Dvadsiata prvá kapitola

Jehovova ruka je vyvýšená

Izaiáš 25:1–27:13

1. Prečo si Izaiáš cení Jehovu?

 IZAIÁŠ má hlbokú lásku k Jehovovi a s potešením ho chváli. Volá: „Ó, Jehova, ty si môj Boh, teba vyvyšujem, tvoje meno chválim.“ Čo pomáha prorokovi, aby si tak vysoko cenil svojho Stvoriteľa? Významným faktorom je v tom jeho poznanie Jehovu a jeho činnosti. Izaiášove nasledujúce slová odhaľujú takéto poznanie: „Lebo si urobil obdivuhodné veci, rady od raných čias, vo vernosti, v dôveryhodnosti.“ ​(Izaiáš 25:1) Tak ako Jozua v minulosti, aj Izaiáš vie, že Jehova je verný a dôveryhodný a že všetky jeho „rady“ — veci, ktoré si predsavzal — sa splnia. — Jozua 23:14.

2. Akú Jehovovu radu teraz Izaiáš ohlasuje a zrejme proti komu je táto rada zameraná?

² K Jehovovým radám patria aj jeho sudcovské vyhlásenia proti nepriateľom Izraela. Izaiáš teraz ohlasuje jednu z nich: „Urobil [si] z mesta hromadu kamenia, z opevneného mesta rozpadávajúcu sa zrúcaninu, z obytnej veže cudzích to, aby nebola mestom, a to nebude znovu vystavané až na neurčitý čas.“ ​(Izaiáš 25:2) Čo je týmto nemenovaným mestom? Izaiáš sa možno zmieňuje o moábskom Áre — Moáb bol dlho nepriateľom Božieho ľudu. * Alebo sa možno zmieňuje o inom, silnejšom meste — Babylone. — Izaiáš 15:1; Sofoniáš 2:8, 9.

3. Ako budú nepriatelia oslavovať Jehovu?

 ³ Ako budú reagovať Jehovovi nepriatelia, keď sa jeho rada proti ich silnému mestu uskutoční? „Budú [ťa] oslavovať tí, čo sú silným ľudom; mesto tyranských národov, oni sa ťa budú báť.“ ​(Izaiáš 25:3) Je pochopiteľné, že Boží nepriatelia sa budú báť všemohúceho Boha. Ako ho však budú oslavovať? Opustia svojich falošných bohov a prijmú čisté uctievanie? To sotva! Skôr tak ako faraón a Nabuchodonozor budú oslavovať Jehovu tým, že budú nútení uznať jeho jednoznačnú nadradenosť. — 2. Mojžišova 10:16, 17; 12:30–33; Daniel 4:37.

4. Aké „mesto tyranských národov“ existuje dnes a ako je aj ono nútené oslavovať Jehovu?

⁴ Dnešným ‚mestom tyranských národov‘ je „veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme“ — „Veľký Babylon“, svetová ríša falošného náboženstva. (Zjavenie 17:5, 18) Hlavnou časťou tejto ríše je takzvané kresťanstvo. Ako náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva oslavujú Jehovu? Tým, že s horkosťou uznávajú, že Jehova vykonal pre svojich svedkov obdivuhodné veci. Najmä v roku 1919 sa títo vodcovia „zdesili a vzdali slávu nebeskému Bohu“, keď Jehova pomohol svojim služobníkom prepusteným z duchovného zajatia vo Veľkom Babylone opäť pokračovať v dynamickej činnosti. — Zjavenie 11:13. *

5. Ako Jehova chráni tých, ktorí majú v neho úplnú dôveru?

⁵ Hoci Jehova vo svojich nepriateľoch vzbudzuje strach, pre miernych a pokorných, ktorí mu chcú slúžiť, je útočiskom. Aj keby sa náboženskí a politickí tyrani zo všetkých síl snažili zlomiť vieru pravých ctiteľov, nepodarí sa im to, lebo praví ctitelia majú úplnú dôveru v Jehovu. Jehova napokon ľahko umlčí svojich odporcov, akoby zakryl  spaľujúce slnko na púšti oblakom alebo zoslabil silu búrky postavením múru. — Čítaj Izaiáša 25:4, 5, „Roháčkov preklad“.

‚Hostina pre všetky národy‘

6, 7. a) Akú hostinu usporadúva Jehova a pre koho? b) Čo predobrazuje hostina, o ktorej prorokoval Izaiáš?

⁶ Jehova ako milujúci otec nielen ochraňuje svoje deti, ale ich aj sýti, zvlášť po duchovnej stránke. V roku 1919 predložil svojmu ľudu po jeho oslobodení hostinu na oslavu víťazstva, hojnú zásobu duchovného pokrmu: „Jehova vojsk istotne urobí na tomto vrchu pre všetky národy hostinu s jedlami omastenými olejom, hostinu s [vínom držaným na usadenine], s olejom omastenými jedlami naplnenými špikom, s [precedeným vínom držaným na usadenine].“ — Izaiáš 25:6.

⁷ Táto hostina je usporiadaná na Jehovovom „vrchu“. O aký vrch ide? Je to „vrch domu Jehovovho“, ku ktorému „v konečnej časti dní“ prúdia všetky národy. Je to Jehovov ‚svätý vrch‘, na ktorom Boží verní ctitelia nijako neškodia ani nepôsobia skazu. (Izaiáš 2:2; 11:9) Na tomto vyvýšenom mieste uctievania Jehova usporadúva pre verných bohatú hostinu. A tieto duchovné dobré veci, ktorými sme teraz v takej štedrej miere zásobovaní, sú predobrazom hmotných dobrých vecí, ktoré budú ľuďom poskytnuté, keď sa Božie Kráľovstvo stane jedinou vládou nad ľudstvom. Potom už nebude existovať hlad. „Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ — Žalm 72:8, 16.

8, 9. a) Akí dvaja mocní nepriatelia ľudstva budú odstránení? Vysvetli to. b) Čo Boh urobí, aby odstránil pohanu svojho ľudu?

⁸ Tí, ktorí sa teraz zúčastňujú na duchovnej hostine poskytnutej Bohom, majú nádherné vyhliadky. Počúvaj  ďalšie Izaiášove slová. Hriech a smrť prirovnáva k ‚tkanine‘ alebo k ‚zahaleniu‘ brániacemu prístupu vzduchu, keď hovorí: „Na tomto vrchu [Jehova] istotne pohltí povrch zahalenia, ktoré zahaľuje všetky národy, a tkaninu, ktorá je utkaná nad všetkými národmi. A navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí.“ — Izaiáš 25:7, 8a.

⁹ Áno, hriechu a smrti už viac nebude! (Zjavenie 21:3, 4) Navyše bude odstránená aj lživá pohana, ktorú Jehovovi služobníci tisícročia znášajú. „Z celej zeme odstráni pohanu svojho ľudu, lebo to povedal sám Jehova.“ ​(Izaiáš 25:8b) Ako sa to uskutoční? Jehova odstráni zdroj tejto pohany, Satana a jeho semeno. (Zjavenie 20:1–3) Nie div, že Boží ľud bude podnietený zvolať: „Hľa, toto je náš Boh. Dúfali sme v neho, zachráni nás. Toto je Jehova. Dúfali sme v neho. Tešme sa a radujme sa zo záchrany od neho.“ — Izaiáš 25:9.

Povýšení sú ponížení

10, 11. Aké drsné zaobchádzanie vyhradzuje Jehova pre Moáb?

¹⁰ Jehova zachraňuje tých zo svojho ľudu, ktorí prejavujú pokoru. No národ susediaci s Izraelom, Moáb, je pyšný a Jehovovi je pýcha odporná. (Príslovia 16:18) Moáb má byť preto pokorený. „Jehovova ruka spočinie na tomto vrchu a Moáb bude zašliapnutý na svojom mieste, ako keď sa zašliapne kopa slamy do hnojiska. A roztiahne uprostred neho ruky, tak ako ich rozpína plavec, keď pláva, a poníži jeho povýšenosť klamnými pohybmi svojich rúk. A opevnené mesto s tvojimi vysokými múrmi bezpečia pováľa; poníži ho, zrazí ho k zemi, do prachu.“ — Izaiáš 25:10–12.

 ¹¹ Jehovova ruka „spočinie“ na vrchu Moáb. K čomu to povedie? Povýšenecký Moáb bude zrazený a zašliapnutý akoby „do hnojiska“. Za Izaiášových dní sa slama udupávala do hromád trusu, čím sa vyrábal hnoj; Izaiáš teda predpovedá, že Moáb bude napriek svojim vysokým, zdanlivo bezpečným múrom pokorený.

12. Prečo je Jehovovo súdne vyhlásenie zamerané práve proti Moábu?

¹² Prečo Jehova vyslovuje takúto drsnú radu práve proti Moábu? Moábčania sú potomkami Lóta, Abrahámovho synovca, ctiteľa Jehovu. A tak nie sú len susedmi Božieho zmluvného národa, ale aj jeho príbuznými. Napriek tomu prijali falošných bohov a neustále prejavujú Izraelu nepriateľstvo. Zaslúžia si takýto údel. V tomto ohľade je Moáb ako dnešní nepriatelia Jehovových služobníkov — zvlášť ako takzvané kresťanstvo, ktoré tvrdí, že má korene v kresťanskom zbore prvého storočia, no ktoré je, ako sme už videli, hlavnou súčasťou Veľkého Babylona.

Pieseň záchrany

13, 14. Aké „silné mesto“ má dnes Boží ľud a kto doň môže vstúpiť?

¹³ Čo robí Boží ľud? Nadšený, že má Jehovovu priazeň a ochranu, pozdvihuje hlas v piesni. „V ten deň sa bude spievať v judskej krajine táto pieseň: ‚Máme silné mesto. On stavia záchranu ako múry a násyp. Otvorte brány, nech môže vstúpiť spravodlivý národ, ktorý zachováva verné správanie.‘“ ​(Izaiáš 26:1, 2) Hoci sa tieto slová nepochybne splnili už v staroveku, jasne sa spĺňajú aj dnes. Jehovov „spravodlivý národ“, duchovný Izrael, má silnú organizáciu podobnú mestu. Aký dôvod na radosť a spev!

¹⁴ Akí ľudia vchádzajú do tohto „mesta“? Pieseň dáva odpoveď: „Sklon mysle, ktorý je dobre podopretý, budeš [Bože] pozorne strážiť v trvalom pokoji, lebo práve tebe  sa má dôverovať. Dôverujte Jehovovi po všetky časy, veď v Jah, Jehovovi je Skala neurčitých čias.“ ​(Izaiáš 26:3, 4) „Sklon“, ktorý Jehova podporuje, je túžba poslúchať jeho spravodlivé zásady a dôverovať v neho, nie v zmietajúce sa obchodné, politické a náboženské systémy sveta. „Jah, Jehova“ je jedinou spoľahlivou bezpečnou Skalou. Tí, ktorí majú v neho úplnú dôveru, majú jeho ochranu a tešia sa z ‚trvalého pokoja‘. — Príslovia 3:5, 6; Filipanom 4:6, 7.

15. Ako bolo dnešné „vyvýšené mesto“ ponížené a ako je pošliapavané ‚nohami utrápeného‘?

¹⁵ Aký kontrast oproti tomu, čo sa stane nepriateľom Božieho ľudu! „Zvalil tých, ktorí obývajú výšinu, vyvýšené mesto. Ponižuje ich, ponižuje ich po zem; dáva im dotýkať sa prachu. Pošliape ich noha, nohy utrápeného, kroky ponížených.“ ​(Izaiáš 26:5, 6) Izaiáš sa tu opäť zmieňuje buď o ‚vyvýšenom meste‘ v Moábe, alebo možno o nejakom inom meste, napríklad o Babylone, ktorý sa určite pyšne vyvyšuje. V každom prípade Jehova spôsobuje, že karta sa obracia proti tomuto ‚vyvýšenému mestu‘ a jeho ‚ponížení a utrápení‘ po ňom šliapu. Dnes sa toto proroctvo hodí na Veľký Babylon, zvlášť na takzvané kresťanstvo. V roku 1919 bolo toto „vyvýšené mesto“ prinútené prepustiť Jehovov  ľud — čo preň znamenalo pokorujúci pád — a následne tento ľud začal pošliapavať tých, ktorí ho predtým držali v zajatí. (Zjavenie 14:8) Ako? Verejným oznamovaním Jehovovej pomsty prichádzajúcej na nich. — Zjavenie 8:7–12; 9:14–19.

Túžba po spravodlivosti a po Jehovovom „pamätnom mene“

16. Akým znamenitým príkladom oddanosti je Izaiáš?

¹⁶ Po tejto triumfálnej piesni Izaiáš vyjadruje hĺbku svojej oddanosti a hovorí, akú odmenu mu prináša služba spravodlivému Bohu. (Čítaj Izaiáša 26:7–9.) Prorok je znamenitým príkladom v tom, ako ‚dúfa v Jehovu‘ a ako vrúcne túži po Jehovovom „mene“, po jeho „pamätnom mene“. Aké je Jehovovo pamätné meno? Druhá Mojžišova 3:15 hovorí: „Jehova... je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ Izaiáš si cení Jehovovo meno a všetko, čo sa za týmto menom skrýva, vrátane Jehovových spravodlivých zásad a ciest. Tí, ktorí si rozvíjajú podobnú lásku k Jehovovi, si môžu byť istí jeho požehnaním. — Žalm 5:8; 25:4, 5; 135:13; Hozeáš 12:5.

17. Aké výsady budú odopreté zlým?

¹⁷ No nie všetci milujú Jehovu a jeho vysoké normy. (Čítaj Izaiáša 26:10.) Aj keď sú zlí pozývaní, aby sa naučili spravodlivosti a vstúpili do ‚krajiny priamosti‘, krajiny, v ktorej bývajú morálne a duchovne priami služobníci Jehovu, tvrdohlavo to odmietajú. Zlí preto ‚neuvidia Jehovovu vznešenosť‘. Nebudú sa môcť tešiť z požehnaní, ktoré bude ľudstvo zažívať, keď bude posvätené Jehovovo meno. Dokonca aj v novom svete, keď bude celá zem  ‚krajinou priamosti‘, niektorí zrejme nebudú reagovať na Jehovovu milujúcu láskavosť. Mená takých ľudí nebudú zapísané do knihy života. — Izaiáš 65:20; Zjavenie 20:12, 15.

18. V akom zmysle sú niektorí za Izaiášových dní z vlastnej vôle slepí a kedy budú prinútení ‚zbadať‘ Jehovu?

¹⁸ „Ó, Jehova, tvoja ruka sa vyvýšila, ale oni ju nevidia. Zbadajú ju a budú zahanbení horlivosťou pre tvoj ľud. Áno, oheň pre tvojich protivníkov ich strávi.“ ​(Izaiáš 26:11) Za Izaiášových dní je Jehovova ruka vyvýšená, keď Jehova chráni svoj ľud a zasahuje proti jeho nepriateľom. No väčšina si to nevšíma. Tí, ktorí sú z vlastnej vôle duchovne slepí, budú nakoniec prinútení ‚zbadať‘ Jehovu, čiže vziať ho na vedomie, keď budú strávení ohňom jeho horlivosti. (Sofoniáš 1:18) Ezechielovi Boh neskôr povedal: „Budú musieť poznať, že som Jehova.“ — Ezechiel 38:23.

„Koho Jehova miluje, toho kázni“

19, 20. Prečo a ako Jehova disciplinoval svoj ľud a kto mal z takéhoto disciplinovania úžitok?

¹⁹ Izaiáš vie, že keď sa jeho krajania tešia z pokoja a blahobytu, je to vďaka Jehovovmu požehnaniu. „Ó, Jehova, prisúdiš nám pokoj, lebo si pre nás vykonal dokonca všetky naše diela.“ ​(Izaiáš 26:12) Napriek tomu i napriek príležitosti stať sa „kráľovstvom kňazov a svätým národom“, ktorú Jehova predložil svojmu ľudu, Judsko má za sebou pestrú históriu. (2. Mojžišova 19:6) Judský ľud sa opakovane obracal k uctievaniu falošných bohov. Následkom toho bol z času na čas potrestaný. Takéto disciplinovanie je však dôkazom Jehovovej lásky, pretože „koho Jehova miluje, toho kázni“. — Hebrejom 12:6.

²⁰ Jehova často disciplinoval svoj ľud tak, že dovolil iným národom, ‚iným pánom‘, aby nad ním vládli. (Čítaj  Izaiáša 26:13.) V roku 607 pred n. l. dovolil Babylončanom, aby vzali Izraelitov do zajatia. Bolo im to na úžitok? Z utrpenia samotného človek nemá úžitok. No ak sa trpiaci poučí z toho, čo sa mu prihodilo, kajá sa a začína preukazovať Jehovovi výlučnú oddanosť, potom má z toho úžitok. (5. Mojžišova 4:25–31) Prejavia niektorí Židia zbožné pokánie? Áno! Izaiáš prorocky hovorí: „Iba skrze teba sa budeme zmieňovať o tvojom mene.“ Po návrate z vyhnanstva v roku 537 pred n. l. Židia museli byť často karhaní za iné hriechy, no už sa nikdy nevrátili k uctievaniu bohov z kameňa.

21. Čo sa stane s tými, ktorí utláčali Boží ľud?

²¹ Čo bude s tými, ktorí držali Judsko v zajatí? „Nemohúci v smrti, nevstanú. Preto si obrátil svoju pozornosť, aby si ich vyhladil a zničil každú zmienku o nich.“ ​(Izaiáš 26:14) Babylon bude za svoju krutosť voči Jehovovmu vyvolenému národu trpieť. Jehova rozvráti pyšný Babylon prostredníctvom Médov a Peržanov a oslobodí svoj ľud zo zajatia. Toto veľké mesto, Babylon, zostane nemohúce, akoby mŕtve. Napokon prestane existovať.

22. Ako bol Boží ľud v dnešnej dobe požehnaný?

²² V novodobom splnení bol ostatok prečisteného duchovného Izraela v roku 1919 oslobodený z Veľkého Babylona a znovu začal slúžiť Jehovovi. Posilnení pomazaní kresťania sa horlivo chopili kazateľského diela. (Matúš 24:14) Jehova ich za to požehnal vzrastom a pripojil k nim veľký zástup „iných oviec“, ktorý slúži spolu s nimi. (Ján 10:16) „Pridal si k národu; ó, Jehova, pridal si k národu; oslávil si sa. Doďaleka si rozšíril všetky hranice krajiny. Ó, Jehova, počas tiesne obrátili pozornosť na teba; keď dostávali tvoje ukázňovanie, vylievali šepot modlitby.“ — Izaiáš 26:15, 16.

 „Vstanú“

23. a) Akým mimoriadnym spôsobom prejavuje Jehova svoju moc v roku 537 pred n. l.? b) Akým podobným spôsobom prejavil svoju moc v roku 1919 n. l.?

²³ Izaiáš sa vracia k situácii Judska počas zajatia v Babylone. Prirovnáva národ k žene, ktorá má pôrodné bolesti, no ktorá bez pomoci nie je schopná porodiť. (Čítaj Izaiáša 26:17, 18.) Táto pomoc prichádza v roku 537 pred n. l. a Jehovov ľud sa vracia do svojej domovskej krajiny s túžbou znovu postaviť chrám a obnoviť pravé uctievanie. Národ v podstate vstáva z mŕtvych. „Tvoji mŕtvi budú žiť. Moje mŕtve telo — tí vstanú. Prebuďte sa a radostne volajte, usadlíci v prachu. Veď vaša rosa je ako rosa slezov a zem nechá tých, ktorí sú nemohúci v smrti, vypadnúť pri pôrode.“ ​(Izaiáš 26:19) Aký prejav Jehovovej moci! Navyše, akým veľkým prejavom moci bolo splnenie týchto slov v duchovnom zmysle v roku 1919! (Zjavenie 11:7–11) A ako veľmi očakávame čas, keď sa tieto slová splnia doslovne v novom svete, keď budú tí, ktorí sú nemohúci v smrti, ‚počuť Ježišov hlas a vyjdú‘ z pamätných hrobiek! — Ján 5:28, 29.

24, 25. a) Ako mohli Židia v roku 539 pred n. l. poslúchnuť Jehovov príkaz skryť sa? b) Na čo sa môžu vzťahovať ‚vnútorné miestnosti‘ v súčasnosti a aký postoj si k nim musíme pestovať?

²⁴ No ak sa majú verní tešiť z duchovných požehnaní sľúbených prostredníctvom Izaiáša, musia poslúchnuť Jehovove príkazy: „Choď, ľud môj, vstúp do svojich vnútorných miestností a zavri za sebou dvere. Skry sa iba na okamih, dokiaľ neprejde verejné odsúdenie. Lebo, hľa, Jehova vychádza zo svojho miesta, aby účtoval s previnením obyvateľov zeme proti sebe, a zem istotne odhalí svoje krvipreliatie a nebude už prikrývať svojich zabitých.“ ​(Izaiáš 26:20, 21; porovnaj Sofoniáša 1:14.) Táto pasáž sa prvý raz splnila zrejme v roku 539 pred n. l., keď Médi  a Peržania pod vedením kráľa Cýra dobyli Babylon. Podľa gréckeho historika Xenofóna Cýrus po vstupe do Babylona všetkým prikázal, aby zostali vo svojich domoch, pretože jeho jazdci mali „nariadenie zabiť všetkých, ktorých nájdu vonku“. Dnes by mohli ‚vnútorné miestnosti‘ z tohto proroctva úzko súvisieť s desaťtisícami zborov Jehovovho ľudu po celom svete. Tieto zbory budú hrať v našom živote stále kľúčovú úlohu, aj počas „veľkého súženia“. (Zjavenie 7:14) Aké je životne dôležité udržiavať si správny postoj k zboru a pravidelne sa s ním stretávať! — Hebrejom 10:24, 25.

²⁵ Čoskoro nastane koniec Satanovho sveta. Ako Jehova ochráni svoj ľud v tomto čase vzbudzujúcom bázeň, to nevieme. (Sofoniáš 2:3) No vieme, že naše prežitie bude závisieť od našej viery v Jehovu a od našej lojálnosti a poslušnosti voči nemu.

26. Kto je „Leviatan“ v Izaiášových dňoch a v našich dňoch a čo sa stane s touto „morskou obludou“?

²⁶ Izaiáš o tomto čase prorokuje: „V ten deň Jehova so svojím tvrdým a veľkým a silným mečom obráti svoju pozornosť k Leviatanovi, kĺzajúcemu sa hadovi, áno Leviatanovi, pokrivenému hadovi, a istotne zabije morskú obludu, ktorá je v mori.“ ​(Izaiáš 27:1) V prvom splnení sa „Leviatan“ vzťahuje na krajiny, do ktorých je Izrael rozptýlený, ako je Babylon, Egypt a Asýria. Tieto krajiny nebudú schopné zabrániť Jehovovmu ľudu vrátiť sa v patričnom čase do svojej domovskej krajiny. Kto je však novodobý Leviatan? Zdá sa, že je to Satan — „prahad“ — a jeho skazený systém vecí tu na zemi, ktorý používa ako nástroj na boj proti duchovnému Izraelu. (Zjavenie 12:9, 10; 13:14, 16, 17; 18:24) V roku 1919 stratil „Leviatan“ moc nad Božím ľudom a čoskoro bude aj on sám zničený, keď Jehova „istotne zabije morskú obludu“. Medzitým nič, čo sa  bude „Leviatan“ azda snažiť urobiť Božiemu ľudu, nebude mať skutočný úspech. — Izaiáš 54:17.

„Vinica penivého vína“

27, 28. a) Čím napĺňa Jehovova vinica celú zem? b) Ako Jehova chráni svoju vinicu?

²⁷ Teraz Izaiáš v ďalšej piesni krásne znázorňuje plodnosť Jehovovho oslobodeného ľudu: „V ten deň jej spievajte:  ‚Vinica penivého vína! Ja, Jehova, ju pozorne strážim. Každú chvíľu ju budem zalievať. Aby nikto proti nej neobrátil pozornosť, budem ju pozorne strážiť v noci i vo dne.‘“ ​(Izaiáš 27:2, 3) Ostatok duchovného  Izraela a jeho usilovní spoločníci naozaj naplnili celú zem duchovným výnosom. Aký dôvod na oslavu — na spev piesne! Všetka zásluha patrí Jehovovi, tomu, ktorý sa láskyplne stará o svoju vinicu. — Porovnaj Jána 15:1–8.

²⁸ Naozaj, Jehovov hnev vystriedala radosť! „Nemám nijaký zúrivý hnev. Kto mi dá tŕnisté kry a burinu v bitke? Na niečo také ja budem šliapať. Niečo také ja zároveň zapálim. Ináč, nech sa chopí mojej pevnosti, nech uzavrie so mnou pokoj; pokoj nech uzavrie so mnou.“ ​(Izaiáš 27:4, 5) Aby Jehova zaistil, že bude mať zo svojho viniča stále hojnosť „penivého vína“, pošliapava a akoby ohňom vypaľuje akýkoľvek vplyv buriny, ktorý by mohol skaziť jeho vinicu. Preto nech nikto neohrozuje blaho kresťanského zboru! Nech sa radšej všetci ‚chopia Jehovovej pevnosti‘ a usilujú sa o Jehovovu priazeň a ochranu. Takým konaním dosiahnu pokoj s Bohom — pokoj, ktorý je taký dôležitý, že Izaiáš ho spomína až dvakrát. K čomu to povedie? „V prichádzajúcich dňoch Jakob zakorení, Izrael bude kvitnúť a skutočne vypučí; a naplnia povrch úrodnej zeme výnosom.“ ​(Izaiáš 27:6) * Akým nádherným prejavom Jehovovej moci je splnenie tohto verša! Od roku 1919 pomazaní kresťania napĺňajú zem „výnosom“, výživným duchovným pokrmom. Vďaka tomu sa k nim pripájajú milióny lojálnych iných oviec, ktoré spolu s nimi „preukazujú [Bohu] dňom a nocou svätú službu“. (Zjavenie 7:15) Uprostred skazeného sveta sa s radosťou držia Božích vysokých noriem. A Jehova ich stále požehnáva vzrastom. Kiež nikdy nestratíme zo zreteľa, akou veľkou výsadou je prijímať z tohto ‚výnosu‘ a deliť sa oň s ďalšími svojím volaním na chválu!

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 285]

 Na „veľkom rohu“ je ohlasovaná sloboda

V roku 607 pred n. l. sa bolesť Judska zväčšuje, keď Jehova trestá svoj spurný národ vyhnanstvom. (Čítaj Izaiáša 27:7–11.) Previnenie národa je príliš veľké, než aby mohol národ dosiahnuť zmierenie zvieracími obeťami. Preto tak ako sú ovce či kozy rozháňané „strašným volaním“ alebo ako je lístie odnášané silným „závanom“ vetra, Jehova vyháňa Izrael z jeho domovskej krajiny. Potom aj slabé národy, symbolizované ženami, budú schopné zozbierať to, čo zostane v krajine.

No príde čas, keď Jehova oslobodí svoj ľud zo zajatia. Oslobodí ho, ako farmár oslobodzuje olivy, obrazne povedané, uväznené na stromoch. „V ten deň sa stane, že Jehova obije ovocie od tečúceho prúdu Rieky [Eufrat] po egyptské údolie bystriny a tak budete vyzbieraní jeden po druhom, ó, synovia Izraela. A stane sa v ten deň, že sa bude trúbiť na veľkom rohu a tí, ktorí hynú v asýrskej krajine, a tí, ktorí sú rozohnaní po egyptskej krajine, istotne prídu a poklonia sa Jehovovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.“ ​(Izaiáš 27:12, 13) Cýrus po svojom víťazstve v roku 539 pred n. l. vydáva výnos, ktorým oslobodzuje všetkých Židov vo svojej ríši vrátane tých, ktorí sú v Asýrii a Egypte. (Ezdráš 1:1–4) Je to, akoby sa rozzvučal ‚veľký roh‘ ohlasujúci slobodu Božieho ľudu.

 [Obrázky na strane 275]

‚Hostina s jedlami omastenými olejom‘

[Obrázok na strane 277]

Babylon je pošliapaný nohami tých, ktorí boli predtým väzňami

 [Obrázok na strane 278]

„Vstúp do svojich vnútorných miestností“