Šestnásta kapitola

Dôveruj v Jehovovo vedenie a ochranu

Izaiáš 20:1–6

1, 2. Akému nebezpečenstvu čelí Boží ľud v ôsmom storočí pred n. l. a na koho majú mnohí sklon obracať sa o ochranu?

 AKO sme videli v predchádzajúcich kapitolách tejto knihy, Boží ľud v ôsmom storočí pred n. l. stojí pred desivou hrozbou. Krvilační Asýrčania pustošia jednu krajinu za druhou a je len otázkou času, kedy napadnú aj južné judské kráľovstvo. U koho budú obyvatelia tejto krajiny hľadať ochranu? Sú v zmluvnom vzťahu s Jehovom a mali by sa spoliehať na pomoc od neho. (2. Mojžišova 19:5, 6) Kráľ Dávid tak konal. Uznal: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť, Zaobstarávateľ úniku.“ ​(2. Samuelova 22:2) No mnohí v ôsmom storočí pred n. l. zjavne nevkladajú dôveru v Jehovu ako svoju pevnosť. Skôr majú sklon obracať sa na Egypt a Etiópiu v nádeji, že tieto dva národy im budú počas hroziaceho vpádu Asýrčanov záštitou. No mýlia sa.

² Jehova ich prostredníctvom svojho proroka Izaiáša varuje, že ak budú hľadať útočište v Egypte alebo v Etiópii, bude to mať katastrofálne následky. Prorokove inšpirované slová sú užitočným poučením pre jeho súčasníkov a obsahujú aj pre nás hodnotné poučenie o tom, aké je dôležité spoliehať sa na Jehovu.

Krajina krviprelievania

3. Opíš, aký dôraz kládla Asýria na vojenskú silu.

³ Asýrčania sú známi svojou vojenskou silou. Kniha Ancient  Cities (Staroveké mestá) poznamenáva: „Uctievali silu a svoje modlitby odriekavali len obrovským kamenným modlám, levom a býkom, ktorých ťažkopádne údy, orlie krídla a ľudské hlavy symbolizovali silu, odvahu a víťazstvo. Boj bol hlavným zamestnaním národa a kňazi boli neustálymi podnecovateľmi vojny.“ Biblický prorok Náhum mal preto dobrý dôvod opísať Ninive, hlavné mesto Asýrie, ako ‚mesto krviprelievania‘. — Náhum 3:1.

4. Ako Asýrčania vyvolávali strach v srdciach ľudí z iných národov?

⁴ Spôsob boja Asýrčanov bol neobyčajne krutý. Tesané reliéfy z toho obdobia zobrazujú asýrskych bojovníkov, ako odvádzajú zajatcov na hákoch, ktorými majú prepichnutý nos či ústa. Niektorých zajatcov Asýrčania oslepovali kopijami. Jeden nápis hovorí o víťazstve, po ktorom asýrske vojsko svojich zajatcov rozkúskovalo a urobilo z nich za mestom dve hromady — jednu z hláv a druhú z údov. Deti porazených boli pálené v ohni. Strach vyvolaný touto  krutosťou mal pre Asýrčanov z vojenského hľadiska svoj význam — tých, ktorí stáli ich vojskám v ceste, zbavoval odvahy odporovať im.

Vojna proti Ašdódu

5. Kto bol mocným asýrskym vládcom v Izaiášových dňoch a ako bol biblický záznam o ňom obhájený?

⁵ V Izaiášových dňoch nadobudla Asýrska ríša nebývalú moc pod vládou kráľa Sargona. * Kritici mnoho rokov spochybňovali existenciu tohto vládcu, pretože vo svetských zdrojoch nebola o ňom známa žiadna zmienka. Po čase však archeológovia odkryli ruiny Sargonovho paláca a biblický záznam bol obhájený.

6, 7. a) Pravdepodobne z akých dôvodov nariaďuje Sargon zaútočiť na Ašdód? b) Ako pôsobí porážka Ašdódu na národy okolo Filištie?

⁶ Izaiáš v krátkosti opisuje jedno zo Sargonových vojenských ťažení: „Tartan prišiel k Ašdódu, keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon a začal vojnu s Ašdódom, aby ho dobyl.“ ​(Izaiáš 20:1) * Prečo Sargon nariaďuje zaútočiť na filištínske mesto Ašdód? Predovšetkým preto, lebo Filištia je spojencom Egypta a Ašdód, kde je Dágonov chrám, sa nachádza na ceste tiahnucej sa pozdĺž pobrežia z Egypta až do Palestíny. Mesto má teda strategickú polohu. Jeho dobytie môže byť považované za prvý krok k porážke Egypta. Okrem toho asýrske záznamy uvádzajú, že Azuri, ašdódsky kráľ, sa sprisahal proti Asýrii. Preto Sargon zosadil tohto buričského kráľa z trónu a dosadil namiesto neho jeho mladšieho brata Ahimitiho. Ale tým sa situácia nevyriešila.  Vypukla ďalšia vzbura a tentoraz robí Sargon radikálnejšie opatrenie. Nariaďuje zaútočiť na Ašdód, ktorý je následne obkľúčený a dobytý. Izaiáš 20:1 sa zmieňuje pravdepodobne o tejto udalosti.

⁷ Po porážke Ašdódu padá na národy okolo Filištie, zvlášť na Judsko, hrozivý tieň. Jehova vie, že jeho ľud má sklon spoliehať sa na „rameno tela“, akým je Egypt alebo Etiópia na juhu. Preto poveruje Izaiáša, aby im názorne predviedol naliehavé varovanie. — 2. Paralipomenon 32:7, 8.

„Nahý a bosý“

8. Aký inšpirovaný prorocký výstup predvádza Izaiáš?

⁸ Jehova Izaiášovi hovorí: „Choď a odviažeš si z bedier vrecovinu a zobuješ si z nôh sandále.“ Izaiáš vyhovie Jehovovmu príkazu. „Urobil to tak a chodil nahý a bosý.“ ​(Izaiáš 20:2) Vrecovina je odev z drsnej látky, aký často nosia proroci, niekedy v súvislosti s varovným posolstvom. Ľudia nosievajú vrecovinu aj v časoch krízy alebo keď sa dopočujú nejakú nešťastnú správu. (2. Kráľov 19:2; Žalm 35:13; Daniel 9:3) Naozaj chodil Izaiáš nahý v tom zmysle, že nemal na sebe žiadne oblečenie? Nemusí to tak byť. Hebrejské slovo prekladané ako „nahý“ sa môže vzťahovať aj na toho, kto je čiastočne alebo nedostatočne oblečený. (1. Samuelova 19:24, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Teda Izaiáš si zrejme vyzliekol len vrchný odev a nechal si na sebe krátku tuniku, ktorá sa bežne nosila pod odevom. Na asýrskych rytinách sú zajatci mužského pohlavia často takto zobrazovaní.

9. Aký prorocký význam má Izaiášovo konanie?

⁹ Význam Izaiášovho nezvyčajného konania nie je ponechaný na dohady: „Jehova povedal ďalej: ‚Ako chodil môj sluha Izaiáš tri roky nahý a bosý na znamenie a predzvesť proti Egyptu a proti Etiópii, tak povedie asýrsky kráľ  zástup zajatcov z Egypta a vyhnancov z Etiópie, chlapcov a starcov, nahých a bosých a s obnaženými zadkami, nahotu Egypta.‘“ ​(Izaiáš 20:3, 4) Áno, Egypťania a Etiópčania budú zakrátko odvedení do zajatia. Nikto nebude ušetrený. Dokonca aj ‚chlapci a starci‘ — deti a starí ľudia — budú olúpení o všetok svoj majetok a budú odvedení do vyhnanstva. Týmto bezútešným názorným predvedením Jehova obyvateľov Judska varuje, že vkladať dôveru v Egypt a Etiópiu je márne. Porážka týchto národov povedie k ich „nahote“ — k ich úplnému pokoreniu!

Nádej mizne, krása vädne

10, 11. a) Ako zareaguje Judsko, keď si uvedomí, že Egypt a Etiópia sú zoči-voči Asýrii bezmocné? b) Azda prečo majú obyvatelia Judska sklon dôverovať v Egypt a Etiópiu?

¹⁰ Jehova ďalej prorocky opisuje, aká bude reakcia jeho ľudu, keď si uvedomí, že Egypt a Etiópia, ich nádejné útočište, sú zoči-voči Asýrčanom bezmocné. „Istotne budú zdesení a budú sa hanbiť za Etiópiu, svoju vyhliadnutú nádej, a za Egypt, svoju krásu. A obyvateľ tohto pobrežia v ten deň istotne povie: ‚Taká je teda naša vyhliadnutá nádej, ku ktorej sme sa utiekali o pomoc, aby sme boli oslobodení kvôli asýrskemu kráľovi! A ako unikneme my?‘“ — Izaiáš 20:5, 6.

¹¹ V porovnaní s egyptskou a etiópskou mocnosťou vyzerá Judsko len ako obyčajný pás pobrežia. Niektorí obyvatelia tohto „pobrežia“ sú možno očarení krásou Egypta — jeho pôsobivými pyramídami, majestátnymi chrámami a jeho priestrannými domami obkolesenými záhradami, ovocnými sadmi a rybníkmi. Zdá sa im, že veľkolepá architektúra Egypta je dôkazom stability a trvácnosti. Táto krajina určite nemôže byť spustošená! Na Židov pravdepodobne robia dojem aj lukostrelci, vojnové vozy a jazdci Etiópie.

12. V koho by malo Judsko vkladať dôveru?

 ¹² Vzhľadom na Izaiášovo varovné názorné predvedenie a Jehovove prorocké slová by sa mal každý, kto sa hlási k Božiemu ľudu, ale má sklon dôverovať v Egypt a Etiópiu, vážne zamyslieť. O čo lepšie je vkladať dôveru v Jehovu než v pozemského človeka! (Žalm 25:2; 40:4) Ako udalosti postupujú, Judsko hrozne trpí z rúk kráľa Asýrie a neskôr vidí, ako Babylončania ničia jeho chrám a hlavné mesto. No „desatina“, „sväté semeno“, je ponechaná ako peň mohutného stromu. (Izaiáš 6:13) Toto Izaiášovo proroctvo v patričnom čase mocne posilní vieru tejto malej skupiny, ktorá si uchováva dôveru v Jehovu!

 Vkladaj dôveru v Jehovu

13. Akému tlaku sú dnes všetci — veriaci i neveriaci — vystavení?

¹³ Varovanie v Izaiášovi, že dôvera v Egypt a Etiópiu je márna, nie je len mŕtvou históriou. Má praktickú hodnotu aj v našich dňoch. Žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Finančné krízy, rozšírená chudoba, politická neistota, občianske nepokoje a menšie či väčšie vojny majú ničivý vplyv — nielen na tých, ktorí pohŕdajú Božou vládou, ale aj na tých, ktorí uctievajú Jehovu. Každý stojí pred otázkou: ‚Ku komu sa obrátim o pomoc?‘

14. Prečo by sme mali vkladať dôveru len v Jehovu?

¹⁴ Na niektorých môžu zapôsobiť dnešní finanční eskamotéri, politici a vedci, ktorí hovoria o riešení ľudských problémov pomocou ľudskej dômyselnosti a techniky. No Biblia jasne uvádza: „Je lepšie urobiť svojím útočišťom Jehovu, ako dôverovať urodzeným.“ ​(Žalm 118:9) Všetky ľudské plány na nastolenie mieru a bezpečia vyjdú nazmar, a to z dôvodu, ktorý vhodne uviedol prorok Jeremiáš: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — Jeremiáš 10:23.

15. V čích rukách je jediná nádej pre strápené ľudstvo?

¹⁵ Pre Božích služobníkov je preto nesmierne dôležité, aby neboli nenáležite očarení nejakou zdanlivou silou či múdrosťou tohto sveta. (Žalm 33:10; 1. Korinťanom 3:19, 20) Jediná nádej pre strápené ľudstvo je v rukách Stvoriteľa, Jehovu. Tí, ktorí vkladajú dôveru v neho, budú zachránení. Ako pod inšpiráciou napísal apoštol Ján, „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Jána 2:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázok na strane 209]

Asýrčania niektorých svojich zajatcov oslepovali

[Obrázky na strane 213]

Niektorí môžu byť očarení tým, čo všetko už človek dosiahol, no lepšie je dôverovať v Jehovu