Dvadsiata štvrtá kapitola

Tento svet neposkytne žiadnu pomoc

Izaiáš 31:1–9

1, 2. a) Prečo sú obyvatelia Jeruzalema vydesení? b) Aké otázky sú vhodné vzhľadom na tiesnivú situáciu Jeruzalema?

 OBYVATELIA Jeruzalema sú vydesení — a majú byť prečo! Asýria, najmocnejšia ríša v ich dňoch, zaútočila ‚proti všetkým judským opevneným mestám a zmocnila sa ich‘. Teraz asýrska vojenská mašinéria ohrozuje aj hlavné mesto Judska. (2. Kráľov 18:13, 17) Čo urobí kráľ Ezechiáš a ostatní obyvatelia Jeruzalema?

² Keďže ostatné mestá v krajine už padli, Ezechiáš vie, že ani Jeruzalem si nemôže merať sily s mocným asýrskym vojskom. Navyše povestná krutosť a násilie Asýrčanov nemá obdobu. Vojsko tohto národa vzbudzuje taký strach, že odporcovia pred ním niekedy utečú aj bez boja! Kam sa môžu obyvatelia Jeruzalema obrátiť s prosbou o pomoc v tejto zúfalej situácii? Môžu nejako uniknúť asýrskej armáde? A ako sa vlastne Boží ľud dostal do takejto situácie? Aby sme našli odpovede na tieto otázky, musíme sa pozrieť, ako Jehova zaobchádzal so svojím zmluvným národom v skorších rokoch.

Odpadlíctvo v Izraeli

3, 4. a) Kedy a ako bol izraelský národ rozdelený na dve kráľovstvá? b) Aký zlý začiatok dal Jeroboám severnému desaťkmeňovému kráľovstvu?

³ Od odchodu Izraela z Egypta až do smrti Dávidovho  syna Šalamúna — počas obdobia niečo vyše 500 rokov — bolo 12 kmeňov Izraela zjednotených ako jeden národ. Po smrti Šalamúna sa desať kmeňov pod vedením Jeroboáma vzbúrilo proti Dávidovmu domu a odvtedy bol národ rozdelený na dve kráľovstvá. To sa stalo v roku 997 pred n. l.

⁴ Jeroboám bol prvým kráľom severného izraelského kráľovstva a viedol svojich poddaných cestou odpadlíctva, keď áronské kňazstvo a zákonné uctievanie Jehovu nahradil nezákonným kňazstvom a uctievaním teliat. (1. Kráľov 12:25–33) To bolo Jehovovi odporné. (Jeremiáš 32:30, 35) Z tohto i z iných dôvodov Jehova dovolil Asýrii, aby si Izrael podrobila. (2. Kráľov 15:29) Kráľ Hošea sa pokúšal zlomiť asýrske jarmo uzavretím spojenectva s Egyptom, no jeho plán zlyhal. — 2. Kráľov 17:4.

Izrael sa spolieha na falošné útočište

5. Na koho sa Izrael obracia s prosbou o pomoc?

⁵ Jehova chce, aby sa Izrael spamätal. * Preto posiela proroka Izaiáša s nasledujúcim varovaním: „Beda tým, ktorí schádzajú pre pomoc do Egypta, tým, čo sa spoliehajú na obyčajné kone a ktorí vkladajú dôveru v bojové dvojkolesové vozy, lebo sú mnohé, a v kone, lebo sú veľmi mocné, ale ktorí nehľadeli na Svätého Izraela a nehľadali Jehovu.“ ​(Izaiáš 31:1) Aké tragické! Izrael vkladá väčšiu dôveru v kone a bojové vozy než v živého Boha, Jehovu. Izrael uvažuje telesne a vidí len to, že egyptské kone sú početné a mocné. Egypt bude určite cenným spojencom proti asýrskej armáde! No Izraeliti čoskoro zistia, že ich svetské spojenectvo s Egyptom je márne.

6. Prečo skutočnosť, že Izrael sa obracia na Egypt, svedčí o jeho očividnom nedostatku viery v Jehovu?

 ⁶ Prostredníctvom zmluvy Zákona sú obyvatelia Izraela aj Judska zasvätení Jehovovi. (2. Mojžišova 24:3–8; 1. Paralipomenon 16:15–17) Tým, že Izrael hľadá pomoc v Egypte, prejavuje nedostatok viery v Jehovu a neúctu k zákonom, ktoré sú súčasťou svätej zmluvy. Prečo? Lebo súčasťou zmluvy je Jehovov sľub, že bude svoj ľud chrániť, ak mu budú preukazovať výlučnú oddanosť. (3. Mojžišova 26:3–8) V súlade s týmto sľubom Jehova opakovane dokazoval, že je „pevnosťou v čase tiesne“. (Žalm 37:39; 2. Paralipomenon 14:2, 9–12; 17:3–5, 10) Okrem toho Jehova prostredníctvom Mojžiša, sprostredkovateľa zmluvy Zákona, budúcim izraelským kráľom povedal, aby si nezväčšovali počet koní. (5. Mojžišova 17:16) Poslúchaním tohto predpisu by králi ukázali, že hľadajú ochranu u „Svätého Izraela“. Je smutné, že vládcovia Izraela nemajú takúto vieru.

7. Ako sa môžu dnešní kresťania poučiť z nedostatku viery Izraela?

⁷ To je dnes pre kresťanov poučením. Izrael sa spoliehal skôr na viditeľnú podporu zo strany Egypta než na oveľa mocnejšiu podporu, ktorú poskytuje Jehova. Podobne dnes môžu byť kresťania v pokušení vkladať dôveru skôr v svetské zdroje bezpečia — bankové účty, spoločenské postavenie, konexie vo svete — než v Jehovu. Je pravda, že kresťania, ktorí sú hlavou rodiny, musia brať vážne svoju zodpovednosť starať sa o svoju rodinu po hmotnej stránke. (1. Timotejovi 5:8) No nevkladajú dôveru v hmotné veci. A vystríhajú sa „každého druhu žiadostivosti“. (Lukáš 12:13–21) Jedinou „bezpečnou výšinou v časoch tiesne“ je Jehova Boh. — Žalm 9:9; 54:7.

8, 9. a) K čomu povedú plány Izraela napriek tomu, že sa azda javia po strategickej stránke ako dobré, a prečo je to tak? b) Aký je rozdiel medzi ľudskými a Jehovovými sľubmi?

 ⁸ Izaiáš si v podstate robí posmech z izraelských vodcov, ktorí uzavreli dohodu s Egyptom, keď hovorí: „Je aj múdry a privodí to, čo je na nešťastie, a nevzal svoje slová späť; a istotne povstane proti domu zločincov a proti pomoci tých, ktorí konajú to, čo škodí.“ ​(Izaiáš 31:2) Izraelskí vodcovia si azda myslia, že sú múdri. No nie je múdrosť Stvoriteľa vesmíru  nadradená? Navonok sa zdá, že plán Izraela získať pomoc Egypta je po strategickej stránke dobrý. No uzavretie takéhoto politického spojenectva je v Jehovových očiach duchovným cudzoložstvom. (Ezechiel 23:1–10) Preto Izaiáš hovorí, že Jehova „privodí to, čo je na nešťastie“.

⁹ Je všeobecne známe, že ľudské sľuby sú nespoľahlivé a že ochrana zo strany ľudí je neistá. Naproti tomu Jehova nemusí ‚vziať späť svoje slová‘. Celkom určite urobí to, čo sľúbi. Jeho slovo sa k nemu nevráti bez výsledkov. — Izaiáš 55:10, 11; 14:24.

10. Čo sa stane Egyptu aj Izraelu?

¹⁰ Preukážu sa Egypťania ako spoľahlivá ochrana pre Izrael? Nie. Izaiáš Izraelu hovorí: „Egypťania sú však pozemskí ľudia a nie Boh; a ich kone sú telo a nie duch. A Jehova vystrie ruku a ten, kto ponúka pomoc, bude sa musieť potknúť, a ten, komu sa pomáha, bude musieť padnúť a zároveň všetci prídu ku koncu.“ ​(Izaiáš 31:3) Ten, kto pomáha, (Egypt) i ten, kto dostáva pomoc, (Izrael) sa potknú, padnú a prídu k svojmu koncu, keď Jehova vystrie ruku, aby vykonal súd prostredníctvom Asýrie.

Pád Samárie

11. Aký záznam o hriechoch má Izrael a k čomu to nakoniec vedie?

¹¹ Jehova vo svojom milosrdenstve opakovane posiela prorokov, ktorí povzbudzujú Izrael, aby robil pokánie a vrátil sa k čistému uctievaniu. (2. Kráľov 17:13) Napriek tomu Izrael pridáva k svojmu hriechu, keď nielenže uctieva teľatá, ale sa venuje tiež vešteniu a nemravnému uctievaniu Baala a používa posvätné stĺpy a výšiny. Izraeliti dokonca nechávajú „svojich synov a svoje dcéry prechádzať ohňom“, teda obetujú plody vlastného tela démonským bohom. (2. Kráľov 17:14–17; Žalm 106:36–39;  Ámos 2:8) Jehova ukončí skazenosť Izraela. Vyhlasuje: „Samária a jej kráľ budú istotne umlčaní ako ulomená vetvička na hladine vôd.“ ​(Hozeáš 10:1, 7) V roku 742 pred n. l. asýrske vojská útočia proti Samárii, hlavnému mestu Izraela. Po trojročnom obliehaní je Samária porazená a v roku 740 pred n. l. toto desaťkmeňové kráľovstvo prestáva existovať.

12. Aké dielo nariadil Jehova vykonávať dnes a čo sa stane s tými, ktorí nedbajú na varovanie?

¹² V našich dňoch Jehova nariadil, aby sa konalo celosvetové kazateľské dielo, čím dáva výstrahu „ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie“. (Skutky 17:30; Matúš 24:14) Tí, ktorí odmietajú Boží prostriedok na záchranu, sa stanú podobnými ‚ulomenej vetvičke‘, budú podobne ako odpadlícky izraelský národ zničení. Naproti tomu tí, ktorí dúfajú v Jehovu, „budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy“. (Žalm 37:29) Preto aké je múdre vyhnúť sa chybám, ktoré urobilo staroveké izraelské kráľovstvo! Vkladajme úplnú dôveru v Jehovu, že nás zachráni.

Jehovova moc zachrániť

13, 14. Aké utešujúce slová má Jehova pre Sion?

¹³ Jeruzalem, hlavné mesto Judska, sa nachádza niekoľko kilometrov od južnej hranice Izraela. Obyvatelia Jeruzalema si veľmi dobre uvedomujú, čo sa stalo Samárii. Teraz ich ohrozuje ten istý obávaný nepriateľ, ktorý spôsobil zánik ich severného suseda. Poučia sa z toho, čo sa stalo Samárii?

¹⁴ Izaiášove ďalšie slová prinášajú obyvateľom Jeruzalema útechu. Izaiáš ich uisťuje, že Jehova stále miluje svoj zmluvný ľud, a hovorí im: „Toto mi povedal Jehova: ‚Ako vrčí lev, aj mladý lev s hrivou nad svojou korisťou, keď  sa proti nemu povolá plný počet pastierov, a napriek ich hlasu sa nedá vystrašiť a napriek ich rozruchu sa nezhrbí; práve tak zostúpi Jehova vojsk, aby viedol vojnu o vrch Sion a o jeho pahorok.‘“ ​(Izaiáš 31:4) Jehova bude ako mladý lev stojaci nad svojou korisťou žiarlivo chrániť svoje sväté mesto, Sion. Žiadne vystatovanie asýrskeho vojska,  žiadne jeho vyhrážky ani žiaden iný rozruch neprinútia Jehovu, aby ustúpil od svojho predsavzatia.

15. Ako nežne a súcitne bude Jehova zaobchádzať s obyvateľmi Jeruzalema?

¹⁵ Všimni si teraz, ako nežne a súcitne bude Jehova zaobchádzať s obyvateľmi Jeruzalema: „Ako lietajúci vtáci, práve tak bude Jehova vojsk brániť Jeruzalem. Bude ho brániť a tiež ho istotne oslobodí. Ušetrí ho a tiež spôsobí, aby unikol.“ ​(Izaiáš 31:5) Vtáčia matka vždy ostražito chráni svoje vtáčatká. S rozprestretými krídlami sa vznáša nad svojimi mláďatami a pozorne sleduje akýkoľvek náznak nebezpečenstva. Ak sa približuje nejaký dravec, rýchlo zlietne dolu, aby ich bránila. Podobným spôsobom sa Jehova nežne postará o obyvateľov Jeruzalema, na ktorých útočia Asýrčania.

„Vráťte sa“

16. a) Akú láskyplnú výzvu predkladá Jehova svojmu ľudu? b) Kedy sa vzbura judského ľudu stane zvlášť zjavnou? Vysvetli to.

¹⁶ Jehova teraz svojmu ľudu pripomína, že zhrešili, a povzbudzuje ich, aby opustili svoje hriešne konanie: „Vráťte sa k Tomu, proti komu synovia Izraela zašli hlboko vo svojej vzbure.“ ​(Izaiáš 31:6) Desaťkmeňové izraelské kráľovstvo nebolo jediné, ktoré sa vzbúrilo. Aj judský ľud — takisto „synovia Izraela“ — zachádza „hlboko vo svojej vzbure“. To sa stane zjavným najmä krátko po tom, čo Izaiáš skončí svoje prorocké posolstvo, keď sa stane kráľom Ezechiášov syn Manaše. Podľa biblického záznamu „Manaše stále zvádzal Júdu a obyvateľov Jeruzalema, aby robili horšie ako národy, ktoré vyhladil Jehova“. (2. Paralipomenon 33:9) Len si to predstav! Jehova vyhladil pohanské národy, lebo konali odporne vo svojej nečistote, no obyvatelia Judska, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s Jehovom, sú ešte horší než ľud týchto národov.

17. V akom ohľade sú dnešné podmienky porovnateľné s podmienkami v Judsku za vlády Manašeho?

 ¹⁷ Podmienky na úsvite 21. storočia sa v mnohých ohľadoch podobajú podmienkam v Judsku za dní Manašeho. Svet je stále viac rozdelený náboženskou, rasovou a etnickou nenávisťou. Milióny ľudí sa stávajú obeťami hrozných  vrážd, mučenia, znásilnenia a takzvaných etnických čistiek. Ľudia i celé národy — zvlášť takzvané kresťanské národy — nepochybne zachádzajú „hlboko vo svojej vzbure“. No môžeme si byť istí, že Jehova nedovolí, aby skazenosť existovala donekonečna. Na základe čoho môžeme mať takúto istotu? Na základe toho, čo sa stalo v Izaiášových dňoch.

Jeruzalem je oslobodený

18. Na čo upozorňuje Rabsáke kráľa Ezechiáša?

¹⁸ Asýrski králi pripisovali zásluhu za víťazstvo na bojisku svojim bohom. V knihe Ancient Near Eastern Texts (Staroveké texty z Blízkeho východu) sú uvedené záznamy Aššurbanipala, asýrskeho monarchu, ktorý tvrdil, že bol vedený „Aššurom, Belom, Nebom, veľkými bohmi, [jeho] pánmi, ktorí (vždy) pochodujú po [jeho] boku, [keď] porazil vojakov (zručných v) boji... vo veľkom otvorenom boji“. Keď Rabsáke, zastupujúci asýrskeho kráľa Senacheriba, oslovuje v Izaiášových dňoch kráľa Ezechiáša, prejavuje podobnú vieru v to, že bohovia sa zapájajú do ľudských vojen. Varuje židovského kráľa, aby sa nespoliehal, že ho Jehova zachráni, a poukazuje na to, že ani bohovia iných národov neboli schopní ochrániť svoj ľud pred mocnou asýrskou vojnovou mašinériou. — 2. Kráľov 18:33–35.

19. Ako reaguje Ezechiáš na Rabsákeho podpichovanie?

¹⁹ Ako reaguje kráľ Ezechiáš? Biblická správa hovorí: „Len čo to kráľ Ezechiáš počul, stalo sa, že okamžite roztrhol svoje odevy a prikryl sa vrecovinou a vošiel do Jehovovho domu.“ ​(2. Kráľov 19:1) Ezechiáš si uvedomuje, jedine kto mu môže pomôcť v tejto desivej situácii. Pokoruje sa a žiada Jehovu o vedenie.

20. Čo urobí Jehova v prospech obyvateľov Judska a ako by sa mali z toho poučiť?

 ²⁰ Jehova mu poskytuje vedenie, o ktoré žiada. Prostredníctvom proroka Izaiáša hovorí: „Toho dňa zavrhnú každý svojich bezcenných bohov zo striebra a svojich bezcenných bohov zo zlata, ktorých si urobili vaše ruky na hriech.“ ​(Izaiáš 31:7) Keď bude Jehova bojovať za svoj ľud, ukáže sa, že Senacheribovi bohovia sú bezcenní. Toto poučenie by si obyvatelia Judska mali vziať k srdcu. Napriek tomu, že kráľ Ezechiáš je verný, judská krajina je podobne ako izraelská plná modiel. (Izaiáš 2:5–8) Aby si obyvatelia Judska mohli opäť vybudovať vzťah s Jehovom, musia sa kajať zo svojich hriechov a zavrhnúť „každý svojich bezcenných bohov“. — Pozri 2. Mojžišovu 34:14.

21. Ako Izaiáš prorocky opisuje Jehovovo vykonanie súdu nad Asýrčanom?

²¹ Izaiáš teraz prorocky opisuje Jehovovo vykonanie súdu nad obávaným nepriateľom Judska: „Asýrčan padne mečom, nie mečom muža; a meč, nie meč pozemského človeka, ho pohltí. A bude utekať pre meč a jeho mladí muži budú určení na nútené práce.“ ​(Izaiáš 31:8) Keď príde k rozhodujúcemu stretnutiu, obyvatelia Jeruzalema nebudú musieť ani len vytiahnuť meč z pošvy. Elita asýrskeho vojska bude zrazená, nie však ľudskými mečmi, ale Jehovovým mečom. Pokiaľ ide o asýrskeho kráľa Senacheriba, „bude utekať pre meč“. Keď jeho 185 000 bojovníkov zomrie rukou Jehovovho anjela, Senacherib sa vráti domov. Neskôr bude zavraždený vlastnými synmi, keď sa bude klaňať svojmu bohu Nizrochovi. — 2. Kráľov 19:35–37.

22. Čo sa môžu dnešní kresťania naučiť z udalostí týkajúcich sa Ezechiáša a asýrskej armády?

²² Nikto, ani Ezechiáš, nemohol vopred vedieť, ako Jehova zachráni Jeruzalem pred asýrskou armádou. Napriek  tomu spôsob, akým sa Ezechiáš vyrovnal s touto krízovou situáciou, je znamenitým príkladom pre tých, ktorí dnes zažívajú skúšky. (2. Korinťanom 4:16–18) Vzhľadom na desivú povesť Asýrčanov ohrozujúcich Jeruzalem je pochopiteľné, že Ezechiáš mal obavy. (2. Kráľov 19:3) Mal však vieru v Jehovu a hľadal jeho vedenie, nie ľudské. Akým požehnaním to bolo pre Jeruzalem! Aj dnešní bohabojní kresťania môžu prežívať silné emócie, keď sú v strese. Strach je v mnohých situáciách pochopiteľný. No ak ‚uvrhneme všetku svoju úzkostlivú starosť na Jehovu‘, postará sa o nás. (1. Petra 5:7) Pomôže nám prekonať strach a dá nám silu vyrovnať sa so situáciou, ktorá nám spôsobuje stres.

23. Ako je nakoniec Senacherib, nie Ezechiáš, ponechaný v strachu?

²³ Nakoniec je ponechaný v strachu Senacherib, nie Ezechiáš. Na koho sa Senacherib môže obrátiť? Izaiáš predpovedá: „‚Jeho skalný útes pominie od zľaknutia a jeho kniežatá budú vydesené signálom,‘ je výrok Jehovu, ktorého svetlo je na Sione a ktorého pec je v Jeruzaleme.“ ​(Izaiáš 31:9) Senacheribovi bohovia — jeho „skalný útes“, útočište, v ktoré dôveroval — ho sklamali. Takpovediac ‚pominuli od zľaknutia‘. Navyše Senacheribovi nepomôžu ani jeho kniežatá. Aj tie sú vydesené.

24. Aké jasné posolstvo vyplýva z toho, čo sa stalo Asýrčanovi?

²⁴ Táto časť Izaiášovho proroctva obsahuje jasné posolstvo pre všetkých prípadných Božích odporcov. Žiadna zbraň ani moc, ani žiaden plán nemôže zmariť Jehovove predsavzatia. (Izaiáš 41:11, 12) Zároveň tí, ktorí tvrdia, že slúžia Bohu, ale odvracajú sa od neho a hľadajú bezpečie v telesných veciach, zažijú sklamanie. Každý, kto ‚nehľadí na Svätého Izraela‘, uvidí, ako Jehova „privodí to, čo je na nešťastie“. (Izaiáš 31:1, 2) Naozaj, jediným pravým a trvalým útočišťom je Jehova Boh. — Žalm 37:5.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázok na strane 319]

Tí, ktorí vkladajú dôveru v hmotné veci, budú sklamaní

[Obrázok na strane 322]

Tak ako si lev stráži svoju korisť, Jehova bude chrániť svoje sväté mesto

[Obrázky na strane 324]

Svet je rozdelený náboženskou, rasovou a etnickou nenávisťou

 [Obrázok na strane 326]

Ezechiáš išiel hľadať ochranu do Jehovovho domu