Dvadsiata siedma kapitola

Jehova požehnáva čisté uctievanie

Izaiáš 66:1–14

1. Aké témy sú vyzdvihnuté v záverečnej kapitole Izaiáša a aké otázky sú v nej zodpovedané?

V ZÁVEREČNEJ kapitole Izaiáša dosahujú niektoré z hlavných tém tejto prorockej knihy dramatické vyvrcholenie a sú v nej zodpovedané viaceré dôležité otázky. K témam, ktoré sú tu vyzdvihnuté, patrí Jehovova vznešenosť, jeho nenávisť k pokrytectvu, jeho rozhodnutie potrestať zlých a jeho láska k verným a záujem o nich. Navyše sú tu dané odpovede na také otázky ako: Čím sa odlišuje pravé uctievanie od falošného? Ako si môžeme byť istí, že Jehova odplatí pokrytcom, ktorí predstierajú, že sú svätí, zatiaľ čo utláčajú Boží ľud? A ako Jehova požehná tých, ktorí mu zostávajú verní?

Kľúč k čistému uctievaniu

2. Čo vyhlasuje Jehova o svojej vznešenosti a čo toto vyhlásenie neznamená?

² V úvode proroctvo zdôrazňuje Jehovovu vznešenosť: „Toto povedal Jehova: ‚Nebesia sú mojím trónom a zem je mojou podnožou. Kde je ten dom, ktorý mi môžete postaviť, a kde je to miesto, ako miesto odpočinku pre mňa?‘“ ​(Izaiáš 66:1) Niektorí si myslia, že prorok odrádza Židov od toho, aby po návrate do svojej domoviny znovu vystavali Jehovovi chrám. Nie je to tak; sám Jehova prikáže, aby bol chrám znovu postavený.  (Ezdráš 1:1–6; Izaiáš 60:13; Haggeus 1:7, 8) Čo teda táto pasáž znamená?

3. Prečo je vhodné, že zem je označená za Jehovovu ‚podnož‘?

³ Najprv by sme sa mali zamyslieť, prečo je zem opísaná ako Jehovova ‚podnož‘. To nie je hanlivé označenie. Spomedzi všetkých miliárd nebeských telies vo vesmíre dostáva takéto zvláštne označenie len zem. Naša planéta bude navždy vynikať ako jedinečná, lebo práve tu Jehovov jednosplodený Syn zaplatil výkupné a tu Jehova obháji svoju zvrchovanosť prostredníctvom mesiášskeho Kráľovstva. Aké je vhodné, že zem je nazvaná Jehovovou podnožou! Kráľ mohol používať takúto podnož, čiže stolček, na vystupovanie k svojmu vyvýšenému trónu a potom ako miesto odpočinku pre nohy.

4. a) Prečo nemôže byť žiaden dom na zemi miestom odpočinku pre Jehovu Boha? b) Čo je myslené výrazom „tie všetky veci“ a čo si musíme uvedomiť v súvislosti s uctievaním Jehovu?

⁴ Samozrejme, kráľ na podnoži neprebýval a rovnako ani Jehova neprebýva na tejto zemi. Veď ani obrovské hmotné nebesia ho nemôžu obsiahnuť! O čo menej by nejaká budova na zemi mohla byť Jehovovým príbytkom v tom zmysle, že by slúžila preňho doslovne ako dom. (1. Kráľov 8:27) Jehovov trón a miesto jeho odpočinku sú v duchovnej ríši, čo je význam slova „nebesia“, ktoré je použité v Izaiášovi 66:1. Nasledujúci verš to pomáha ešte lepšie pochopiť: „‚Tie všetky veci urobila moja vlastná ruka, takže všetky vznikli,‘ je Jehovov výrok.“ ​(Izaiáš 66:2a) Predstav si, ako Jehova robí široké gesto, keď poukazuje na „tie všetky veci“ — všetko v nebi i na zemi. (Izaiáš 40:26; Zjavenie 10:6) Ako Vznešený Stvoriteľ celého vesmíru si zasluhuje viac než len dom, ktorý by mu bol zasvätený. Zasluhuje si viac než len formálny spôsob uctievania.

5. Ako dávame najavo, že sme ‚strápení a skrúšení v duchu‘?

 ⁵ Aké uctievanie je hodné Zvrchovaného Panovníka? Sám nám hovorí: „Na takého preto pohliadnem: na strápeného a skrúšeného v duchu, ktorý sa chveje pred mojím slovom.“ ​(Izaiáš 66:2b) Áno, pre čisté uctievanie je podstatný správny postoj srdca toho, kto toto uctievanie preukazuje. (Zjavenie 4:11) Ctiteľ Jehovu musí byť ‚strápený a skrúšený v duchu‘. Znamená to, že Jehova chce, aby sme boli nešťastní? Nie, Jehova je ‚šťastným Bohom‘ a chce, aby aj jeho ctitelia boli radostní. (1. Timotejovi 1:11; Filipanom 4:4) No všetci často hrešíme a nesmieme svoje hriechy brať na ľahkú váhu. Mali by sme byť pre ne „strápení“, teda malo by nás zarmucovať, že zlyhávame v spĺňaní Jehovových spravodlivých noriem. (Žalm 51:17) Musíme dávať najavo, že sme ‚skrúšení v duchu‘ tým, že sa kajáme, bojujeme proti našim hriešnym sklonom a modlíme sa o Jehovovo odpustenie. — Lukáš 11:4; 1. Jána 1:8–10.

6. V akom zmysle by sa mali praví ctitelia ‚chvieť pred Božím slovom‘?

⁶ Okrem toho Jehova pohliadne na takých, ktorí ‚sa chvejú pred jeho slovom‘. Znamená to, že chce, aby sme sa pri čítaní jeho vyhlásení vždy triasli od strachu? Nie, ale chce, aby sme sa na to, čo hovorí, pozerali s úctivou bázňou a vážnosťou. Máme úprimne hľadať jeho rady a využívať ich ako vodidlo vo všetkom, čo v živote robíme. (Žalm 119:105) Môžeme sa ‚chvieť‘ aj v tom zmysle, že sa budeme báť už aj samotnej myšlienky, že by sme boli Bohu neposlušní, že by sme znečistili jeho pravdu ľudskými tradíciami alebo že by sme ju brali na ľahkú váhu. Takýto pokorný postoj je pre čisté uctievanie veľmi dôležitý — no v dnešnom svete je, žiaľ, zriedkavý.

 Jehova nenávidí pokrytecké uctievanie

7, 8. Ako sa Jehova pozerá na formálne uctievanie náboženských pokrytcov?

⁷ Keď Izaiáš uvažuje o svojich súčasníkoch, dobre si uvedomuje, že len máloktorí z nich prejavujú postoj, ktorý Jehova vyhľadáva u svojich ctiteľov. Z toho dôvodu si odpadlícky Jeruzalem zasluhuje blížiaci sa súd. Všimni si, ako sa Jehova pozerá na uctievanie, ktoré je v ňom vykonávané: „Ten, kto zabíja býka, je ako ten, kto zráža muža. Ten, kto obetuje ovcu, je ako ten, kto láme väzy psovi. Ten, kto obetuje dar — krv ošípanej! Ten, kto predkladá pamätnú vonnú živicu, je ako ten, kto vyslovuje požehnanie zlovestnými slovami. Sú to tiež tí, čo si vyvolili svoje vlastné cesty a ich duša našla potešenie v ich ohavnostiach.“ — Izaiáš 66:3.

⁸ Tieto slová nám pripomínajú Jehovove slová zaznamenané v prvej kapitole Izaiáša. Jehova tam členom svojho spurného ľudu povedal, že ich formálne prejavy uctievania sa mu nielenže nepáčia, ale v skutočnosti vedú k tomu, že sa stupňuje jeho spravodlivý hnev, keďže títo ctitelia boli pokryteckí. (Izaiáš 1:11–17) Podobne teraz Jehova prirovnáva ich obete k odporným previneniam. Obetovaním drahého býka nedosahujú zmierenie s Jehovom, rovnako ako by ho nedosiahli, keby zavraždili človeka! Ďalšie obete sú pripodobnené k obetovaniu psa či ošípanej, čo sú pod mojžišovským Zákonom nečisté zvieratá, úplne nevhodné na obetovanie. (3. Mojžišova 11:7, 27) Nechá Jehova takéto náboženské pokrytectvo bez trestu?

9. Ako väčšina Židov reagovala na pripomienky, ktoré im Jehova dával prostredníctvom Izaiáša, a k čomu to nevyhnutne povedie?

⁹ Jehova teraz hovorí: „Sám zase vyvolím cesty, ako s nimi zle zaobchádzať; a uvediem na nich veci pre nich  strašlivé, lebo som volal, ale nikto neodpovedal, hovoril som, ale nikto nepočúval; a stále robili to, čo bolo v mojich očiach zlé, a vyvolili si to, v čom som nemal potešenie.“ ​(Izaiáš 66:4) Izaiáš nepochybne dokáže vysloviť tieto slová s úprimným presvedčením. Mnoho rokov bol prostriedkom, cez ktorý Jehova „volal“ a „hovoril“ k svojmu ľudu. Tento prorok veľmi dobre vie, že vcelku nikto nepočúval. Keďže ďalej robili to, čo je zlé, odplata je neodvratná. Jehova naozaj zvolí pre nich trest a privedie na svoj odpadlícky ľud strašlivé veci.

10. Čo nám prezrádza Jehovovo zaobchádzanie s Judskom o Božom názore na takzvané kresťanstvo?

¹⁰ Podobne novodobé takzvané kresťanstvo koná to, v čom Jehova nemá potešenie. V jeho kostoloch bujnie modlárstvo, z jeho kazateľníc sú vyzdvihované nebiblické filozofie a tradície a túžbou po politickej moci sa ešte hlbšie zaplieta do duchovne cudzoložného vzťahu s národmi sveta. (Marek 7:13; Zjavenie 18:4, 5, 9) Tak ako to bolo v prípade starovekého Jeruzalema, aj pre takzvané kresťanstvo sa neúprosne približuje spravodlivá odplata — „strašlivé“ veci. K dôvodom, prečo bude takzvané kresťanstvo určite potrestané, patrí aj spôsob jeho zaobchádzania s Božím ľudom.

11. a) Čím odpadlíci v Izaiášových dňoch ešte pridávajú k svojmu hriechu? b) V akom zmysle Izaiášovi súčasníci vylučujú verných ‚pre Božie meno‘?

¹¹ Izaiáš pokračuje: „Počujte slovo Jehovovo, vy, ktorí sa chvejete pred jeho slovom: ‚Vaši bratia, ktorí vás nenávidia, ktorí vás vylučujú pre moje meno, povedali: „Kiež je Jehova oslávený.“ On sa tiež objaví, vy sa budete radovať a oni budú zahanbení.‘“ ​(Izaiáš 66:5) Izaiášovi „bratia“, jeho krajania, majú zodpovednosť zastupovať  Jehovu Boha a podriaďovať sa jeho zvrchovanosti. Ich zlyhanie v týchto veciach je naozaj závažným hriechom. Oni však k svojmu hriechu ešte pridávajú tým, že nenávidia verných a pokorných ľudí, ako je Izaiáš. Títo odpadlíci nenávidia a vylučujú verných za to, že tí zastupujú Jehovu Boha verne. V tom zmysle ich vylučujú ‚pre Božie meno‘. Zároveň však títo falošní Jehovovi služobníci o sebe tvrdia, že zastupujú Jehovu, pričom zbožne používajú také nábožne znejúce frázy ako „Kiež je Jehova oslávený“. *

12. Aké sú niektoré príklady prenasledovania verných Jehovových služobníkov náboženskými pokrytcami?

¹² Nenávisť falošného náboženstva k tým, ktorí sa pridŕžajú čistého uctievania, nie je ničím novým. Je  súčasťou spĺňania proroctva z 1. Mojžišovej 3:15, ktoré predpovedalo dlhotrvajúce nepriateľstvo medzi Satanovým semenom a Semenom Božej ženy. Ježiš svojim pomazaným nasledovníkom v prvom storočí povedal, že aj oni budú trpieť z rúk svojich krajanov — budú vylúčení zo synagóg a prenasledovaní dokonca až po smrť. (Ján 16:2) A ako je to v súčasnosti? Na začiatku „posledných dní“ si Boží ľud uvedomil, že ho čaká podobné prenasledovanie. (2. Timotejovi 3:1) V roku 1914 Strážna veža citovala Izaiáša 66:5 a poznamenala: „Takmer všetko prenasledovanie, ktoré Boží ľud zažíva, pochádza od takzvaných kresťanov.“ Ten istý článok tiež uviedol: „Nevieme len to, či budú môcť v našich dňoch zájsť až do krajnosti — či budú môcť zabiť spoločensky, zabiť cirkevne či možno až zabiť doslovne.“ Aké pravdivé sa ukázali tieto slová! Krátko po ich uverejnení dosiahlo prenasledovanie roznietené cirkvou počas prvej svetovej vojny nebývalú intenzitu. Takzvané kresťanstvo však bolo zahanbené, presne ako to bolo predpovedané. Ako?

Rýchla a nečakaná obnova

13. Čo predstavuje ‚vrava z mesta‘ v pôvodnom splnení?

¹³ Izaiáš predpovedá: „Z mesta zaznieva vrava, zvuk z chrámu! Je to zvuk toho, ako Jehova spláca svojim nepriateľom to, čo si zasluhujú.“ ​(Izaiáš 66:6) V pôvodnom splnení týchto slov je tým ‚mestom‘ Jeruzalem, kde sa nachádza Jehovov chrám. „Vrava“ sa týka vojnového rozruchu, ktorý počuť v tomto meste v roku 607 pred n. l. pri útoku dobyvačných babylonských vojsk. Ako sa to však spĺňa v našej dobe?

14. a) Čo predpovedal Malachiáš o Jehovovom príchode do jeho chrámu? b) K čomu to podľa Ezechielovho proroctva viedlo, keď Jehova prišiel do svojho chrámu? c) Kedy Jehova a Ježiš vykonali prehliadku duchovného chrámu a ako sa to dotklo tých, ktorí tvrdili, že reprezentujú čisté uctievanie?

 ¹⁴ Tieto slová v Izaiášovi sa zhodujú s dvoma inými prorockými výrokmi, jedným zaznamenaným v Ezechielovi 43:4, 6–9 a druhým v Malachiášovi 3:1–5. Malachiáš aj Ezechiel predpovedali čas, keď Jehova Boh príde k svojmu chrámu. Malachiášovo proroctvo ukazuje, ako Jehova prichádza na prehliadku svojho domu čistého uctievania a ako koná ako Prečisťovač, keď zavrhuje tých, ktorí ho nereprezentujú správne. Ezechielovo videnie zobrazuje Jehovu, ako vstupuje do chrámu a vyžaduje, aby boli odstránené všetky stopy nemravnosti a modlárstva. * V novodobom splnení týchto proroctiev došlo v roku 1918 v duchovnej oblasti k dôležitému vývoju v súvislosti s Jehovovým uctievaním. Jehova a Ježiš zjavne vykonali prehliadku všetkých, ktorí tvrdili, že reprezentujú čisté uctievanie. Táto prehliadka viedla k definitívnemu zavrhnutiu skazeného takzvaného kresťanstva. Pre Kristových pomazaných nasledovníkov znamenala krátke obdobie prečisťovania, po ktorom nastala v roku 1919 rýchla duchovná obnova. — 1. Petra 4:17.

15. Aký zrod je predpovedaný a ako sa to spĺňa v roku 537 pred n. l.?

¹⁵ Táto obnova je výstižne znázornená v nasledujúcich veršoch Izaiáša: „Skôr ako upadla do pôrodných bolestí, porodila. Skôr ako mohli na ňu prísť pôrodné kŕče, vydala zo seba dieťa mužského rodu. Kto počul o niečom takom?  Kto videl také veci? Či sa narodí krajina s pôrodnými bolesťami za jeden deň? Alebo sa zrodí národ naraz? Lebo Sion upadol do pôrodných bolestí a aj porodil svojich synov.“ ​(Izaiáš 66:7, 8) Tieto slová sa prvý raz vzrušujúcim spôsobom spĺňajú na Židoch zajatých v Babylone. Sion, čiže Jeruzalem, je tu opäť zobrazený ako žena, ktorá teraz zažíva nezvyčajný pôrod! Tento pôrod je taký rýchly a taký nečakaný, že nastáva skôr, ako sa mohli začať pôrodné bolesti! To je výstižný obraz. Znovuzrodenie Božieho ľudu ako samostatného národa v roku 537 pred n. l. je také rýchle a nečakané, že sa javí ako zázrak. Veď medzi Cýrovým oslobodením Židov zo zajatia a návratom verného ostatku späť do jeho domoviny uplynulo len niekoľko mesiacov! Aký je to kontrast oproti udalostiam, ktoré viedli k prvotnému zrodu izraelského národa! V roku 537 pred n. l. nie je potrebné prosebne žiadať odporujúceho panovníka o slobodu, nie je potrebné utekať pred nepriateľskou armádou ani nie je potrebné putovať 40 rokov po pustatine.

16. Koho predstavuje Sion v novodobom splnení Izaiáša 66:7, 8 a ako bolo znovuzrodené jeho potomstvo?

¹⁶ V novodobom splnení Sion predstavuje Jehovovu nebeskú „ženu“, Božiu nebeskú organizáciu duchovných bytostí. V roku 1919 sa táto „žena“ tešila zo zrodu svojich pomazaných synov na zemi ako organizovaného ľudu, čiže ‚národa‘. Toto znovuzrodenie bolo rýchle a nečakané. * Pomazaní ako skupina len v priebehu niekoľkých mesiacov prešli zo stavu nečinnosti podobnej smrti  do stavu čulého, činného života vo svojej ‚krajine‘, teda vo sfére duchovnej činnosti určenej Bohom. (Zjavenie 11:8–12) Na jeseň roku 1919 dokonca oznámili vydanie nového časopisu, ktorý sa stal doplnkom k Strážnej veži. Táto nová publikácia, nazvaná Zlatý vek (teraz Prebuďte sa!), bola dôkazom, že Boží ľud bol oživený a znovu zorganizovaný pre službu.

17. Ako Jehova uisťuje svoj ľud, že nič nemôže zabrániť uskutočneniu jeho predsavzatia s duchovným Izraelom?

¹⁷ Tomuto duchovnému znovuzrodeniu nemohla zabrániť žiadna sila vo vesmíre. Nasledujúci verš to živo vyjadruje: „‚Či ja spôsobím pretrhnutie a nespôsobím zrodenie?‘, hovorí Jehova. ‚Alebo pôsobím rodenie a v skutočnosti spôsobím uzavretie?‘, povedal váš Boh.“ ​(Izaiáš 66:9) Tak ako je proces pôrodu, keď sa už začne, nezadržateľný, aj znovuzrodenie duchovného Izraela, keď sa už začalo, bolo nezastaviteľné. Je pravda, že tu bol odpor a v budúcnosti bude pravdepodobne ešte silnejší. No len Jehova môže zastaviť to, čo začal, a to nikdy neurobí! Ako však Jehova zaobchádza so svojím oživeným ľudom?

Jehovova nežná starostlivosť

18, 19. a) Aké pôsobivé znázornenie používa Jehova a ako sa vzťahuje na jeho zajatý ľud? b) Ako má dnes pomazaný ostatok úžitok z láskyplného sýtenia a starostlivosti?

¹⁸ Nasledujúce štyri verše vykresľujú pôsobivý obraz Jehovovej nežnej starostlivosti. Najprv Izaiáš hovorí: „Plesajte s Jeruzalemom a tešte sa s ním všetci, ktorí ho milujete. Veľmi s ním jasajte, všetci, ktorí nad ním stále smútite, pretože budete cicať a istotne sa nasýtite z pŕs plných útechy od neho, pretože budete sŕkať a zakúsite najväčšie potešenie z bradavky jeho slávy.“ ​(Izaiáš 66:10, 11) Jehova tu používa znázornenie o žene dojčiacej  svoje novorodeniatko. Keď dieťatko cíti hlad, neprestajne plače. No keď je priložené k matkiným prsiam, aby bolo nakŕmené, jeho zármutok sa mení na šťastnú spokojnosť. Podobne aj smútok ostatku verných Židov v Babylone sa rýchlo zmení na pocit šťastia a spokojnosti, keď príde čas oslobodenia a obnovy. Budú sa tešiť. Jeruzalem bude znovu vystavaný a osídlený, čím bude obnovená jeho sláva. Spolu s týmto mestom budú oslávení aj jeho verní obyvatelia. Opäť budú duchovne sýtení prostredníctvom činného kňazstva. — Ezechiel 44:15, 23.

¹⁹ Aj duchovný Izrael bol po obnove v roku 1919 požehnaný hojným sýtením. Odvtedy je prísun duchovného pokrmu, ktorý je poskytovaný prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“, nepretržitý. (Matúš 24:45–47) Pre pomazaný ostatok to bol naozaj čas útechy a radosti. No prišli aj ďalšie požehnania.

20. Ako bol Jeruzalem požehnaný ‚zaplavujúcou bystrinou‘ v staroveku a v novej dobe?

²⁰ Proroctvo pokračuje: „Toto povedal Jehova: ‚Hľa, vysielam k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako zaplavujúcu bystrinu a istotne budete cicať. Budete nosení na boku a budete láskaní na kolenách.‘“ ​(Izaiáš 66:12) Tu je obraz dojčenia spojený s obrazom hojného prílivu požehnaní — ‚rieky‘ a ‚zaplavujúcej bystriny‘. Jeruzalem bude požehnaný nielen hojnosťou pokoja od Jehovu, ale aj ‚slávou národov‘ prúdiacou k Božiemu ľudu a prinášajúcou požehnanie. To znamená, že k Jehovovmu ľudu budú prúdiť ľudia z národov. (Haggeus 2:7) V starovekom splnení sa viacerí ľudia z rôznych národov naozaj pripojili k Izraelu a stali sa židovskými prozelytmi. No oveľa väčšie splnenie sa odohráva v našich dňoch, keď sa k ostatku  duchovných Židov pripája „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ — skutočne zaplavujúca bystrina ľudí. — Zjavenie 7:9; Zechariáš 8:23.

21. Aká útecha je predpovedaná v pôsobivom slovnom obraze?

²¹ Izaiáš 66:12 hovorí tiež o prejavoch materinskej lásky — o láskaní dieťaťa na kolenách a o jeho nosení na boku. V nasledujúcom verši je vyjadrená podobná myšlienka, no so zaujímavou zmenou perspektívy. „Ako muža, ktorého stále utešuje jeho matka, tak vás ja sám budem stále utešovať; a v prípade Jeruzalema budete potešení.“ ​(Izaiáš 66:13) Dieťa je teraz ‚mužom‘, je dospelé. No jeho matka ho stále túži utešovať v časoch tiesne.

22. Ako Jehova dáva najavo nežnosť a silu svojej lásky?

²² Takto pôsobivo Jehova znázorňuje silu a nežnosť svojej lásky k svojmu ľudu. Aj najsilnejšia materinská láska je len matným odrazom Jehovovej hlbokej lásky k jeho vernému ľudu. (Izaiáš 49:15) Aké je pre všetkých kresťanov životne dôležité odzrkadľovať túto vlastnosť svojho nebeského Otca! Apoštol Pavol to robil, čím dal znamenitý príklad starším v kresťanskom zbore. (1. Tesaloničanom 2:7) Ježiš povedal, že bratská láska bude hlavným poznávacím znakom jeho nasledovníkov. — Ján 13:34, 35.

23. Opíš šťastné podmienky Jehovovho obnoveného ľudu.

²³ Jehova prejavuje svoju lásku skutkami. Preto pokračuje: „Istotne uvidíte a vaše srdce určite zajasá a vaše kosti, tie vypučia ako krehká tráva. A Jehovovu ruku istotne spoznajú jeho sluhovia, on však skutočne verejne odsúdi svojich nepriateľov.“ ​(Izaiáš 66:14) Jeden odborník na hebrejskú gramatiku naznačuje, že vyjadrenie „istotne uvidíte“ vyjadruje myšlienku, že kdekoľvek  sa oslobodení zajatci vo svojej obnovenej krajine pozrú, „bude to pre nich radostný pohľad“. Budú naozaj jasať a budú nevýslovne nadšení, že sa mohli vrátiť do svojej milovanej domoviny. Budú sa cítiť omladení, akoby ich kosti opäť zosilneli ako tráva v jarnom období. Všetci budú vedieť, že tieto požehnané podmienky nastali nie vďaka ľudskému úsiliu, ale ‚Jehovovou rukou‘.

24. a) K akému záveru si prišiel pri úvahe o udalostiach súvisiacich s Jehovovým ľudom dnes? b) Čo by sme mali byť rozhodnutí robiť?

²⁴ Vidíš, ako Jehovova ruka pôsobí medzi Božím ľudom dnes? Obnovu čistého uctievania nemohol dosiahnuť žiaden človek. Je nepredstaviteľné, že by nejaký človek mohol spôsobiť, aby sa k vernému ostatku v jeho duchovnej krajine pripojili milióny, priam záplava cenných ľudí zo všetkých národov. Také niečo mohol vykonať len Jehova Boh. Tieto prejavy Jehovovej lásky sú pre nás dôvodom na nesmiernu radosť. Kiež nikdy nepovažujeme Jehovovu lásku za samozrejmosť. Naďalej ‚sa chvejme pred jeho slovom‘. Buďme rozhodnutí žiť podľa biblických zásad a nachádzať potešenie v službe Jehovovi.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Obrázok na strane 395]

„Tie všetky veci urobila moja vlastná ruka“

[Obrázok na strane 402]

Jehova vyšle k Sionu „slávu národov“