Trinásta kapitola

„Jednohlasne radostne kričte“!

Izaiáš 52:1–12

1. Prečo sú prorocké slová z 52. kapitoly Izaiáša zdrojom radosti a aké dve splnenia majú?

OSLOBODENIE! Môže byť pre zajatý ľud radostnejšia vyhliadka? Keďže jednou z hlavných tém knihy Izaiáš je oslobodenie a obnova, nie div, že s výnimkou Žalmov táto kniha obsahuje viac vyjadrení radosti než ktorákoľvek iná biblická kniha. Zvlášť 52. kapitola Izaiáša poskytuje Božiemu ľudu dôvod na radosť. Jej prorocké slová sa spĺňajú na Jeruzaleme v roku 537 pred n. l. A majú aj väčšie splnenie týkajúce sa „Jeruzalema hore“, Jehovovej nebeskej organizácie duchovných tvorov, ktorá je niekedy opisovaná ako matka a manželka. — Galaťanom 4:26; Zjavenie 12:1.

„Obleč si svoju silu, ó, Sion!“

2. Kedy sa Sion prebúdza a ako sa to deje?

² Jehova prostredníctvom Izaiáša volá na svoje milované mesto, Sion: „Prebuď sa, prebuď sa, obleč si svoju silu, ó, Sion! Obleč si svoje krásne odevy, ó, Jeruzalem, sväté mesto! Veď už do teba nevojde neobrezaný a nečistý. Stras zo seba prach, vstaň, posaď sa, Jeruzalem. Uvoľni si putá na šiji, zajatá dcéra Siona.“  (Izaiáš 52:1, 2) Keďže si obyvatelia Jeruzalema privodili Jehovov hnev, Jeruzalem ležal 70 rokov spustošený. (2. Kráľov 24:4; 2. Paralipomenon 36:15–21; Jeremiáš 25:8–11; Daniel 9:2) Teraz je čas, aby sa po tomto dlhom období nečinnosti prebudil a obliekol si krásne odevy slobody. Jehova podnietil srdce Cýra, aby oslobodil ‚zajatú dcéru Siona‘, aby tak niekdajší obyvatelia Jeruzalema a ich potomkovia mohli odísť z Babylona, vrátiť sa do Jeruzalema a obnoviť pravé uctievanie. V Jeruzaleme sa nesmie nájsť žiaden neobrezaný ani nečistý. — Ezdráš 1:1–4.

3. Prečo možno zbor pomazaných kresťanov nazvať ‚dcérou Siona‘ a v akom zmysle je oslobodený?

³ Tieto Izaiášove slová sa spĺňajú aj na kresťanskom zbore. Zbor pomazaných kresťanov možno opísať ako novodobú ‚dcéru Siona‘, lebo „Jeruzalem hore“ je jeho matkou. * Pomazaní, oslobodení od pohanského učenia a odpadlíckych náuk, si musia zachovávať čisté postavenie pred Jehovom, nie však obriezkou na tele, ale obriezkou srdca. (Jeremiáš 31:33; Rimanom 2:25–29) To zahŕňa zachovávať si duchovnú, duševnú i mravnú čistotu pred Jehovom. — 1. Korinťanom 7:19; Efezanom 2:3.

4. Čo zažili zástupcovia „Jeruzalema hore“ na zemi podobne ako kedysi starovekí obyvatelia Jeruzalema, hoci „Jeruzalem hore“ nikdy nebol neposlušný Jehovovi?

⁴ Pravda, „Jeruzalem hore“ nikdy nebol neposlušný Jehovovi. No počas prvej svetovej vojny jeho zástupcovia na zemi — pomazaní kresťania — neúmyselne porušili Jehovov zákon, pretože nemali správne porozumenie  kresťanskej neutrality. Stratili Božiu priazeň a dostali sa do duchovného zajatia „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 17:5) Ich zotročenie vyvrcholilo v júni 1918, keď boli ôsmi členovia ústredia spoločnosti Watch Tower uväznení na základe falošných obvinení vrátane obvinenia zo sprisahania. V tom čase sa organizované kázanie dobrého posolstva prakticky zastavilo. V roku 1919 však zaznela jasná výzva k duchovnej bdelosti. Pomazaní kresťania sa začali dôkladnejšie oddeľovať od mravnej a duchovnej nečistoty Veľkého Babylona. Vstali z prachu zajatia a „Jeruzalem hore“ nadobudol nádheru „svätého mesta“, v ktorom duchovná nečistota nie je prípustná.

5. Prečo má Jehova úplné právo vykúpiť svoj ľud bez zaplatenia náhrady tým, ktorí ho držali v zajatí?

⁵ V roku 537 pred n. l., ako aj v roku 1919 n. l. mal Jehova úplné právo oslobodiť svoj ľud. Izaiáš to vysvetľuje: „Toto povedal Jehova: ‚Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vyplatení.‘“ ​(Izaiáš 52:3) Ani staroveký Babylon, ani Veľký Babylon nezaplatili nič, keď sa zmocnili Božieho zmluvného ľudu ako otrokov. Keďže sa neuskutočnila žiadna peňažná transakcia, Jehova bol stále právoplatným Vlastníkom svojho ľudu. Mal sa cítiť niekomu niečo dlžný? Samozrejme, že nie. V oboch prípadoch Jehova mohol právom vykúpiť svojich ctiteľov bez zaplatenia akejkoľvek náhrady tým, ktorí ich držali v zajatí. — Izaiáš 45:13.

6. Na aké poučenie z dejín Jehovovi nepriatelia nedbali?

⁶ Jehovovi nepriatelia sa z dejín vôbec nepoučili. Čítame: „Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Najprv šiel môj ľud do Egypta, aby tam býval ako cudzí usadlík; a Asýria, tá ich utláčala bez príčiny.‘“  (Izaiáš 52:4) Egyptský faraón si zotročil Izraelitov, ktorí boli pozvaní do jeho krajiny, aby v nej bývali ako hostia. No Jehova utopil faraóna a jeho armádu v Červenom mori. (2. Mojžišova 1:11–14; 14:27, 28) Keď asýrsky kráľ Senacherib ohrozoval Jeruzalem, Jehovov anjel zrazil 185 000 kráľových vojakov. (Izaiáš 37:33–37) Podobne ani staroveký Babylon, ani Veľký Babylon nemôžu uniknúť pred následkami toho, že utláčali Boží ľud.

„Môj ľud spozná moje meno“

7. Ako sa zajatie Jehovovho ľudu dotýka Jehovovho mena?

⁷ Ako ukazuje proroctvo, zajatie Jehovovho ľudu sa dotýka Jehovovho mena: „‚Teraz, aký tu mám záujem?‘ je Jehovov výrok. ‚Lebo môj ľud bol vzatý zadarmo. Tí, ktorí panovali nad ním, kvílili,‘ je Jehovov výrok, ‚a s mojím menom sa zaobchádzalo s neúctou stále, celý deň. Preto môj ľud spozná moje meno, áno, preto v ten deň, lebo ja som Ten, ktorý hovorí. Hľa, to som ja.‘“ ​(Izaiáš 52:5, 6) Aký záujem má Jehova na tejto situácii? Má vari záujem na tom, aby bol Izrael zotročený v Babylone? Jehova musí konať, lebo Babylon zajal jeho ľud a víťazoslávne  nad ním kričí. Takéto chvastanie priviedlo Babylon k tomu, že začal znevažovať Jehovovo meno. (Ezechiel 36:20, 21) Nepochopil, že Jeruzalem je spustošený preto, lebo Boží ľud stratil Jehovovu priazeň. Babylon považuje zotročenie Židov skôr za dôkaz slabosti ich Boha. Babylonský spoluvládca Balsazár sa dokonca vysmieva Jehovovi tým, že používa nádoby z jeho chrámu počas slávnosti na počesť babylonských bohov. — Daniel 5:1–4.

8. Ako sa zaobchádzalo s Božím menom po smrti apoštolov?

⁸ Ako sa to všetko vzťahuje na „Jeruzalem hore“? Odkedy medzi tými, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, zapustilo korene odpadlíctvo, dá sa povedať, že sa „pre [nich] rúhajú Božiemu menu medzi národmi“. (Rimanom 2:24; Skutky 20:29, 30) Už Židia sa začali pre povery vyhýbať používaniu Božieho mena. Krátko po smrti apoštolov odpadlícki kresťania nasledovali tento príklad a aj oni prestali používať Božie osobné meno. Odpadnutie viedlo k vzniku takzvaného kresťanstva, významnej časti Veľkého Babylona. (2. Tesaloničanom 2:3, 7; Zjavenie 17:5) Bezuzdná nemravnosť a ťažká krvná vina takzvaného kresťanstva vrhli zlé svetlo na Jehovovo meno. — 2. Petra 2:1, 2.

9, 10. Aké plnšie pochopenie Jehovových noriem a jeho mena nadobudol Boží zmluvný ľud v novej dobe?

⁹ Keď v roku 1919 Väčší Cýrus, Ježiš Kristus, oslobodil Boží zmluvný ľud zo zajatia vo Veľkom Babylone, členovia tohto ľudu začali lepšie chápať Jehovove požiadavky. Už predtým sa očistili od mnohých náuk takzvaného kresťanstva, ktoré majú pôvod v predkresťanskom pohanstve, ako je náuka o Trojici, o nesmrteľnosti duše a o večných mukách v ohnivom pekle. Teraz sa začali zbavovať všetkých stôp babylonského vplyvu. Uvedomili  si aj dôležitosť zachovávania prísnej neutrality v politických záležitostiach tohto rozdeleného sveta. Chceli sa tiež očistiť od akejkoľvek krvnej viny, ktorú si niektorí azda privodili.

¹⁰ Novodobí Boží služobníci začali plnšie chápať aj dôležitosť Jehovovho mena. V roku 1931 prijali meno Jehovovi svedkovia, čím dali verejne najavo, že sa zastávajú Jehovu a jeho mena. Navyše v roku 1950 Jehovovi svedkovia vydaním Prekladu nového sveta vrátili Božie meno na jeho správne miesto v Biblii. Áno, pochopili význam Jehovovho mena a oznamujú ho do najvzdialenejších končín zeme.

Ten, „ktorý prináša dobré posolstvo“

11. Prečo je zvolanie „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ vhodné vzhľadom na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 537 pred n. l.?

¹¹ Teraz je naša pozornosť opäť upriamená na Sion, ktorý je ešte stále spustošený. Prichádza posol nesúci dobré posolstvo: „Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho, ktorý prináša dobré posolstvo, ktorý zvestuje pokoj, ktorý prináša dobré posolstvo o niečom lepšom, ktorý zvestuje záchranu, hovoriac Sionu: ‚Tvoj Boh sa stal kráľom!‘“ ​(Izaiáš 52:7) Prečo možno v roku 537 pred n. l. povedať, že Boh Siona sa stal Kráľom? Nie je Jehova stále Kráľom? Áno, je „Kráľom večnosti“! (Zjavenie 15:3) No zvolanie „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ je vhodné, lebo pád Babylona a kráľovský výnos znovu postaviť chrám v Jeruzaleme a obnoviť v ňom čisté uctievanie sú novým prejavom Jehovovho kraľovania. — Žalm 97:1.

12. Kto sa ujal vedenia v ‚prinášaní dobrého posolstva‘ a ako?

¹² V Izaiášových dňoch žiadneho jednotlivca ani skupinu nebolo možné označiť ako toho, „ktorý prináša  dobré posolstvo“. Dnes je však totožnosť nositeľa dobrého posolstva známa. Jehovovým najväčším poslom pokoja je Ježiš Kristus. Kým bol na zemi, kázal dobré posolstvo, že príde oslobodenie od všetkých následkov hriechu zdedeného po Adamovi vrátane oslobodenia od chorôb a smrti. (Matúš 9:35) Ježiš dal príklad horlivosti v kázaní tohto dobrého posolstva o niečom lepšom, lebo využíval každú príležitosť, aby mohol vyučovať ľudí o Božom Kráľovstve. (Matúš 5:1, 2; Marek 6:34; Lukáš 19:1–10; Ján 4:5–26) A jeho učeníci nasledovali jeho príklad.

13. a) Ako apoštol Pavol rozširuje význam vyjadrenia: „Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho, ktorý prináša dobré posolstvo“? b) Prečo možno povedať, že nohy poslov sú „pôvabné“?

¹³ Apoštol Pavol v liste Rimanom cituje Izaiáša 52:7, aby zdôraznil dôležitosť diela kázania dobrého posolstva.  Kladie niekoľko otázok podnecujúcich k zamysleniu. Napríklad: ‚Ako budú ľudia počuť, ak nebude nikto zvestovať?‘ Potom hovorí: „Tak ako je napísané: ‚Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!‘“ ​(Rimanom 10:14, 15) Pavol tak rozširuje uplatnenie Izaiáša 52:7, lebo namiesto jednotného čísla „toho“, ktoré je v pôvodnom texte Izaiáša, používa množné číslo „tých“. Všetci kresťania, ktorí napodobňujú Ježiša Krista, sú poslami dobrého posolstva pokoja. V akom zmysle sú ich nohy „pôvabné“? Izaiáš hovorí tak, akoby posol prichádzal k Jeruzalemu z neďalekých judských vrchov. Z diaľky nie je možné vidieť poslove nohy. Keďže pozornosť je tu zameraná skôr na posla samého, nohy predstavujú samotného posla. Tak ako Ježiš a jeho učeníci boli pre miernych v prvom storočí krásni, aj dnes sú pre pokorných ľudí, ktorí dbajú na dobré posolstvo zachraňujúce život, novodobí svedkovia príjemní.

14. Ako sa Jehova stal Kráľom v novej dobe a odkedy je to oznamované ľudstvu?

¹⁴ Odkedy v novej dobe počuť volanie: „Tvoj Boh sa stal kráľom“? Od roku 1919. V tom roku na zjazde v Cedar Point v Ohiu J. F. Rutherford, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, nadchol svojich poslucháčov prednáškou nazvanou „Prejav k spolupracovníkom“. Tento prejav, založený na Izaiášovi 52:7 a Zjavení 15:2, povzbudil všetkých prítomných, aby sa ujali diela kázania. Tak sa začali na „vrchoch“ objavovať ‚pôvabné nohy‘. Najprv pomazaní kresťania a neskôr aj ich spoločníci, „iné ovce“, horlivo vyšli kázať dobré posolstvo, že Jehova sa stal Kráľom. (Ján 10:16) Ako sa Jehova stal Kráľom?  V roku 1914 novým spôsobom prejavil svoju kráľovskú moc, keď dosadil svojho Syna, Ježiša Krista, za Kráľa v novozriadenom nebeskom Kráľovstve. A ešte k ďalšiemu prejavu Jehovovho kraľovania došlo v roku 1919, keď Jehova oslobodil „Boží Izrael“ z Veľkého Babylona. — Galaťanom 6:16; Žalm 47:8; Zjavenie 11:15, 17; 19:6.

„Tvoji strážni zodvihli hlas“

15. Kto sú „strážni“, ktorí v roku 537 pred n. l. dvíhajú svoj hlas?

¹⁵ Vyvoláva volanie „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ nejakú reakciu? Áno. Izaiáš zaznamenáva: „Počúvaj! Tvoji strážni zodvihli hlas. Stále jednohlasne radostne kričia; veď zoči-voči uvidia, keď Jehova opäť zhromaždí Sion.“ ​(Izaiáš 52:8) V roku 537 pred n. l. nie sú v Jeruzaleme rozmiestnení žiadni doslovní strážcovia, ktorí by vítali prvých vracajúcich sa zajatcov. Mesto ležalo 70 rokov spustošené. (Jeremiáš 25:11, 12) Preto „strážni“, ktorí dvíhajú hlas, musia byť Izraeliti, ktorí dostávajú správu o obnove Siona vopred a ktorí majú zodpovednosť odovzdať túto správu ostatným deťom Siona. Keď strážni vidia, ako Jehova vydáva Babylon v roku 539 pred n. l. do rúk Cýra, vôbec vo svojej mysli nepochybujú, že Jehova oslobodzuje svoj ľud. Spolu s tými, ktorí reagujú na ich volanie, stále jednohlasne radostne kričia, aby sa túto dobrú správu dopočuli aj ostatní.

16. Koho vidia strážni „zoči-voči“ a ako je to myslené?

¹⁶ Bdelí strážni majú blízky, osobný vzťah k Jehovovi, akoby ho videli „zoči-voči“ alebo tvárou v tvár. (4. Mojžišova 14:14) Ich úzke spojenie s Jehovom a ich úzke vzájomné spoločenstvo zdôrazňuje ich jednotu a radostnú povahu ich posolstva. — 1. Korinťanom 1:10.

17, 18. a) Ako novodobá trieda strážcu dvíha svoj hlas? b) V akom zmysle volá trieda strážcu jednohlasne?

 ¹⁷ V novodobom splnení trieda strážcu, „verný a rozvážny otrok“, dvíha svoj hlas nielen k tým, ktorí už sú v Božej viditeľnej organizácii, ale aj k tým, ktorí v nej nie sú. (Matúš 24:45–47) V roku 1919 začalo zaznievať volanie, aby sa zhromaždili zostávajúci pomazaní, a v roku 1922 na zjazde v Cedar Point v Ohiu sa toto volanie ešte zosilnilo výzvou „zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo“. Od roku 1935 sa pozornosť sústreďuje na zhromažďovanie veľkého zástupu ľudí podobných  ovciam. (Zjavenie 7:9, 10) V posledných rokoch sa oznamovanie o Jehovovom kraľovaní ešte zosilnilo. Ako? V roku 2000 sa na rozprávaní o Jehovovej kráľovskej vláde podieľalo približne šesť miliónov ľudí vo viac ako 230 krajinách. Okrem toho prostredníctvom Strážnej veže, hlavného nástroja triedy strážcu, zaznieva radostné posolstvo vo viac ako 130 jazykoch.

¹⁸ Podiel na tomto zjednocujúcom diele si vyžaduje pokoru a bratskú lásku. Aby bolo volanie účinné, všetci, ktorí sa na ňom podieľajú, musia kázať rovnaké posolstvo o Jehovovom mene, jeho opatrení výkupného, jeho múdrosti, láske i o jeho Kráľovstve. Keď kresťania na celom svete pracujú plece pri pleci, posilňuje to ich osobné puto s Jehovom a radostná zvesť môže zaznievať jednohlasne.

19. a) Ako sa „spustošené miesta Jeruzalema“ rozveseľujú? b) V akom zmysle Jehova „obnažil svoje sväté rameno“?

¹⁹ Keď Boží ľud radostne kričí, aj miesto jeho bývania sa javí ako miesto veselosti. Proroctvo pokračuje: „Rozveseľte sa, jednohlasne radostne kričte, spustošené miesta Jeruzalema, veď Jehova utešil svoj ľud; vyplatil Jeruzalem. Jehova obnažil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov; a všetky konce zeme uvidia záchranu nášho Boha.“ ​(Izaiáš 52:9, 10) S príchodom ľudí vracajúcich sa z Babylona žalostne vyzerajúce miesta spustošeného Jeruzalema nadobúdajú radostný vzhľad, pretože teraz môže byť obnovené Jehovovo čisté uctievanie. (Izaiáš 35:1, 2) Je jasné, že to urobila Jehovova ruka. Boh „obnažil svoje sväté rameno“, teda akoby si vyhrnul rukávy, aby pracoval na záchrane svojho ľudu. — Ezdráš 1:2, 3.

20. K čomu to viedlo v našich dňoch, keď Jehova obnažil svoje sväté rameno, a k čomu to ešte povedie?

 ²⁰ V týchto „posledných dňoch“ Jehova obnažil svoje sväté rameno, aby oživil pomazaný ostatok, „dvoch svedkov“ z knihy Zjavenie. (2. Timotejovi 3:1; Zjavenie 11:3, 7–13) Počnúc rokom 1919 boli privádzaní do duchovného raja, k svojmu duchovnému vlastníctvu, z ktorého majú teraz úžitok aj milióny ich spoločníkov, iných oviec. Napokon Jehova obnaží svoje sväté rameno tak, že zachráni svoj ľud v „Har-magedone“. (Zjavenie 16:14, 16) Potom „všetky konce zeme uvidia záchranu nášho Boha“.

Naliehavá požiadavka

21. a) Čo sa vyžaduje od tých, ktorí ‚nesú Jehovovo náčinie‘? b) Prečo Židia odchádzajúci z Babylona nemajú dôvod na paniku?

²¹ Tí, ktorí vychádzajú z Babylona, aby sa vrátili do Jeruzalema, musia spĺňať istú požiadavku. Izaiáš píše: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie. Lebo nevyjdete v panike a nebudete utekať. Veď Jehova pôjde pred vami a Boh Izraela bude vašou zadnou strážou.“ ​(Izaiáš 52:11, 12) Izraeliti musia pri odchode zanechať za sebou v Babylone všetko, čo je poškvrnené babylonským falošným uctievaním. Keďže nesú Jehovovo náčinie, ktoré pochádza z chrámu v Jeruzaleme, musia byť čistí, a to nielen navonok, obradným spôsobom, ale hlavne v srdci. (2. Kráľov 24:11–13; Ezdráš 1:7) Okrem toho Jehova ide pred nimi, a tak nemajú dôvod na paniku ani nemusia zúfalo utekať, akoby im boli v pätách krvilační prenasledovatelia. Boh Izraela je aj ich zadnou strážou. — Ezdráš 8:21–23.

22. Ako Pavol zdôrazňuje potrebu čistoty medzi pomazanými kresťanmi?

 ²² Izaiášove slová o zachovaní čistoty sa významne spĺňajú na deťoch „Jeruzalema hore“. Keď Pavol nabádal korintských kresťanov, aby sa nedali nerovne spriahnuť s neveriacimi, citoval slová z Izaiáša 52:11: „‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte  sa dotýkať nečistého.‘“ ​(2. Korinťanom 6:14–17) Tak ako Izraeliti smerujúci domov z Babylona, aj kresťania sa musia starostlivo vyhýbať babylonskému falošnému uctievaniu.

23. V akých ohľadoch sa dnešní Jehovovi služobníci usilujú zachovávať čistotu?

²³ To zvlášť platilo pre tých pomazaných nasledovníkov Ježiša Krista, ktorí unikli z Veľkého Babylona v roku 1919. Postupne sa očisťovali od všetkých stôp falošného uctievania. (Izaiáš 8:19, 20; Rimanom 15:4) Začali si tiež stále viac uvedomovať dôležitosť mravnej čistoty. Aj keď Jehovovi svedkovia sa vždy pridŕžali vysokých mravných noriem, v roku 1952 boli v Strážnej veži uverejnené články zdôrazňujúce potrebu disciplinovania tých, ktorí sa dopustili nemravnosti, aby bol zbor udržiavaný čistý. Takéto disciplinárne konanie pomáha aj samotnému previnilcovi, aby si uvedomil potrebu úprimného pokánia. — 1. Korinťanom 5:6, 7, 9–13; 2. Korinťanom 7:8–10; 2. Jána 10, 11.

24. a) Čo predstavuje „Jehovovo náčinie“ v súčasnej dobe? b) Prečo sú dnešní kresťania presvedčení, že Jehova naďalej pôjde pred nimi a bude aj ich zadnou strážou?

²⁴ Pomazaní kresťania spolu s veľkým zástupom iných oviec sú rozhodnutí nedotýkať sa ničoho, čo je duchovne nečisté. Vďaka tomu, že sa očistili, sú spôsobilí byť nositeľmi „Jehovovho náčinia“ — predstavujúceho vzácne opatrenia, ktoré Boh poskytuje na svätú službu z domu do domu, na vedenie biblických štúdií a na iné formy kresťanskej činnosti. Keďže si Boží ľud dnes zachováva čisté postavenie, môže sa spoľahnúť, že Jehova naďalej pôjde pred ním a bude aj jeho zadnou strážou. Ako Boží čistý ľud má hojnosť dôvodov ‚radostne jednohlasne kričať‘!

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázok na strane 183]

Sion bude oslobodený zo zajatia

[Obrázok na strane 186]

Od roku 1919 sa na „vrchoch“ opäť objavili ‚pôvabné nohy‘

[Obrázok na strane 189]

Jehovovi svedkovia hovoria jednohlasne

[Obrázok na strane 192]

Tí, ktorí ‚nosia Jehovovo náčinie‘, musia byť mravne i duchovne čistí