Dvanásta kapitola

Neboj sa Asýrčana

Izaiáš 10:5–34

1, 2. a) Prečo sa z ľudského hľadiska zdá, že Jonáš mal oprávnený dôvod na to, aby sa zdráhal prijať poverenie kázať Asýrčanom? b) Ako zareagovali Ninivčania na Jonášovo posolstvo?

 V POLOVICI deviateho storočia pred n. l. vstúpil do Ninive, hlavného mesta Asýrskej ríše, hebrejský prorok Jonáš, Amittaiho syn. Mal doručiť závažné posolstvo. Jehova mu povedal: „Choď do veľkého mesta Ninive a hlásaj proti nemu, že ich zlo vystúpilo predo mňa.“ — Jonáš 1:2, 3.

² Keď Jonáš prvý raz dostal toto poverenie, utiekol opačným smerom, k Taršíšu. Z ľudského hľadiska Jonáš mal dôvod zdráhať sa. Asýrčania boli krutí. Všimni si, ako jeden asýrsky monarcha zaobchádzal so svojimi nepriateľmi: „Odťal som údy dôstojníkom... Mnohých zajatcov som spálil ohňom a mnohých som si vzal ako živých zajatcov. Niektorým som odťal ruky a prsty a iným som odťal nos.“ Ale keď Jonáš nakoniec doručil Jehovovo posolstvo, Ninivčania sa zo svojich hriechov kajali a Jehova toto mesto v tom čase ušetril. — Jonáš 3:3–10; Matúš 12:41.

Jehova dvíha „prút“

3. Ako sa reakcia Izraelitov na varovania predkladané Jehovovými prorokmi odlišuje od reakcie Ninivčanov?

³ Reagujú tak aj Izraeliti, ktorým Jonáš tiež kázal? (2. Kráľov 14:25) Nie. Izraeliti sa obracajú chrbtom k čistému  uctievaniu. Naozaj, idú až tak ďaleko, že sa ‚klaňajú všetkému nebeskému vojsku a slúžia Baalovi‘. A čo je ešte horšie, ‚ďalej nechávajú svojich synov a svoje dcéry prechádzať ohňom a pestujú veštenie a hľadajú znamenia a stále sa predávajú, aby konali to, čo je zlé v Jehovových očiach, a tak ho urážali‘. (2. Kráľov 17:16, 17) Izrael na rozdiel od Ninivčanov nereaguje, keď k nemu Jehova posiela prorokov, aby ho varovali. Preto je Jehova rozhodnutý urobiť prísnejšie opatrenia.

4, 5. a) Čo sa myslí výrazom „Asýrčan“ a ako ho Jehova použije ako „prút“? b) Kedy je Samária porazená?

⁴ Po Jonášovej návšteve Ninive sa agresia Asýrčanov na istý čas zmiernila. * No začiatkom ôsmeho storočia pred n. l. sa Asýria začína znovu presadzovať ako vojenská veľmoc a Jehova ju použije prekvapujúcim spôsobom. Prorok Izaiáš prináša severnému izraelskému kráľovstvu od Jehovu varovanie: „Ha, Asýrčan, prút môjho hnevu a palica môjho otvoreného odsúdenia, ktorá je v ich ruke! Pošlem ho proti odpadlíckemu národu a proti ľudu môjho výbuchu hnevu mu vydám príkaz, aby vzal mnoho koristi a aby mnoho vydrancoval a aby urobil z neho miesto na pošliapanie ako hlinu v uliciach.“ — Izaiáš 10:5, 6.

⁵ Aké pokorenie pre Izraelitov! Ako „prút“ na potrestanie Izraela Boh použije pohanský národ — ‚Asýrčana‘. V roku 742 pred n. l. oblieha Samáriu, hlavné mesto odpadlíckeho izraelského národa, asýrsky kráľ Salmanazar V. Samária leží na pahorku vysokom približne 90 metrov a vďaka tejto strategickej polohe takmer tri roky odráža tohto nepriateľa. No žiadna ľudská stratégia  nemôže zabrániť Božiemu predsavzatiu. V roku 740 pred n. l. je Samária porazená, pošliapaná nohami Asýrčana. — 2. Kráľov 18:10.

6. Ako ide Asýrčan nad to, čo zamýšľa Jehova?

⁶ Hoci Jehova použije Asýrčanov, aby dal svojmu ľudu príučku, Asýrčania Jehovu neuznávajú. Preto Jehova ďalej hovorí: „Hoci možno [Asýrčan] nie je taký, zachce sa mu; hoci jeho srdce možno nie je také, bude úkladne plánovať, pretože má v srdci, aby vyhubil a odrezal nemálo národov.“ ​(Izaiáš 10:7) Jehova si zaumienil, že Asýrčan bude nástrojom v jeho božskej ruke. No Asýrčan túži po niečom inom. V srdci plánuje niečo veľkolepejšie — dobyť vtedajší známy svet!

7. a) Vysvetli vyjadrenie „Či nie sú moje kniežatá súčasne kráľmi?“ b) Čo by si mali všimnúť tí, ktorí dnes opúšťajú Jehovu?

⁷ V mnohých neizraelských mestách, ktoré Asýrčan dobyl, vládli predtým králi. Títo bývalí králi sa teraz musia podriaďovať kráľovi Asýrie ako vazalské kniežatá, a preto sa Asýrčan môže právom pýšiť: „Či nie sú moje kniežatá súčasne kráľmi?“ ​(Izaiáš 10:8) Falošní bohovia významných miest národov nemohli zachrániť svojich ctiteľov pred zničením. Rovnako ani bohovia, ktorých uctievajú obyvatelia Samárie, ako je Baal, Moloch či zlaté teľatá, neochránia toto mesto. Keďže Samária opustila Jehovu, nemá právo očakávať, že Jehova zasiahne. Nech si všetci, ktorí dnes opúšťajú Jehovu, všimnú, čo sa stalo Samárii! Asýrčan sa naozaj môže pýšiť Samáriou a inými mestami, ktoré dobyl: „Či nie je Kalnó ako Karkemiš? Či nie je Chamat ako Arpad? Či nie je Samária ako Damašek?“ ​(Izaiáš 10:9) Pre Asýrčana sú jedným a tým istým — korisťou, ktorú si môže vziať.

8, 9. Prečo zachádza Asýrčan priďaleko, keď sa zameriava proti Jeruzalemu?

 ⁸ No Asýrčan zachádza vo svojom vychvaľovaní sa priďaleko. Hovorí: „Kedykoľvek moja ruka dosiahla kráľovstvo bezcenného boha, ktorého rytín je viac ako tých v Jeruzaleme a v Samárii, nebude to tak, že ako vykonám Samárii a jej bezcenným bohom, práve tak vykonám Jeruzalemu a jeho modlám?“ ​(Izaiáš 10:10, 11) Kráľovstvá, ktoré Asýria už porazila, vlastnili oveľa viac modiel ako Jeruzalem alebo aj ako Samária. Asýrčan uvažuje: ‚Čo mi zabráni v tom, aby som urobil Jeruzalemu to, čo Samárii?‘

⁹ Chvastúň! Jehova mu nedovolí, aby dobyl Jeruzalem. Je pravda, že záznam Judska o podpore pravého uctievania nie je čistý. (2. Kráľov 16:7–9; 2. Paralipomenon  28:24) Jehova Judsko varoval, že pre svoju nevernosť bude počas útoku Asýrie veľmi trpieť. No Jeruzalem má prežiť. (Izaiáš 1:7, 8) Počas útoku Asýrčana je v Jeruzaleme kráľom Ezechiáš, ktorý nie je ako jeho otec Achaz. Ezechiáš už v prvom mesiaci svojej vlády znovu otvára chrámové dvere a obnovuje čisté uctievanie! — 2. Paralipomenon 29:3–5.

10. Čo Jehova sľubuje v súvislosti s Asýrčanom?

¹⁰ A tak plánovaný útok Asýrie na Jeruzalem nemá Jehovovo schválenie. Jehova sľubuje, že bude s touto drzou svetovou veľmocou účtovať: „Keď Jehova ukončí každé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, stane sa, že zúčtujem za ovocie nehanebnosti srdca asýrskeho kráľa a za nadutosť jeho povýšených očí.“ — Izaiáš 10:12.

Proti Judsku a Jeruzalemu!

11. Prečo si Asýrčan myslí, že Jeruzalem bude ľahkou korisťou?

¹¹ Osem rokov po páde severného kráľovstva, ku ktorému došlo v roku 740 pred n. l., pochoduje proti Jeruzalemu nový asýrsky monarcha, Senacherib (Sancherib). Izaiáš poeticky opisuje Senacheribov pyšný plán: „Odstránim hranice národov a istotne vyplienim ich nahromadené veci a zničím obyvateľov ako mocný. A moja ruka dosiahne majetok národov, akoby to bolo hniezdo; a ako keď sa zbierajú vajcia, ktoré zostali, ja pozbieram aj celú zem a istotne nikto nezatrepoce krídlami, ani neotvorí ústa, ani nepípne.“ ​(Izaiáš 10:13, 14) Senacherib si myslí, že keď iné mestá padli a ani Samária už neexistuje, aj Jeruzalem bude ľahkou korisťou! Mesto síce môže klásť určitý odpor, ale jeho obyvatelia ani nepípnu a budú rýchlo podmanení, ich majetok bude zozbieraný ako vajcia z opusteného hniezda.

12. Aký správny pohľad na vychvaľovanie sa Asýrčana predkladá Jehova?

 ¹² Senacherib však na niečo zabúda. Odpadlícka Samária si zaslúžila trest, ktorý dostala. Jeruzalem sa však za kráľa Ezechiáša stal opäť baštou čistého uctievania. Ktokoľvek by sa chcel dotknúť Jeruzalema, musí počítať s Jehovom! Izaiáš sa rozhorčene pýta: „Bude sa sekera pýšiť nad toho, kto ňou seká, alebo bude sa píla vyvyšovať nad toho, kto ňou pohybuje sem i tam, akoby palica pohybovala sem i tam tými, ktorí ju zdvíhajú, akoby prút dvíhal toho, kto nie je drevom?“ ​(Izaiáš 10:15) Asýrska ríša je len nástrojom v Jehovovej ruke, tak ako sekera, píla, palica či prút v ruke drevorubača, robotníka na píle či pastiera. Ako sa teraz prút opovažuje vyvyšovať nad toho, kto ho používa!

13. Urči totožnosť a) „tučných“, b) ‚buriny a tŕnistých krov‘, c) ‚slávy jeho lesa‘ a povedz, čo sa s nimi stane.

¹³ Čo sa stane s Asýrčanom? „Pravý Pán, Jehova vojsk, [bude] posielať na jeho tučných stravujúcu chorobu a pod jeho slávou bude horieť požiar ako požiar ohňa. A Svetlo Izraela sa stane ohňom a jeho Svätý plameňom; a vzplanie a v jednom dni pohltí jeho burinu a jeho tŕnisté kry. A On skoncuje so slávou jeho lesa a jeho sadu, áno, od duše až po mäso, a bude to, ako keď sa vytráca ten, kto chorľavie. A zvyšok stromov jeho lesa — tých bude toľko, že ich bude môcť spísať hoci chlapec.“ ​(Izaiáš 10:16–19) Áno, Jehova oslabí asýrsky „prút“! ‚Tuční‘ z Asýrčanovej armády, jeho udatní vojaci, budú postihnutí ‚stravujúcou chorobou‘. Už nebudú vyzerať takí silní! Svetlo Izraela, Jehova Boh, spáli Asýrčanovo pozemné vojsko ako množstvo buriny a tŕnistých krov. Aj ‚sláva jeho lesa‘ — jeho vojenskí dôstojníci — dospeje k svojmu koncu. Keď Jehova skoncuje s Asýrčanom, zostane tak  málo dôstojníkov, že aj chlapec ich bude môcť spočítať na prstoch! — Pozri aj Izaiáša 10:33, 34.

14. Opíš, ako v roku 732 pred n. l. Asýrčan postupuje vpred po pôde Judska.

¹⁴ Pre Židov, ktorí žijú v roku 732 pred n. l. v Jeruzaleme, je však určite ťažké uveriť, že Asýrčan bude porazený. Obrovská asýrska armáda nemilosrdne postupuje stále ďalej. Všimni si zoznam miest v Judsku, ktoré už padli: ‚Aiat, Migrón, Michmaš, Geba, Ráma, Saulova Gibea, Gallim, Lajiša, Anatót, Madmena, Gebim, Nób.‘ (Izaiáš 10:28–32a) * Nakoniec sa útočníci dostávajú až k Lachišu, len 50 kilometrov od Jeruzalema. Zakrátko veľká asýrska armáda táborí priamo pred múrmi Jeruzalema. „Hrozivo kýva rukou proti vrchu dcéry Siona, jeruzalemskému pahorku.“ ​(Izaiáš 10:32b) Čo môže Asýrčana zastaviť?

15, 16. a) Prečo potrebuje kráľ Ezechiáš silnú vieru? b) Na základe čoho môže Ezechiáš veriť, že Jehova mu príde na pomoc?

¹⁵ Kráľ Ezechiáš začína byť vo svojom paláci v meste znepokojený. Trhá svoj odev a prikrýva sa vrecovinou. (Izaiáš 37:1) Posiela mužov k prorokovi Izaiášovi, aby sa na Judsko opýtal Jehovu. Zanedlho sa títo muži vracajú s odpoveďou od Jehovu: „Neboj sa... Istotne budem brániť toto mesto.“ ​(Izaiáš 37:6, 35) No vojsko za múrmi Jeruzalema pôsobí hrozivo a je nanajvýš sebavedomé.

¹⁶ Viera — len tá môže kráľovi Ezechiášovi pomôcť v tejto krízovej situácii. Viera je „zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme“. (Hebrejom 11:1) Veriť znamená vnímať aj to, čo nie je bezprostredne zrejmé. No viera je založená na poznaní. Ezechiáš si pravdepodobne  pamätá, ako Jehova ešte predtým vyslovil tieto utešujúce slová: „Môj ľud, ktorý bývaš na Sione, neboj sa Asýrčana... Veď ešte chvíľočka — a dospeje ku koncu verejné odsúdenie a môj hnev tým, že zaniknú. A Jehova vojsk sa istotne proti nemu rozoženie bičom ako pri porážke Madiana pri skale Oreb; a jeho palica bude nad morom a istotne ju zodvihne, ako to urobil s Egyptom.“ ​(Izaiáš 10:24–26) * Áno, Boží ľud už aj predtým zažíval ťažké situácie. Pri Červenom mori sa zdalo, že nad Ezechiášovými predkami beznádejne nadobúda prevahu egyptská armáda. Stáročia predtým čelil veľkej prevahe Gedeon, keď Madianci a Amalekiti napadli Izrael. No v oboch týchto prípadoch Jehova svoj ľud oslobodil. — 2. Mojžišova 14:7–9, 13, 28; Sudcovia 6:33; 7:21, 22.

17. Ako je asýrske jarmo „zlomené“ a prečo?

¹⁷ Bude Jehova znovu konať tak ako v týchto predchádzajúcich prípadoch? Áno. Jehova sľubuje: „Stane sa v ten deň, že jeho náklad ustúpi z tvojho ramena a jeho jarmo z tvojej šije a to jarmo bude istotne zlomené pre olej.“ ​(Izaiáš 10:27) Asýrske jarmo bude zložené z pliec a šije Božieho zmluvného ľudu. Má byť „zlomené“. A naozaj! V jednu noc Jehovov anjel zabíja 185 000 Asýrčanov, ktorí obliehajú Jeruzalem. Obliehanie je ukončené a Asýrčania navždy odchádzajú z judskej pôdy. (2. Kráľov 19:35, 36) Prečo? „Pre olej.“ To sa môže vzťahovať na olej, ktorý bol použitý na pomazanie Ezechiáša za kráľa v Dávidovej rodovej línii. Tým Jehova plní svoj sľub: „Istotne budem brániť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli svojmu sluhovi Dávidovi.“ — 2. Kráľov 19:34.

18. a) Má Izaiášovo proroctvo aj nejaké ďalšie splnenie? Vysvetli to. b) Ktorá organizácia sa dnes podobá starovekej Samárii?

 ¹⁸ Izaiášova správa rozoberaná v tejto kapitole hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali v Judsku pred viac ako 2700 rokmi. No tieto udalosti majú dnes mimoriadny význam. (Rimanom 15:4) Znamená to, že hlavní aktéri v tomto vzrušujúcom príbehu — obyvatelia Samárie a Jeruzalema, ako aj Asýrčania — majú svoje novodobé náprotivky? Áno, majú. Tak ako modlárska Samária, aj takzvané kresťanstvo tvrdí, že uctieva Jehovu, no je úplne odpadlícke. V knihe An Essay on the Development of Christian Doctrine (Esej o vývoji kresťanského učenia) rímskokatolícky kardinál John Henry Newman pripúšťa, že veci, ktoré kresťanstvo stáročia používa, napríklad kadidlo, sviečky, svätená voda, kňazské rúcho či obrazy a sochy, „majú všetky pohanský pôvod“. Jehova neschvaľuje uctievanie takzvaného kresťanstva, ktoré nadobudlo pohanský charakter, rovnako ako neschvaľoval modlárstvo Samárie.

19. Na čo je takzvané kresťanstvo upozorňované a kým?

¹⁹ Jehovovi svedkovia už roky upozorňujú takzvané kresťanstvo na Jehovovu nepriazeň. Napríklad v roku 1955 bola na celom svete prednesená verejná prednáška s názvom „Cirkvi kresťanstva, alebo kresťanské učenie — čo je ‚svetlom sveta‘?“ Táto prednáška názorne vysvetlila, ako sa takzvané kresťanstvo odchýlilo od pravého kresťanského učenia a konania. Kópie tejto mocnej prednášky boli potom poštou doručené duchovným v mnohých krajinách. Takzvané kresťanstvo ako organizácia nedbá na varovanie. Nedáva Jehovovi na výber, preto ho Jehova bude musieť trestať „prútom“.

20. a) Kto bude slúžiť ako novodobý Asýrčan a ako bude použitý ako prút? b) V akom rozsahu bude takzvané kresťanstvo potrestané?

 ²⁰ Koho Jehova použije na potrestanie spurného kresťanstva? Odpoveď nachádzame v 17. kapitole knihy Zjavenie. Hovorí sa v nej o smilnici, „Veľkom Babylone“, ktorá predstavuje všetky falošné náboženstvá sveta vrátane takzvaného kresťanstva. Táto smilnica jazdí na šarlátovom divom zvierati, ktoré má sedem hláv a desať rohov. (Zjavenie 17:3, 5, 7–12) Toto divé zviera znázorňuje Organizáciu Spojených národov. * Tak ako staroveká Asýria zničila Samáriu, aj šarlátové divé zviera ‚znenávidí smilnicu, spustoší ju, obnaží ju, zje jej mäsité časti a celkom ju spáli ohňom‘. (Zjavenie 17:16) Tým novodobý Asýrčan (národy združené v OSN) zasadí takzvanému kresťanstvu silný úder a rozdrví ho tak, že prestane existovať.

21, 22. Kto podnieti divé zviera, aby zaútočilo na Boží ľud?

²¹ Zahynú spolu s Veľkým Babylonom aj Jehovovi verní svedkovia? Nie. Oni nie sú v Božej nepriazni. Čisté uctievanie pretrvá. Divé zviera, ktoré zničí Veľký Babylon, sa však chamtivo zameria aj proti Jehovovmu ľudu. No v tom nebude divé zviera konať podľa Božieho zámeru, ale podľa zámeru niekoho iného. Koho? Satana Diabla.

²² Jehova odhaľuje Satanov pyšný plán: „V ten deň sa istotne stane, že ti [Satanovi] to vstúpi do srdca, a istotne vymyslíš škodlivý úkladný plán; a povieš: ‚... Prídem na tých, čo majú pokoj, čo bývajú v bezpečí, ktorí  všetci bývajú bez [ochranných] múrov...‘ Bude to na získanie veľkej koristi a na veľké drancovanie.“ ​(Ezechiel 38:10–12) Satan bude uvažovať: ‚Prečo nepodnietiť národy, aby napadli Jehovových svedkov? Veď sú bezbranní, nechránení a nemajú žiaden politický vplyv. Nebudú vôbec odporovať. Aké ľahké bude zozbierať ich ako vajcia z nechráneného hniezda!‘

23. Prečo nebude novodobý Asýrčan schopný urobiť Božiemu ľudu to, čo urobí takzvanému kresťanstvu?

²³ No dajte si pozor, národy! Vedzte, že ak sa dotknete Jehovovho ľudu, budete musieť počítať so samotným Bohom! Jehova miluje svoj ľud a určite zaň bude bojovať, tak ako bojoval za Jeruzalem v dňoch Ezechiáša. Keď sa novodobý Asýrčan pokúsi vyhladiť Jehovových služobníkov, bude v skutočnosti bojovať proti Jehovovi Bohu a Baránkovi, Ježišovi Kristovi. Tento boj Asýrčan nemôže vyhrať. „Baránok nad nimi zvíťazí,“ hovorí Biblia, „lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov.“ ​(Zjavenie 17:14; porovnaj Matúša 25:40.) Tak ako staroveký Asýrčan, aj šarlátové divé zviera ‚pôjde do zničenia‘. Už viac nebude vzbudzovať strach. — Zjavenie 17:11.

24. a) Čo sú praví kresťania rozhodnutí robiť, aby boli pripravení na budúcnosť? b) Ako sa Izaiáš pozerá do vzdialenejšej budúcnosti? (Pozri rámček na strane 155.)

²⁴ Ak si praví kresťania udržiavajú silný vzťah k Jehovovi a ak je konanie jeho vôle prvoradou vecou v ich živote, môžu sa pozerať do budúcnosti bez strachu. (Matúš 6:33) Nemusia sa ‚báť ničoho zlého‘. (Žalm 23:4) Očami viery uvidia Božiu mocnú ruku vysoko zdvihnutú, no nie preto, aby ich trestala, ale aby ich ochránila pred nepriateľmi. A ich uši budú počuť uisťujúce slová: „Neboj sa.“ — Izaiáš 10:24.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

 [Rámček/obrázky na stranách 155, 156]

IZAIÁŠ SA POZERÁ DO VZDIALENEJŠEJ BUDÚCNOSTI

Izaiáš 10:20–23

Desiata kapitola Izaiáša sa zameriava predovšetkým na to, ako Jehova použije vpád Asýrie, aby vykonal súd nad Izraelom, a na Jehovov sľub, že bude chrániť Jeruzalem. Keďže verše 20 až 23 sú uvedené v strede tohto proroctva, mohlo by to znamenať, že mali všeobecné splnenie v tomto období. (Porovnaj Izaiáša 1:7–9.) Formulácia týchto veršov však naznačuje, že sa vzťahujú konkrétnejšie na neskoršie obdobie, keď sa aj Jeruzalem mal zodpovedať za hriechy svojich obyvateľov.

Kráľ Achaz sa snaží získať bezpečie tým, že žiada o pomoc Asýriu. Prorok Izaiáš predpovedá, že prežijúci z domu Izraela nebudú v budúcnosti už nikdy konať tak nerozumne. Izaiáš 10:20 hovorí, že „sa budú opierať o Jehovu, Svätého Izraela, v pravosti“. Verš 21 však ukazuje, že tých, ktorí tak budú konať, bude len malý počet: „Iba ostatok sa vráti.“ To nám pripomína Izaiášovho syna Šear-jašuba, ktorý bol pre Izrael znamením a ktorého meno znamená „iba ostatok sa vráti“. (Izaiáš 7:3) Verš 22 desiatej kapitoly upozorňuje na prichádzajúce „vyplienenie“, o ktorom bolo rozhodnuté. Toto vyplienenie bude spravodlivé, pretože je primeraným trestom pre spurný ľud. Preto sa z početného národa, ktorého je „ako zrniek morského piesku“, vráti len ostatok. Verš 23 varuje, že toto prichádzajúce vyplienenie sa dotkne celej krajiny. Tentoraz nebude ušetrený ani Jeruzalem.

Tieto verše výstižne opisujú to, čo sa stalo v roku 607 pred n. l., keď Jehova použil Babylonskú ríšu ako svoj „prút“. Útočníci dobyli celú krajinu vrátane Jeruzalema.  Židia boli na 70 rokov odvedení do zajatia v Babylone. No niektorí — hoci „iba ostatok“ — sa potom vrátili a obnovili v Jeruzaleme pravé uctievanie.

Ako ukazuje Rimanom 9:27, 28, proroctvo z Izaiáša 10:20–23 malo ďalšie splnenie v prvom storočí. (Porovnaj Izaiáša 1:9; Rimanom 9:29.) Pavol vysvetľuje, že v duchovnom zmysle sa „ostatok“ Židov v prvom storočí n. l. ‚vrátil‘ k Jehovovi tým, že sa niekoľkí verní Židia stali nasledovníkmi Ježiša Krista a začali uctievať Jehovu „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Neskôr sa k nim pripojili veriaci pohania, a tak bol vytvorený duchovný národ, „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16) Pri tejto príležitosti sa splnili slová z Izaiáša 10:20: „Už nikdy“ sa národ oddaný Jehovovi neodvrátil od Boha a nehľadal oporu v ľudských zdrojoch.

[Obrázok na strane 147]

Senacherib si myslí, že zozbierať národy je také ľahké ako zozbierať vajcia z hniezda