Osemnásta kapitola

Jehova oživuje ducha ponížených

Izaiáš 57:1–21

1. Aké uistenie dal Jehova a aké otázky jeho slová vyvolávajú?

„TAK povedal ten Vysoký a Vyvýšený, bývajúci navždy a ktorého meno je sväté: ‚Vo výške a na svätom mieste bývam, aj pri zdrvenom a poníženom v duchu, aby som oživil ducha ponížených a oživil srdce zdrvených.‘“ ​(Izaiáš 57:15) To napísal prorok Izaiáš v ôsmom storočí pred n. l. Čo sa dialo v Judsku, že toto posolstvo bolo také povzbudzujúce? Ako tieto inšpirované slová pomáhajú dnešným kresťanom? Úvaha o 57. kapitole Izaiáša nám pomôže zodpovedať tieto otázky.

„Pristúpte až sem“

2. a) Na aké obdobie sa zrejme vzťahujú slová z 57. kapitoly Izaiáša? b) Aká je situácia spravodlivých v Izaiášových dňoch?

² Zdá sa, že táto časť Izaiášovho proroctva sa týka priamo Izaiášových dní. Zamysli sa, ako sa rozmohla skazenosť: „Spravodlivý zahynul, ale nikto si to neberie k srdcu. A ľudia milujúcej láskavosti sú zhromažďovaní k mŕtvym, pričom nikto nerozlišuje, že bol oddelený spravodlivý kvôli nešťastiu. Vchádza do pokoja; odpočívajú na svojich posteliach, každý, kto chodí priamočiaro.“ ​(Izaiáš 57:1, 2) Nikoho nezaujíma, že spravodlivý padá. Jeho predčasná smrť zostáva bez povšimnutia. To, že zaspal v smrti, mu prináša pokoj, oslobodenie od utrpenia, ktoré mu spôsobovali  bezbožní, a únik z nešťastia. Boží vyvolený národ upadol do žalostného stavu. No ako musia byť tí, ktorí zostávajú verní, povzbudení, keď sa dozvedajú, že Jehova nielen vidí, čo sa deje, ale ich bude aj podporovať!

3. Ako Jehova oslovuje skazené pokolenie Judska a prečo?

³ Jehova predvoláva skazené pokolenie Judska a hovorí: „A vy, pristúpte až sem, synovia veštkyne, semeno cudzoložníka a ženy, dopúšťajúcej sa prostitúcie.“ ​(Izaiáš 57:3) Obyvatelia Judska si naozaj zaslúžia také hanebné označenia ako synovia veštkyne a semeno cudzoložníka a prostitútky. K falošnému uctievaniu, ku  ktorému sa obrátili, patria ohavné skutky modlárstva a špiritizmu, ako aj nemravné sexuálne praktiky. Preto sa Jehova týchto hriešnikov pýta: „Nad kým sa dobre zabávate? Proti komu stále naširoko otvárate ústa, vyplazujete jazyk? Či nie ste deťmi priestupku, semenom falošnosti, tými, čo sa rozvášňujú medzi veľkými stromami, pod každým bujným stromom, a zabíjajú deti v údoliach bystrín pod puklinami skalných útesov?“ — Izaiáš 57:4, 5.

4. Akú vinu majú skazení obyvatelia Judska?

⁴ Skazení Judejčania sa otvorene venujú odpornému pohanskému uctievaniu a ‚zabávajú sa‘ na tom. Opovržlivo sa posmievajú Božím prorokom, ktorí boli poslaní, aby ich napravili, a drzo a neúctivo im vyplazujú jazyk. Hoci sú deťmi Abraháma, pre svoje spurné cesty sa stávajú deťmi priestupku a semenom falošnosti. (Izaiáš 1:4; 30:9; Ján 8:39, 44) Medzi veľkými stromami na vidieku roznecujú svoju náboženskú horlivosť v modlárskom uctievaní. A aké kruté je ich uctievanie! Dokonca zabíjajú vlastné deti, tak ako to robili národy, ktoré Jehova pre také ohavné konanie vyhnal z krajiny! — 1. Kráľov 14:23; 2. Kráľov 16:3, 4; Izaiáš 1:29.

Vylievanie tekutých obetí kameňom

5, 6. a) Čo si zvolili obyvatelia Judska namiesto uctievania Jehovu? b) Aké nehanebné a nakoľko rozšírené je modlárske uctievanie Judska?

⁵ Pozri, ako hlboko upadli obyvatelia Judska do modlárstva: „Tvoj diel bol pri hladkých kameňoch údolia bystriny. Tie — tie boli tvojím údelom. Im si navyše vylievala tekutú obeť, predkladala si dar. Mám sa tými vecami utešiť?“ ​(Izaiáš 57:6) Židia sú Božím zmluvným ľudom,  no namiesto toho, aby uctievali svojho Boha, vyťahujú si z riečneho koryta kamene a vyrábajú si z nich bohov. Dávid vyhlásil, že Jehova je jeho podielom, no títo hriešnici si zvolili ako svoj údel neživé kamenné modly, ktorým vylievajú tekuté obete. (Žalm 16:5; Habakuk 2:19) Aké potešenie môže Jehova nájsť v takom zvrhlom uctievaní, aké preukazuje ľud nesúci jeho meno?

⁶ Judsko sa dopúšťa modlárstva všade — pod veľkými stromami, v údoliach bystrín, na pahorkoch i vo svojich mestách. No Jehova to všetko vidí a prostredníctvom Izaiáša odhaľuje mravnú skazenosť Judska: „Postavila si si posteľ na vysokom a vyzdvihnutom vrchu. I tam si šla predložiť obeť. A za dvere a zárubňu si položila svoje pamätné znamenie.“ ​(Izaiáš 57:7, 8a) Judsko si na výšinách stavia posteľ duchovnej nečistoty a predkladá tam obete cudzím bohom. * Aj v súkromných domoch sú za dverami a zárubňou modly.

7. S akým postojom sa Judsko venuje nemravnému uctievaniu?

⁷ Niektorí sa azda pýtajú, prečo sa Judsko tak veľmi zaplietlo do nečistého uctievania. Vari ho nejaká silnejšia mocnosť nútila opustiť Jehovu? Odpoveď je nie. Judsko to robí dobrovoľne a dychtivo. Jehova uvádza: „Stranou odo mňa si sa odkryla a vystúpila si hore; posteľ si si urobila priestrannú. A pre seba si uzavierala s nimi zmluvu. Milovala si posteľ s nimi. Zbadala si mužský orgán.“ ​(Izaiáš 57:8b) Judsko urobilo zmluvu so svojimi falošnými bohmi a miluje svoj nezákonný  vzťah s nimi. Zvlášť miluje nemravné sexuálne praktiky — pravdepodobne zahŕňajúce používanie falických symbolov —, ktorými sa vyznačuje uctievanie týchto bohov!

8. Zvlášť za vlády ktorého kráľa bujnelo v Judsku modlárstvo?

⁸ Opis hrubo nemorálneho a krutého uctievania modiel súhlasí s tým, čo vieme o viacerých skazených judských kráľoch. Napríklad Manaše vystaval výšiny, vybudoval oltáre Baalovi a na dvoch chrámových nádvoriach postavil oltáre falošného náboženstva. Nechal svojich synov prejsť ohňom, pestoval mágiu, venoval sa vešteniu a podporoval špiritistické praktiky. Kráľ Manaše umiestnil do Jehovovho chrámu aj vyrezávaný obraz posvätného kola, ktorý vyrobil. * Zvádzal obyvateľov Judska, aby konali to, „čo je zlé, viac ako národy, ktoré vyhladil Jehova“. (2. Kráľov 21:2–9) Niektorí si myslia, že Manaše dal zabiť Izaiáša, hoci v Izaiášovi 1:1 sa Manašeho meno nespomína.

„Vysielala si svojich vyslancov“

9. Prečo Judsko vysiela vyslancov „do diaľky“?

⁹ Judsko sa nedopúšťa priestupku len tým, že slúži falošným bohom. Jehova prostredníctvom Izaiáša ako hovorcu hovorí: „Zostúpila si k Melechovi s olejom a stále si rozhojňovala svoje masti. A vysielala si svojich vyslancov do diaľky, takže si to znížila k šeolu.“ ​(Izaiáš 57:9) Neverné judské kráľovstvo schádza k „Melechovi“, čo po hebrejsky znamená „kráľ“ — pravdepodobne ku kráľovi cudzej  mocnosti —, a predkladá mu drahé a pôsobivé dary symbolizované olejom a voňavými masťami. Judsko vysiela do vzdialených miest vyslancov. Prečo? Majú presvedčiť pohanské národy, aby s nimi uzavreli politické spojenectvo. Judsko sa obrátilo chrbtom k Jehovovi a vkladá dôveru v cudzích kráľov.

10. a) Ako sa kráľ Achaz usiluje o spojenectvo s asýrskym kráľom? b) Ako sa Judsko ‚znižuje do šeolu‘?

¹⁰ Jedným takýmto príkladom je udalosť za dní kráľa Achaza. Tento neverný kráľ Judska sa cíti ohrozený spojenectvom Izraela a Sýrie, a tak vysiela poslov k asýrskemu kráľovi Tiglat-pilezerovi III., hovoriac: „Som tvoj sluha a tvoj syn. Pritiahni a zachráň ma z dlane sýrskeho kráľa a z dlane izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne.“ Achaz posiela asýrskemu kráľovi ako úplatok striebro a zlato a tento kráľ na to reaguje tým, že podniká proti Sýrii ničivý útok. (2. Kráľov 16:7–9)  Vo svojich vzťahoch s pohanskými národmi Judsko zostupuje do „šeolu“. Pre tieto vzťahy zomrie, čiže prestane existovať ako nezávislý národ s vlastným kráľom.

11. Aký falošný pocit bezpečia má Judsko?

¹¹ Jehova ďalej Judsku hovorí: „Lopotila si sa v množstve svojich ciest. Nepovedala si: ‚Je to beznádejné!‘ Našla si oživenie svojej sily. Preto si neochorela.“ ​(Izaiáš 57:10) Áno, národ usilovne pracoval na svojich odpadlíckych cestách a nechápe beznádejnosť tohto svojho snaženia. Naopak, obyvatelia Judska zvádzajú sami seba, keď si myslia, že dosahujú úspech vlastnou silou. Judsko sa cíti silné a zdravé. Aké je to pochabé!

12. Aká situácia v takzvanom kresťanstve je obdobou situácie v Judsku?

¹² Aj dnes existuje organizácia, ktorá koná podobne ako Judsko za Izaiášových dní. Takzvané kresťanstvo používa Ježišovo meno, ale usiluje sa o spojenectvo s národmi a napĺňa svoje miesta uctievania modlami. Jeho prívrženci si vystavujú modlárske obrazy aj vo svojich súkromných domoch. Takzvané kresťanstvo obetovalo svojich mladých ľudí vo vojnách národov. Aké urážajúce je to všetko pre pravého Boha, ktorý kresťanom prikazuje: „Utekajte pred modlárstvom“! (1. Korinťanom 10:14) Tým, že sa takzvané kresťanstvo zapája do politiky, ‚smilní s kráľmi zeme‘. (Zjavenie 17:1, 2) V skutočnosti je popredným podporovateľom Organizácie Spojených národov. Čo čaká túto náboženskú smilnicu? Nuž čo hovorí Jehova jej predchodkyni, nevernému Judsku, zastúpenému zvlášť hlavným mestom Jeruzalemom?

 ‚Tvoja zbierka ťa neoslobodí‘

13. K akému „luhaniu“ sa Judsko uchyľuje a ako reaguje na Jehovovu trpezlivosť?

¹³ „Koho si sa zľakla a začala sa báť, takže si sa uchýlila k luhaniu?“ pýta sa Jehova. To je dobrá otázka! Judsko určite neprejavuje žiadnu zdravú zbožnú bázeň pred Jehovom. Inak by sa nestalo národom luhárov, ctiteľov falošných bohov. Jehova ďalej hovorí: „Na mňa si nepamätala. Nič si si nevzala k srdcu. Nemlčal som a neutajoval som to? Takže si ani zo mňa nemala strach.“ ​(Izaiáš 57:11) Jehova zostával ticho, netrestal Judsko okamžite. Cení si to Judsko? Nie, skôr považuje Božiu trpezlivosť za ľahostajnosť. Úplne stratilo bázeň pred Bohom.

14, 15. Čo hovorí Jehova o skutkoch Judska a o jeho „zbierke vecí“?

¹⁴ No obdobie Božej zhovievavosti sa raz skončí. Jehova o tomto čase vopred vyhlasuje: „Sám budem rozprávať o tvojej spravodlivosti a tvojich dielach, takže ti nebudú užitočné. Keď budeš volať o pomoc, tvoja zbierka vecí ťa neoslobodí, ale vietor ich všetky odnesie. Odvanie ich výpar.“ ​(Izaiáš 57:12, 13a) Jehova odhalí predstieranú spravodlivosť Judska. Pokrytecké skutky nebudú Judsku na úžitok. Jeho „zbierka vecí“, jeho množstvo modiel, ho neoslobodí. Keď ho postihne nešťastie, bohovia, v ktorých vkladá dôveru, budú odviati obyčajným závanom vetra.

¹⁵ Jehovove slová sa spĺňajú v roku 607 pred n. l. Vtedy babylonský kráľ Nabuchodonozor ničí Jeruzalem, zapaľuje chrám a odvádza väčšinu ľudí do zajatia. „Tak odišiel Júda do vyhnanstva zo svojej pôdy.“ — 2. Kráľov 25:1–21.

16. Čo čaká takzvané kresťanstvo a zvyšok „Veľkého Babylona“?

 ¹⁶ Podobne ani takzvané kresťanstvo v deň Jehovovho hnevu neoslobodí jeho veľká zbierka modiel. (Izaiáš 2:19–22; 2. Tesaloničanom 1:6–10) Spolu so zvyškom „Veľkého Babylona“ — svetového konglomerátu falošného náboženstva — bude takzvané kresťanstvo vyhladené. Symbolické šarlátovo sfarbené divé zviera a jeho desať rohov „spustošia [Veľký Babylon] a obnažia [ho] a zjedia [jeho] mäsité časti a celkom [ho] spália ohňom“. (Zjavenie 17:3, 16, 17) Akí sme šťastní, že sme poslúchli príkaz: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán“! (Zjavenie 18:4, 5) Kiež sa nikdy nevrátime k Veľkému Babylonu ani k jeho cestám.

„Ten, kto ma robí svojím útočišťom, zdedí krajinu“

17. Aký sľub je daný ‚tomu, kto robí Jehovu svojím útočišťom‘, a kedy sa uskutočňuje?

¹⁷ Čo však nasledujúce slová Izaiášovho proroctva? „Ten, kto ma robí svojím útočišťom, zdedí krajinu a vezme do vlastníctva môj svätý vrch.“ ​(Izaiáš 57:13b) Komu to teraz Jehova hovorí? Pozerá sa na obdobie po prichádzajúcej skaze a predpovedá oslobodenie svojho ľudu z Babylona a obnovu čistého uctievania na svojom svätom vrchu, v Jeruzaleme. (Izaiáš 66:20; Daniel 9:16) Akým zdrojom povzbudenia to musí byť pre všetkých Židov, ktorí zostávajú verní! Jehova ďalej hovorí: „Istotne sa povie: ‚Nasypte, nasypte! Vyčistite cestu. Odstráňte akúkoľvek prekážku z cesty môjho ľudu.‘“ ​(Izaiáš 57:14) Keď príde Boží čas na oslobodenie jeho ľudu, bude preň pripravená cesta tým, že budú odstránené všetky prekážky. — 2. Paralipomenon 36:22, 23.

18. Ako je opísaná Jehovova vznešenosť, no akú láskyplnú starostlivosť Jehova prejavuje?

 ¹⁸ Pri tejto príležitosti prorok Izaiáš hovorí slová citované v úvode: „Tak povedal ten Vysoký a Vyvýšený, bývajúci navždy a ktorého meno je sväté: ‚Vo výške a na svätom mieste bývam, aj pri zdrvenom a poníženom v duchu, aby som oživil ducha ponížených a oživil srdce zdrvených.‘“ ​(Izaiáš 57:15) Jehova má trón v najvyšších nebesiach. Neexistuje žiadne vyššie či vyvýšenejšie miesto. Akou útechou je vedomie, že z tohto miesta vidí všetko — nielen hriechy skazených, ale aj spravodlivé skutky tých, ktorí sa snažia slúžiť mu! (Žalm 102:19; 103:6) Navyše počuje aj vzdychanie utláčaných a oživuje srdce zdrvených. Tieto slová určite pôsobia na srdce kajúcnych Židov v staroveku. A určite pôsobia aj na naše srdce dnes.

19. Kedy Jehovovo rozhorčenie ustáva?

¹⁹ Útechou sú aj ďalšie Jehovove slová: „Nebudem [sa] prieť na neurčitý čas, ani sa nebudem trvale rozhorčovať, lebo by kvôli mne zoslabol i duch, aj dýchajúci tvorovia, ktorých som sám urobil.“ ​(Izaiáš 57:16) Žiaden z Božích tvorov by nemohol prežiť, keby Jehova trvale, donekonečna prejavoval hnev. Našťastie Božie rozhorčenie je len dočasné. Keď dosiahne svoj účel, ustáva. Pochopenie, ktoré poskytujú tieto inšpirované slová, nám pomáha rozvinúť si hlboké ocenenie pre lásku, ktorú Jehova prejavuje svojmu tvorstvu.

20. a) Ako Jehova zaobchádza s nekajúcnym previnilcom? b) Ako Jehova utešuje kajúcneho?

²⁰ Z Jehovových nasledujúcich slov získavame ešte hlbšie pochopenie. Jehova najprv hovorí: „Nad klamlivosťou jeho nepoctivého zisku som sa rozhorčil a udrel som ho a skryl som tvár, pričom som bol rozhorčený. Ale stále  chodil ako odpadlík cestou svojho srdca.“ ​(Izaiáš 57:17) Nesprávne konanie prameniace z chamtivosti určite vyvoláva Boží hnev. Pokiaľ niekto zostáva odpadlíkom vo svojom srdci, Jehova zostáva rozhorčený. No čo ak odpadlík reaguje na disciplinovanie? Jehova ukazuje, ako ho láska a súcit podnecujú v takom prípade ku konaniu: „Videl som samotné jeho cesty a začal som ho uzdravovať a sprevádzať a jemu a jeho smútiacim dávať náhradu s útechou.“ ​(Izaiáš 57:18) Po disciplinárnom zákroku Jehova uzdravuje toho, kto sa kajá, a jemu i tým, ktorí smútili s ním, poskytuje útechu. Preto sa Židia mohli v roku 537 pred n. l. vrátiť domov. Je pravda, že Judsko už nikdy nebolo nezávislým kráľovstvom pod vládou kráľa z Dávidovej rodovej línie. No chrám v Jeruzaleme bol znovu postavený a bolo obnovené pravé uctievanie.

21. a) Ako Jehova oživil ducha pomazaných kresťanov v roku 1919? b) Akú vlastnosť by sme si mali ako jednotlivci rozvíjať?

²¹ „Vysoký a Vyvýšený“, Jehova, prejavil v roku 1919 záujem aj o blaho členov pomazaného ostatku. Keď prejavili kajúcneho a pokorného ducha, vznešený Boh, Jehova, láskavo venoval pozornosť ich utrpeniu a oslobodil ich z babylonského zajatia. Odstránil všetky prekážky, ktoré spôsobovali potknutie, a vyviedol ich na slobodu, takže mu mohli preukazovať čisté uctievanie. Tak sa v tom čase splnili Jehovove slová vyslovené prostredníctvom Izaiáša. A v týchto slovách sú vyjadrené večné zásady, ktoré platia pre každého z nás. Jehova prijíma uctievanie len tých, ktorí sú pokorní v mysli. A ak niekto z Božích služobníkov zhreší, mal by rýchlo uznať svoju chybu, prijať karhanie a napraviť svoje konanie. Kiež nikdy nezabudneme, že Jehova uzdravuje a utešuje pokorných, ale „sa stavia proti pyšným“. — Jakub 4:6.

 ‚Pokoj pre tých, ktorí sú ďaleko, a pre tých, ktorí sú blízko‘

22. Akú budúcnosť predpovedá Jehova pre a) kajúcnych? b) zlých?

²² Jehova stavia do kontrastu budúcnosť tých, ktorí sa kajajú, a tých, ktorí zotrvávajú na svojich zlých cestách, keď vyhlasuje: „Tvorím ovocie pier. Bude trvalý pokoj pre toho, kto je ďaleko a pre toho, kto je blízko... a uzdravím ho. Ale zlí sú ako more, ktoré sa zmieta, keď sa nemôže upokojiť, ktorého vody víria nahor chaluhy a bahno. Niet žiadneho pokoja... pre zlých.“ — Izaiáš 57:19–21.

23. Čo je ovocím pier a akým spôsobom ‚tvorí‘ toto ovocie Jehova?

²³ Ovocím pier je obeť chvály predkladaná Bohu — verejné hlásenie sa k jeho menu. (Hebrejom 13:15) Ako to, že toto verejné vyhlásenie ‚tvorí‘ Jehova? Aby niekto mohol predkladať obeť chvály, musí najprv spoznať Boha a potom prejavovať v neho vieru. Viera — ovocie Božieho ducha — takého človeka podnecuje, aby to, čo sa dozvedel, rozprával ďalším. Inými slovami, aby robil verejné vyhlásenie. (Rimanom 10:13–15; Galaťanom 5:22) Mali by sme tiež pamätať na to, že koniec koncov je to Jehova, kto poveruje svojich služobníkov, aby rozprávali na jeho chválu. A je to Jehova, kto oslobodzuje svoj ľud a umožňuje mu predkladať takéto obete chvály. (1. Petra 2:9) Preto je vhodné povedať, že toto ovocie pier tvorí Jehova.

24. a) Kto spoznáva Boží pokoj a k čomu to vedie? b) Kto nepozná pokoj a k čomu to vedie v ich prípade?

²⁴ Aké úžasné ovocie pier Židia predkladajú, keď sa vracajú do svojej domoviny, spievajúc chvály Jehovovi! Určite sa radujú, keď spoznávajú Boží pokoj, či sú „ďaleko“ od Judska a ešte len čakajú na čas svojho návratu,  alebo sú už „blízko“, vo svojej domovine. No aká úplne odlišná je situácia zlých! Pre všetkých, ktorí nereagujú na Jehovovo disciplinárne konanie, teda pre zlých, bez ohľadu na to, kto sú a kde sa nachádzajú, niet žiadneho pokoja. Sú nepokojní ako rozbúrené more a neprinášajú ovocie pier, ale stále prinášajú „chaluhy a bahno“, všetko, čo je nečisté.

25. Ako mnohí zďaleka i zblízka spoznávajú pokoj?

²⁵ Dnes Jehovovi ctitelia všade ohlasujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Kresťania, či sú ďaleko, alebo blízko, vo vyše 230 krajinách predkladajú ovocie pier tým, že nechávajú zaznievať chvály jedinému pravému Bohu. Chvály, ktoré spievajú, počuť „od najvzdialenejšieho konca zeme“. (Izaiáš 42:10–12) Tí, ktorí počujú ich vyjadrenia chvály a reagujú na to, prijímajú pravdu Božieho Slova, Biblie. Takí ľudia spoznávajú pokoj vyplývajúci zo služby ‚Bohu, ktorý dáva pokoj‘. — Rimanom 16:20.

26. a) Čo čaká zlých? b) Aký úžasný sľub je daný miernym a ako by sme mali byť rozhodnutí konať?

²⁶ Pravda, zlí nedbajú na posolstvo o Kráľovstve. Čoskoro im však už nebude dovolené narúšať pokoj spravodlivých. „Ešte chvíľku a zlého už nebude,“ sľubuje Jehova. Tí, ktorí robia Jehovu svojím útočišťom, úžasným spôsobom zdedia zem. „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ ​(Žalm 37:10, 11, 29) Akým nádherným miestom bude potom naša zem! Kiež je každý z nás rozhodnutý nikdy nestratiť Boží pokoj, aby sme mohli spievať chvály Bohu po celú večnosť.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázok na strane 263]

Judsko sa venuje nemravnému uctievaniu pod každým bujným stromom

[Obrázok na strane 267]

Judsko si po celej krajine stavia oltáre

 [Obrázok na strane 275]

„Tvorím ovocie pier“