Dvadsiata druhá kapitola

Izaiáš predpovedá Jehovov ‚zvláštny čin‘

Izaiáš 28:1–29:24

1, 2. Prečo má Izrael a Judsko pocit bezpečia?

 IZRAEL a Judsko majú na krátky čas pocit bezpečia. Ich vodcovia v snahe nájsť bezpečie v nebezpečnom svete uzavreli politické spojenectvá s väčšími, mocnejšími národmi. Samária, hlavné mesto Izraela, sa obrátila na susednú Sýriu, zatiaľ čo Jeruzalem, hlavné mesto Judska, vložil svoju nádej do neľútostnej Asýrie.

² Okrem vkladania dôvery v nových politických spojencov niektorí v severnom kráľovstve zrejme očakávajú, že aj Jehova ich bude chrániť — napriek tomu, že pri uctievaní stále používajú zlaté teľatá. Podobne aj Judsko je presvedčené, že môže počítať s Jehovovou ochranou. Koniec koncov nie je v Jeruzaleme, ich hlavnom meste, Jehovov chrám? Oba národy však zažijú nečakané udalosti. Jehova inšpiruje Izaiáša, aby predpovedal vývoj udalostí, ktorý sa bude tomuto spurnému ľudu javiť ako naozaj zvláštny. A jeho slová obsahujú životne dôležité poučenie aj pre každého dnes.

‚Efraimskí opilci‘

3, 4. Na čo je severné izraelské kráľovstvo pyšné?

³ Izaiáš začína svoje proroctvo prekvapivými slovami: „Beda vznešenej korune efraimských opilcov a vädnúcemu kvetu ozdoby krásy, ktorý je na hlave úrodného údolia tých premožených vínom! Hľa, Jehova má  niekoho silného a životaschopného. Ako hrmiaca búrka s krupobitím... určite spôsobí silou zvrhnutie na zem. Vznešené koruny efraimských opilcov budú pošliapané nohami.“ — Izaiáš 28:1–3.

⁴ Efraim, najvýznamnejší z desiatich severných kmeňov, tu zastupuje celé izraelské kráľovstvo. Jeho hlavné mesto Samária sa teší z krásneho okolia a výhodnej polohy na „hlave úrodného údolia“. Efraimskí vodcovia sú pyšní na svoju ‚vznešenú korunu‘ nezávislosti od dávidovskej kráľovskej vlády v Jeruzaleme. No sú to ‚opilci‘, sú duchovne opití, lebo sa spojili so Sýriou proti Judsku. Všetko, čo si cenia, bude pošliapané nohami útočníkov. — Porovnaj Izaiáša 29:9.

5. V akej neistej situácii sa nachádza Izrael, no akú nádej Izaiáš predkladá?

⁵ Efraim si neuvedomuje, že jeho postavenie je neisté. Izaiáš pokračuje: „Vädnúci kvet ozdoby krásy, ktorý je na hlave úrodného údolia, sa stane podobný skorej fige pred letom, ktorú pozorovateľ, keď ju uvidí, prehltne, kým je ešte v jeho dlani.“ ​(Izaiáš 28:4) Efraim padne do ruky Asýrie ako sladké sústo, ktoré bude prehltnuté na jeden raz. Neexistuje už vari žiadna nádej? Nuž ako je to často aj v iných prípadoch, Izaiášove súdne proroctvá sú zmiernené nádejou. Hoci národ padne, verní jednotlivci s Jehovovou pomocou prežijú. „Jehova vojsk [sa stane] korunou okrasy a vencom krásy pozostalým z jeho ľudu, a duchom práva tomu, kto zasadá v súde a mocou tým, ktorí odvracajú boj od brány.“ — Izaiáš 28:5, 6.

„Zablúdili“

6. Kedy Izrael prestáva existovať, ale prečo sa Judsko nemá z toho radovať?

⁶ Deň účtovania so Samáriou prichádza v roku 740 pred n. l., keď Asýrčania pustošia krajinu a severné kráľovstvo  ako nezávislá krajina prestáva existovať. A čo Judsko? Aj do jeho krajiny vpadne Asýria a neskôr bude jeho hlavné mesto zničené Babylonom. Za Izaiášovho života bude však judský chrám a kňazstvo naďalej v činnosti a aj judskí proroci budú ďalej prorokovať. Malo by sa Judsko radovať z prichádzajúceho zániku svojho severného suseda? To určite nie! Jehova bude účtovať aj s Judskom a jeho vodcami za ich neposlušnosť a nedostatok viery.

7. V akom zmysle sú judskí vodcovia opití a k čomu to vedie?

⁷ Izaiáš adresuje svoje posolstvo Judsku, keď ďalej hovorí: „A tiež títo — od vína zablúdili a od opojného nápoja  sa zatúlali. Kňaz a prorok — zablúdili od opojného nápoja, zmätení sú od vína, zatúlali sa od opojného nápoja; zablúdili vo svojom videní, zamotali sa v rozhodovaní. Veď všetky stoly sa naplnili nechutnými vývratkami — niet miesta kde by neboli.“ ​(Izaiáš 28:7, 8) Aké odpudzujúce! Doslovné opilstvo v Božom dome by už samo osebe bolo zlé. No títo kňazi a proroci sú opití duchovne — myseľ majú zastretú prílišnou dôverou v ľudské spojenectvá. Klamú sami seba uvažovaním, že to, čo robia, je jediný praktický spôsob konania, a možno si myslia, že takto majú aj náhradný plán pre prípad, že by sa Jehovova ochrana ukázala ako nedostatočná. Títo náboženskí vodcovia vo svojom stave duchovnej opitosti dávia ako vývratky odporné, nečisté vyjadrenia, ktoré svedčia o ich žalostnom nedostatku skutočnej viery v Božie sľuby.

8. Aká je reakcia na Izaiášovo posolstvo?

⁸ Ako reagujú judskí vodcovia na Jehovovo varovanie? Robia si z Izaiáša posmech, vyčítajú mu, že s nimi hovorí ako s malými deťmi: „Koho bude niekto poúčať v poznaní a komu dá niekto porozumieť, čo sa vypočulo? Tým, ktorí boli odstavení od mlieka, tým oddialeným od pŕs? Veď je to ‚príkaz za príkazom, príkaz za príkazom, merná šnúra za mernou šnúrou, merná šnúra za mernou šnúrou, tuto trochu, tam trochu‘.“ ​(Izaiáš 28:9, 10) Zdá sa im, že Izaiáš sa stále opakuje a že to, čo hovorí, je zvláštne! Opakovane im hovorí: ‚Toto prikázal Jehova! Toto prikázal Jehova! Takáto je Jehovova norma! Takáto je Jehovova norma!‘ *  Jehova k obyvateľom Judska však zakrátko ‚prehovorí‘ skutkom. Pošle proti nim vojská Babylona — cudzincov, ktorí skutočne hovoria iným jazykom. Tieto vojská určite uskutočnia Jehovov „príkaz za príkazom“ a Judsko padne. — Čítaj Izaiáša 28:11–13.

Duchovní opilci dnes

9, 10. Na aké neskoršie generácie možno uplatniť Izaiášove slová a ako?

⁹ Splnili sa Izaiášove proroctvá len na starovekom Izraeli a Judsku? To rozhodne nie! Ježiš aj Pavol citovali Izaiášove slová a uplatnili ich na národ vo svojich dňoch. (Izaiáš 29:10, 13; Matúš 15:8, 9; Rimanom 11:8) Aj dnes je situácia podobná ako za Izaiášových dní.

¹⁰ Tentoraz náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva vkladajú dôveru v politikov. Pohybujú sa neisto ako izraelskí a judskí opilci, miešajú sa do politických záležitostí a teší ich, keď sa takzvaní významní ľudia tohto sveta s nimi radia. Namiesto toho, aby hovorili čistú biblickú pravdu, to, čo hovoria, je nečisté. Duchovný zrak majú zastretý a neposkytujú ľudstvu spoľahlivé vedenie. — Matúš 15:14.

11. Ako reagujú vodcovia takzvaného kresťanstva na dobré posolstvo o Božom Kráľovstve?

¹¹ Ako reagujú vodcovia takzvaného kresťanstva, keď Jehovovi svedkovia upriamujú ich pozornosť na jedinú pravú nádej, na Božie Kráľovstvo? Nechápu. Zdá sa im, že svedkovia bľabocú stále to isté ako deti. Náboženskí vodcovia sa pozerajú na týchto poslov zhora a robia si z nich posmech. Rovnako ako Židia za Ježišových dní netúžia po Božom Kráľovstve a nechcú ani, aby o ňom počuli ich stáda. (Matúš 23:13) Preto sú upozorňovaní na to, že Jehova nebude navždy hovoriť len prostredníctvom svojich  neškodných poslov. Príde čas, keď tí, ktorí sa nepodriadia Božiemu Kráľovstvu, budú „zlomení a zapletení do osídla a chytení“, áno, úplne zničení.

„Zmluva so Smrťou“

12. Čo je judská domnelá „zmluva so Smrťou“?

¹² Izaiáš vo svojom vyhlásení pokračuje: „Povedali [ste]: ‚Uzavreli sme zmluvu so Smrťou; a so šeolom sme dosiahli videnie; pretekajúca prudká záplava, keby sa prehnala, k nám by neprišla, lebo sme si urobili útočišťom lož a skryli sme sa vo falošnosti.‘“ ​(Izaiáš 28:14, 15) Judskí vodcovia sa vychvaľujú, že ich politické spojenectvá ich ochránia pred porážkou. Majú pocit, že urobili „zmluvu so Smrťou“, aby ich nechala na pokoji. No ich klamné útočište ich neochráni. Ich spojenectvá sú lož, faloš. Podobne ani dnes, keď príde Jehovov čas účtovania, takzvané kresťanstvo neochráni jeho blízky vzťah s vodcami sveta. Tento vzťah bude v skutočnosti znamenať jeho skazu. — Zjavenie 17:16, 17.

13. Kto je ‚vyskúšaným kameňom‘ a ako ho takzvané kresťanstvo odmieta?

¹³ Na koho by sa teda mali náboženskí vodcovia obrátiť? Izaiáš teraz zaznamenáva Jehovov sľub: „Hľa, kladiem ako základ na Sione kameň, vyskúšaný kameň, drahocenný roh istého základu. Nikto, kto prejavuje vieru, nepodľahne panike. A ja urobím právo mernou šnúrou a spravodlivosť nivelačným nástrojom; a krupobitie zmetie útočisko lži a vody vyplavia i miesto úkrytu.“ ​(Izaiáš 28:16, 17) Krátko nato, ako Izaiáš vyslovuje tieto slová, na trón na Sione je dosadený verný kráľ Ezechiáš a jeho kráľovstvo je zachránené — nie vďaka spojenectvu s okolitými národmi, ale vďaka Jehovovmu zásahu. Tieto inšpirované slová sa však nesplnili na Ezechiášovi. Keď apoštol  Peter citoval tieto Izaiášove slová, ukázal, že tým ‚vyskúšaným kameňom‘ je Ježiš Kristus, vzdialený potomok Ezechiáša, a že nikto, kto v Neho prejavuje vieru, sa vôbec nemusí báť. (1. Petra 2:6) Aké je žalostné, že vodcovia takzvaného kresťanstva sa síce nazývajú kresťanmi, ale robia to, čo Ježiš odmietol urobiť! Snažia sa o významné postavenie a moc v tomto svete namiesto toho, aby čakali, kým Jehova nastolí svoje Kráľovstvo s Kráľom Ježišom Kristom. — Matúš 4:8–10.

14. Kedy bude judská „zmluva so smrťou“ zrušená?

¹⁴ Keď sa krajinou preženie „pretekajúca prudká záplava“ babylonských vojsk, Jehova odhalí, že politické útočište Judska je v skutočnosti lžou. „Vaša zmluva so smrťou bude istotne zrušená,“ hovorí Jehova. „Pretekajúca prudká záplava, keď sa preženie — vy sa pre ňu tiež stanete miestom pošliapania. Tak často, ako prejde... stane sa iba dôvodom na trasenie, aby iní porozumeli, čo bolo počuť.“ ​(Izaiáš 28:18, 19) Áno, z toho, čo sa stalo s tými, ktorí tvrdili, že slúžia Jehovovi, ale vkladali dôveru v spojenectvá s národmi, plynie mocné poučenie.

15. Ako Izaiáš znázorňuje, že ochrana Judska je nedostatočná?

¹⁵ Zamysli sa, v akej situácii sú teraz judskí vodcovia. „Ležadlo sa ukázalo ako krátke na to, aby sa človek na ňom natiahol, a tkaná plachta je priúzka, keď sa človek zavinie.“ ​(Izaiáš 28:20) Je to, akoby si ľahli, aby si oddýchli, no márne. Buď im nohy trčia, takže je im na ne zima, alebo si nohy skrčia, no prikrývka je potom priúzka na to, aby sa do nej mohli zavinúť a zohriať sa. Taká nepríjemná situácia bola v Izaiášových dňoch. A v takej situácii je aj dnes každý, kto vkladá dôveru v klamné útočište takzvaného kresťanstva. Aké je to ohavné, že niektorí náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva sa následkom zapájania sa do politiky zaplietli do takých  hrozných ukrutností, akými sú etnické čistky a genocídy!

Jehovov ‚zvláštny čin‘

16. Aký ‚zvláštny čin‘ Jehova urobí a prečo je to neobvyklé?

¹⁶ Konečný stav vecí bude úplne opačný, než v aký dúfajú judskí náboženskí vodcovia. Pokiaľ ide o judských duchovných opilcov, Jehova urobí niečo zvláštne. „Jehova povstane ako pri vrchu Peracím, znepokojí sa ako v nížine pri Gibeone, aby vykonal svoj čin — jeho čin je zvláštny — a aby urobil svoje dielo — jeho dielo je neobvyklé.“ ​(Izaiáš 28:21) Za dní kráľa Dávida Jehova dal svojmu ľudu pri vrchu Peracím a v gibeonskej nížine pozoruhodné víťazstvá nad Filištíncami. (1. Paralipomenon 14:10–16) V dňoch Jozuu dokonca spôsobil, že slnko sa zastavilo nad Gibeonom, aby mohlo byť dovŕšené víťazstvo Izraela nad Amorejcami. (Jozua 10:8–14) To bolo veľmi neobvyklé! Teraz bude Jehova opäť bojovať, no tentoraz proti tým, ktorí vyhlasujú, že sú jeho ľudom. Môže byť niečo zvláštnejšie alebo neobvyklejšie? Nie, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že Jeruzalem je strediskom Jehovovho uctievania a mestom Jehovovho pomazaného kráľa. Dávidov kráľovský dom v Jeruzaleme nebol až doteraz nikdy rozvrátený. Napriek tomu Jehova určite vykoná svoj ‚zvláštny čin‘. — Porovnaj Habakuka 1:5–7.

17. Aký vplyv bude mať posmech na splnenie Izaiášovho proroctva?

¹⁷ Izaiáš preto varuje: „Neprejavujte [sa] ako posmievači, aby vaše putá nezosilneli, lebo je tu vyhubenie, áno, niečo rozhodnuté, o čom som počul od Zvrchovaného Pána, Jehovu vojsk, pre celú krajinu.“ ​(Izaiáš 28:22) Hoci vodcovia sa posmievajú, Izaiášovo posolstvo je pravdivé. Izaiáš ho počul od Jehovu, s ktorým sú títo vodcovia v zmluvnom vzťahu. Podobne  aj dnes sa náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva posmievajú, keď počujú o Jehovovom ‚zvláštnom čine‘. Dokonca kričia a hnevajú sa. No posolstvo, ktoré Jehovovi svedkovia hlásajú, je pravdivé. Nachádza sa v Biblii, v knihe, o ktorej títo vodcovia tvrdia, že ju reprezentujú.

18. Ako Izaiáš znázorňuje Jehovovu vyrovnanosť v disciplinovaní?

¹⁸ Pokiaľ ide o úprimných jednotlivcov, ktorí nenasledujú týchto vodcov, Jehova ich napraví a opäť im prejaví priazeň. (Čítaj Izaiáša 28:23–29.) Tak ako na vymlátenie jemnejších semien, napríklad rasce, používa roľník jemnejšie metódy, aj Jehova prispôsobuje svoje metódy disciplinovania jednotlivcom a okolnostiam. Nikdy nekoná tyransky ani utláčajúco, ale jeho cieľom je dosiahnuť možnú nápravu tých, ktorí zhrešili. Áno, ak jednotlivci reagujú na Jehovovu výzvu, existuje pre nich nádej. Podobne aj dnes, hoci údel takzvaného kresťanstva ako celku je spečatený, každý, kto sa podriadi Jehovovmu Kráľovstvu, sa bude môcť vyhnúť prichádzajúcemu nepriaznivému súdu.

Beda Jeruzalemu!

19. V akom zmysle sa má Jeruzalem stať „oltárnym ohniskom“ a kedy a ako sa to uskutočňuje?

¹⁹ O čom však teraz Jehova hovorí? „Beda Arielu, Arielu, mestu, kde táboril Dávid! Pridajte rok k roku; nech ubehnú sviatky. A musím Ariel stiesniť a nastane smútok a nárek a stane sa mi akoby Božím oltárnym ohniskom.“ ​(Izaiáš 29:1, 2) „Ariel“ pravdepodobne znamená „Božie oltárne ohnisko“ a zrejme sa tu vzťahuje na Jeruzalem. V ňom sa nachádza chrám s oltárom na obete. Židia sa pridŕžajú zvyku sláviť tam sviatky a predkladať obete, no Jehova nemá potešenie v ich uctievaní. (Hozeáš 6:6) Vyhlasuje, že samotné toto mesto sa stane „oltárnym ohniskom“  v inom zmysle. Bude v ňom tiecť krv, tak ako tečie po oltári, a bude vydané ohňu. Jehova opisuje, ako sa to stane: „Musím sa proti tebe utáboriť zo všetkých strán a musím ťa obľahnúť palisádami a postaviť proti tebe obliehacie zariadenie. A klesneš tak, že budeš hovoriť zo zeme a ako z prachu bude tlmene znieť tvoja reč.“ ​(Izaiáš 29:3, 4) To sa na Judsku a Jeruzaleme spĺňa v roku 607 pred n. l., keď babylonské vojsko obkľučuje a ničí toto mesto a zapaľuje jeho chrám. Jeruzalem je zrovnaný so zemou, na ktorej bol postavený.

20. Aký bude konečný údel Božích nepriateľov?

²⁰ Skôr než príde tá osudná chvíľa, v Judsku z času na čas vládne kráľ, ktorý poslúcha Jehovov Zákon. Ako je to v tých obdobiach? Jehova vtedy za svoj ľud bojuje. Aj keď nepriateľ azda pokryje krajinu, stane sa podobným „jemnému prachu“ a „plevám“. Jehova ho v patričnom čase rozoženie „s hrmením a trasením a s veľkým zvukom, víchrom a búrkou a plameňom pohlcujúceho ohňa“. — Izaiáš 29:5, 6.

21. Vysvetli znázornenie z Izaiáša 29:7, 8.

²¹ Nepriateľské vojská možno túžobne očakávajú, že Jeruzalem vydrancujú a získajú vojnovú korisť. No čaká ich nepríjemné vytriezvenie! Tak ako hladný človek, ktorý sníva o hostine a potom sa prebudí hladný ako predtým, ani nepriatelia Judska sa nebudú radovať z hostiny, ktorú tak túžobne očakávajú. (Čítaj Izaiáša 29:7, 8.) Uvažuj, ako končí asýrske vojsko pod vedením Senacheriba, keď za dní verného kráľa Ezechiáša ohrozuje Jeruzalem. (Izaiáš, kapitoly 36 a 37) Za jedinú noc je hrozivá asýrska vojnová mašinéria bez zdvihnutia ľudskej ruky zastavená — 185 000 jej udatných bojovníkov je mŕtvych! Keď sa v blízkej budúcnosti bude vojnová mašinéria Góga z Magógu pripravovať na útok proti Jehovovmu ľudu, jej sny  o víťazstve sa podobne rozplynú. — Ezechiel 38:10–12; 39:6, 7.

22. Ako pôsobí na Judsko jeho stav duchovnej opitosti?

²² V čase, keď Izaiáš vyslovuje túto časť svojho proroctva, judskí vodcovia nemajú vieru ako Ezechiáš. Sú opití svojimi spojenectvami s bezbožnými národmi, takže sú duchovne otupení. „Otáľajte a buďte ohromení; oslepte sa a buďte oslepení. Opojili sa, ale nie vínom; pohybovali sa neisto, ale nie od opojného nápoja.“ ​(Izaiáš 29:9) Títo duchovne opití vodcovia nedokážu rozpoznať závažnosť videnia, ktoré dostáva pravý Jehovov prorok. Izaiáš uvádza: „Jehova vylial na vás ducha hlbokého spánku; a zaviera vaše oči, proroci, a zakryl i vaše hlavy, vidiaci. A videnie všetkého sa pre vás stáva akoby slovami zapečatenej knihy, ktorú dávajú znalému písma a hovoria: ‚Prečítaj to, prosím, nahlas‘ a on musí povedať: ‚Nie som schopný, lebo je to zapečatené‘; a kniha bude daná niekomu  neznalému písma a ktosi povie: ‚Prečítaj to, prosím, nahlas‘, a on musí povedať: ‚Vôbec nepoznám písmo.‘“ — Izaiáš 29:10–12.

23. Prečo bude Jehova volať Judsko na zodpovednosť a ako?

²³ Judskí náboženskí vodcovia vyhlasujú, že sú duchovne rozvážni, no opustili Jehovu. Vyučujú vlastné prekrútené názory na to, čo je správne a čo nesprávne, ospravedlňujú svoje neverné a nemravné skutky a privádzajú ľud do Božej nepriazne. Jehova ich bude prostredníctvom ‚niečoho obdivuhodného‘ — svojím ‚zvláštnym činom‘ — volať na zodpovednosť za ich pokrytectvo. Hovorí: „Pretože tento ľud sa priblížil svojimi ústami a oslavovali ma iba svojimi perami a svoje srdce vzdialili ďaleko odo mňa a ich bázeň predo mnou sa stáva ľudským prikázaním, ktoré sa vyučuje, preto ja som Ten, kto si bude voči tomuto ľudu znovu obdivuhodne počínať, obdivuhodným spôsobom a s niečím obdivuhodným; a múdrosť ich mudrcov pominie a skryje sa i porozumenie ich rozvážnych mužov.“ ​(Izaiáš 29:13, 14) Takzvaná múdrosť a porozumenie Judska pominie, keď bude Jehova riadiť udalosti tak, aby babylonská svetová veľmoc vyhladila celý jeho odpadlícky náboženský systém. To isté sa stalo v prvom storočí, keď takzvane múdri židovskí vodcovia zviedli národ na scestie. Niečo podobné sa stane aj v našich dňoch takzvanému kresťanstvu. — Matúš 15:8, 9; Rimanom 11:8.

24. Ako sa u Judejčanov prejavuje nedostatok zbožnej bázne?

²⁴ Teraz si však vystatovační judskí vodcovia myslia, že sú dosť chytrí na to, aby sa vyhli následkom prekrúcania pravého uctievania. Sú naozaj múdri? Izaiáš im strháva masku z tváre, keď odhaľuje, že im chýba skutočná bázeň pred Bohom, a tým aj pravá múdrosť: „Beda tým, ktorí veľmi hlboko skrývajú rady pred Jehovom a ktorých  skutky sa stali na tmavom mieste, kým hovoria: ‚Kto nás vidí a kto vie o nás?‘ Tá vaša zvrátenosť! Či sa má na hrnčiara pozerať ako na hlinu? Či by mala urobená vec povedať o tom, kto je tvorca: ‚Neurobil ma‘? A či vytvorená vec hovorí o svojom utvárateľovi: ‚Neukázal nijaké porozumenie‘?“ ​(Izaiáš 29:15, 16; porovnaj Žalm 111:10.) Aj keď si myslia, že sú dobre skrytí, očiam Boha sú ‚obnažení a odhalení‘. — Hebrejom 4:13.

‚Hluchí budú istotne počuť‘

25. V akom zmysle budú „hluchí“ počuť?

²⁵ Pre jednotlivcov, ktorí prejavujú vieru, je však možná záchrana. (Čítaj Izaiáša 29:17–24; porovnaj Lukáša 7:22.) „Hluchí“ budú ‚počuť slová knihy‘, posolstvo z Božieho Slova. Nie, nejde tu o uzdravenie telesnej hluchoty. Ide o duchovné uzdravenie. Izaiáš opäť poukazuje na nastolenie mesiášskeho Kráľovstva a na obnovu pravého uctievania na zemi pod Mesiášovou vládou. To prebieha v našich dňoch, keď sa milióny úprimných ľudí nechávajú naprávať Jehovom a učia sa, ako mu prinášať chválu. Aké vzrušujúce splnenie! Napokon príde deň, keď bude každý — všetko, čo dýcha — chváliť Jehovu a posväcovať jeho sväté meno. — Žalm 150:6.

26. Aké duchovné pripomienky môžu dnes „hluchí“ počuť?

²⁶ Čo sa dnes títo „hluchí“, ktorí počujú Božie Slovo, učia? Že všetci kresťania, zvlášť tí, na ktorých sa zbor pozerá ako na príklad, sa musia svedomito vyhýbať tomu, že by ‚zablúdili od opojného nápoja‘. (Izaiáš 28:7) Nikdy tiež nesmieme považovať Božie pripomienky, ktoré nám pomáhajú udržiavať si na všetko duchovný pohľad, za unavujúce. Hoci sa kresťania správne podriaďujú vládnym autoritám a využívajú určité služby, ktoré tieto vrchnosti poskytujú, záchranu nezabezpečí tento svet, ale  Jehova Boh. Nesmieme tiež nikdy zabudnúť, že tak ako to bolo v prípade súdu nad odpadlíckym Jeruzalemom, ani Božiemu súdu nad touto generáciou nemožno uniknúť. S Jehovovou pomocou môžeme napriek odporu ďalej ohlasovať Božie varovanie, tak ako to robil Izaiáš. — Izaiáš 28:14, 22; Matúš 24:34; Rimanom 13:1–4.

27. Ako sa môžu kresťania poučiť z Izaiášovho proroctva?

²⁷ Starší a rodičia sa môžu poučiť zo spôsobu, ako Jehova disciplinuje ľudí — vždy by sa mali snažiť pomôcť previnilcom opäť získať Božiu priazeň, nielen ich potrestať. (Izaiáš 28:26–29; porovnaj Jeremiáša 30:11.) A všetkým nám, vrátane mladých, je pripomínané, aké je životne dôležité slúžiť Jehovovi zo srdca, nie iba predstierať, že sme kresťanmi, aby sme sa páčili ľuďom. (Izaiáš 29:13) Musíme ukázať, že na rozdiel od obyvateľov Judska, ktorí nemali vieru, máme zdravú bázeň pred Jehovom a hlbokú úctu k nemu. (Izaiáš 29:16) Navyše musíme prejavovať ochotu nechať sa Jehovom naprávať a učiť sa od neho. — Izaiáš 29:24.

28. Ako sa Jehovovi služobníci pozerajú na Božie skutky záchrany?

²⁸ Aké dôležité je mať vieru a dôveru v Jehovu a v jeho spôsob konania! (Porovnaj Žalm 146:3.) Väčšine ľudí znie varovné posolstvo, ktoré kážeme, detsky. Očakávané zničenie takzvaného kresťanstva, organizácie, ktorá tvrdí, že slúži Bohu, je zvláštna a neobvyklá predstava. No Jehova vykoná svoj ‚zvláštny čin‘. O tom niet pochýb. Preto Boží služobníci v posledných dňoch tohto systému vecí vkladajú úplnú dôveru v Božie Kráľovstvo a v Božieho ustanoveného Kráľa, Ježiša Krista. Vedia, že Jehovove skutky záchrany — ktoré vykoná spolu so svojím ‚neobvyklým dielom‘ — prinesú celému poslušnému ľudstvu večné požehnania.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázky na strane 289]

Takzvané kresťanstvo sa viac spolieha na spojenectvo s ľudskými vládcami než na Boha

 [Obrázok na strane 290]

Jehova uskutočňuje svoj ‚zvláštny čin‘, keď dovoľuje Babylonu zničiť Jeruzalem

[Obrázok na strane 298]

Tí, ktorí boli duchovne hluchí, môžu teraz ‚počuť‘ Božie Slovo