Šiesta kapitola

Jehova Boh prejavuje ostatku milosrdenstvo

Izaiáš 4:2–6

1, 2. Čo predpovedá prorok Izaiáš o Judsku a Jeruzaleme?

 V HUSTO zaľudnenom kraji sa nečakane strháva prudká búrka. Silný vietor, prudký dážď a mohutné záplavy postihujú krajinu, ničia domy i úrodu a vyberajú si daň na životoch. Ale zakrátko búrka ustáva a po nej prichádza pokojné obdobie. Pre tých, ktorí prežili, je to čas obnovy a znovuvýstavby.

² Niečo podobné predpovedá prorok Izaiáš vzhľadom na Judsko a Jeruzalem. Blížia sa hrozivé búrkové mraky božského súdu — a oprávnene! Previnenie národa je vážne. Vládcovia i ľud naplnili krajinu bezprávím a krviprelievaním. Jehova prostredníctvom Izaiáša odhaľuje previnenie Judska a upozorňuje tento previnilý národ, že nad ním vykoná rozsudok. (Izaiáš 3:25) Po tejto búrke zostane judská krajina úplne spustošená. Takáto vyhliadka Izaiáša určite zarmucuje.

3. Akú dobrú správu obsahuje inšpirované posolstvo v Izaiášovi 4:2–6?

³ Je tu však aj dobrá správa! Búrka Jehovovho spravodlivého súdu pominie a určitý ostatok prežije. Áno, Jehovov súd nad Judskom bude zmiernený milosrdenstvom! Izaiášovo inšpirované posolstvo zaznamenané v Izaiášovi 4:2–6 upriamuje pozornosť na tento  budúci požehnaný čas. Akoby spoza mrakov vyšlo slnko; výjavy a zvuky odsúdenia — opísaného v Izaiášovi 2:6–4:1 — sa menia na obraz krásne obnovenej krajiny a ľudu.

4. Prečo by sme mali uvažovať o Izaiášovom proroctve o obnove ostatku?

⁴ Izaiášovo proroctvo o obnove ostatku a o bezpečí, ktoré tým ostatok získa, sa spĺňa aj v našej dobe — „v konečnej časti dní“. (Izaiáš 2:2–4) Pouvažujme preto o tomto aktuálnom posolstve, ktoré má nielen prorocký význam, ale nás učí aj o Jehovovom milosrdenstve a o tom, čo by sme mali robiť, aby sme z neho mohli mať ako jednotlivci úžitok.

„Jehovov výhonok“

5, 6. a) Ako opisuje Izaiáš pokojné obdobie, ktoré má nastať po prichádzajúcej búrke? b) Čo znamená výraz „výhonok“ a čo to naznačuje o judskej krajine?

⁵ Keď Izaiáš hľadí na pokojnejší čas, ktorý má nastať po prichádzajúcej búrke, hovorí vrúcnym hlasom. Píše: „To, čo necháva Jehova vypučať [„Jehovov výhonok“, poznámka pod čiarou v „Reference Bible“], bude v ten deň na okrasu a na slávu, a ovocie krajiny bude niečo, na čo môže byť pyšný a niečo krásne pre tých z Izraela, ktorí unikli.“ — Izaiáš 4:2.

⁶ Izaiáš tu hovorí o obnove. Hebrejské podstatné meno prekladané ako „výhonok“ sa vzťahuje na ‚niečo, čo pučí, na odnož, vetvičku‘. Je spájané s prosperitou, vzrastom a požehnaním od Jehovu. Izaiáš teda vykresľuje obraz nádeje — približujúce sa spustošenie nebude trvať navždy. Kedysi prosperujúca judská krajina bude  s Jehovovým požehnaním opäť prinášať hojnosť ovocia. * — 3. Mojžišova 26:3–5.

7. V akom zmysle bude Jehovov výhonok „na okrasu a na slávu“?

⁷ Izaiáš opisuje tú veľkolepú zmenu, ktorá má nastať, živým štýlom. Jehovov výhonok bude „na okrasu a na slávu“. Slovo ‚okrasa‘ pripomína krásu Zasľúbenej krajiny v čase, keď ju Jehova pred stáročiami dal Izraelu. Bola taká krásna, že bola považovaná za ‚okrasu [‚skvost‘, Sväté písmo, preklad podľa Novej Vulgáty] všetkých krajín‘.  (Ezechiel 20:6) Izaiášove slová teda uisťujú ľud, že judská krajina opäť získa pôvodnú slávu a krásu. Naozaj bude ako korunovačný klenot na zemi.

8. Kto sa bude môcť tešiť z obnovenej krásy krajiny a ako Izaiáš opisuje ich pocity?

⁸ Kto sa však bude môcť tešiť z obnovenej krásy krajiny? ‚Tí z Izraela, ktorí unikli,‘ píše Izaiáš. Áno, niektorí prežijú predpovedané pokorujúce zničenie. (Izaiáš 3:25, 26) Ostatok prežijúcich sa vráti do Judska a bude sa podieľať na jeho obnove. Pre týchto Židov, ktorí sa vrátia — ktorí sú tu označení ako ‚tí, ktorí unikli‘ —, bude hojný výnos ich obnovenej krajiny ‚niečím, na čo budú pyšní, a niečím krásnym‘. (Izaiáš 4:2) Po pokorujúcom spustošení budú môcť byť na svoju krajinu opäť hrdí.

9. a) Čo sa stalo v roku 537 pred n. l. v splnení Izaiášových slov? b) Prečo sa dá povedať, že k ‚tým, ktorí unikli‘, patria aj tí, ktorí sa narodili vo vyhnanstve? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁹ Presne podľa Izaiášových slov prišla v roku 607 pred n. l. búrka súdu, keď Babylončania zničili Jeruzalem a mnohí Izraeliti zahynuli. Niektorí prežili a boli odvedení do vyhnanstva v Babylone, no keby nebolo Božieho milosrdenstva, nezostali by vôbec žiadni prežijúci. (Nehemiáš 9:31) Judsko zostalo napokon úplne spustnuté. (2. Paralipomenon 36:17–21) Potom v roku 537 pred n. l. Boh milosrdenstva umožnil, aby sa ‚tí, ktorí unikli‘, vrátili do Judska a obnovili pravé uctievanie. * (Ezdráš 1:1–4; 2:1) Úprimné pokánie týchto vracajúcich sa vyhnancov je krásne vyjadrené v 137. žalme, ktorý bol  napísaný pravdepodobne počas vyhnanstva alebo krátko po ňom. Tí, ktorí sa vrátili, začali v Judsku opäť obrábať pôdu a siať semeno. Len si pomysli, ako sa museli cítiť, keď videli, že Boh požehnáva ich úsilie a že v krajine všetko pučí ako v úrodnej „záhrade Eden“! — Ezechiel 36:34–36.

10, 11. a) V akom zmysle boli Bádatelia Biblie začiatkom 20. storočia v zajatí „Veľkého Babylona“? b) Ako Jehova požehnal ostatok duchovných Izraelitov?

¹⁰ Podobná obnova nastala aj v našich dňoch. Začiatkom 20. storočia sa Bádatelia Biblie, ako boli v tom čase známi Jehovovi svedkovia, dostali do duchovného zajatia „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 17:5) Hoci Bádatelia Biblie odmietali mnohé falošné náboženské náuky, boli stále pod vplyvom určitých babylonských predstáv a praktík. V dôsledku odporu podnecovaného duchovenstvom boli niektorí z nich uväznení aj doslovne. Ich duchovná krajina — ich náboženské, čiže duchovné vlastníctvo — zostala spustošená.

¹¹ Na jar roku 1919 však Jehova prejavil ostatku duchovných Izraelitov milosrdenstvo. (Galaťanom 6:16) Videl ich pokánie a túžbu uctievať ho pravdou, a tak spôsobil, že boli prepustení z doslovného väzenia, a čo je ešte dôležitejšie, boli prepustení aj z duchovného zajatia. ‚Tí, ktorí unikli‘, sa teda vrátili k svojmu duchovnému vlastníctvu, ktoré mali od Boha, a Jehova spôsobil, že v ich krajine všetko hojne vypučalo. Toto ich duchovné vlastníctvo vyzerá tak lákavo a príťažlivo, že priťahuje milióny ďalších bohabojných ľudí, ktorí sa pripájajú k tomuto ostatku v pravom uctievaní.

12. Ako zdôrazňujú Izaiášove slová milosrdenstvo, ktoré Jehova prejavuje svojmu ľudu?

 ¹² Izaiášove slová tu zdôrazňujú milosrdenstvo, ktoré Boh prejavuje svojmu ľudu. Hoci Izraeliti ako národ sa obrátili proti Jehovovi, kajúcnemu ostatku Jehova prejavil milosrdenstvo. Preto môžeme čerpať útechu z vedomia, že aj tí, ktorí vážne zhrešili, sa môžu s nádejou vrátiť k Jehovovi. Tí, ktorí sa kajajú, nemusia mať pocit, že im nikdy nebude prejavené milosrdenstvo, pretože Jehova nezavrhuje kajúcne srdce. (Žalm 51:17) Biblia nás uisťuje: „Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja.“ ​(Žalm 103:8, 13) Takýto milosrdný Boh je určite hoden všetkej našej chvály!

Ostatok sa stáva pre Jehovu svätým

13. Ako opisuje Izaiáš 4:3 ostatok, ktorému Jehova prejaví milosrdenstvo?

¹³ Už sme sa niečo dozvedeli o ostatku, ktorému Jehova prejaví milosrdenstvo, no teraz ho Izaiáš opisuje ešte detailnejšie. Píše: „Stane sa, že o tých, ktorí zostanú na Sione a o tých, ktorí zostanú v Jeruzaleme, sa povie, že sú mu svätí, každý zapísaný pre život v Jeruzaleme.“ — Izaiáš 4:3.

14. Kto sú ‚tí, ktorí zostanú‘, a prečo im Jehova prejaví milosrdenstvo?

¹⁴ Kto sú ‚tí, ktorí zostanú‘? Sú to tí, ktorí unikli, ako hovorí predchádzajúci verš — židovskí vyhnanci, ktorým bude umožnené vrátiť sa do Judska. Teraz Izaiáš ukazuje, prečo im Jehova prejaví milosrdenstvo — pretože ‚budú preňho svätí‘. Svätosť znamená „náboženskú čistotu alebo nepoškvrnenosť; posvätnosť“. Byť svätý znamená byť  čistý, čiže nepoškvrnený v slovách i v skutkoch, teda zodpovedať Jehovovým normám pre to, čo je pravé a správne. Áno, Jehova prejaví tým, ktorí „sú mu svätí“, milosrdenstvo a umožní im vrátiť sa do ‚svätého mesta‘, Jeruzalema. — Nehemiáš 11:1.

15. a) Aký židovský zvyk nám pripomína vyjadrenie „zapísaný pre život v Jeruzaleme“? b) Akým vážnym varovaním sú Izaiášove slová?

¹⁵ Zostane tento verný ostatok v meste? Bude „zapísaný pre život v Jeruzaleme“, sľubuje Izaiáš. To nám pripomína židovský zvyk viesť starostlivé záznamy o izraelských rodinách a kmeňoch. (Nehemiáš 7:5) Keď bol niekto zapísaný, znamenalo to, že žije, pretože keď zomrel, jeho meno bolo zo záznamu vymazané. Aj na iných miestach v Biblii čítame o obraznom zázname alebo knihe obsahujúcej mená tých, ktorých Jehova odmení životom. No do tejto knihy sú mená zapisované s určitou podmienkou a Jehova z nej môže mená aj ‚vymazať‘. (2. Mojžišova 32:32, 33; Žalm 69:28) Izaiášove slová sú teda vážnym varovaním — tí, ktorí sa vrátia, budú môcť zostať žiť vo svojej obnovenej krajine len pod podmienkou, že zostanú v Božích očiach svätí.

16. a) Čo vyžadoval Jehova od tých, ktorým dovolil vrátiť sa v roku 537 pred n. l. do Judska? b) Prečo sa dá povedať, že Jehova neprejavil pomazanému ostatku a „iným ovciam“ milosrdenstvo nadarmo?

¹⁶ V roku 537 pred n. l. sa ostatok vrátil do Jeruzalema s čistou pohnútkou — obnoviť pravé uctievanie. Nikto znečistený pohanskými náboženskými praktikami či nečistým správaním, pred ktorým Izaiáš tak dôrazne varoval, nemal právo vrátiť sa. (Izaiáš 1:15–17) Len tí, ktorých Jehova považoval za svätých, sa mohli vrátiť do Judska. (Izaiáš 35:8) Podobne aj pomazaný ostatok, ktorý bol v roku 1919 oslobodený z duchovného zajatia, ako aj milióny „iných oviec“— ľudia s nádejou na večný život na  zemi —, ktoré sa teraz k tomuto ostatku pripájajú, sa zo všetkých síl snažia byť v Božích očiach svätí. (Ján 10:16) Zbavili sa babylonských náuk a praktík. Ako jednotlivci sa snažia pridŕžať Božích vysokých mravných noriem. (1. Petra 1:14–16) Jehovovo milosrdenstvo im nebolo prejavené nadarmo.

17. Čie mená zapisuje Jehova do svojej „knihy života“ a ako by sme mali byť rozhodnutí konať?

¹⁷ Spomeň si, že Jehova si všímal v Izraeli tých, ktorí boli svätí, a že ‚zapisoval ich mená pre život‘. Aj dnes si Jehova všíma, či sa usilujeme udržiavať si čistotu mysle i telesnú čistotu, keď ‚predkladáme svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu‘. (Rimanom 12:1) A všetkých, ktorí sa snažia o takýto spôsob života, Boh zapisuje do ‚knihy života‘ — symbolického záznamu obsahujúceho mená tých, ktorí majú nádej na večný život, či v nebesiach, alebo na zemi. (Filipanom 4:3; Malachiáš 3:16) Preto sa zo všetkých síl snažme zostať v Božích očiach svätí, lebo len tak budú môcť naše mená zostať zapísané v tejto vzácnej „knihe“. — Zjavenie 3:5.

Sľub láskyplnej starostlivosti

18, 19. Aké očistenie má Jehova vykonať podľa Izaiáša 4:4, 5 a ako?

¹⁸ Izaiáš ďalej ukazuje, ako sa obyvatelia obnovenej krajiny stanú svätými a aké požehnania ich čakajú. Hovorí: „Keď Jehova zmyje výkaly dcér Siona a duchom súdu a duchom spaľovania vypláchne dokonca z vnútra Jeruzalema krviprelievanie, Jehova tiež istotne stvorí nad každým ustanoveným miestom na vrchu Sion a nad miestom stretnutí oblak vo dne a dym a jas planúceho ohňa v noci; pretože nad všetkou slávou bude prístrešie.“ — Izaiáš 4:4, 5.

¹⁹ Predtým Izaiáš prísne napomínal „dcéry Siona“, ktoré okázalými ozdobami zakrývali svoj mravný úpadok.  Odhalil tiež krvnú vinu ľudu ako celku a nabádal ho, aby sa umyl. (Izaiáš 1:15, 16; 3:16–23) Tu sa však Izaiáš pozerá na čas, keď sám Boh „zmyje výkaly“ ľudu, čiže jeho morálnu nečistotu, a „spláchne z neho krvnú vinu“. (Izaiáš 4:4, Evanjelický preklad) Ako bude toto očistenie vykonané? „Duchom súdu“ a „duchom spaľovania“. Prichádzajúce zničenie Jeruzalema a vyhnanstvo v Babylone budú prejavmi Božieho súdu a spaľujúceho hnevu proti nečistému národu. Ostatok, ktorý prežije tieto pohromy a vráti sa domov, bude pokorený, prečistený. Preto bude pre Jehovu svätý a Jehova mu prejaví milosrdenstvo. — Porovnaj Malachiáša 3:2, 3.

20. a) Čo nám pripomínajú výrazy „oblak“, „dym“ a ‚planúci oheň‘? b) Prečo sa očistení vyhnanci nebudú musieť báť?

²⁰ Jehova prostredníctvom Izaiáša sľubuje, že sa bude o tento očistený ostatok láskyplne starať. Výrazy  „oblak“, „dym“ a ‚planúci oheň‘ nám pripomínajú, ako sa Jehova staral o Izraelitov po ich vyjdení z Egypta. ‚Ohnivý a oblakový stĺp‘ ich chránil pred Egypťanmi, ktorí ich prenasledovali, a viedol ich cez pustatinu. (2. Mojžišova 13:21, 22; 14:19, 20, 24) Keď sa Jehova zjavil na vrchu Sinaj, ‚z celého vrchu sa dymilo‘. (2. Mojžišova 19:18) Očistení vyhnanci sa teda nebudú musieť báť. Jehova bude ich Ochrancom. Bude s nimi, či sa zhromaždia vo vlastných domoch, alebo sa zídu na svätých zhromaždeniach.

21, 22. a) Na aký účel sa často stavali stany alebo búdky? b) Akú vyhliadku má pred sebou očistený ostatok?

²¹ Izaiáš sa v závere svojho opisu božskej ochrany zameriava na každodenný život. Píše: „Pred suchou žiarou vo dne bude stan pre tieň a ako útočište a ako úkryt pred lejakom a pred prehánkami.“ ​(Izaiáš 4:6) Stany alebo búdky sa často stavali vo vinici či na poli, aby poskytovali veľmi potrebný úkryt — v období sucha pred spaľujúcim slnkom a v období dažďov pred chladom a búrkami. — Porovnaj Jonáša 4:5.

²² Keď bude očistený ostatok vystavený spaľujúcej horúčave prenasledovania a búrkam odporu, Jehova bude preň Zdrojom ochrany, bezpečia a útočišťa. (Žalm 91:1, 2; 121:5) Ostatok má teda pred sebou krásnu vyhliadku: ak zanechá nečisté náuky a praktiky Babylona, nechá sa prečistiť Jehovovým súdom a bude sa snažiť zostať svätý, zostane v bezpečí, akoby v „stane“ božskej ochrany.

23. Prečo Jehova požehnal pomazaný ostatok a jeho spoločníkov?

²³ Všimni si, že najprv malo nastať očisťovanie a až potom mali prísť požehnania. Tak to bolo aj v našich dňoch. V roku 1919 sa pomazaný ostatok pokorne podriadil prečisťovaniu a Jehova ‚zmyl‘ jeho nečistotu.  Neskôr aj „veľký zástup“ iných oviec dovolil Jehovovi, aby ho prečistil. (Zjavenie 7:9) Takto očistený ostatok i jeho spoločníci boli požehnaní — Jehova ich vzal do svojej ochrannej starostlivosti. Nezabraňuje nejakým zázračným spôsobom horúčave prenasledovania ani búrkam odporu, ktoré na nich doliehajú. Ale ich chráni, akoby nad nimi postavil ‚stan pre tieň a úkryt pred lejakom‘. Ako?

24. Z čoho je zjavné, že Jehova požehnáva svoj ľud ako organizáciu?

²⁴ Uvažuj: Niektoré z najmocnejších vlád v dejinách zakázali kazateľské dielo Jehovových svedkov alebo sa pokúšali Jehovových svedkov úplne vyhladiť. No svedkovia zostali pevní a pokračovali v kázaní bez prestania! Prečo neboli mocné národy schopné zastaviť činnosť tejto relatívne malej a zdanlivo bezbrannej skupiny ľudí? Pretože Jehova postavil nad svojimi čistými služobníkmi ochranný „stan“, ktorý žiaden človek nemôže strhnúť!

25. Čo to pre nás ako jednotlivcov znamená, že Jehova je naším Ochrancom?

²⁵ Ako je to však s nami ako jednotlivcami? To, že Jehova je naším Ochrancom, neznamená, že máme v tomto systéme vecí bezproblémový život. Mnohí verní kresťania sa stretávajú s vážnymi ťažkosťami, ako je chudoba, prírodné katastrofy, vojny, choroby i smrť. Keď sme v takých tiesnivých situáciách, nikdy nezabudnime, že je s nami náš Boh. Duchovne nás chráni a poskytuje nám to, čo potrebujeme — dokonca „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“ —, aby sme mohli v týchto skúškach verne vytrvať. (2. Korinťanom 4:7) Sme pri ňom v bezpečí, a preto sa nemusíme báť. Veď pokiaľ sa zo všetkých síl snažíme zostať v jeho očiach svätí, nič ‚nás nemôže oddeliť od Božej lásky‘. — Rimanom 8:38, 39.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

 [Obrázok na strane 63]

Na Judsko prichádza búrka božského súdu