžeme prísť k záveru, že Boh sa rozhodol obklopiť ďalšími inteligentnými duchovnými osobami, ktoré by sa tiež mohli tešiť zo života. Každá taká duchovná osoba mala mať uspokojujúcu prácu, ktorá by bola ostatným na úžitok a prispievala by k splneniu Stvoriteľovho predsavzatia.

Nič nenaznačuje, že títo duchovní tvorovia mali poslúchať Boha ako roboty. Naopak, Boh ich obdaril inteligenciou a slobodnou vôľou. Biblické správy ukazujú, že Boh podporuje slobodu myslenia a slobodu konania — a má istotu, že tieto slobody nepredstavujú žiadnu trvalú hrozbu pre pokoj a súlad  vo vesmíre. Pavol, použijúc osobné meno Stvoriteľa, ako je uvedené v Hebrejskej Biblii, napísal: „Jehova je Duch; a kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ — 2. Korinťanom 3:17.

Viditeľné veci v nebesiach

Aké viditeľné veci Boh stvoril prostredníctvom svojho prvorodeného Syna? Patrí k nim naše slnko a všetky ďalšie miliardy hviezd a iná hmota, ktoré tvoria vesmír. Dáva nám Biblia nejakú predstavu o tom, ako Boh vytvoril všetky tieto veci z ničoho? Preskúmajme túto otázku tak, že sa pozrieme na Bibliu vo svetle modernej vedy.

V 18. storočí vedec Antoine Laurent de Lavoisier skúmal hmotnosť látok. Všimol si, že po chemickej reakcii sa hmotnosť výsledného produktu rovná súčtu hmotností zložiek vstupujúcich do reakcie. Napríklad ak je za prítomnosti kyslíka spálený papier, vzniknutý popol a plyny majú rovnakú hmotnosť ako pôvodný papier a kyslík. Lavoisier sformuloval zákon — ,o zachovaní hmotnosti alebo hmoty‘. V roku 1910 The Encyclopædia Britannica vysvetlila: „Hmotu nemožno ani vytvoriť, ani zničiť.“ To sa javilo ako rozumné, aspoň v tom čase.

No výbuch atómovej bomby nad japonským mestom Hirošima v roku 1945 verejne odhalil štrbinu v Lavoisierovom zákone. Pri takejto explózii nadkritického množstva uránu vznikajú rôzne typy hmoty, ale súčet ich hmotností je menší ako hmotnosť pôvodného uránu. Prečo vzniká táto strata? Je to preto, lebo určitá časť uránu sa premení na ohromné množstvo energie.

 Ďalší problém s Lavoisierovým zákonom o zachovaní hmoty vznikol v roku 1952 pri detonácii termonukleárnej (vodíkovej) bomby. Pri tejto explózii sa atómy vodíka zlúčili a vytvorili hélium. Hmotnosť výsledného hélia však bola menšia ako hmotnosť pôvodného vodíka. Určitá časť vodíka bola premenená na výbušnú energiu a tento výbuch mal oveľa ničivejšiu silu ako bomba zhodená na Hirošimu.

Tieto explózie dokázali, že malé množstvo hmoty predstavuje enormné množstvo energie. Tento vzťah medzi hmotou a energiou vysvetľuje silu slnka, ktoré nás udržiava pri živote a prispieva k nášmu blahu. Aký je to vzťah? Asi 40 rokov pred výbuchom atómovej bomby, v roku 1905, Einstein predvídal vzťah medzi hmotou a energiou. Mnohí  poznajú jeho rovnicu E=mc². * Keď Einstein sformuloval tento vzťah, ďalší vedci potom mohli vysvetliť, ako je možné, že slnko miliardy rokov stále žiari. Vnútri slnka totiž neustále prebiehajú termonukleárne reakcie. Týmto spôsobom slnko každú sekundu premieňa asi 564 miliónov ton vodíka na 560 miliónov ton hélia. To znamená, že asi 4 milióny ton hmoty sú transformované na slnečnú energiu, z ktorej zlomok preniká na zem a udržiava na nej život.

Dôležité je aj to, že možný je aj opačný proces. „Energia sa mení na hmotu, keď sa subatómové častice pri vysokých rýchlostiach zrazia a vytvoria nové, ťažšie častice,“ vysvetľuje The World Book Encyclopedia. Vedci to dosahujú na obmedzenej úrovni pomocou obrovských prístrojov, ktoré sa nazývajú urýchľovače častíc. V nich sa subatómové častice v obrovskej rýchlosti zrážajú a tvoria hmotu. „Opakujeme jeden zo zázrakov vesmíru — premieňame energiu na hmotu,“ hovorí laureát Nobelovej ceny, fyzik Dr. Carlo Rubbia.

,To je pravda,‘ povie možno niekto, ,ale čo to má spoločné so správou o stvorení, ktorú si môžem prečítať v Biblii?‘ Biblia ako taká nie je vedeckou učebnicou, no predsa sa ukázalo, že je v súlade so súčasnými vedeckými faktami. Od začiatku do konca poukazuje na Toho, ktorý stvoril všetku hmotu vo vesmíre, na Najväčšieho Vedca. (Nehemiáš 9:6; Skutky 4:24; Zjavenie 4:11) A jasne ukazuje aj vzťah medzi energiou a hmotou.

Biblia napríklad vyzýva svojich čitateľov: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci?  Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena. Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich nechýba.“ ​(Izaiáš 40:26) Áno, Biblia hovorí, že zdroj ohromnej dynamickej energie — Stvoriteľ — spôsobil vznik hmotného vesmíru. To je celkom v súlade s modernou technológiou. Už len z tohto dôvodu si biblický záznam o stvorení zasluhuje našu úctu.

Po vytvorení viditeľných i neviditeľných vecí v nebesiach Stvoriteľ a jeho prvorodený Syn zamerali pozornosť na zem. Z čoho vznikla? Množstvo chemických prvkov tvoriacich našu planétu mohlo vzniknúť priamo, tým, že Boh premenil neobmedzenú dynamickú energiu na hmotu, čo dnes fyzici považujú za uskutočniteľné. Alebo ako si myslia mnohí vedci, zem mohla byť vytvorená aj z hmoty vychrlenej pri explózii supernovy. Avšak kto môže povedať, či to nemohla byť kombinácia metód, či už tých, ktoré boli práve spomenuté, alebo iných, ktoré vedci ešte neodhalili? Nech bol použitý akýkoľvek mechanizmus, Stvoriteľ je dynamickým Zdrojom prvkov, ktoré tvoria našu zem, vrátane všetkých minerálnych látok, ktoré sú nevyhnutné na udržanie nášho života.

Iste chápete, že vytvorenie zeme si vyžadovalo oveľa viac ako len zabezpečenie všetkých látok  v správnom pomere. Presná musela byť aj veľkosť zeme, rýchlosť jej rotácie, vzdialenosť od slnka a tiež sklon jej osi a takmer kružnicový tvar jej obežnej dráhy okolo slnka — áno, museli byť práve také, aké sú. Je zrejmé, že Stvoriteľ uviedol do pohybu aj prírodné cykly, ktoré umožňujú našej planéte uchovať si hojnosť života. Máme veľa dôvodov na to, aby sme nad tým všetkým žasli. Ale predstavme si reakciu nebeských duchovných synov, ktorí sa pozerali na vytváranie zeme a života na nej! Jedna biblická kniha hovorí, že „spolu radostne kričali“ a „začali volať na chválu“. — Jób 38:4, 7.

Porozumieť 1. kapitole Genezis

Prvá kapitola Biblie uvádza čiastkové detaily niektorých základných krokov, ktoré urobil Boh, aby umožnil človeku tešiť sa zo života na zemi. Táto kapitola neuvádza každý detail; keď ju čítame, nemali by sme ju zamietať len preto, že vynecháva podrobnosti, ktoré by starovekí čitatelia koniec koncov ani nemohli pochopiť. Napríklad keď Mojžiš písal túto kapitolu, nezmienil sa o funkcii mikroskopických rias alebo baktérií. Takéto formy života boli zraku ľudí odhalené až po vynájdení mikroskopu v 16. storočí. Mojžiš sa priamo nezmienil ani o dinosauroch, ktorých existencia bola v 19. storočí vydedukovaná z fosílií. Mojžiš bol inšpirovaný, aby použil slová, ktoré mohli pochopiť ľudia za jeho dní — boli to však slová, ktoré sú presné vo všetkom, čo hovoria o stvorení zeme.

Keď budete čítať 1. kapitolu Genezis (čiže 1. Mojžišovej) od 3. verša, uvidíte, že je rozdelená na šesť stvoriteľských „dní“. Niektorí tvrdia, že to boli doslovné  24-hodinové dni, čo by znamenalo, že celý vesmír a život na zemi boli vytvorené za necelý týždeň! Nie je však ťažké zistiť, že Biblia niečo také netvrdí. Kniha Genezis bola napísaná v hebrejčine. V tomto jazyku sa slovo „deň“ vzťahuje na nejaké časové obdobie. Môže to byť dlhé obdobie alebo doslovný 24-hodinový deň. Dokonca aj v Genezis sa o všetkých šiestich „dňoch“ píše súhrnne ako o jednom dlhom období — ako o ,dni, keď Jehova urobil zem a nebo‘. (1. Mojžišova 2:4; porovnaj 2. Petra 3:8.) Biblia v skutočnosti odhaľuje, že stvoriteľské „dni“ alebo veky zahŕňajú tisíce rokov.

Možno to vidieť z toho, čo Biblia hovorí o siedmom „dni“. Správa o každom z prvých šiestich „dní“ sa končí slovami ,a nastal večer a nastalo ráno, prvý deň‘ a tak ďalej. No toto vyjadrenie nenájdete po správe o siedmom „dni“. A v prvom storočí n. l., v prúde času asi o 4000 rokov neskôr, Biblia o tomto siedmom „dni“ odpočinku uviedla, že ešte stále trvá. (Hebrejom 4:4–6) Teda siedmy „deň“ bolo obdobie trvajúce tisícročia a z toho môžeme logicky usúdiť, že rovnako je to aj s prvými šiestimi „dňami“.

Prvý a štvrtý „deň“

Zdá sa, že keď sa začalo týchto šesť „dní“ alebo období mimoriadnych stvoriteľských skutkov, zem už bola umiestnená na obežnú dráhu okolo slnka a bola pokrytá vodou. „Na povrchu vodnej hlbiny bola tma.“ ​(1. Mojžišova 1:2) V tom ranom čase niečo — možno zmes vodných pár, ďalších plynov a vulkanického prachu — muselo brániť slnečnému svetlu, aby preniklo na povrch zeme. Biblia  opisuje prvé stvoriteľské obdobie takto: „Boh ďalej povedal: ,Nech je svetlo‘; a postupne vzniklo svetlo“ čiže preniklo na povrch zeme. — 1. Mojžišova 1:3, preklad J. W. Wattsa.

Výraz „postupne vzniklo“ presne vystihuje formu hebrejského slovesa, ktoré je tu použité a ktoré vyjadruje myšlienku progresívneho deja, ktorý sa zavŕši až po čase. Každý, kto ovláda hebrejský jazyk, môže v 1. kapitole Genezis nájsť túto slovesnú formu asi 40-krát. Je to kľúč k porozumeniu tejto kapitoly. To, čo Boh začal v symbolický večer stvoriteľského obdobia alebo veku, sa postupne stalo zjavným alebo očividným, keď nastalo ráno toho „dňa“. * Okrem toho to, čo sa začalo v jednom období, nemuselo byť v čase, keď sa začalo ďalšie obdobie, ešte úplne dokončené. Na znázornenie, svetlo sa postupne začalo objavovať v prvý „deň“, no až vo štvrtom  stvoriteľskom období bolo možné rozlíšiť slnko, mesiac a hviezdy. — 1. Mojžišova 1:14–19.

Druhý a tretí „deň“

Skôr ako Stvoriteľ v treťom stvoriteľskom „dni“ spôsobil, že sa objavila suchá zem, vyzdvihol časť vôd. Následkom toho bola zem obklopená pokrývkou z vodných pár. * Staroveká správa neopisuje — a ani nemusí opisovať — postupy, ktoré boli pri tom použité. Namiesto toho sa Biblia sústreďuje na priestor medzi týmito vrchnými a povrchovými vodami. Nazýva ho nebom. Ešte aj dnes ľudia používajú tento výraz na atmosféru, kde lietajú vtáky a lietadlá. V patričnom čase Boh naplnil toto atmosférické nebo zmesou plynov nevyhnutných pre život.

Počas stvoriteľských „dní“ však povrchová voda ustúpila a objavila sa pevnina. Možno pomocou geologických síl, ktoré ešte stále hýbu zemskými platňami, Boh vyzdvihol oceánske chrbty, aby vytvorili kontinenty. Tak vznikla nad povrchom vôd suchá zem a dole vznikli hlboké oceánske údolia, ktoré oceánografovia dnes už majú zmapované a usilovne ich skúmajú. (Porovnaj Žalm 104:8, 9.) Keď sa objavila súš, začali vznikať ďalšie podivuhodné veci. Čítame: „Boh ďalej povedal: ,Nech zo zeme vypučí tráva, rastlinstvo nesúce semeno, ovocné stromy prinášajúce na zemi ovocie podľa svojich druhov,  v ktorom je ich semeno.‘ A stalo sa tak.“ — 1. Mojžišova 1:11.

Ako už bolo rozoberané v predchádzajúcej kapitole („Majstrovské dielo — čo sa za ním skrýva?“), fotosyntéza je pre rastliny nevyhnutná. Bunka zelenej rastliny má viacero menších čiastočiek nazývaných chloroplasty, ktoré získavajú energiu zo slnečného svetla. „Tieto mikroskopické továrne,“ vysvetľuje kniha Planet Earth (Planéta Zem), „produkujú cukry a škrob... Žiaden človek nikdy nevymyslel továreň, ktorá by bola efektívnejšia alebo ktorej výrobky by boli žiadanejšie, ako je chloroplast.“

Od chloroplastov mal závisieť aj život zvierat, ktoré boli vytvorené neskôr. Okrem toho, bez zeleného rastlinstva by zemská atmosféra bola príliš bohatá na oxid uhličitý a my by sme zomreli od tepla a nedostatku kyslíka. Niektorí experti ponúkajú prekvapujúce vysvetlenia toho, ako sa vyvinul život závislý od fotosyntézy. Napríklad hovoria, že keď sa jednobunkovým organizmom vo vode začala míňať potrava, „niekoľko priekopníckych buniek napokon prišlo na riešenie. Objavili fotosyntézu.“ Ale mohlo sa to stať naozaj takto? Fotosyntéza je taká zložitá, že vedci sa ešte stále pokúšajú odhaliť jej tajomstvá. Myslíte si, že fotosyntetický život so schopnosťou sám seba reprodukovať vznikol nevysvetliteľne a samovoľne? Alebo považujete za rozumnejšie veriť, že je výsledkom inteligentného, účelového stvorenia, ako hovorí Genezis?

Vznik nových druhov rastlín sa nemusel skončiť na tretí stvoriteľský „deň“. Možno pokračoval až do šiesteho „dňa“, keď Stvoriteľ „vysadil záhradu v Edene“ a „dal, aby vyrástol zo zeme každý strom  žiaduci na pohľad a dobrý na jedenie“. (1. Mojžišova 2:8, 9) A ako už bolo spomenuté, zemská atmosféra sa musela vyčistiť na štvrtý „deň“, aby na planétu zem mohlo preniknúť viac svetla zo slnka a iných nebeských telies.

Piaty a šiesty „deň“

Počas piateho stvoriteľského „dňa“ Stvoriteľ začal napĺňať oceány a atmosférické nebo novou formou života, odlišnou od vegetácie — „živými dušami“. Je zaujímavé, že biológovia medziiným hovoria o rastlinnej ríši a o živočíšnej ríši a tie delia na ďalšie podskupiny. Hebrejské slovo prekladané ako „duša“ znamená „ten, čo dýcha“. Biblia tiež hovorí, že „živé duše“ majú krv. Preto môžeme prísť k záveru, že tvory, ktoré majú dýchací systém i krvný obeh — dýchajúci obyvatelia morí a neba — sa začínajú objavovať v piatom stvoriteľskom období. — 1. Mojžišova 1:20; 9:3, 4.

Na šiesty „deň“ Boh venoval viac pozornosti pevnine. Vytvoril „domáce“ zvieratá a „divé“ zvieratá, čo boli označenia, ktoré mali zmysel v čase, keď Mojžiš zapísal túto správu. (1. Mojžišova 1:24) Takže pozemské cicavce boli vytvorené v tomto šiestom stvoriteľskom období. Ako to však bolo s ľuďmi?

Staroveká správa hovorí, že Stvoriteľ sa nakoniec rozhodol vytvoriť naozaj jedinečnú formu života na zemi. Svojmu nebeskému Synovi povedal: „Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojžišova 1:26) Človek mal teda  odzrkadľovať duchovný obraz svojho Tvorcu a prejavovať jeho vlastnosti. A mal byť schopný prijímať obrovské množstvo poznatkov. Preto ľudia mohli konať s inteligenciou prevyšujúcou inteligenciu ktoréhokoľvek zvieraťa. Na rozdiel od zvierat človek bol vytvorený so schopnosťou konať podľa vlastnej slobodnej vôle a nie je ovládaný hlavne inštinktom.

V posledných rokoch vedci obšírne skúmali ľudské gény. Porovnávaním genetických vzorov ľudí na celej zemi našli jasné doklady toho, že všetci ľudia majú spoločného predka, ktorý je zdrojom DNA všetkých ľudí, ktorí kedy žili, vrátane každého z nás. V roku 1988 časopis Newsweek predložil tieto zistenia v správe nazvanej „Pátranie po Adamovi a Eve“. Tieto štúdie boli založené na jednom type mitochondriálnej DNA, genetického materiálu, ktorý prenášajú len ženy. Správy z roku 1995 o výskume mužskej DNA vedú k tomu istému záveru — že „existoval nejaký predok, ,Adam‘, ktorého genetický materiál v chromozóme [Y] má dnes každý muž na zemi,“ ako napísal časopis Time. Či už sú tieto zistenia presné v každej podrobnosti, alebo nie, ukazujú, že historické fakty, ktoré nachádzame v Genezis, sú vysoko dôveryhodné, lebo ich autorom je Ten, ktorý pri tom všetkom bol.

Akým vyvrcholením bolo to, keď Boh zoskupil niektoré prvky zeme a vytvoril z nich svojho prvého ľudského syna, ktorého pomenoval Adam! (Lukáš 3:38) Historická správa hovorí, že Stvoriteľ zeme a jej života postavil človeka, ktorého vytvoril, do oblasti podobnej záhrade, „aby ju obrábal a staral sa o ňu“. (1. Mojžišova 2:15) V tom čase Stvoriteľ možno ešte stále tvoril nové druhy zvierat. Biblia  hovorí: „[Boh] tvoril zo zeme každé divé poľné zviera a každého nebeského lietajúceho tvora a začal ich privádzať k človekovi, aby videl, ako každé nazve; a akokoľvek ju človek nazval, každú živú dušu, také bolo jej meno.“ ​(1. Mojžišova 2:19) Biblia vôbec nenaznačuje, že by prvý človek Adam bol len mýtickou postavou. Naopak, bol skutočnou osobou — mysliacim, cítiacim človekom, ktorý mohol nájsť radosť v práci vo svojom rajskom domove. Každý deň sa dozvedal viac o tom, čo urobil jeho Stvoriteľ, i o tom, aký je — aké sú jeho vlastnosti, jeho osobnosť.

Potom, po bližšie neurčenom období, Boh stvoril prvú ženu, aby sa stala Adamovou manželkou. Okrem toho dal Boh ich životu väčší zmysel týmto významným poverením: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“  (1. Mojžišova 1:27, 28) Nič nemôže zmeniť toto vyhlásené predsavzatie Stvoriteľa, totiž že celá zem by sa mala stať rajom plným šťastných ľudí žijúcich v pokoji medzi sebou navzájom i v pokoji so zvieratami.

Hmotný vesmír vrátane našej planéty a života na nej jasne svedčí o Božej múdrosti. Boh teda evidentne mohol predvídať možnosť, že časom sa niektorí ľudia rozhodnú konať nezávisle alebo spurne napriek tomu, že on je Stvoriteľom a Životodarcom. Taká vzbura mohla narušiť úžasné dielo vytvárania celosvetového raja. Správa hovorí, že Boh dal Adamovi a Eve jednoduchý test, ktorým im pripomenul, že by mali byť poslušní. Neposlušnosť, povedal Boh, povedie k strate života, ktorý im dal. Keď Stvoriteľ upozornil našich prvých predkov na chybnú cestu, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila šťastie celého ľudského rodu, prejavil tým o ľudí záujem. — 1. Mojžišova 2:16, 17.

Keď sa šiesty „deň“ chýlil ku koncu, Stvoriteľ už mal urobené všetko, čo bolo potrebné na splnenie jeho predsavzatia. Právom mohol vyhlásiť všetko, čo urobil, za „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Na tomto mieste Biblia uvádza ďalšie dôležité časové obdobie slovami, že Boh „siedmy deň odpočíval od každého svojho diela, ktoré urobil“. (1. Mojžišova 2:2) Keďže Stvoriteľ ,sa neunavuje ani neustáva‘, prečo sa tu o ňom hovorí, že odpočíval? (Izaiáš 40:28) Naznačuje to, že prestal konať skutky fyzického tvorenia; odpočíva tiež preto, lebo vie, že nič, ani vzbura v nebi alebo na zemi, nemôže zvrátiť splnenie jeho vznešeného predsavzatia. Boh s istotou vyhlásil siedmy stvoriteľský „deň“ za požehnaný. Teda  Boží lojálni inteligentní tvorovia — ľudia i neviditeľné duchovné tvory — si môžu byť istí, že do konca siedmeho „dňa“ zavládne v celom vesmíre pokoj a šťastie.

Môžete dôverovať správe Genezis?

Ale môžete naozaj veriť tejto správe o stvorení i vyhliadkam, ktoré z nej vyplývajú? Ako sme už uviedli, moderný genetický výskum sa uberá smerom k záveru, ktorý bol už dávno vyjadrený v Biblii. Niektorí vedci tiež venovali pozornosť poradiu udalostí uvedenému v Genezis. Napríklad známy geológ Wallace Pratt sa vyjadril: „Keby som bol ako geológ vyzvaný, aby som krátko vysvetlil naše súčasné názory na pôvod zeme a vývoj života na nej jednoduchému pastierskemu národu, ako boli kmene, ktorým bola  kniha Genezis adresovaná, sotva by som mohol urobiť niečo lepšie než pridŕžať sa pomerne presne spôsobu, akým to podáva prvá kapitola Genezis.“ Všimol si aj to, že poradie udalostí, ako je opísané v Genezis — od vzniku oceánov cez vynorenie sa súše až po objavenie sa morských živočíchov, vtákov a cicavcov — v podstate zodpovedá poradiu základného delenia geologických období.

Zamyslite sa: Ako by Mojžiš — pred tisíckami rokov — mohol uviesť tieto udalosti v správnom poradí, keby jeho zdrojom informácií nebol sám Stvoriteľ a Projektant?

„Vierou,“ hovorí Biblia, „chápeme, že vesmír bol utvorený Božím slovom, takže viditeľné povstalo z neviditeľného.“ ​(Hebrejom 11:3, The New English Bible) Mnohí nie sú naklonení prijať túto skutočnosť a radšej veria v náhodu alebo v nejaký slepý proces, ktorým vraj vznikol náš vesmír a život. * Ale ako sme už videli, existuje mnoho rôznych dôvodov, aby sme verili, že vesmír a pozemský život — vrátane nášho života — majú inteligentnú Prvotnú Príčinu, ktorou je Stvoriteľ, Boh.

Biblia otvorene uznáva, že „viera nie je vlastníctvom všetkých“. (2. Tesaloničanom 3:2) No viera nie je ľahkovernosť. Viera má silný základ. V ďalšej kapitole budeme uvažovať o ďalších reálnych a presvedčivých dôvodoch, prečo môžeme vložiť dôveru v Bibliu a vo Vznešeného Stvoriteľa, ktorý sa o nás osobne zaujíma.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 86]

Prachové disky, ako je napríklad tento v galaxii NGC 4261, sú dokladom čiernych dier s nesmiernou silou, ktoré nie je možné vidieť. Biblia hovorí o existencii tvorov z inej ríše, ktorí sú mocní, ale takisto ich nemožno vidieť

[Obrázok na strane 89]

Experimenty podporili vedeckú teóriu, že hmotu možno premeniť na energiu a energiu na hmotu

[Obrázok na strane 94]

Stvoriteľské skutky počas prvých troch stvoriteľských „dní“ umožnili vznik vegetácie v úžasnej rozmanitosti

[Obrázky na strane 99]

Biblia jednoduchými slovami presne opisuje postupný vznik rôznych foriem života na zemi

[Obrázok na strane 101]

,Ako geológ by som mohol sotva urobiť niečo lepšie než pridŕžať sa pomerne presne spôsobu, akým to podáva prvá kapitola Genezis.‘ — Wallace Pratt