Devätnásta kapitola

Jehova pokoruje pýchu Týru

Izaiáš 23:1–18

1, 2. a) Akým mestom bol staroveký Týrus? b) Čo prorokoval Izaiáš o Týre?

 BOL „dokonalý v kráse“ a mal hojnosť „bohatstva každého druhu“. (Ezechiel 27:4, 12, An American Translation) Jeho veľká námorná flotila sa plavila po mori na vzdialené miesta. Stal sa „v srdci otvoreného mora veľmi slávnym“ a ‚svojimi hodnotnými vecami‘ „obohacoval kráľov zeme“. (Ezechiel 27:25, 33) Také bolo v siedmom storočí pred n. l. postavenie Týru — fenického mesta na východnom konci Stredozemného mora.

² No Týrus čakalo v blízkej budúcnosti zničenie. Približne 100 rokov pred týmto Ezechielovým opisom prorok Izaiáš predpovedal zánik tejto fenickej pevnosti a smútok tých, ktorí sa naň spoliehali. Izaiáš tiež prorokoval, že po istom čase Boh obráti svoju pozornosť na toto mesto a umožní mu, aby opäť prosperovalo. Ako sa prorokove slová splnili? A čo sa môžeme naučiť z toho všetkého, čo sa stalo Týru? Keď jasne pochopíme, čo ho postihlo a prečo sa to stalo, posilní to našu vieru v Jehovu a v jeho sľuby.

„Kvíľte, lode z Taršíša“!

3, 4. a) Kde sa nachádzal Taršíš a aký bol vzťah medzi Týrom a Taršíšom? b) Prečo budú mať námorníci obchodujúci s Taršíšom dôvod ‚kvíliť‘?

³ Po nadpise „Vyhlásenie o Týre“ Izaiáš vyhlasuje: „Kvíľte,  lode z Taršíša, veď bol vyplienený a nie je prístavom a nie je miestom, kam sa vchádza.“ ​(Izaiáš 23:1a) Predpokladá sa, že Taršíš bol súčasťou Španielska a nachádzal sa ďaleko od Týru ležiaceho vo východnej časti Stredomoria. * No Feničania boli skúsenými námorníkmi a mali veľké lode vybavené na plavbu po mori. Niektorí historici sa domnievajú, že Feničania si ako prví všimli spojitosť medzi mesiacom a striedaním prílivu a odlivu a začali pri navigácii využívať astronómiu. Preto veľká vzdialenosť z Týru do Taršíša nebola pre nich prekážkou.

⁴ V Izaiášových dňoch je vzdialený Taršíš odbytiskom Týru a v istom období dejín možno aj hlavným zdrojom jeho bohatstva. Španielsko má bane bohaté na striebro, železo, cín a iné kovy. (Porovnaj Jeremiáša 10:9; Ezechiela 27:12.) „Taršíšske lode“, pravdepodobne lode z Týru obchodujúce s Taršíšom, budú mať oprávnený dôvod ‚kvíliť‘, nariekať nad zničením svojho domovského prístavu.

5. Kde sa námorníci prichádzajúci z Taršíša dozvedia o páde Týru?

⁵ Ako sa námorníci plaviaci sa po mori dozvedia o skaze Týru? Izaiáš odpovedá: „Bolo im to zjavené z krajiny Kittim.“ ​(Izaiáš 23:1b) ‚Krajina Kittim‘ sa pravdepodobne vzťahuje na ostrov Cyprus ležiaci asi 100 kilometrov na západ od fenického pobrežia. Pre lode smerujúce z Taršíša na východ je to posledná zastávka pred príchodom do Týru. Preto námorníci dostanú správu o porážke svojho milovaného domovského prístavu, keď sa zastavia na Cypre. Aká je to pre nich šokujúca správa! Budú ‚kvíliť‘ od žiaľu a zdesenia.

6. Opíš vzťah medzi Týrom a Sidonom.

 ⁶ Zdesení budú aj ľudia na fenickom pobreží. Prorok hovorí: „Mlčte, obyvatelia pobrežia. Sidonskí kupci, tí, čo sa plavia po mori — ťa naplnili. A na mnohých vodách bolo semeno Šichora, nílska žatva, jej výnos; a stalo sa to ziskom národov.“ ​(Izaiáš 23:2, 3) „Obyvatelia pobrežia“ — susedia Týru — budú mlčať v ohromení nad katastrofálnym pádom Týru. Kto sú „sidonskí kupci“, ktorí „naplnili“ týchto obyvateľov, teda ktorí ich obohatili? Týrus bol pôvodne kolóniou prístavného mesta Sidon vzdialeného len 35 kilometrov smerom na sever. Sidon sa na svojich minciach nazýva matkou Týru. Hoci Týrus v bohatstve zatienil Sidon, stále bol „dcérou Sidonu“ a jeho obyvatelia sa stále nazývali Sidončania. (Izaiáš 23:12) Preto vyjadrenie „sidonskí kupci“ sa pravdepodobne vzťahuje na obyvateľov Týru zaoberajúcich sa obchodovaním.

7. Ako sidonskí obchodníci rozširovali bohatstvo?

⁷ Bohatí sidonskí obchodníci sa pri svojom obchodovaní plavia po Stredozemnom mori. Rozvážajú na mnohé miesta semeno, čiže obilie, zo Šichora, najvýchodnejšieho ramena rieky Níl v oblasti jeho delty v Egypte. (Porovnaj Jeremiáša 2:18.) „Nílska žatva“ zahŕňa aj ďalšie produkty z Egypta. Obchodovanie a výmenný obchod s takýmto tovarom prináša vysoký zisk tak týmto obchodníkom cestujúcim po mori, ako aj národom, s ktorými obchodujú. Sidonskí obchodníci napĺňajú Týrus ziskom. Skutočne budú smútiť nad jeho spustošením!

8. Ako zapôsobí zničenie Týru na Sidon?

⁸ Izaiáš ďalej oslovuje Sidon slovami: „Hanbi sa, ó, Sidon, lebo more, ó, ty morská pevnosť, povedalo: ‚Nemalo som pôrodné bolesti a nerodilo som, ani som neodchovalo mladých mužov, nevychovalo panny.‘“ ​(Izaiáš 23:4)  Po zničení Týru bude pás pobrežia, kde kedysi stálo toto mesto, vyzerať ako neúrodné a spustošené miesto. More bude akoby kričať od úzkosti — ako matka, ktorá stratila svoje deti a je z toho taká rozrušená, že teraz popiera, že ich kedysi vôbec mala. Sidon sa bude hanbiť za to, čo sa stalo jeho dcére.

9. Po akých iných udalostiach nastalo zdesenie porovnateľné so zármutkom, ktorý nastane po páde Týru?

⁹ Áno, správa o zničení Týru vyvolá všeobecný zármutok. Izaiáš hovorí: „Ako pri správe o Egypte, podobne budú ľudia v krutých bolestiach pri správe o Týre.“ ​(Izaiáš 23:5) Bolesť trúchliacich bude porovnateľná s bolesťou, ktorú vyvolala správa o Egypte. Akú správu tu má prorok na mysli? Možno splnenie jeho skoršieho ‚vyhlásenia proti Egyptu‘. * (Izaiáš 19:1–25) Alebo tým prorok možno myslí správu o zničení faraónovej armády za dní Mojžiša, ktorá vyvolala všeobecné zdesenie. (2. Mojžišova 15:4, 5, 14–16; Jozua 2:9–11) V každom prípade tí, ktorí sa dopočujú správu o zničení Týru, budú v krutých bolestiach. Sú vyzývaní, aby utiekli hľadať útočisko do vzdialeného Taršíša, a dostávajú príkaz, aby hlasne vyjadrovali svoj žiaľ: „Preplavte sa do Taršíša; kvíľte, obyvatelia pobrežia.“ — Izaiáš 23:6.

Mesto, ktoré jasalo „od svojich raných čias“

10–12. Opíš bohatstvo, starobylosť a vplyv Týru.

¹⁰ Týrus je staroveké mesto, čo nám Izaiáš pripomína otázkou: „Je toto vaše mesto, ktoré jasalo od dávnych dní, od svojich raných čias?“ ​(Izaiáš 23:7a) História prosperujúceho Týru siaha prinajmenšom do čias Jozuu. (Jozua 19:29) Týrus sa v priebehu rokov preslávil ako výrobca kovových predmetov, výrobkov zo skla a purpurového  farbiva. Rúcha z týrskeho purpuru sa predávajú za najvyššie ceny a týrske drahé látky sú vyhľadávaným tovarom urodzených. (Porovnaj Ezechiela 27:7, 24.) Týrus je obchodným strediskom aj pre karavány cestujúce po pevnine a je tiež dôležitým skladiskom importovaného a exportovaného tovaru.

¹¹ Navyše mesto je po vojenskej stránke silné. L. Sprague de Camp píše: „Hoci Feničania neboli zvlášť vojensky zameraní — boli to obchodníci, nie vojaci —, bránili svoje mestá s fanatickou odvahou a nezlomnosťou. Tieto vlastnosti, ako aj týrska námorná sila umožňovali Týrčanom čeliť asýrskemu vojsku, najmocnejšiemu vojsku tých čias.“

¹² Týrus má v oblasti Stredomoria naozaj vplyv. „Jeho nohy ho nosievali ďaleko, aby bývalo ako cudzí usadlík.“ ​(Izaiáš 23:7b) Feničania cestujú na vzdialené miesta, zakladajú obchodné strediská a prístavy, v ktorých si dopĺňajú zásoby a ktoré v niektorých prípadoch prerastajú do ich kolónií. Napríklad Kartágo ležiace na severnom pobreží Afriky je kolóniou Týru. Časom Kartágo prevýši Týrus a bude súperiť s Rímom o vplyv v oblasti Stredomoria.

Jeho pýcha bude znesvätená

13. Prečo je položená otázka, kto sa opovažuje vyhlasovať súd proti Týru?

¹³ Vzhľadom na starobylosť a bohatstvo Týru je vhodná nasledujúca otázka: „Ktože dal túto radu proti Týru, darcovi korún, ktorého kupci boli kniežatá, ktorého obchodníci boli ctihodní zeme?“ ​(Izaiáš 23:8) Kto sa opovažuje hovoriť proti mestu, ktoré vo svojich kolóniách aj inde dosadzuje mocných do postavení s veľkou právomocou  — čím sa stáva ‚darcom korún‘? Kto sa opovažuje hovoriť proti metropole, ktorej kupci sú kniežatami a obchodníci sú ctihodnými mužmi? Maurice Chehab, bývalý riaditeľ sekcie starožitností v Národnom múzeu v Bejrúte (Libanon), povedal: „V deviatom až šiestom storočí pred n. l. Týrus nadobudol také významné postavenie, aké Londýn dosiahol začiatkom dvadsiateho storočia.“ Teda kto sa opovažuje hovoriť proti tomuto mestu?

14. Kto vynáša súd nad Týrom a prečo?

¹⁴ Inšpirovaná odpoveď vyvolá v Týre zdesenie. Izaiáš hovorí: „Tú radu dal Jehova vojsk, aby znesvätil pýchu všetkej krásy, aby s opovrhnutím zaobchádzali so všetkými ctihodnými zeme.“ ​(Izaiáš 23:9) Prečo Jehova vynáša súd nad týmto bohatým starovekým mestom? Je to vari preto, lebo jeho obyvatelia sú ctiteľmi falošného boha Baala? Alebo je to pre spojitosť Týru s Jezábel — dcérou Etbála, kráľa Sidonu, a teda aj Týru —, ktorá sa vydala za izraelského kráľa Achaba a povraždila Jehovových prorokov? (1. Kráľov 16:29, 31; 18:4, 13, 19) Odpoveď na obe tieto otázky je „nie“. Týrus je odsúdený za svoju opovážlivú pýchu — stučnel na úkor iných národov vrátane Izraelitov. Týru a iným mestám v deviatom storočí pred n. l. Jehova prostredníctvom proroka Joela povedal: „Judských synov a jeruzalemských synov ste predávali synom Grékov, aby ste ich odstránili ďaleko z ich územia.“ ​(Joel 3:6) Môže Boh prehliadnuť, že Týrus zaobchádza s jeho zmluvným ľudom len ako s tovarom na obchodovanie?

15. Aká bude reakcia Týru, keď Nabuchodonozor dobyje Jeruzalem?

¹⁵ Týrus sa ani po uplynutí storočia nezmení. Keď vojsko babylonského kráľa Nabuchodonozora bude v roku 607 pred n. l. ničiť Jeruzalem, Týrus bude jasať: „Haha,  [Jeruzalem] je rozbitý, tie dvere národov! Istotne bude smerovať ku mne. Budem naplnený — on bol spustošený.“ ​(Ezechiel 26:2) Týrus sa bude tešiť a bude očakávať, že zničenie Jeruzalema mu prinesie úžitok. Keďže hlavné mesto Judska už nebude jeho konkurentom, očakáva vyšší obrat. Jehova bude s opovrhnutím zaobchádzať s tými, ktorí sa sami vyhlasujú za ‚ctihodných‘, ktorí sa pyšne stavajú na stranu nepriateľov Božieho ľudu.

16, 17. Čo sa stane s obyvateľmi Týru, keď ich mesto padne? (Pozri poznámku pod čiarou.)

¹⁶ Izaiáš pokračuje v Jehovovom odsúdení Týru: „Prejdi svojou krajinou ako rieka Níl, dcéra Taršíša. Už niet nijakej lodenice. Vystrel ruku nad more; spôsobil, že sa znepokojili kráľovstvá. Sám Jehova dal príkaz proti Fenícii, aby boli zničené jej pevnosti. A hovorí: ‚Už nikdy nebudeš jasať, ó, utláčaná, panenská dcéra Sidonu. Vstaň, preplav sa až do Kittimu. Ani tam nebudeš mať pokoj.‘“ — Izaiáš 23:10–12.

¹⁷ Prečo je Týrus nazvaný „dcéra Taršíša“? Možno preto, lebo po porážke Týru sa Taršíš stane vplyvnejším ako Týrus. * Obyvatelia spustošeného Týru budú rozptýlení, ako keď sa rieka pri záplave prevalí cez svoje brehy a zaplaví všetky okolité nížiny. Izaiášovo posolstvo ‚dcére Taršíša‘ len podčiarkuje vážnosť toho, čo sa stane Týru. Sám Jehova vystiera ruku a vydáva príkaz. Nikto to nemôže zmeniť.

18. Prečo je Týrus nazvaný „panenská dcéra Sidonu“ a ako sa jeho situácia zmení?

 ¹⁸ Izaiáš hovorí o Týre aj ako o ‚panenskej dcére Sidonu‘, čím naznačuje, že dovtedy sa ho ešte nezmocnili ani ho nevyplienili cudzí dobyvatelia, takže sa stále teší zo slobodného stavu. (Porovnaj 2. Kráľov 19:21; Izaiáša 47:1; Jeremiáša 46:11.) No teraz bude vyhladený a niektorí z jeho obyvateľov sa preplavia ako utečenci do fenickej kolónie Kittim. Keďže však stratili svoju ekonomickú moc, nenájdu tam pokoj.

Chaldejci ho vyplienia

19, 20. Kto má podľa proroctva dobyť Týrus a ako sa toto proroctvo spĺňa?

¹⁹ Ktorá politická mocnosť vykoná Jehovov súd nad Týrom? Izaiáš oznamuje: „Hľa, krajina Chaldejcov! Toto je ten ľud — Asýria ním nebola — založili ju pre tých, čo odchádzajú púšťou. Vztýčili svoje obliehacie veže; obnažili jej obytné veže; niekto urobil z nej rozpadávajúcu sa zrúcaninu. Kvíľte, taršíšske lode, veď vaša pevnosť je vyplienená.“ ​(Izaiáš 23:13, 14) Týrus dobyjú Chaldejci — nie Asýrčania. Postavia obliehacie veže, obydlia Týru zrovnajú so zemou a urobia z pevnosti taršíšskych lodí rozpadávajúcu sa hromadu trosiek.

²⁰ Krátko po páde Jeruzalema sa Týrus presne podľa proroctva začína búriť proti Babylonu a Nabuchodonozor obkľučuje toto mesto. Týrus sa spolieha na to, že je nedobytný, a preto odporuje. Hlavy babylonských vojakov počas obliehania ‚oplešivejú‘ od neustáleho odierania sa o helmy a ich plecia budú „odrené dohola“ od nosenia materiálu na stavbu obliehacích konštrukcií. (Ezechiel 29:18) Toto obliehanie vyjde Nabuchodonozora draho. Zničí síce pevninskú časť mesta Týrus, no korisť  mu unikne. Väčšina pokladov Týru bude premiestnená na malý ostrov asi 800 metrov od pobrežia. Chaldejský kráľ nemá námornú flotilu, a tak nebude schopný dobyť tento ostrov. Po 13 rokoch obliehania Týrus kapituluje, no prežije a uvidí splnenie ďalších proroctiev.

‚Vráti sa k svojej mzde‘

21. Ako sa na Týrus „zabudne“ a na ako dlho?

²¹ Izaiáš ďalej prorokuje: „V ten deň sa stane, že na Týrus sa sedemdesiat rokov zabudne, takisto ako na dni jedného kráľa.“ ​(Izaiáš 23:15a) Po zničení pevninskej časti mesta Babylončanmi sa na ostrovné mesto Týrus „zabudne“. Presne podľa proroctva počas trvania „jedného kráľa“ — Babylonskej ríše — ostrovné mesto Týrus nie je významnou finančnou mocnosťou. Jehova prostredníctvom Jeremiáša zahŕňa Týrus medzi národy, ktoré sú vyčlenené, aby pili víno Jeho hnevu. Hovorí: „Tieto národy budú musieť slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov.“ ​(Jeremiáš 25:8–17, 22, 27) Pravda, ostrovné mesto Týrus nie je podriadené Babylonu celých 70 rokov, pretože Babylonská ríša je v roku 539 pred n. l. porazená. Sedemdesiat rokov zjavne predstavuje obdobie najväčšej nadvlády Babylona — keď sa babylonská kráľovská dynastia pýši, že svoj trón vyzdvihla nad „Božie hviezdy“. (Izaiáš 14:13) Rôzne národy sa pod túto nadvládu dostávajú v rôznom čase. No na konci 70 rokov sa táto nadvláda rozpadne. Čo sa potom stane s Týrom?

22, 23. Čo sa stane s Týrom, keď sa dostane spod babylonskej nadvlády?

²² Izaiáš pokračuje: „Na konci sedemdesiatich rokov stane sa Týru ako v piesni prostitútky: ‚Vezmi harfu, obíď mesto, zabudnutá prostitútka. Hraj, ako najlepšie vieš, na strunách; rozmnož svoje piesne, nech sa rozpomenú na  teba.‘ A na konci sedemdesiatich rokov sa stane, že Jehova obráti svoju pozornosť na Týrus a ten sa vráti k svojej mzde a bude sa dopúšťať prostitúcie so všetkými kráľovstvami zeme na zemskom povrchu.“ — Izaiáš 23:15b–17.

²³ Po páde Babylona v roku 539 pred n. l. sa Fenícia stáva satrapiou Médo-perzskej ríše. Perzský monarcha Cýrus Veľký je tolerantným panovníkom. Pod touto novou vládou sa Týrus opäť vracia k svojej predchádzajúcej činnosti a pokúša sa znovu získať uznanie ako svetové obchodné centrum — ako keď sa prostitútka, na ktorú sa zabudlo a ktorá stratila svoju klientelu, snaží privábiť nových klientov tým, že chodí po meste, hrá na harfe a spieva svoje piesne. Bude Týrus úspešný? Áno, Jehova mu dá úspech. Časom toto ostrovné mesto dosiahne takú prosperitu, že koncom šiesteho storočia pred n. l. bude môcť prorok Zechariáš povedať: „Týrus si potom postavil násyp a nakopil striebra ako prachu a zlata ako pouličného blata.“ — Zechariáš 9:3.

‚Jeho zárobok sa stane niečím svätým‘

24, 25. a) Ako sa zárobok Týru stáva niečím svätým Jehovovi? b) K vysloveniu akého proroctva o Týre inšpiruje Jehova napriek tomu, že toto mesto pomáhalo Božiemu ľudu?

²⁴ Aké udivujúce sú nasledujúce prorocké slová! „Jeho zárobok a jeho mzda sa stane niečím svätým pre Jehovu. Nebude to zhromažďované ani ukladané, lebo jeho mzda bude pre tých, ktorí bývajú pred Jehovom, aby jedli do sýtosti a nádherne sa prikrývali.“ ​(Izaiáš 23:18) Ako sa zárobok Týru stáva niečím svätým? Jehova riadi záležitosti tak, aby bol tento zárobok použitý podľa jeho vôle — aby jeho ľud jedol do sýtosti a mal sa čím prikryť. To sa spĺňa po návrate Izraelitov z babylonského vyhnanstva. Týrsky ľud im pomáha tým, že ich zásobuje cédrovými trámami  na znovuvýstavbu chrámu. Začína tiež s mestom Jeruzalem opäť obchodovať. — Ezdráš 3:7; Nehemiáš 13:16.

²⁵ Napriek tomu Jehova inšpiruje k vysloveniu ďalšieho vyhlásenia proti Týru. Zechariáš o tomto teraz opäť bohatom ostrovnom meste prorokuje: „Hľa, Jehova ho zbaví vlastníctva a jeho vojenskú silu určite zrazí do mora; a sám bude pohltený v ohni.“ ​(Zechariáš 9:4) To sa spĺňa v júli roku 332 pred n. l., keď túto pyšnú vládkyňu mora zničí Alexander Veľký.

Vyvaruj sa hmotárstva a pýchy

26. Prečo Boh odsúdil Týrus?

²⁶ Jehova odsúdil Týrus za jeho pýchu, vlastnosť, ktorá je Jehovovi odporná. „Povýšené oči“ sú uvedené ako prvá zo siedmich vecí, ktoré Jehova nenávidí. (Príslovia 6:16–19) Pavol spája pýchu so Satanom Diablom a Ezechielov opis pyšného Týru obsahuje časti, ktoré sú opisom samotného Satana. (Ezechiel 28:13–15; 1. Timotejovi 3:6) Prečo bol Týrus pyšný? Ezechiel Týru hovorí: „Tvoje srdce začalo byť pre tvoj majetok povýšenecké.“ ​(Ezechiel 28:5) Mesto bolo oddané obchodu a hromadeniu peňazí. Pre úspech v tejto oblasti sa Týrus stal neúnosne povýšeneckým. Jehova prostredníctvom Ezechiela „týrskemu vodcovi“ povedal: „Tvoje srdce [sa] stalo povýšenecké a stále hovoríš: ‚Som boh. Posadil som sa na sedadlo boha.‘“ — Ezechiel 28:2.

27, 28. Do akého osídla môžu ľudia padnúť a ako to Ježiš znázornil?

²⁷ Národy teda môžu podľahnúť pýche a nadobudnúť nesprávny pohľad na bohatstvo — a rovnako je to aj s jednotlivcami. Ježiš rozprával podobenstvo, ktoré ukazuje, aké zákerné môže byť toto osídlo. Hovoril o bohatom mužovi, ktorého polia veľmi dobre zarodili. Potešený muž plánoval, že si postaví väčšie sýpky na uskladnenie  úrody, a celý šťastný očakával dlhý pohodlný život. Ale nestalo sa tak. Boh mu povedal: „Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?“ Áno, tento muž zomrel a zo svojho bohatstva nemal žiaden úžitok. — Lukáš 12:16–20.

²⁸ Ježiš toto podobenstvo uzavrel slovami: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ ​(Lukáš 12:21) Byť bohatý samo osebe nie je zlé ani nie je hriech mať dobrú úrodu. Chyba tohto muža spočívala v tom, že to urobil hlavnou vecou vo svojom živote. Plne sa spoliehal na svoje bohatstvo. Keď premýšľal o budúcnosti, nebral do úvahy Jehovu Boha.

29, 30. Ako nás Jakub vystríhal, aby sme sa nespoliehali sami na seba?

 ²⁹ Jakub mocne zdôraznil rovnakú myšlienku. Povedal: „Čo vy, ktorí hovoríte: ‚Dnes alebo zajtra pocestujeme do toho mesta a strávime tam rok a budeme sa zaoberať obchodom a zarobíme,‘ zatiaľ čo neviete, aký bude váš život zajtra. Lebo ste para, ktorá sa na chvíľku zjavuje a potom mizne. Namiesto toho by ste mali povedať: ‚Ak bude Jehova chcieť, budeme žiť a urobíme to alebo ono.‘“ ​(Jakub 4:13–15) Potom Jakub poukázal na vzťah medzi bohatstvom a pýchou, keď pokračoval slovami: „Pýšite [sa] svojím sebaistým vystatovaním. Každá taká pýcha je zlá.“ — Jakub 4:16.

³⁰ Opäť, venovať sa podnikaniu nie je hriech. Hriechom je pýcha, povýšenosť, dôvera v samého seba, ku ktorej môže získavanie bohatstva viesť. V starovekom prísloví sa múdro hovorí: „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo.“ Chudoba môže veľmi strpčovať život. No bohatstvo môže priviesť človeka k tomu, že ‚zaprie Boha a povie: „Kto je Jehova?“‘ — Príslovia 30:8, 9.

31. Aké otázky by si mal kresťan položiť?

³¹ Žijeme vo svete, v ktorom sa mnohí stali obeťou chamtivosti a sebectva. Pretože vládne obchodný duch, veľký dôraz sa kladie na bohatstvo. Kresťan preto urobí dobre, ak sa preskúma a uistí sa, či neupadá do rovnakého osídla, do akého sa chytilo obchodné mesto Týrus. Venuje toľko času a energie hmotným záujmom, že je v skutočnosti otrokom bohatstva? (Matúš 6:24) Závidí tým, ktorí azda vlastnia viac alebo majú lepšie veci ako on? (Galaťanom 5:26) Ak je zhodou okolností bohatý, pyšne si myslí, že si zaslúži viac pozornosti alebo výsad než iní? (Porovnaj Jakuba 2:1–9.) Ak nie je bohatý, je ‚rozhodnutý zbohatnúť‘ za každú cenu? (1. Timotejovi  6:9) Je taký zamestnaný obchodnými záležitosťami, že na službu Bohu mu zostáva v živote len veľmi málo času? (2. Timotejovi 2:4) Je taký pohrúžený do snáh získať bohatstvo, že pri svojich obchodných praktikách prehliada kresťanské zásady? — 1. Timotejovi 6:10.

32. Akú výstrahu dal Ján a ako ju môžeme uplatniť?

³² Bez ohľadu na našu ekonomickú situáciu Kráľovstvo by malo byť v našom živote vždy na prvom mieste. Je životne dôležité nikdy nestratiť zo zreteľa slová apoštola Jána: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky.“ ​(1. Jána 2:15) Je pravda, že musíme využívať ekonomické opatrenia sveta, aby sme prežili. (2. Tesaloničanom 3:10) Preto ‚užívame svet‘ — ale neužívame ho „naplno“. (1. Korinťanom 7:31) Ak príliš milujeme hmotné veci — veci vo svete —, nemilujeme už Jehovu. Hnať sa za ‚žiadosťou tela a žiadosťou očí a honosným vystavovaním prostriedkov na živobytie‘ je nezlučiteľné s konaním Božej vôle. * A len konanie Božej vôle vedie k večnému životu. — 1. Jána 2:16, 17.

33. Ako sa môžu kresťania vyhnúť osídlu, do akého sa chytil Týrus?

³³ Týrus sa chytil do osídla tým, že začal klásť získavanie materiálnych vecí pred všetko ostatné. Bol v hmotnom ohľade úspešný, stal sa veľmi pyšným a bol za svoju pýchu potrestaný. Jeho príklad je dnes varovaním tak pre národy, ako aj pre jednotlivcov. O koľko lepšie je riadiť sa nabádaním apoštola Pavla! Pavol kresťanom hovoril, „aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. — 1. Timotejovi 6:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Mapa na strane 256]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

EURÓPA

ŠPANIELSKO (Možná poloha TARŠÍŠA)

STREDOZEMNÉ MORE

SARDÍNIA

CYPRUS

ÁZIA

SIDON

TÝRUS

AFRIKA

EGYPT

 [Obrázok na strane 250]

Týrus bude podrobený Babylonom, nie Asýriou

[Obrázok na strane 256]

Minca zobrazujúca Melkarta, hlavné božstvo Týru

[Obrázok na strane 256]

Model fenickej lode