Beda spurným!
Jedenásta kapitola
Beda spurným!
1. Akú hroznú chybu urobil Jeroboám?
KEĎ bol Jehovov zmluvný ľud rozdelený na dve kráľovstvá, severné desaťkmeňové kráľovstvo sa dostalo pod vládu Jeroboáma. Tento nový kráľ bol schopným, energickým vládcom. No chýbala mu skutočná viera v Jehovu. Preto urobil hroznú chybu, ktorá poznačila celú históriu severného kráľovstva. Mojžišovský Zákon Izraelitom prikazoval, aby trikrát do roka prišli do chrámu v Jeruzaleme, ktorý sa však teraz nachádzal v južnom judskom kráľovstve. (5. Mojžišova 16:16) Jeroboám sa obával, že keď tam budú jeho poddaní pravidelne chodiť, začnú uvažovať o opätovnom zjednotení sa so svojimi bratmi na juhu. Preto „urobil dve zlaté teľatá a povedal ľudu: ‚Je to pre vás priveľa, aby ste vychádzali do Jeruzalema. Tu je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny.‘ Nato umiestnil jedno v Bételi a druhé postavil v Dáne.“ — 1. Kráľov 12:28, 29.
2, 3. Aké následky mala Jeroboámova chyba pre Izrael?
2 Z krátkodobého hľadiska sa zdalo, že Jeroboámov plán sa vydaril. Ľud postupne prestal chodiť do Jeruzalema a začal uctievať pred týmito dvoma teľatami. (1. Kráľov 12:30) No týmto odpadlíckym náboženským zvykom sa desaťkmeňové kráľovstvo skazilo. V neskorších rokoch sa týmto zlatým teľatám klaňal dokonca aj Jehu, ktorý prejavil chvályhodnú horlivosť v odstraňovaní uctievania Baala z Izraela. (2. Kráľov 10:28, 29) K čomu ešte viedlo toto Jeroboámovo nesprávne, tragické rozhodnutie? K politickej nestabilite a k utrpeniu ľudu.
3 Keďže Jeroboám sa stal odpadlíkom, Jehova povedal, že jeho semeno nebude vládnuť nad krajinou a že severné kráľovstvo napokon postihne hrozné nešťastie. (1. Kráľov 14:14, 15) Jehovovo slovo sa ukázalo ako pravdivé. Siedmi izraelskí králi vládli každý najviac dva roky — niektorí dokonca len niekoľko dní. Jeden kráľ spáchal samovraždu a šiesti boli zavraždení ctižiadostivými mužmi, ktorí sa potom zmocnili trónu. Zvlášť po skončení vlády Jeroboáma II., čo bolo asi v roku 804 pred n. l., keď v Judsku vládol Uzzijah, bol Izrael zmietaný nepokojmi, násilím a atentátmi. V tejto situácii posiela Jehova prostredníctvom Izaiáša severnému kráľovstvu priamu výstrahu, čiže „slovo“. „Bolo slovo, ktoré poslal Jehova proti Jakobovi, a padlo na Izrael.“ — Izaiáš 9:8. *
Povýšenosť a nehanebnosť si zaslúžia Boží hnev
4. Aké „slovo“ proti Izraelu posiela Jehova a prečo?
4 Jehovovo „slovo“ nezostane nepovšimnuté. „Ľud to istotne bude vedieť, áno všetci, Efraim i obyvateľ Samárie, pre svoju povýšenosť a svoju nehanebnosť srdca.“ (Izaiáš 9:9) Výrazy „Jakob“, „Izrael“, „Efraim“ a „Samária“ sa vzťahujú na severné izraelské kráľovstvo, v ktorom je Efraim dominantným kmeňom a Samária hlavným mestom. Jehovovo slovo proti tomuto kráľovstvu je vlastne mocným sudcovským výnosom, pretože Efraim sa zatvrdil v odpadlíctve a správa sa voči Jehovovi bezočivo a nehanebne. Boh nebude chrániť ľud pred následkami jeho skazených ciest. Ľudia budú nútení vypočuť si Božie slovo, čiže venovať mu pozornosť. — Galaťanom 6:7.
5. Ako Izraeliti ukazujú, že sa ich Jehovove skutky súdu nedotýkajú?
5 Ako sa podmienky zhoršujú, Izraeliti zažívajú vážne straty a prichádzajú aj o svoje domy — bežne vyrobené z nepálených tehál a lacného dreva. Obmäkčí to ich srdce? Začnú dbať na Jehovových prorokov a vrátia sa k pravému Bohu? * Izaiáš podáva správu o nehanebnej reakcii ľudu: „Tehly spadli, ale budeme stavať z tesaného kameňa. Sykomory boli vyťaté, ale urobíme náhradu z cédrov.“ (Izaiáš 9:10) Izraeliti sa vzpierajú proti Jehovovi a odmietajú jeho prorokov, ktorí im hovoria, prečo znášajú takéto ťažkosti. Ľud v podstate hovorí: ‚Azda stratíme domy postavené z nepálených tehál podliehajúcich skaze a z lacného dreva, ale tieto straty si viac ako vynahradíme tým, že si domy postavíme z lepších materiálov — z tesaného kameňa a cédra!‘ (Porovnaj Jóba 4:19.) Nedávajú Jehovovi na výber, a tak ich Jehova musí ďalej trestať. — Porovnaj Izaiáša 48:22.
6. Ako Jehova zmarí sýrsko-izraelský plán proti Judsku?
6 Izaiáš pokračuje: „Jehova vyvýši proti [nemu Recinových] protivníkov.“ (Izaiáš 9:11a) Izraelský kráľ Pekach a sýrsky kráľ Recin sú spojenci. Plánujú dobyť dvojkmeňové judské kráľovstvo a dosadiť na Jehovov trón v Jeruzaleme kráľa, ktorého by mohli ovládať ako bábku — istého „Tabeelovho syna“. (Izaiáš 7:6) No toto sprisahanie je odsúdené na neúspech. Recin má mocných nepriateľov a Jehova týchto nepriateľov „vyvýši“ proti „nemu“, teda proti Izraelu. Výraz „vyvýši“ znamená, že im umožní viesť úspešný boj, ktorý povedie k zániku tohto spojenectva a jeho cieľov.
7, 8. Ako to ovplyvňuje Izrael, keď Asýria dobyje Sýriu?
7 Toto spojenectvo sa začína rozpadať, keď Asýria napadne Sýriu. „Asýrsky kráľ pritiahol k Damašku [hlavnému mestu Sýrie] a dobyl ho a odviedol jeho ľud do vyhnanstva v Kire a Recina usmrtil.“ (2. Kráľov 16:9) Keď Pekach stratí svojho mocného spojenca, uvedomí si, že jeho úklady proti Judsku sú zmarené. V skutočnosti krátko po Recinovej smrti je aj sám Pekach zavraždený Hošeom, ktorý sa potom v Samárii zmocňuje trónu. — 2. Kráľov 15:23–25, 30.
8 Sýria, bývalý spojenec Izraela, sa teraz stáva vazalom Asýrie, vládnucej mocnosti v tej oblasti. Izaiáš predpovedá, ako Jehova využije toto nové politické usporiadanie: „Jeho [Izraelových] nepriateľov [Jehova] podnieti, Sýriu od východu a Filištíncov zozadu, a budú zožierať Izrael otvorenými ústami. Pre všetko to sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.“ (Izaiáš 9:11b, 12) Áno, Sýria je teraz nepriateľom Izraela a Izrael sa musí pripraviť na útok Asýrie aj Sýrie. Tento vpád je úspešný. Hošeu, ktorý sa zmocnil trónu, robí Asýria svojím sluhom a žiada od neho obrovskú daň. (Asýria už pred niekoľkými desaťročiami dostala značnú sumu od izraelského kráľa Menachema.) Aké pravdivé sú slová proroka Hozeáša: „Cudzinci pohltili jeho [Efraimovu] silu“! — Hozeáš 7:9; 2. Kráľov 15:19, 20; 17:1–3.
9. Prečo sa dá povedať, že Filištínci útočia „zozadu“?
9 Nehovorí Izaiáš aj to, že Filištínci zaútočia „zozadu“? Áno. Keď ešte neexistovali magnetické kompasy, Hebreji určovali smer z pohľadu človeka obráteného tvárou k východu slnka. A tak ‚východ‘ bol vpredu, zatiaľ čo západ, pobrežný domov Filištíncov, bol ‚vzadu‘. „Izrael“ spomínaný v Izaiášovi 9:12 v tomto prípade zrejme zahŕňa aj Judsko, pretože nie je správa, že by Filištínci napadli severné kráľovstvo. Za vlády Pekachovho súčasníka Achaza však útočia na Judsko, kde dobývajú a obsadzujú viaceré mestá a pevnosti. Tak ako Efraim na severe, aj Judsko si zasluhuje takýto trest od Jehovu, pretože je tiež presiaknuté odpadlíctvom. — 2. Paralipomenon 28:1–4, 18, 19.
Od ‚hlavy po chvost‘ — spurný národ
10, 11. Ako Jehova potrestá Izrael za jeho neustálu spurnosť?
10 Napriek všetkému utrpeniu — i napriek silným vyhláseniam Jehovových prorokov — sa severné kráľovstvo stále búri proti Jehovovi. „Ľud sa nevrátil k Tomu, kto ho bil, a nehľadal Jehovu vojsk.“ (Izaiáš 9:13) Preto prorok hovorí: „Jehova odreže od Izraela hlavu i chvost, letorast i sitinu v jednom dni. Starec a vysoko vážený je hlavou, a prorok, dávajúci falošné poučenie, je chvostom. A tí, ktorí vedú ďalej tento ľud, sú tými, ktorí spôsobujú, že blúdi; a tí z nich, ktorí sú vedení, tí sú zmätení.“ — Izaiáš 9:14–16.
11 „Hlava“ a „letorast“ predstavujú ‚starca a vysoko váženého‘ — vodcov národa. „Chvost“ a „sitina“ sa vzťahujú na falošných prorokov, ktorí hovoria len to, čo sa páči ich vodcom. Jeden biblický učenec píše: „Falošní proroci sú nazvaní chvostom, pretože z morálneho hľadiska boli medzi ľudom na najnižšej úrovni a pretože boli podlízavými stúpencami a podporovateľmi skazených vládcov.“ Profesor Edward J. Young o týchto falošných prorokoch hovorí: „Neboli vôbec vodcami, ale tým, že išli tam, kam ich viedli vodcovia, a len sa podlizovali a zaliečali, boli ako vrtiaci sa chvost psa.“ — Porovnaj 2. Timotejovi 4:3.
Aj ‚vdovy a chlapci bez otca‘ prejavujú spurnosť
12. Ako hlboko do spoločnosti v Izraeli prenikla skazenosť?
12 Jehova je Zástancom vdov a chlapcov bez otca. (2. Mojžišova 22:22, 23) No počúvaj, čo teraz Izaiáš hovorí: „Jehova [sa] nebude radovať ani z ich mladých mužov a nezmiluje sa nad ich chlapcami bez otca a nad ich vdovami; pretože všetci sú odpadlíkmi a zločincami, a každé ústa hovoria bláznovstvo. Pre to všetko sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.“ (Izaiáš 9:17) Odpadlíctvo skazilo všetky vrstvy spoločnosti vrátane vdov a chlapcov bez otca! Jehova trpezlivo posiela svojich prorokov a dúfa, že ľud zmení svoje cesty. Napríklad Hozeáš prosí: „Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo si sa potkol v svojom previnení.“ (Hozeáš 14:1) Ako to Zástancu vdov a chlapcov bez otca musí bolieť, keď je nútený aj nad nimi vykonať rozsudok!
13. Čo sa môžeme naučiť zo situácie v Izaiášových dňoch?
13 Podobne ako Izaiáš, aj my žijeme v kritických časoch pred Jehovovým dňom súdu nad zlými. (2. Timotejovi 3:1–5) Aké je preto dôležité, aby praví kresťania zostali duchovne, mravne a duševne čistí bez ohľadu na to, v akej životnej situácii sa nachádzajú, aby tak nestratili Božiu priazeň. Nech si každý starostlivo stráži svoj vzťah k Jehovovi. Kiež nikto, kto už unikol z „Veľkého Babylona“, nemá nikdy viac „s ním účasť na jeho hriechoch“. — Zjavenie 18:2, 4.
Falošné uctievanie plodí násilie
14, 15. a) K čomu vedie uctievanie démonov? b) Aké ďalšie utrpenie Izraela predpovedá Izaiáš?
14 Falošné uctievanie je v podstate uctievaním démonov. (1. Korinťanom 10:20) Ako sa to ukázalo pred potopou, démonský vplyv vedie k násiliu. (1. Mojžišova 6:11, 12) Preto nie div, že keď sa Izrael stáva odpadlíckym a začína uctievať démonov, krajina je naplnená násilím a skazenosťou. — 5. Mojžišova 32:17; Žalm 106:35–38.
15 Izaiáš opisuje túto rozšírenú skazenosť a násilie v Izraeli živými slovnými obrazmi: „Zlo vzplanulo ako oheň; pohltí tŕnisté kry a burinu. A zapáli sa to v lesných húštinách a ponesú sa ako vzdúvajúci sa dym. Krajina bola podpálená v zúrivosti Jehovu vojsk a ľud sa stane ako potrava pre oheň. Nikto neprejaví súcit ani svojmu bratovi. A jeden bude kosiť napravo a istotne bude hladný; a bude jesť naľavo a istotne sa nenasýtia. Každý bude jesť mäso svojho vlastného ramena, Manaše Efraima a Efraim Manašeho. Spoločne budú proti Júdovi. Preto sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.“ — Izaiáš 9:18–21.
16. Ako sa spĺňajú slová Izaiáša 9:18–21?
16 Tak ako oheň, ktorý sa šíri z jedného tŕnistého kra na druhý, aj násilie sa vymyká kontrole, rýchlo sa dostáva do ‚lesných húštin‘ a vytvára rozsiahly lesný požiar násilia. Biblickí komentátori Keil a Delitzsch opisujú vtedajší rozsah násilia ako „najneľudskejšie sebaničenie počas anarchickej občianskej vojny. [Ľudia] bez akýchkoľvek nežných citov pohlcovali jeden druhého, no nemali z toho pocit uspokojenia.“ Kmene Efraim a Manaše sú tu zvlášť spomenuté pravdepodobne preto, že sú hlavnými zástupcami severného kráľovstva a ako potomkovia Jozefových dvoch synov majú z desiatich kmeňov najbližší príbuzenský vzťah. Napriek tomu toto bratovražedné násilie prerušujú len vtedy, keď vedú vojnu proti Judsku na juhu. — 2. Paralipomenon 28:1–8.
Skazení sudcovia postavení pred Sudcu
17, 18. Aká skazenosť existuje v izraelskom právnom a administratívnom systéme?
17 Jehova ďalej zameriava svoje sudcovské oko na izraelských skazených sudcov a iných úradníkov. Zneužívajú svoju moc tým, že drancujú ponížených a strápených, ktorí k nim prichádzajú hľadať právo. Izaiáš hovorí: „Beda tým, ktorí ustanovujú škodlivé predpisy a tým, ktorí stále píšu, píšuc samé ťažkosti, aby odstrčili ponížených od právneho prípadu a vytrhli právo od strápených z môjho ľudu, aby sa vdovy stali ich korisťou a aby vydrancovali i chlapcov bez otca!“ — Izaiáš 10:1, 2.
18 Jehovov Zákon zakazuje akúkoľvek formu neprávosti: „Pri súde nebudete konať žiadnu neprávosť. Nebudeš zaobchodiť s poníženým predpojato a nebudeš dávať prednosť osobe veľkého.“ (3. Mojžišova 19:15) Títo úradníci nerešpektujú tento zákon a vytvárajú si vlastné „škodlivé predpisy“, aby legalizovali to, čo sa jednoznačne rovná tej najbezcitnejšej krádeži — privlastňovanie si skromného majetku vdov a chlapcov bez otca. Falošní bohovia Izraela sú, samozrejme, voči takémuto bezpráviu slepí, ale Jehova nie. Jehova prostredníctvom Izaiáša teraz zameriava pozornosť na týchto skazených sudcov.
19, 20. Ako sa zmení situácia skazených izraelských sudcov a čo sa stane s ich ‚slávou‘?
19 „Čo budete robiť v deň, keď sa na vás obráti pozornosť a v skaze, keď príde zďaleka? Ku komu utečiete pre pomoc a kde necháte svoju slávu, iba ak by sa niekto musel skloniť medzi väzňami a ľud bude padať medzi pobitými?“ (Izaiáš 10:3, 4a) Vdovy a chlapci bez otca sa nemajú na koho obrátiť, pretože žiaden sudca nie je čestný. Aké je preto vhodné, že Jehova sa teraz týchto skazených izraelských sudcov pýta, na koho sa oni obrátia, keď ich bude brať na zodpovednosť. Áno, spoznajú, aké „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“. — Hebrejom 10:31.
20 ‚Sláva‘ týchto zlých sudcov — svetská prestíž, uznanie a moc, ktoré vyplývajú z ich bohatstva a postavenia — nepotrvá dlho. Niektorí sa stanú väzňami, vojnovými zajatcami — budú sa ‚skláňať‘, čiže krčiť, medzi ostatnými väzňami —, zatiaľ čo ostatní budú pobití a ich mŕtvoly budú pokryté padlými vo vojne. K ich ‚sláve‘ patrí aj nezákonne získané bohatstvo, ktoré nepriateľ vyplieni.
21. Upustí Jehova od svojho hnevu proti Izraelu vzhľadom na tresty, ktoré Izrael už dostal?
21 Izaiáš končí túto poslednú strofu desivým varovaním: „Pre to všetko [pre všetky beda, ktorými národ až doposiaľ trpel] sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.“ (Izaiáš 10:4b) Áno, Jehova má ešte Izraelu čo povedať. Jehova nestiahne svoju vystretú ruku, až kým nezasadí spurnému severnému kráľovstvu posledný ničivý úder.
Nikdy sa nestaň obeťou falošnosti a sebectva
22. Ako sa môžeme poučiť z toho, čo sa stalo Izraelu?
22 Jehovovo slovo prostredníctvom Izaiáša ťažko doľahlo na Izrael a ‚nevrátilo sa k Bohu bez výsledkov‘. (Izaiáš 55:10, 11) História zaznamenáva tragický koniec severného izraelského kráľovstva a sotva si dokážeme predstaviť to utrpenie, ktoré jeho obyvatelia museli znášať. S rovnakou istotou sa splní aj Božie slovo proti súčasnému systému vecí, zvlášť proti odpadlíckemu kresťanstvu. Aké je preto dôležité, aby kresťania nepočúvali lživú propagandu zameranú proti Bohu! Satanove dômyselné taktiky sú vďaka Božiemu Slovu už dávno odhalené, a tak sa nimi nemusíme nechať oklamať ako ľud starovekého Izraela. (2. Korinťanom 2:11) Kiež nikto z nás nikdy neprestane uctievať Jehovu „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) V tom prípade Jehova neudrie svojich ctiteľov vystretou rukou, tak ako udrel spurný Efraim; vrúcne ich zoberie do náručia a bude im pomáhať na ceste k večnému životu na rajskej zemi. — Jakub 4:8.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. Izaiáš 9:8–10:4 pozostáva zo štyroch strof (častí rytmickej pasáže), z ktorých každá sa končí zlovestným refrénom: „Pre to všetko sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.“ (Izaiáš 9:12, 17, 21; 10:4) Tento literárny štýl spája text Izaiáša 9:8–10:4 do jedného zloženého „slova“. (Izaiáš 9:8) Všimni si tiež, že Jehovova „ruka je ešte vystretá“ nie preto, aby ponúkla zmierenie, ale preto, aby vykonala súd. — Izaiáš 9:13.
^ 5. ods. K Jehovovým prorokom v severnom izraelskom kráľovstve patrí Jehu (nie kráľ), Eliáš, Michajah, Elizeus, Jonáš, Odéd, Hozeáš, Ámos a Micheáš.
[Otázky]
[Obrázok na strane 139]
Skazenosť a násilie sa v Izraeli šíria ako lesný požiar
[Obrázok na strane 141]
Jehova bude brať na zodpovednosť tých, ktorí druhých okrádajú