Jehova nás vyučuje na naše dobro
Deviata kapitola
Jehova nás vyučuje na naše dobro
1. Ako reagujú na Jehovove slová tí, ktorí sú múdri?
KEĎ hovorí Jehova, tí, ktorí sú múdri, počúvajú s hlbokou úctou a reagujú na jeho slová. Všetko, čo hovorí, je na náš úžitok. Jehova sa aktívne zaujíma o naše blaho. Napríklad aké povzbudzujúce je uvažovať o spôsobe, akým sa Jehova prihovára svojmu starovekému zmluvnému ľudu: „Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam!“ (Izaiáš 48:18) Overená hodnota Božieho vyučovania by nás mala podnietiť k tomu, aby sme Boha počúvali a riadili sa jeho vedením. Záznam o splnených proroctvách rozptyľuje akékoľvek pochybnosti o tom, že Jehova je rozhodnutý splniť svoje sľuby.
2. Pre koho boli zaznamenané slová 48. kapitoly Izaiáša a kto ďalší z nich môže mať úžitok?
2 Slová 48. kapitoly knihy Izaiáš boli zrejme napísané na úžitok Židov zajatých v Babylone. Okrem toho tieto slová obsahujú aj posolstvo, ktoré dnešní kresťania nesmú prehliadať. V 47. kapitole Izaiáša Biblia predpovedala pád Babylona. Teraz Jehova opisuje, čo zamýšľa v súvislosti so Židmi v tomto meste. Jehova je zarmútený pokrytectvom svojho vyvoleného ľudu a ich zatvrdilou nedôverou v jeho sľuby. Napriek tomu ich chce vyučovať na ich dobro. Predvída, že príde obdobie prečisťovania, ktoré povedie k návratu verného ostatku do jeho domoviny.
3. Čo bolo nesprávne na uctievaní, ktoré preukazovali obyvatelia Judska?
3 Ako veľmi sa Jehovov ľud odchýlil od čistého uctievania! Izaiášove úvodné slová podnecujú k zamysleniu: „Počujte to, ó, Jakobov dom, vy, ktorí sa nazývate Izraelovým menom a ktorí ste vyšli z judských vôd, vy, ktorí prisaháte na Jehovovo meno a dokonca sa zmieňujete o Bohu Izraela, nie v pravde a nie v spravodlivosti. Veď sa nazývali ako tí, ktorí sú zo svätého mesta, a opierali sa o Boha Izraela, ktorého meno je Jehova vojsk.“ (Izaiáš 48:1, 2) Aké pokrytecké! ‚Prisahanie na Jehovovo meno‘ je zjavne len formalistickým používaním Božieho mena. (Sofoniáš 1:5) Židia pred odchodom do zajatia v Babylone uctievali Jehovu vo ‚svätom meste‘ Jeruzaleme. No ich uctievanie bolo neúprimné. Ich srdce bolo od Boha ďaleko vzdialené a ich prejavy uctievania ‚neboli v pravde ani v spravodlivosti‘. Nemali vieru ako patriarchovia. — Malachiáš 3:7.
4. Aké uctievanie sa páči Jehovovi?
4 Jehovove slová nám pripomínajú, že uctievanie nesmie byť povrchné. Musí vychádzať zo srdca. Len symbolická služba — konaná možno iba s cieľom páčiť sa druhým alebo zapôsobiť na nich — nepredstavuje ‚skutky zbožnej oddanosti‘. (2. Petra 3:11) Len tým, že sa niekto nazýva kresťan, sa jeho uctievanie nestáva Bohu prijateľným. (2. Timotejovi 3:5) Uznať, že Jehova existuje, je životne dôležité, no je to len začiatok. Jehova chce, aby sme ho uctievali z celej duše a aby sme boli k tomu podnecovaní hlbokou láskou a ocenením. — Kolosanom 3:23.
Predpoveď nových vecí
5. Čo patrí k ‚prvým veciam‘, ktoré Jehova predpovedal?
5 Židia v Babylone možno potrebujú občerstviť pamäť. Preto im Jehova opäť pripomína, že je Bohom pravých proroctiev: „Prvé veci som hovoril dokonca od onoho času a vychádzali z mojich úst a ja som ich dával počuť. Konal som náhle a tie veci sa stali.“ (Izaiáš 48:3) „Prvé veci“ sú tie, ktoré Boh už uskutočnil, napríklad to, že oslobodil Izraelitov z Egypta a dal im do dedičstva Zasľúbenú krajinu. (1. Mojžišova 13:14, 15; 15:13, 14) Takéto predpovede vychádzajú z Božích úst, teda sú božského pôvodu. Boh necháva, aby ľudia počuli jeho výnosy, a to, čo počujú, by ich malo podnietiť k poslušnosti. (5. Mojžišova 28:15) Koná náhle, aby uskutočnil to, čo predpovedal. Jehova je Všemohúci, a tak je isté, že jeho predsavzatie sa splní. — Jozua 21:45; 23:14.
6. Do akej miery sa Židia stali ‚zatvrdilými a spurnými‘?
6 Jehovov ľud sa stal ‚zatvrdilým a spurným‘. (Žalm 78:8) Jehova mu otvorene hovorí: „Si tvrdý a... tvoja šija je železná šľacha a tvoje čelo je meď.“ (Izaiáš 48:4) Židov podobne ako kovy nie je ľahké ohýbať — sú nepoddajní. To je jeden z dôvodov, prečo Jehova zjavuje veci skôr, ako sa stanú. Inak by jeho ľud o veciach, ktoré urobil Jehova, povedal: „Urobila ich moja modla a prikázal ich môj vyrezávaný obraz a môj liaty obraz.“ (Izaiáš 48:5) Zapôsobí to, čo Jehova teraz hovorí, na neverných Židov? Boh im hovorí: „Počul si. Pozri sa na to všetko. A vy, nebudete o tom hovoriť? Dal som ti počuť nové veci odteraz, áno, veci držané v zálohe, ktoré si nepoznal. Budú stvorené v terajšom čase a nie od onoho času, áno veci, ktoré si nepočul skôr ako dnes, aby si nepovedal: ‚Hľa, už som o nich vedel.‘“ — Izaiáš 48:6, 7.
7. Čo budú musieť uznať zajatí Židia a čo môžu očakávať?
7 Izaiáš zaznamenal predpoveď o páde Babylona dlho vopred. Teraz je Židom ako zajatcom v Babylone prorocky prikazované, aby sa zamysleli nad splnením tejto predpovede. Môžu poprieť, že Jehova je Bohom splnených proroctiev? A keďže obyvatelia Judska videli i počuli, že Jehova je Bohom pravdy, nemali by tiež ohlasovať túto pravdu ďalším? Jehovovo zjavené slovo predpovedá nové veci, ktoré sa ešte nestali, napríklad Cýrovo dobytie Babylona a prepustenie Židov. (Izaiáš 48:14–16) Tieto prekvapujúce udalosti sa objavujú zdanlivo z ničoho nič. Nikto ich nemohol predvídať len na základe uvažovania o vývoji podmienok vo svete. Objavujú sa ako blesk z jasného neba. Kto privádza tieto udalosti? Keďže Jehova ich predpovedá 200 rokov vopred, odpoveď je jasná.
8. V aké nové veci dnes kresťania dúfajú a prečo majú úplnú dôveru v Jehovovo prorocké slovo?
8 Navyše Jehova uskutočňuje svoje slovo podľa vlastného časového rozvrhu. Splnené proroctvá sú dôkazom jeho Božstva nielen pre Židov v staroveku, ale aj pre dnešných kresťanov. Záznam o početných proroctvách, ktoré sa splnili v minulosti — o ‚prvých veciach‘ —, je uistením, že sa splnia aj nové veci, ktoré Jehova sľúbil — prichádzajúce „veľké súženie“, prežitie „veľkého zástupu“ počas tohto súženia, „nová zem“ a mnoho ďalších vecí. (Zjavenie 7:9, 14, 15; 21:4, 5; 2. Petra 3:13) Toto uistenie dnes podnecuje ľudí so správnym sklonom srdca, aby horlivo hovorili o Bohu. Majú rovnaké pocity ako žalmista, ktorý povedal: „Rozprával som dobré posolstvo o spravodlivosti vo veľkom zbore. Hľa, nezdržiavam svoje rty.“ — Žalm 40:9.
Jehova prejavuje sebaovládanie
9. Ako je izraelský národ „priestupníkom od brucha“?
9 Keďže Židia nereagujú s vierou na Jehovove proroctvá, nedbajú ani na jeho varovania. Preto im Jehova ďalej hovorí: „Navyše, nepočul si, ani si nevedel, ani sa ti od onoho času neotvorilo ucho. Veď dobre viem, že si si stále počínal zradne a bol si nazvaný ‚priestupníkom od brucha‘.“ (Izaiáš 48:8) Judsko si zapcháva ucho pred Jehovovými radostnými správami. (Izaiáš 29:10) Spôsob konania Božieho zmluvného ľudu ukazuje, že národ je „priestupníkom od brucha“. Izraelský národ si od svojho zrodu počas celej histórie vytváral povesť spurného národa. Priestupky a zrada sú nielen občasnými hriechmi, ale zakorenenými negatívnymi črtami tohto ľudu. — Žalm 95:10; Malachiáš 2:11.
10. Prečo sa Jehova ovládne?
10 Je všetka nádej stratená? Nie. Hoci Judsko koná spurne a zradne, Jehova je vždy pravdovravný a verný. Kvôli cti svojho veľkého mena obmedzí vylievanie svojho hnevu. Hovorí: „Kvôli svojmu menu ovládnem svoj hnev a na moju chválu sa voči tebe zdržím, aby si nebol odrezaný.“ (Izaiáš 48:9) Aký kontrast! Jehovov ľud, Izrael i Judsko, je Bohu neverný. No Jehova posvätí svoje meno a bude konať spôsobom, ktorý prinesie jeho menu chválu a česť. To je dôvod, prečo svoj vyvolený ľud nezničí. — Joel 2:13, 14.
11. Prečo Boh nedovolí, aby bol jeho ľud úplne zničený?
11 Vďaka pokarhaniu od Boha sa jednotlivci spomedzi zajatých Židov, ktorí majú správny sklon srdca, spamätávajú a sú rozhodnutí dbať na jeho vyučovanie. Pre takých je nasledujúce vyhlásenie veľmi upokojujúce: „Hľa, prečistil som ťa, ale nie v podobe striebra. Popreberal som ťa v taviacej peci trápenia. Kvôli sebe, kvôli sebe budem konať, veď ako by sa mohol dať niekto znesvätiť? A nikomu inému nedám svoju slávu.“ (Izaiáš 48:10, 11) Náročné skúšky — akoby v „peci trápenia“ —, ktoré prišli na ľud s Jehovovým pripustením, ich vyskúšali, prečistili a odhalili, čo je v ich srdci. Niečo podobné sa stalo pred stáročiami, keď Mojžiš ich predkom povedal: „Jehova, tvoj Boh, [ťa] prinútil chodiť tých štyridsať rokov na pustatine, aby ťa pokoril a vyskúšal ťa, aby tak poznal, čo je v tvojom srdci.“ (5. Mojžišova 8:2) Jehova v tom čase nezničil národ napriek jeho spurnému postoju a nezničí ho úplne ani teraz. Také konanie je v súlade s jeho menom a prináša mu česť. Keby bol Jehovov ľud zničený Babylončanmi, Jehova by bol neverný voči svojej zmluve a jeho meno by bolo znesvätené. Vyvolalo by to dojem, že Boh Izraela nemá moc zachrániť svoj ľud. — Ezechiel 20:9.
12. Ako boli praví kresťania prečistení počas prvej svetovej vojny?
12 Aj v súčasnosti potreboval Jehovov ľud prečistenie. Začiatkom 20. storočia mnohí z malej skupiny Bádateľov Biblie slúžili Bohu z úprimnej túžby páčiť sa mu, no niektorí mali nesprávne pohnútky, napríklad túžili po významnom postavení. Skôr ako mohla táto malá skupina začať raziť cestu celosvetovému kázaniu dobrého posolstva predpovedanému na čas konca, potrebovala prečistenie. (Matúš 24:14) Prorok Malachiáš prorokoval, že takéto prečisťovacie dielo nastane v súvislosti s príchodom Jehovu do jeho chrámu. (Malachiáš 3:1–4) Jeho slová sa splnili v roku 1918. V čase, keď zúrila prvá svetová vojna, praví kresťania prechádzali obdobím ohnivých skúšok, ktoré vyvrcholili uväznením Josepha F. Rutherforda, vtedajšieho prezidenta spoločnosti Watch Tower, a niektorých vedúcich predstaviteľov Spoločnosti. Títo úprimní kresťania mali z tohto prečisťovacieho procesu úžitok. Po prvej svetovej vojne boli ešte pevnejšie než kedykoľvek predtým rozhodnutí slúžiť svojmu vznešenému Bohu akýmkoľvek spôsobom, ktorý im on ukáže.
13. Ako Jehovov ľud reagoval na prenasledovanie v rokoch po prvej svetovej vojne?
13 Odvtedy Jehovovi svedkovia opakovane čelili tým najzlomyseľnejším formám prenasledovania. To v nich však nevyvolalo pochybnosti o slovách ich Stvoriteľa. Skôr si všímali slová apoštola Petra adresované prenasledovaným kresťanom za jeho dní: „[Boli ste] zarmútení rôznymi skúškami, aby vyskúšaná akosť vašej viery... bola nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1. Petra 1:6, 7) Intenzívne prenasledovanie nevedie k porušeniu rýdzosti pravých kresťanov. Skôr odhaľuje čistotu ich pohnútok. Ich viera tým získava vyskúšanú kvalitu a ukazuje sa tým hĺbka ich oddanosti a lásky. — Príslovia 17:3.
‚Som prvý a som posledný‘
14. a) V akom ohľade je Jehova „prvý“ a „posledný“? b) Aké mocné skutky vykonal Jehova svojou „rukou“?
14 Jehova teraz svoj zmluvný ľud vrúcne povzbudzuje: „Počúvaj ma, ó, Jakob, a ty, Izrael, môj povolaný. Ja som Ten istý. Ja som prvý. Navyše, som posledný. Okrem toho, moja ruka položila základ zeme a moja pravica roztiahla nebesia. Volám na ne, aby zostali spolu stáť.“ (Izaiáš 48:12, 13) Boh je na rozdiel od človeka večný a nemenný. (Malachiáš 3:6) V Zjavení Jehova vyhlasuje: „Ja som Alfa a Omega, prvý a posledný, začiatok a koniec.“ (Zjavenie 22:13) Pred Jehovom nebol žiaden všemohúci Boh a ani po ňom žiaden nebude. Je Zvrchovaný, Večný Boh a Stvoriteľ. Jeho „ruka“ — jeho pôsobiaca moc — založila zem a roztiahla hviezdnaté nebesia. (Jób 38:4; Žalm 102:25) Keď volá svojich tvorov, sú pripravení slúžiť mu. — Žalm 147:4.
15. V akom zmysle a s akým cieľom Jehova „miloval“ Cýra?
15 Židom i Nežidom je adresované dôležité pozvanie: „Zhromaždite sa všetci a počujte. Kto z nich povedal tieto veci? Sám Jehova ho miloval. Urobí s Babylonom čo sa mu zapáči, a jeho rameno bude na Chaldejcoch. Ja — ja sám som hovoril. Navyše, povolal som ho. Priviedol som ho a jeho cesta sa stane úspešnou.“ (Izaiáš 48:14, 15) Len Jehova je všemocný a schopný presne predpovedať udalosti. Nikto z „nich“, z bezcenných modiel, nedokáže povedať tieto veci. Neboli to modly, ale Jehova, kto „ho [Cýra] miloval“ — teda kto si ho vyvolil s konkrétnym cieľom. (Izaiáš 41:2; 44:28; 45:1, 13; 46:11) Predpovedal o ňom, že sa objaví na svetovej scéne, a určil ho za budúceho dobyvateľa Babylona.
16, 17. a) Prečo možno povedať, že Boh nevyslovil svoje predpovede v tajnosti? b) Ako dnes Jehova zverejňuje svoje predsavzatia?
16 Jehova pokračuje vrúcnym pozvaním: „Priblížte sa ku mne. Počujte toto. Od začiatku som vôbec nehovoril na nijakom mieste úkrytu. Som tam od čias, keď sa to stalo.“ (Izaiáš 48:16a) Jehova nevyslovil svoje predpovede v tajnosti ani ich neoznámil len niekoľkým vyvoleným. Jehovovi proroci hovorili v Božom mene otvorene. (Izaiáš 61:1) Verejne ohlasovali Božiu vôľu. Napríklad udalosti v súvislosti s Cýrom neboli pre Boha ničím novým ani nepredvídaným. Približne 200 rokov vopred ich otvorene predpovedal prostredníctvom Izaiáša.
17 Rovnako ani dnes sa Jehova netají svojím predsavzatím. Milióny ľudí v stovkách krajín vrátane morských ostrovov hlásajú z domu do domu, na uliciach, a kdekoľvek je to možné, a oznamujú varovanie pred prichádzajúcim koncom tohto systému vecí a dobré posolstvo o požehnaniach, ktoré nastanú pod Božím Kráľovstvom. Naozaj, Jehova je Bohom, ktorý oznamuje svoje predsavzatia.
‚Venuj pozornosť mojim prikázaniam!‘
18. Po čom túži Jehova vzhľadom na svoj ľud?
18 Prorok poverený Jehovovým duchom vyhlasuje: „Poslal [ma] sám Zvrchovaný Pán Jehova, áno jeho duch. Toto povedal Jehova, tvoj Výplatca, Svätý Izraela: ‚Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť.‘“ (Izaiáš 48:16b, 17) Toto láskyplné vyjadrenie Jehovovej starostlivosti by malo izraelský národ uistiť, že Boh ho oslobodí z Babylona. Je jeho Výplatcom. (Izaiáš 54:5) Jehovovou úprimnou túžbou je, aby Izraeliti obnovili svoj vzťah k nemu a venovali pozornosť jeho prikázaniam. Pravé uctievanie je založené na poslušnosti božskému vyučovaniu. Izraeliti by neboli schopní kráčať správnou cestou, keby neboli vyučovaní ‚ceste, po ktorej majú chodiť‘.
19. Akú úprimnú prosbu predkladá Jehova?
19 Jehova krásne vyjadruje svoju túžbu, aby sa jeho ľud vyhol nešťastiu a tešil sa zo života: „Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“ (Izaiáš 48:18) Aká úprimná prosba všemohúceho Stvoriteľa! (5. Mojžišova 5:29; Žalm 81:13) Namiesto odvedenia do zajatia by sa Izraeliti mohli tešiť z pokoja, ktorého by bola taká hojnosť ako vôd tečúcich v rieke. (Žalm 119:165) Ich skutky spravodlivosti by mohli byť také nespočetné ako morské vlny. (Ámos 5:24) Jehova sa o Izraelitov naozaj zaujíma, preto ich naliehavo prosí a láskyplne im ukazuje cestu, po ktorej by mali kráčať. Ó, keby len počúvali!
20. a) Po čom Boh túži vzhľadom na Izrael napriek jeho spurnosti? b) Čo sa učíme o Jehovovi z jeho zaobchádzania s jeho ľudom? (Pozri rámček na strane 133.)
20 Aké požehnania by Izrael zažil, keby sa kajal? Jehova hovorí: „Tvojho potomstva by bolo ako piesku a potomkov z tvojho vnútra ako zrniek. Meno žiadneho by nebolo odrezané, ani by nebolo predo mnou vyhladené.“ (Izaiáš 48:19) Jehova pripomína ľudu svoj sľub, že Abrahámovho semena bude mnoho „ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu“. (1. Mojžišova 22:17; 32:12) Títo potomkovia Abraháma sú však spurní a nemajú právo zažiť splnenie tohto sľubu. Naozaj, ich skutky sú také zlé, že podľa Jehovovho Zákona si zaslúžia, aby bolo meno ich národa odrezané. (5. Mojžišova 28:45) Napriek tomu Jehova netúži po tom, aby bol jeho ľud vyhladený, a nechce ho úplne opustiť.
21. Aké požehnania dnes môžeme zažívať, ak vynakladáme úsilie, aby sme boli vyučovaní Jehovom?
21 Zásady obsiahnuté v tejto pôsobivej pasáži platia aj pre dnešných Jehovových ctiteľov. Jehova je Zdroj života a vie lepšie než ktokoľvek iný, ako by sme mali svoj život využívať. (Žalm 36:9) Dal nám pokyny, no nie preto, aby nás obral o radosť, ale preto, aby sme z nich mali úžitok. Praví kresťania na to reagujú tým, že vynakladajú úsilie, aby boli vyučovaní Jehovom. (Micheáš 4:2) Jehovove usmernenia sú ochranou našej duchovnosti a nášho vzťahu k nemu a chránia nás aj pred Satanovým skazonosným vplyvom. Keď chápeme zásady, ktoré sú za Božími zákonmi, vidíme, že Jehova nás vyučuje na naše dobro. Uvedomujeme si, že „jeho prikázania nie sú bremenom“. A nebudeme odrezaní. — 1. Jána 2:17; 5:3.
„Vyjdite z Babylonu!“
22. K čomu sú verní Židia vyzývaní a aké uistenie dostávajú?
22 Prejavia niektorí Židia správny postoj srdca, keď Babylon padne? Využijú oslobodenie, ktoré zaobstará Boh, vrátia sa do svojej domoviny a obnovia čisté uctievanie? Áno. Ďalšie Jehovove slová ukazujú jeho dôveru, že to tak bude. „Vyjdite z Babylonu! Utečte od Chaldejcov. Rozprávajte i so zvukom radostného volania, nechajte, aby to bolo počuť. Nechajte to prísť na najvzdialenejší koniec zeme. Povedzte: ‚Jehova vyplatil svojho sluhu Jakoba. A nedostali smäd, keď ich nechal kráčať dokonca i spustošenými miestami. Spôsobil, aby im vytryskla voda zo skaly a rozštiepil skalu, aby voda mohla prúdiť von.‘“ (Izaiáš 48:20, 21) Jehovov ľud je prorocky nabádaný, aby z Babylona bez meškania odišiel. (Jeremiáš 50:8) Ich vykúpenie sa musí stať známym až do končín zeme. (Jeremiáš 31:10) Po vyjdení z Egypta sa Jehova staral o potreby svojho ľudu, keď tento ľud kráčal cez púšťové územia. Podobne sa postará o svoj ľud aj na jeho ceste domov z Babylona. — 5. Mojžišova 8:15, 16.
23. Kto sa nebude tešiť z pokoja od Boha?
23 V súvislosti s Jehovovými skutkami záchrany Židia musia pamätať ešte na ďalšiu životne dôležitú zásadu. Tí, ktorí sú naklonení k spravodlivosti, môžu azda trpieť za svoje hriechy, no nebudú zničení. S nespravodlivými je to však inak. „‚Niet žiadneho pokoja,‘ povedal Jehova, ‚pre zlých.‘“ (Izaiáš 48:22) Nekajúcni hriešnici nezískajú pokoj, ktorý Boh vyhradil pre tých, ktorí ho milujú. Skutky záchrany nie sú určené pre zatvrdilo zlých či neveriacich. Takéto skutky sú len pre tých, ktorí majú vieru. (Títovi 1:15, 16; Zjavenie 22:14, 15) Pokoj od Boha nie je vlastníctvom zlých.
24. Čo prinieslo radosť Božiemu ľudu v dnešnej dobe?
24 Možnosť opustiť Babylon v roku 537 pred n. l. priniesla verným Izraelitom veľkú radosť. Prepustenie Božieho ľudu z babylonského zajatia v roku 1919 viedlo tiež k jeho plesaniu. (Zjavenie 11:11, 12) Bol naplnený nádejou a chopil sa príležitosti rozšíriť svoju činnosť. Je pravda, že od tejto malej skupiny kresťanov si vyžadovalo odvahu využiť nové možnosti kázania v nepriateľskom svete. No s Jehovovou pomocou sa ujali diela kázania dobrého posolstva. Dejiny dosvedčujú, že Jehova ich požehnal.
25. Prečo je dôležité venovať starostlivú pozornosť Božím spravodlivým ustanoveniam?
25 Táto časť Izaiášovho proroctva zdôrazňuje, že Jehova nás vyučuje na naše dobro. Je veľmi dôležité venovať starostlivú pozornosť Božím spravodlivým ustanoveniam. (Zjavenie 15:2–4) Ak pamätáme na Božiu múdrosť a lásku, pomôže nám to prispôsobovať sa tomu, o čom Jehova hovorí, že je správne. Všetky jeho príkazy sú na náš úžitok! — Izaiáš 48:17, 18.
[Otázky]
[Rámček/obrázok na strane 133]
Všemohúci Boh sa ovláda
„Ovládnem svoj hnev... zdržím [sa],“ povedal Jehova odpadlíckym Izraelitom. (Izaiáš 48:9) Takéto výroky nám pomáhajú vidieť, že Boh dáva dokonalý príklad v tom, že nikdy nezneužíva svoju moc. Pravda, nikto nemá väčšiu moc než Boh. Preto o sebe hovorí ako o všemocnom. Právom si dáva titul „Všemohúci“. (1. Mojžišova 17:1) Nielenže má neobmedzenú moc, ale vzhľadom na svoje postavenie Zvrchovaného Pána vesmíru, ktorý vytvoril, má aj všetku právomoc. Preto si nikto nemôže dovoliť zadržať jeho ruku ani povedať mu: „Čo robíš?“ — Daniel 4:35.
Boh je však pomalý do hnevu, a to aj vtedy, keď musí prejaviť svoju moc voči svojim nepriateľom. (Náhum 1:3) Jehova môže ‚ovládať svoj hnev‘ a je správne opísaný ako „pomalý do hnevu“, lebo jeho dominantnou vlastnosťou je láska — nie hnev. Keď prejavuje hnev, tento hnev je vždy spravodlivý, vždy v súlade s právom a vždy ovládaný. — 2. Mojžišova 34:6; 1. Jána 4:8.
Prečo Jehova koná takýmto spôsobom? Lebo dokonale udržiava v rovnováhe svoju všemohúcu moc s troma ďalšími svojimi základnými vlastnosťami — múdrosťou, spravodlivosťou a láskou. Jeho uplatňovanie moci je vždy v súlade s týmito ostatnými vlastnosťami.
[Obrázok na strane 122]
Izaiášovo posolstvo o obnove je pre verných Židov v zajatí lúčom nádeje
[Obrázky na strane 124]
Židia mali sklon pripisovať Jehovove skutky modlám
1. Ištar 2. Vlys z glazovaných tehál z babylonskej Cesty procesií 3. Drak ako symbol Marduka
[Obrázok na strane 127]
‚Pec trápenia‘ môže odhaliť, či sú naše pohnútky na službu Jehovovi čisté, alebo nie
[Obrázky na strane 128]
Praví kresťania čelili tým najzlomyseľnejším formám prenasledovania
