Tretia kapitola

„Napravme veci“

Izaiáš 1:10–31

1, 2. Ku komu prirovnáva Jehova vládcov a ľud Jeruzalema a Judska a prečo je to opodstatnené?

 KEĎ obyvatelia Jeruzalema počujú odsúdenie zaznamenané v Izaiášovi 1:1–9, majú zrejme sklon ospravedlňovať sa. Nepochybne by radi pyšne poukázali na všetky obete, ktoré predkladajú Jehovovi. Vo veršoch 10 až 15 však Jehova reaguje na takéto postoje odsúdením. Tieto verše sa začínajú slovami: „Počujte Jehovovo slovo, sodomskí diktátori. Nakloň ucho k zákonu nášho Boha, ľud Gomory.“ — Izaiáš 1:10.

² Sodoma a Gomora boli zničené nielen pre zvrátené sexuálne praktiky, ale aj pre zatvrdnuté srdce a povýšenecký postoj svojich obyvateľov. (1. Mojžišova 18:20, 21; 19:4, 5, 23–25; Ezechiel 16:49, 50) Izaiášovi poslucháči musia byť šokovaní, keď počujú, že sú prirovnávaní k ľudu týchto prekliatych miest. * No Jehova vidí skutočný stav svojho ľudu a Izaiáš nezjemňuje Božie posolstvo len preto, aby im ‚šteklil uši‘. — 2. Timotejovi 4:3.

3. Čo Jehova vyjadruje slovami „už mám dosť“ obetí, ktoré ľud predkladá, a prečo je to tak?

³ Všimni si, čo si Jehova myslí o formálnom uctievaní,  ktoré mu preukazuje jeho ľud. „‚Čo mi prospeje množstvo vašich obetí?‘ hovorí Jehova. ‚Už mám dosť úplných zápalných obetí baranov a tuku vykŕmených zvierat; a nenašiel som nijaké potešenie v krvi mladých býkov a baránkov a capov.‘“ ​(Izaiáš 1:11) Ľud zabudol, že Jehova nie je závislý od jeho obetí. (Žalm 50:8–13) Nepotrebuje nič, čo by mu mohli ľudia ponúknuť. Preto ak si ľud myslí, že svojimi obeťami predkladanými z polovičatého srdca prejavuje Jehovovi láskavosť, mýli sa. Jehova tu používa pôsobivý slovný obraz. Vyjadrenie „už mám dosť“ je možné preložiť aj ako „som presýtený“. Vieš, ako sa cíti niekto, kto je taký presýtený, že už len pohľad na nejaké jedlo v ňom vyvoláva odpor? Jehova sa cíti podobne, pokiaľ ide o tieto obete — pociťuje k nim úplný odpor!

4. Ako je v Izaiášovi 1:12 odhalená márnosť toho, že ľud prichádza do chrámu v Jeruzaleme?

⁴ Jehova pokračuje: „Keď stále vchádzate, aby ste videli moju tvár, kto to vyžadoval z vašej ruky, aby ste pošliapavali moje nádvoria?“ ​(Izaiáš 1:12) Nevyžaduje vari samotný Jehovov zákon, aby ľud ‚vchádzal a videl Jehovovu tvár‘, teda aby bol prítomný v jeho chráme v Jeruzaleme? (2. Mojžišova 34:23, 24) Áno, ale ľud tam prichádza len z formalizmu, praktizuje čisté uctievanie jednoducho mechanicky, bez čistých pohnútok. Pre Jehovu sú tieto početné návštevy chrámu iba ‚pošliapavaním‘ jeho nádvorí, nevedú k ničomu užitočnému, len k opotrebúvaniu dlážky.

5. Čo patrí u Židov k prejavom uctievania a prečo sa to stalo pre Jehovu „bremenom“?

⁵ Nie div, že Jehova teraz používa ešte silnejšie slová! „Prestaňte prinášať ďalšie nehodnotné obilné obete. Kadidlo — to je mi niečím odporným. Novmesiac a sabat, zvolávanie zhromaždenia — nemôžem strpieť používanie zlej moci spolu so slávnostným zhromaždením. Vaše novmesiace a vaše sviatočné obdobia nenávidí moja duša. Stali  sa mi bremenom, unavilo ma nosiť ich.“ (Izaiáš 1:13, 14) Obilné obete, kadidlo, sabaty a slávnostné zhromaždenia — to všetko je súčasťou Božieho Zákona daného Izraelu. Pokiaľ ide o „novmesiace“, Zákon jednoducho nariaďuje, aby boli zachovávané. Postupne však boli v súvislosti s ich zachovávaním vytvorené užitočné tradície. (4. Mojžišova 10:10; 28:11) K novmesiacu sa pristupuje ako k mesačnému sabatu, keď ľud nepracuje, ale sa zhromažďuje, aby bol poučovaný prorokmi a kňazmi. (2. Kráľov 4:23; Ezechiel 46:3; Ámos 8:5) Takýto spôsob zachovávania novmesiacov nie je nesprávny. Problém spočíva v tom, že ľudia to robia len pre vonkajšie zdanie. Navyše Židia sa pri formálnom zachovávaní Božieho Zákona uchyľujú k „zlej moci“, k špiritistickým praktikám. * Preto sú ich prejavy uctievania pre Jehovu „bremenom“.

6. V akom zmysle sa Jehova ‚unavil‘?

⁶ Ako sa však mohol Jehova cítiť ‚unavený‘? Veď má „hojnosť dynamickej energie... Neunavuje sa ani neustáva.“ ​(Izaiáš 40:26, 28) Jehova tu používa živý slovný obraz, aby sme mohli porozumieť jeho pocitom. Niesol si už niekedy nejaké ťažké bremeno tak dlho, že si bol taký unavený, že tvojím jediným želaním bolo zložiť ho? Tak sa Jehova cíti vzhľadom na pokrytecké prejavy uctievania svojho ľudu.

7. Prečo Jehova prestal počúvať modlitby svojho ľudu?

⁷ Jehova sa teraz zameriava na najdôvernejšie a najosobnejšie prejavy uctievania. „Keď rozprestierate dlane, skrývam pred vami oči. Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich; vaše ruky, tie sa naplnili mnohým krviprelievaním.“  (Izaiáš 1:15) Rozprestieranie dlaní, čiže vystieranie rúk s dlaňami nahor, je gestom pokornej prosby. Pre Jehovu sa stala táto póza nezmyselnou, pretože ľud má ruky plné krviprelievania. V krajine sa rozmáha násilie. Utláčanie slabých je bežným javom. Modlitby k Jehovovi a žiadosti o požehnania, ktoré vyslovujú takíto násilnícki, sebeckí ľudia, sú odporné. Nie div, že Jehova hovorí: „Nepočúvam“!

8. Akej chyby sa dnes dopúšťa takzvané kresťanstvo a ako niektorí kresťania padli do podobného osídla?

⁸ Podobne ani takzvané kresťanstvo v našich dňoch napriek neustále opakovaným márnym modlitbám a iným náboženským „skutkom“ nemá Božiu priazeň. (Matúš 7:21–23) Je životne dôležité, aby sme nepadli do rovnakého osídla. Niekedy sa môže stať, že kresťan skĺzne do vážneho hriechu a myslí si, že ak utají svoje konanie a jednoducho zvýši svoju aktivitu v kresťanskom zbore,  jeho skutky akosi vyvážia jeho hriech. Takéto formalistické skutky sa Jehovovi nepáčia. Ako ukazujú ďalšie verše Izaiáša, existuje len jeden liek na duchovnú chorobu.

Liek na duchovnú chorobu

9, 10. Nakoľko dôležitá je čistota v našom uctievaní Jehovu?

⁹ Jehova, súcitný Boh, sa teraz svojmu ľudu prihovára vrúcnejším tónom. „Umyte sa; očistite sa; odstráňte od mojich očí zlo svojho počínania; prestaňte konať zlé. Učte sa konať dobré; skúmajte právo; usmernite utláčateľa; vykonajte súd pre chlapca bez otca; obhajujte prípad vdovy.“ (Izaiáš 1:16, 17) Nachádzame tu rad deviatich nariadení, čiže príkazov. Prvé štyri sa týkajú odstránenia hriechu a posledných päť sa týka pozitívnych skutkov, ktoré vedú k získaniu Jehovovho požehnania.

¹⁰ Umývanie a očisťovanie sa bolo vždy dôležitou súčasťou čistého uctievania. (2. Mojžišova 19:10, 11; 30:20; 2. Korinťanom 7:1) Jehova však chce, aby jeho ctitelia išli v tomto očisťovaní ešte ďalej, aby si očistili samotné srdce. Nanajvýš dôležitá je mravná a duchovná čistota a o nej tu Jehova hovorí. Prvé dva príkazy v 16. verši nie sú len opakovaním toho istého. Jeden odborník na hebrejskú gramatiku naznačuje, že prvý výraz, „umyte sa“, sa vzťahuje na počiatočné očistenie, zatiaľ čo druhý výraz, „očistite sa“, sa vzťahuje na neustále úsilie udržať si túto čistotu.

11. Čo by sme mali a čo by sme nikdy nemali robiť v boji proti hriechu?

¹¹ Pred Jehovom nemôžeme nič skryť. (Jób 34:22; Príslovia 15:3; Hebrejom 4:13) A tak jeho príkaz „odstráňte od mojich očí zlo svojho počínania“ nemôže znamenať nič iné než prestať konať zlo. Znamená to nesnažiť sa zatajovať vážne hriechy, pretože také počínanie je samo osebe hriechom. Príslovia 28:13 varujú: „Kto prikrýva svoje priestupky,  nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“

12. a) Prečo je dôležité ‚učiť sa konať dobré‘? b) Ako môžu zvlášť starší uplatňovať pokyny ‚skúmať právo‘ a ‚usmerniť utláčateľa‘?

¹² Z pozitívnych skutkov, ktoré Jehova prikazuje v 17. verši 1. kapitoly Izaiáša, sa môžeme veľa naučiť. Všimni si, že Jehova nehovorí len: „Konajte dobro,“ ale hovorí: „Učte sa konať dobré.“ Je potrebné osobné štúdium Božieho Slova, aby sme porozumeli, čo je dobré v Božích očiach, a aby sme to chceli konať. Navyše Jehova nehovorí len: „Konajte podľa práva,“ ale hovorí: „Skúmajte právo.“ Aj skúsení starší potrebujú dôkladne skúmať Božie Slovo, aby zistili, ako postupovať podľa práva v určitých zložitých záležitostiach. Majú tiež zodpovednosť ‚usmerniť utláčateľa‘, ako Jehova prikazuje ďalej. Tieto pokyny sú pre dnešných kresťanských pastierov dôležité, keďže chcú chrániť stádo pred ‚utláčajúcimi vlkmi‘. — Skutky 20:28–30.

13. Ako môžeme dnes uplatňovať príkazy v súvislosti s chlapcom bez otca a vdovou?

¹³ Posledné dva príkazy sa týkajú tých bezbrannejších členov Božieho ľudu — sirôt a vdov. Svet také osoby bez váhania využíva; no medzi Božím ľudom to tak nesmie byť. Milujúci starší v zbore ‚vykonávajú súd‘ pre chlapcov a dievčatá bez otca a pomáhajú im dosiahnuť právo a ochranu vo svete, ktorý ich chce využiť a skaziť. Starší ‚obhajujú prípad‘ vdovy, čiže podľa možného významu tohto hebrejského slova „bojujú“ za ňu. Naozaj, všetci kresťania chcú byť útočiskom a zdrojom útechy a chcú uplatňovať právo v prospech tých medzi nami, ktorí sú v núdzi, pretože aj oni sú v Jehovových očiach drahocenní. — Micheáš 6:8; Jakub 1:27.

14. Aké pozitívne posolstvo je vyjadrené v Izaiášovi 1:16, 17?

¹⁴ Aké pevné, pozitívne posolstvo vyjadruje Jehova týmito  deviatimi príkazmi! Tí, ktorí sa zaplietli do hriechu, niekedy presviedčajú sami seba, že konať to, čo je správne, je jednoducho nad ich sily. Takéto úvahy sú skľučujúce. Navyše sú nesprávne. Jehova vie — a chce, aby sme to vedeli aj my —, že s jeho pomocou môže každý hriešnik opustiť svoju hriešnu cestu, obrátiť sa a začať konať to, čo je správne.

Oprávnená súcitná prosba

15. Ako je slovné vyjadrenie „napravme veci medzi nami“ niekedy nesprávne chápané a čo v skutočnosti znamená?

¹⁵ Jehova teraz hovorí ešte vrúcnejším a súcitnejším tónom. „‚Tak poďte a napravme veci medzi nami,‘ hovorí Jehova. ‚I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh; i keby boli červené ako karmínová látka, stanú sa ako vlna.‘“ ​(Izaiáš 1:18) Pozvanie, ktorým sa tento krásny verš začína, je často nesprávne chápané. Napríklad The New English Bible tu uvádza: „Vydiskutujme si to“ — akoby obe strany museli urobiť ústupky, ak chcú dospieť k zhode. Nie! Jehova nenesie žiadnu vinu, a už vôbec nie, pokiaľ ide o jeho zaobchádzanie s týmto spurným pokryteckým ľudom. (5. Mojžišova 32:4, 5) Tento verš nehovorí o rozhovore medzi rovnocennými partnermi s cieľom nájsť kompromis, ale o fóre zvolanom na dosiahnutie práva. Jehova tu akoby vyzýva Izrael na súdne pojednávanie.

16, 17. Ako vieme, že Jehova je ochotný odpustiť aj vážne hriechy?

¹⁶ To môže byť hrozivá predstava, ale Jehova je ten najmilosrdnejší a najsúcitnejší Sudca. Rozsah jeho odpúšťania nemá obdobu. (Žalm 86:5) Iba on môže vziať hriechy Izraela, ktoré sú červené „ako šarlát“, a odstrániť ich, ‚vybieliť ich ako sneh‘. Žiadne ľudské snahy ani predpísané skutky, obete či modlitby nemôžu odstrániť poškvrnu hriechu. Hriech môže zmyť len Jehovovo odpustenie. Takéto odpustenie Boh poskytuje len za podmienok, ktoré sám stanovuje, a k nim patrí aj pravé, úprimné pokánie.

 ¹⁷ Táto pravda je taká dôležitá, že Jehova ju opakuje v poetickej obmene — hriechy červené ako „karmínová látka“ budú ako nová, nezafarbená biela vlna. Jehova chce, aby sme vedeli, že on skutočne odpúšťa hriechy, dokonca aj veľmi vážne hriechy, ak vidí, že sa úprimne kajáme. Tí, ktorým je ťažké uveriť, že to tak môže byť aj v ich prípade, urobia dobre, ak preskúmajú príklady ľudí, ako bol Manaše. Tento kráľ sa dopúšťal hrozných hriechov — a to mnoho rokov. No kajal sa a bolo mu odpustené. (2. Paralipomenon 33:9–16) Jehova chce, aby sme všetci — vrátane tých, ktorí sa dopustili vážnych hriechov — vedeli, že nie je príliš neskoro ‚napraviť veci‘ s Jehovom.

18. Akú možnosť voľby predkladá Jehova svojmu spurnému ľudu?

¹⁸ Jehova pripomína svojmu ľudu, že si musí vybrať. „Ak prejavíte ochotu a budete naozaj počúvať, budete jesť dobré tej krajiny. Ale ak odmietnete a budete spurní, budete pohltení mečom; veď tak hovorili samotné Jehovove ústa.“ ​(Izaiáš 1:19, 20) Jehova tu obracia pozornosť na postoj ľudu a používa pritom ďalšie živé obrazné vyjadrenie, aby zdôraznil túto myšlienku. Judejčania si musia vybrať: alebo budú môcť jesť, alebo budú pohltení. Ak budú ochotní počúvať a poslúchať Jehovu, budú jesť dobrý výnos krajiny. No ak budú naďalej prejavovať spurný postoj, budú pohltení — mečom svojich nepriateľov! Zdá sa takmer nepredstaviteľné, že by si ľud zvolil radšej meč svojich nepriateľov než milosrdenstvo a blahobyt z rúk odpúšťajúceho Boha. Napriek tomu v prípade Jeruzalema to tak je, ako ukazujú ďalšie verše Izaiáša.

Žalospev nad milovaným mestom

19, 20. a) Ako Jehova vyjadruje svoje pocity vyplývajúce zo zrady? b) Ako ‚bývala v Jeruzaleme spravodlivosť‘?

¹⁹ V Izaiášovi 1:21–23 môžeme vidieť celý rozsah skazenosti Jeruzalema v tom čase. Izaiáš teraz začína inšpirovanú  báseň v štýle žalospevu, čiže náreku: „Ako sa len stalo prostitútkou to verné mesto! Bolo plné práva; bývala v ňom spravodlivosť, ale teraz vrahovia.“ — Izaiáš 1:21.

²⁰ Ako upadlo toto mesto Jeruzalem! Kedysi bolo vernou manželkou, no teraz sa stalo prostitútkou. Ako by sa dali silnejšie vyjadriť pocity, ktoré Jehova zažíva následkom zrady a sklamania? V tomto meste ‚bývala spravodlivosť‘. Kedy? Ešte skôr ako Izrael začal existovať, v Abrahámových dňoch, sa toto mesto nazývalo Sálem. Panoval v ňom muž, ktorý bol kráľom aj kňazom. Volal sa Melchisedek, čo znamená „kráľ spravodlivosti“. Toto meno bolo preňho zjavne vhodné. (Hebrejom 7:2; 1. Mojžišova 14:18–20) Asi 1000 rokov po Melchisedekovi, za kraľovania Dávida a Šalamúna, dosiahol Jeruzalem svoj vrchol.  „Bývala v ňom spravodlivosť“, najmä keď jeho králi dávali ľudu príklad tým, že kráčali po Jehovových cestách. V Izaiášových dňoch boli však takéto časy už dávnou minulosťou.

21, 22. Čo znázorňuje troska a zriedené pivo a prečo si judskí vodcovia zaslúžia takýto opis?

²¹ Zdá sa, že príčinou problému sú do značnej miery vodcovia ľudu. Izaiáš pokračuje v náreku: „Z tvojho striebra sa stala spenená troska. Tvoje pšeničné pivo je zriedené vodou. Tvoje kniežatá sú zatvrdilé a sú spoločníkmi zlodejov. Každý z nich miluje úplatky a naháňa sa za darmi. Nekonajú súd pre chlapca bez otca, a ani právny prípad vdovy nemá k nim prístup.“ (Izaiáš 1:22, 23) Dva živé slovné obrazy v rýchlom slede za sebou udávajú tón tomu, čo má nasledovať. Kováč vo svojej vyhni zberá spenenú trosku z roztaveného striebra a vyhadzuje ju. Izraelské kniežatá a sudcovia sú ako táto troska, nie ako striebro. Musia byť vyhodení. Nie sú na nič súci, tak ako pivo, ktoré bolo zriedené vodou a stratilo chuť. Taký nápoj je vhodný len na vyliatie do kanála!

²² Verš 23 ukazuje, prečo si vodcovia zaslúžia takýto opis. Mojžišovský Zákon mravne pozdvihoval Boží ľud, čím ho oddeľoval od ostatných národov. Napríklad nariaďoval chrániť siroty a vdovy. (2. Mojžišova 22:22–24) No za Izaiášových dní má chlapec bez otca len malú nádej na dosiahnutie nejakého priaznivého súdneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o vdovu, nikto ani len nevypočuje jej prípad, nieto ešte aby za ňu bojoval. Sudcovia a vodcovia sú príliš zaneprázdnení vlastnými záujmami — požadovaním úplatkov, naháňaním sa za darmi a tým, že slúžia ako spoločníci zlodejov, ktorých zjavne ochraňujú, zatiaľ čo ich obete nechávajú trpieť. Čo je však ešte horšie, sú ‚zatvrdilí‘, čiže tvrdohlavo konajú zlo. Aký úbohý stav!

 Jehova prečistí svoj ľud

23. Aké pocity voči svojim protivníkom Jehova vyjadruje?

²³ Jehova nebude navždy tolerovať takéto zneužívanie moci. Izaiáš pokračuje: „Preto je výrok pravého Pána, Jehovu vojsk, Izraelovho Mocného: ‚Ha, uľavím si od svojich protivníkov a ja sa pomstím na svojich nepriateľoch.‘“ ​(Izaiáš 1:24) Jehova tu má tri označenia, ktorými je zdôraznené jeho oprávnené postavenie Pána a jeho obrovská moc. Zvolanie „ha“ pravdepodobne naznačuje, že Jehova už nebude prejavovať len súcit, ale je rozhodnutý zakročiť vo svojom hneve. Má na to určite dôvod.

24. Aký prečisťovací proces zamýšľa Jehova uskutočniť medzi svojím ľudom?

²⁴ Z Jehovovho vlastného ľudu sa stali Jehovovi nepriatelia. Plne si zaslúžia božskú odplatu. Jehova si od nich ‚uľaví‘, čiže oslobodí sa od nich. Znamená to, že úplne, natrvalo vyhladí ľud nesúci jeho meno? Nie, pretože Jehova ďalej hovorí: „A ja obrátim svoju ruku späť na teba, a roztopím tvoju spenenú trosku ako lúhom, a odstránim všetky tvoje odpadky.“ ​(Izaiáš 1:25) Jehova teraz využíva na znázornenie proces prečisťovania. Čistič kovov v staroveku často používal lúh, aby ľahšie oddelil trosku od vzácneho kovu. Podobne Jehova nepovažuje svoj ľud za úplne skazený, ale ho bude „v správnej miere trestať“. Odstráni z neho len ‚odpad‘ — tých, ktorí sú nepoddajní, nežiaduci, ktorí odmietajú učiť sa a poslúchať. * (Jeremiáš 46:28) Izaiáš má výsadu týmito slovami vopred zaznamenať históriu.

25. a) Ako Jehova prečistil svoj ľud v roku 607 pred n. l.? b) Kedy Jehova prečistil svoj ľud v dnešnej dobe?

²⁵ Jehova naozaj prečistil svoj ľud a odstránil spenenú  trosku skazených vodcov a iných rebelov. V roku 607 pred n. l., dlho po Izaiášových dňoch, bol Jeruzalem zničený a jeho obyvatelia boli odvedení na 70 rokov do vyhnanstva v Babylone. Omnoho neskôr Boh uskutočnil v určitých ohľadoch niečo podobné. Proroctvo v Malachiášovi 3:1–5, ktoré bolo napísané dlho po vyhnanstve v Babylone, ukázalo, že Boh sa opäť chystal konať dielo prečisťovania. Poukazovalo na čas, keď mal Jehova Boh prísť k svojmu duchovnému chrámu v sprievode svojho ‚posla zmluvy‘, Ježiša Krista. To sa zjavne udialo koncom prvej svetovej vojny. Jehova preveril všetkých, ktorí tvrdili, že sú kresťanmi, a oddelil pravých od falošných. S akým výsledkom?

26–28. a) Ako sa prvý raz splnil Izaiáš 1:26? b) Ako sa toto proroctvo splnilo v našej dobe? c) Ako môže byť toto proroctvo užitočné pre dnešných starších?

²⁶ Jehova odpovedá: „A ja ti privediem späť sudcov ako predtým a radcov ako na začiatku. Potom sa budeš nazývať Mestom spravodlivosti, Verným mestom. Sion bude vykúpený právom a tí jeho vracajúci sa, spravodlivosťou.“ ​(Izaiáš 1:26, 27) Prvé splnenie tohto proroctva zažil staroveký Jeruzalem. Keď sa vyhnanci vrátili v roku 537 pred n. l. do svojho milovaného mesta, opäť boli medzi nimi verní sudcovia a radcovia ako kedysi. Proroci Haggeus a Zechariáš, kňaz Jozua, pisár Ezdráš a miestodržiteľ Zorobábel viedli verný ostatok, ktorý sa vrátil, a usmerňovali ho tak, aby kráčal po Božích cestách. No ešte dôležitejšie splnenie malo toto proroctvo v 20. storočí.

²⁷ V roku 1919 Jehovov novodobý ľud vyšiel z obdobia skúšok. Bol oslobodený z duchovného područia Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva. Rozdiel medzi týmto verným pomazaným ostatkom a odpadlíckym duchovenstvom takzvaného kresťanstva sa stal  zjavným. Boh opäť požehnal svoj ľud, ‚priviedol mu späť sudcov a radcov‘ — verných mužov, ktorí radili Božiemu ľudu podľa Božieho Slova, a nie podľa ľudských tradícií. Dnes sú medzi zmenšujúcim sa „malým stádom“ a rastúcimi miliónmi jeho spoločníkov, „inými ovcami“, tisíce takýchto mužov. — Lukáš 12:32; Ján 10:16; Izaiáš 32:1, 2; 60:17; 61:3, 4.

²⁸ Starší pamätajú na to, že niekedy musia konať v zbore ako ‚sudcovia‘, aby udržali zbor mravne a duchovne čistý a aby naprávali previnilcov. Majú hlboký záujem o to, aby to robili Božím spôsobom a napodobňovali pritom Boží milosrdný, vyvážený zmysel pre právo. Vo väčšine prípadov však slúžia ako ‚radcovia‘. To, samozrejme, neznamená, že sú nejakými kniežatami či tyranmi. Zo všetkých síl sa snažia, aby nikdy nepôsobili dojmom, že ‚panujú nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom‘. — 1. Petra 5:3.

29, 30. a) Čo vyhlasuje Jehova o tých, ktorí odmietajú podrobiť sa prečisťovaciemu procesu? b) V akom zmysle sa bude ľud ‚hanbiť‘ za svoje stromy a záhrady?

²⁹ Ako je to však s „troskou“ spomínanou v Izaiášovom proroctve? Čo sa stane s tými, ktorí odmietnu podrobiť sa Božiemu prečisťovaciemu procesu? Izaiáš pokračuje: „A v tom istom čase bude zrútenie vzbúrencov a hriešnikov, a tí, ktorí opúšťajú Jehovu,  prídu k svojmu koncu. Lebo sa budú hanbiť za mohutné stromy, po ktorých ste túžili, a budete zarazení pre záhrady, ktoré ste si vyvolili.“ (Izaiáš 1:28, 29) Tí, ktorí sa búria a hrešia proti Jehovovi a nevenujú pozornosť varovným posolstvám jeho prorokov, až kým nie je príliš neskoro, sa naozaj ‚zrútia‘ a „prídu k svojmu koncu“. To sa splnilo v roku 607 pred n. l. Čo však znamenajú vyjadrenia o stromoch a záhradách?

³⁰ Judejčania majú neustále problém s modlárstvom. Stromy, záhrady a háje často hrajú nejakú úlohu pri ich skazených praktikách. Napríklad ctitelia Baala a jeho manželky Aštoret veria, že v období sucha sú tieto dve božstvá mŕtve a pochované. Aby ich títo modlári podnietili prebudiť sa a spojiť sa, čo by prinieslo krajine úrodnosť, zhromažďujú sa pod „posvätnými“ stromami v hájoch či v záhradách, kde vykonávajú zvrátené sexuálne akty. Keď príde na krajinu dážď a je dobrá úroda, pripisujú to falošným bohom; modlári v tom vidia potvrdenie svojich povier. Keď však Jehova privedie týchto spurných modlárov ku katastrofálnemu koncu, žiadni ich bohovia modly ich neochránia. Títo rebeli sa budú „hanbiť“ za svoje bezmocné stromy a záhrady.

31. Čo horšie ako hanbu zažijú modlári?

³¹ Modlárski Judejčania však zažijú aj niečo horšie ako len hanbu. Jehova posúva význam tohto znázornenia a samotného modlára prirovnáva k stromu. „Lebo sa stanete podobní veľkému stromu, ktorého lístie usychá, a záhrade, ktorá nemá vodu.“ ​(Izaiáš 1:30) Vzhľadom na horúce, suché podnebie na Blízkom východe je toto znázornenie naozaj vhodné. Žiaden strom ani záhrada nevydrží dlho bez stáleho prísunu vody. Takáto vyschnutá vegetácia zvlášť ľahko podlieha ohňu. Preto v 31. verši toto znázornenie prirodzene pokračuje.

32. a) Kto je „životaschopný muž“, o ktorom je zmienka v 31. verši? b) V akom zmysle sa stane „kúdeľou“, akou „iskrou“ bude zapálený a k čomu to povedie?

 ³² „A životaschopný muž sa istotne stane kúdeľou a výplod jeho činnosti iskrou; a obaja istotne vzplanú súčasne a nebude, kto by uhasil.“ ​(Izaiáš 1:31) Kto je tým ‚životaschopným mužom‘? Daný hebrejský výraz nesie myšlienku sily a bohatstva. Pravdepodobne sa vzťahuje na úspešného, sebaistého ctiteľa falošných bohov. Tak v Izaiášových, ako aj v našich dňoch mnoho ľudí zavrhuje Jehovu a jeho čisté uctievanie. Zdá sa, že niektorým sa aj darí. Jehova však varuje, že takíto ľudia budú ako „kúdeľ“, nespracované vlákna ľanu, ktoré sú také slabé a suché, že sa trhajú takpovediac už pri zacítení ohňa. (Sudcovia 16:8, 9) Výplod činnosti modlára — či už sú to jeho bohovia modly, jeho bohatstvo, alebo čokoľvek iné, čo uctieva namiesto Jehovu — bude ako zapaľujúca ‚iskra‘. Iskra i kúdeľ budú strávené, zničené ohňom, ktorý nebude môcť nikto uhasiť. Žiadna moc vo vesmíre nemôže zvrátiť vykonanie Jehovových dokonalých rozsudkov.

33. a) Ako Božie varovania pred prichádzajúcim súdom svedčia o Jehovovom milosrdenstve? b) Akú príležitosť dáva Jehova teraz ľudstvu a ako sa to dotýka každého z nás?

³³ Je toto záverečné posolstvo zlučiteľné s posolstvom milosrdenstva a odpustenia v 18. verši? Určite! Jehova nechal zapísať a oznámiť takéto varovania prostredníctvom svojich služobníkov preto, že je milosrdný. Veď „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Dnes je výsadou každého pravého kresťana hlásať Božie varovné posolstvá ľudstvu, aby kajúcni jednotlivci mohli mať úžitok z Jehovovho hojného odpustenia a žiť navždy. Aké je to láskavé, že Jehova dáva ľudstvu možnosť ‚napraviť veci‘ s ním, skôr než bude príliš neskoro!

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]