Dvadsiata kapitola

Jehovova ruka sa neskrátila

Izaiáš 59:1–21

1. Aká je situácia v Judsku a čo sa mnohí pýtajú?

JUDSKÝ národ tvrdí, že je v zmluvnom vzťahu s Jehovom. No všade sú ťažkosti. Právo je uplatňované len zriedkavo, rozmáha sa zločinnosť a útlak a nádeje na zlepšenie zostávajú nesplnené. Niečo je vo vážnom neporiadku. Mnohí sa pýtajú, či Jehova niekedy vykoná nápravu. Taká je situácia za dní Izaiáša. No Izaiášova správa o tomto období nie je len starovekou históriou. Jeho slová obsahujú prorocké výstrahy pre všetkých, ktorí tvrdia, že uctievajú Boha, ale ignorujú jeho zákony. A inšpirované proroctvo zaznamenané v 59. kapitole poskytuje vrelé povzbudenie pre všetkých, ktorí sa snažia slúžiť Jehovovi napriek tomu, že žijú v ťažkých a nebezpečných časoch.

Odlúčení od pravého Boha

2, 3. Prečo Jehova nechráni Judsko?

² Len si to predstav — Jehovov zmluvný ľud skĺzol do odpadlíctva! Otočil sa chrbtom k svojmu Tvorcovi, čím sa dostal spod jeho ochrannej ruky. Preto zažíva vážnu tieseň. Hádam len neobviňuje Jehovu za to, že zažíva ťažké časy? Izaiáš hovorí ľudu: „Hľa, Jehovova ruka sa neskrátila tak, že nemôže zachrániť, ani jeho ucho neoťaželo tak, že nemôže počuť. Nie, ale práve vaše previnenia sa stali tým, čo pôsobí rozdelenie medzi vami a vaším Bohom,  a vaše hriechy spôsobili, že pred vami skrýva tvár, aby nepočul.“ — Izaiáš 59:1, 2.

³ Tieto slová sú vyjadrené otvorene, ale sú pravdivé. Jehova je stále Bohom záchrany. Je ‚Tým, ktorý vypočúva modlitbu‘, takže počúva modlitby svojich verných služobníkov. (Žalm 65:2) No takým ľuďom, ktorí konajú skazene, nežehná. Ľud je sám zodpovedný za to, že sa odcudzil Jehovovi. Pre ich vlastné zlo Boh pred nimi skryl svoju tvár.

4. Aké obvinenia sú vznesené proti Judsku?

⁴ Judsko má za sebou naozaj hroznú minulosť. Izaiášovo proroctvo vymenúva niektoré obvinenia proti nim: „Vaše dlane sa znečistili krvou a vaše prsty previnením. Vaše pery hovorili faloš. Váš jazyk stále mrmlal číru nespravodlivosť.“ ​(Izaiáš 59:3) Ľud klame a hovorí to, čo je nespravodlivé. Zmienka o ‚dlaniach znečistených krvou‘ naznačuje, že niektorí sa dokonca dopustili vraždy. Aká neúcta k Bohu, ktorého Zákon zakazuje nielen vraždiť, ale aj „nenávidieť svojho brata vo svojom srdci“! (3. Mojžišova 19:17) Bezuzdná hriešnosť obyvateľov Judska a jej nezvratné následky by nám všetkým dnes mali pripomínať, že je potrebné ovládať svoje hriešne myšlienky a pocity. Inak by sme sa mohli dopustiť zlých skutkov, ktoré by nás oddelili od Boha. — Rimanom 12:9; Galaťanom 5:15; Jakub 1:14, 15.

5. Aká rozsiahla je skazenosť Judska?

⁵ Choroba v podobe hriechu postihuje celý národ. Proroctvo hovorí: „Nikto nevolá v spravodlivosti a vôbec nikto nešiel na súd vo vernosti. Dôverovalo sa v neskutočné a hovorila sa bezcennosť. Počaté boli ťažkosti a zrodila sa škodlivosť.“ ​(Izaiáš 59:4) Nikto nehovorí to, čo je spravodlivé. Aj na súdoch je vzácne nájsť niekoho, kto by bol  spoľahlivý alebo verný. Judsko sa obrátilo chrbtom k Jehovovi a vkladá dôveru v spojenectvá s národmi a dokonca v neživé modly. To všetko je však „neskutočné“, úplne bezcenné. (Izaiáš 40:17, 23; 41:29) A tak hoci prebiehajú mnohé rokovania, žiadne z nich nie je na úžitok. Sú zostavované plány, ale vedú len k ťažkostiam a ukazujú sa ako škodlivé.

6. Ako sa konanie takzvaného kresťanstva podobá konaniu Judska?

⁶ Nápadnú obdobu nespravodlivosti a násilia, ktoré bolo v Judsku, nachádzame v takzvanom kresťanstve. (Pozri rámček „Odpadlícky Jeruzalem — paralela takzvaného kresťanstva“ na strane 294.) Dve zúrivé svetové vojny prebehli s účasťou takzvaných kresťanských národov. Ukazuje sa, že takzvané kresťanstvo so svojou formou náboženstva dodnes nie je schopné zastaviť etnické čistky a medzikmeňové vraždenie medzi vlastnými členmi. (2. Timotejovi 3:5) Hoci Ježiš učil svojich nasledovníkov dôverovať v Božie Kráľovstvo, národy takzvaného kresťanstva sa stále spoliehajú na to, že bezpečie im zaistí vojenský arzenál a politické spojenectvá. (Matúš 6:10) Naozaj, väčšina hlavných výrobcov zbraní vo svete sa nachádza v krajinách takzvaného kresťanstva! Teda keď takzvané kresťanstvo dôveruje, že bezpečná budúcnosť bude zaistená ľudskými snahami a ľudskými inštitúciami, aj ono dôveruje v to, čo je „neskutočné“.

Zbierajú trpké ovocie

7. Prečo plány Judska vedú len k tomu, čo je škodlivé?

⁷ Modlárstvo a nečestnosť nemôžu vytvoriť zdravú spoločnosť. Pretože sa neverní Židia obrátili k takémuto spôsobu konania, žnú teraz ťažkosti, ktoré sami zasiali. Čítame: „Vysedeli vajcia jedovatého hada a tkali iba pavučinovú sieť. Ktokoľvek by zjedol z ich vajec, zomrel by, a z vajca,  ktoré by sa rozbilo, by sa vyliahla vretenica.“ ​(Izaiáš 59:5) Plány Judska od nápadu až po realizáciu nevedú k ničomu hodnotnému. Nesprávne myslenie Judska vedie len k zlu, tak ako sa z vajec jedovatého hada liahnu len jedovaté hady. A národ trpí.

8. Čo dávajú najavo obyvatelia Judska svojím chybným myslením?

⁸ Niektorí obyvatelia Judska sa v snahe chrániť sa azda uchyľujú k násiliu, ale nebude to úspešné. Pokiaľ ide o ochranu, fyzická sila nemôže nahradiť dôveru v Jehovu a spravodlivé skutky, rovnako ako pavučina nemôže nahradiť skutočnú látku, pokiaľ ide o ochranu pred drsným počasím. Izaiáš vyhlasuje: „Ich holá pavučina neposlúži ako odev, ani sa neprikryjú svojimi dielami. Ich diela sú škodlivé diela a v ich dlaniach je činnosť násilia. Ich nohy bežia stále k samému zlu a ponáhľajú sa preliať nevinnú krv. Ich myšlienky sú škodlivé myšlienky; na ich cestách je pustošenie a rozvrat.“ ​(Izaiáš 59:6, 7) Myslenie obyvateľov Judska je chybné. Tým, že sa v snahe vyriešiť svoje problémy uchyľujú k násiliu, prejavujú bezbožný postoj. Nezáleží im na tom, že tým trpí mnoho nevinných, medzi ktorými sú aj praví Boží služobníci.

9. Prečo je pre vodcov takzvaného kresťanstva pravý pokoj nedosiahnuteľný?

⁹ Tieto inšpirované slová nám pripomínajú minulosť takzvaného kresťanstva, ktorá je poškvrnená krvou. Jehova ho určite bude volať na zodpovednosť za to, že zle reprezentuje kresťanstvo, čo má tragické následky! Podobne ako Židia za dní Izaiáša, aj takzvané kresťanstvo sa vydalo mravne pokrivenou cestou, lebo jeho vodcovia si myslia, že je to jediná praktická cesta. Hoci hovoria o pokoji, dopúšťajú sa neprávosti. Aká dvojtvárnosť! Keďže vodcovia takzvaného kresťanstva stále používajú takúto taktiku,  pravý pokoj zostáva pre nich nedosiahnuteľný. Je to tak, ako hovorí proroctvo ďalej: „Prehliadali cesty pokoja a v ich stopách niet práva. Pokrivili si vozové cesty. Nikto, kto po nich kráča, nepozná pokoj.“ — Izaiáš 59:8.

Tápu v duchovnej tme

10. Čo vyznáva Izaiáš v mene Judska?

¹⁰ Jehova nemôže požehnať bludné a zhubné cesty Judska. (Žalm 11:5) Preto Izaiáš za celý národ vyznáva vinu Judska: „[Právo] sa od nás ďaleko vzdialilo...  a spravodlivosť nás nedostihuje. Stále dúfame vo svetlo, ale hľa, tma; v jas, ale chodili sme v ustavičnej temnote. Stále tápeme po stene ako slepci a tápeme ako ľudia bez očí. Na pravé poludnie sme sa potkli ako vo večernej tme; medzi statnými sme ako mŕtvi. Všetci stále stonáme ako medvede; a smutno hrkútame ako holubice.“ ​(Izaiáš 59:9–11a) Židia neumožňujú Božiemu Slovu, aby bolo lampou ich nohe a svetlom ich chodníku. (Žalm 119:105) Následkom toho ich situácia vyzerá temne. Aj na pravé poludnie tápu, akoby bola noc. Sú akoby mŕtvi. V túžbe po úľave hlasno stonajú ako hladné či zranené medvede. Niektorí žalostne hrkútajú ako osamelé holubice.

11. Prečo sú nádeje Judska na zabezpečenie práva a záchrany márne?

¹¹ Izaiáš si veľmi dobre uvedomuje, že príčinou nepríjemnej situácie Judska je vzbura proti Bohu. Hovorí: „Stále sme dúfali v právo, ale nebolo ho; v záchranu, ale zostala od nás ďaleko. Lebo pribudlo našej vzbury pred tebou; a našich hriechov, z ktorých každý svedčil proti nám. Veď naše vzbury sú s nami; a svoje previnenia, tie dobre poznáme. Bolo prestúpení i zapierania Jehovu; a odstupovalo sa od nášho Boha, hovorilo sa o útlaku a vzbure, prijímali sa i mrmlali sa slová falošnosti zo samotného srdca.“ ​(Izaiáš 59:11b–13) Keďže obyvatelia Judska sa nekajali, ich hriechy sa im stále pripočítavajú. Právo odišlo z ich krajiny, lebo ľudia opustili Jehovu. Ukázali sa v každom ohľade ako falošní a utláčajú svojich bratov. Ako sa to podobá členom dnešného takzvaného kresťanstva! Mnohí z nich nielenže ignorujú právo, ale aj aktívne prenasledujú Jehovových verných svedkov, ktorí sa snažia konať Božiu vôľu.

 Jehova koná súd

12. Aký postoj majú tí, ktorí sú v Judsku zodpovední za uplatňovanie práva?

¹² Zdá sa, že v Judsku niet žiadneho práva, spravodlivosti ani pravdy. „Právo bolo donútené odstúpiť a spravodlivosť zostala stáť ďaleko. Veď pravda sa potkla na námestí, a čo je priamočiare, nie je schopné vojsť.“ ​(Izaiáš 59:14) Za mestskými bránami v Judsku sú verejné námestia, kde sa stretávajú starší muži, aby zvažovali právne prípady. (Rút 4:1, 2, 11) Takíto muži by mali súdiť v spravodlivosti  a usilovať sa o právo a nemali by prijímať žiadne úplatky. (5. Mojžišova 16:18–20) Oni však namiesto toho súdia podľa vlastných sebeckých názorov. A čo je ešte horšie, každého, kto sa úprimne snaží konať dobro, považujú za ľahkú korisť. Čítame: „Pravda chýba, a ktokoľvek sa odvracia od zlého, je plienený.“ — Izaiáš 59:15a.

13. Čo urobí Jehova, keďže judskí sudcovia zanedbávajú svoje povinnosti?

¹³ Tí, ktorí neprotestujú proti mravnej skazenosti, zabúdajú, že Boh nie je slepý, nevšímavý ani bezmocný. Izaiáš píše: „Jehova to uvidel a v jeho očiach bolo zlé, že niet práva. A keď videl, že tu niet žiadneho muža, začal dávať najavo úžas, že nikto nezakročí. A jeho rameno zachraňovalo preňho a jeho vlastná spravodlivosť ho podporila.“ ​(Izaiáš 59:15b, 16) Keďže ustanovení sudcovia zanedbávajú svoje povinnosti, Jehova zakročí. Bude pritom konať v spravodlivosti a s mocou.

14. a) Aký postoj majú dnes mnohí ľudia? b) Ako sa Jehova pripravuje na zásah?

¹⁴ Dnes je situácia podobná. Žijeme vo svete, v ktorom mnohí „stratili celý mravný zmysel“. (Efezanom 4:19) Len málo ľudí verí, že Jehova zasiahne a odstráni zlo zo zeme. No Izaiášovo proroctvo ukazuje, že Jehova pozorne sleduje ľudské záležitosti. Súdi ľudí a vo svojom čase podľa týchto súdov aj koná. Je jeho súd spravodlivý? Izaiáš ukazuje, že je. O prípade judského národa píše: „Potom si [Jehova] obliekol spravodlivosť ako drôtenú košeľu a na hlavu si dal prilbu záchrany. Ďalej si obliekol odevy pomsty ako šat a zahalil sa horlivosťou ako plášťom bez rukávov.“ ​(Izaiáš 59:17) Tieto prorocké slová zobrazujú Jehovu ako bojovníka pripravujúceho sa do boja. Je rozhodnutý chrániť svoje záujmy. Je si istý svojou  absolútnou a nespochybniteľnou spravodlivosťou. Vo svojich skutkoch súdu prejaví nebojácnu horlivosť. Niet pochýb, že zvíťazí právo.

15. a) Ako budú konať praví kresťania, keď Jehova bude vykonávať súd? b) Čo možno povedať o Jehovových súdoch?

¹⁵ Dnes sa nepriatelia pravdy v niektorých krajinách pokúšajú brániť dielu Jehovových služobníkov tým, že rozširujú falošnú ohováračskú propagandu. Praví kresťania neváhajú zastávať sa pravdy, no nikdy sa nesnažia o osobnú pomstu. (Rimanom 12:19) Ani v čase, keď bude Jehova účtovať s odpadlíckym kresťanstvom, sa Boží ctitelia na zemi nebudú podieľať na jeho zničení. Vedia, že Jehova vyhradil vykonanie pomsty pre seba, a že keď príde na to čas, sám podnikne príslušné kroky. Proroctvo nás uisťuje: „On odmení konanie zodpovedajúcim spôsobom: zúrivým hnevom svojim protivníkom, náležitým zaobchádzaním svojim nepriateľom. Ostrovom odplatí náležitým počínaním.“ ​(Izaiáš 59:18) Tak ako to bolo v Izaiášových dňoch,  Boží súd bude nielen spravodlivý, ale aj úplný. Dotkne sa dokonca aj ‚ostrovov‘, teda odľahlých oblastí. Nikto nebude tak ďaleko či na takom izolovanom mieste, že by ho Jehovove skutky súdu nedostihli.

16. Kto prežije Jehovove skutky súdu a čo sa títo prežijúci z toho naučia?

¹⁶ Tých, ktorí sa usilujú konať to, čo je správne, Jehova posúdi ako spravodlivých. Izaiáš predpovedá, že takí ľudia od jedného horizontu po druhý — teda na celej zemi — prežijú. A tým, že pocítia ochranu od Jehovu, bude mocne posilnená ich úcta k nemu. (Malachiáš 1:11) Čítame: „Od západu slnka dostanú strach z Jehovovho mena a od východu slnka z jeho slávy, lebo príde ako tiesnivá rieka, ktorú prihnal samotný Jehovov duch.“ ​(Izaiáš 59:19) Tak ako silná víchrica prinášajúca so sebou ničivý príval vody a odnášajúca všetko, čo jej stojí v ceste, aj Jehovov duch zmetie všetko, čo bude prekážať spĺňaniu Božej vôle. Jehovov duch je mocnejší než akákoľvek sila, ktorou disponuje človek. Keď ho Jehova použije na vykonanie rozsudku nad ľuďmi a národmi, jeho úspech bude istý a úplný.

Nádej a požehnanie pre kajúcnych

17. Kto je Výplatcom Siona a kedy vykupuje Sion?

¹⁷ Pod Mojžišovým Zákonom mohol byť Izraelita, ktorý sa predal do otroctva, vykúpený z tohto otroctva nejakým výplatcom. Už skôr v Izaiášovej prorockej knihe bol Jehova vykresľovaný ako Výplatca kajúcnych ľudí. (Izaiáš 48:17) Teraz je opäť opísaný ako Výplatca kajúcnych. Izaiáš zaznamenáva Jehovov sľub: „‚Výplatca istotne príde k Sionu a k tým, ktorí sa v Jakobovi odvracajú od priestupku,‘ je Jehovov výrok.“ ​(Izaiáš 59:20) Tento uisťujúci sľub  sa spĺňa v roku 537 pred n. l. No má aj ďalšie splnenie. Apoštol Pavol citoval tieto slová zo Septuaginty a uplatnil ich na kresťanov. Napísal: „Týmto spôsobom bude celý Izrael zachránený. Ako je napísané: ‚Osloboditeľ vyjde zo Siona a odvráti bezbožné konanie od Jakoba. A toto je z mojej strany tá zmluva s nimi, keď odnímem ich hriechy.‘“ ​(Rimanom 11:26, 27) Izaiášovo proroctvo má naozaj ďalekosiahle uplatnenie — dotýka sa našich dní a ešte neskoršieho času. Ako?

18. Kedy a ako Jehova vytvoril „Boží Izrael“?

¹⁸ V prvom storočí prijal Ježiša ako Mesiáša len malý ostatok izraelského národa. (Rimanom 9:27; 11:5) V deň Letníc roku 33 n. l. Jehova vylial asi na 120 veriacich svojho svätého ducha a uviedol ich do novej zmluvy, ktorej sprostredkovateľom je Ježiš Kristus. (Jeremiáš 31:31–33; Hebrejom 9:15) V ten deň začal existovať „Boží Izrael“, nový národ, ktorého členovia sa vyznačujú tým, že sú splodení Božím duchom, nie tým, že by boli telesnými potomkami Abraháma. (Galaťanom 6:16) Počnúc Kornéliom začali do tohto nového národa patriť aj neobrezaní pohania. (Skutky 10:24–48; Zjavenie 5:9, 10) Jehova Boh ich prijal za svoje duchovné deti a stali sa spoludedičmi s Ježišom. — Rimanom 8:16, 17.

19. Akú zmluvu Jehova uzatvára s Božím Izraelom?

¹⁹ Jehova teraz uzatvára s Božím Izraelom zmluvu. Čítame: „‚A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi,‘ povedal Jehova. ‚Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst — nebudú odňaté z tvojich úst ani z úst tvojho potomstva ani z úst potomstva tvojho potomstva,‘ povedal Jehova, ‚odteraz až na neurčitý čas.‘“ ​(Izaiáš 59:21) Bez ohľadu na to, či sa tieto slová splnili na Izaiášovi, alebo nie, určite sa splnili na Ježišovi, ktorý dostal  uistenie, že „uvidí svoje potomstvo“. (Izaiáš 53:10) Ježiš hovoril to, čo sa naučil od Jehovu, a spočíval na ňom Jehovov duch. (Ján 1:18; 7:16) Je vhodné, že aj jeho bratia a spoludedičia, členovia Božieho Izraela, dostávajú Jehovovho svätého ducha a kážu posolstvo, ktoré sa naučili od svojho nebeského Otca. Všetci sú „vyučení Jehovom“. (Izaiáš 54:13; Lukáš 12:12; Skutky 2:38) Či prostredníctvom Izaiáša, alebo prostredníctvom Ježiša, ktorého Izaiáš prorocky predobrazuje, Jehova s nimi teraz uzatvára zmluvu, že nikdy nebudú nahradení, ale že mu budú slúžiť na neurčitý čas ako jeho svedkovia. (Izaiáš 43:10) Kto je však ich „potomstvom“, ktoré má tiež úžitok z tejto zmluvy?

20. Ako sa v prvom storočí splnil Jehovov sľub daný Abrahámovi?

²⁰ V staroveku Jehova sľúbil Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ ​(1. Mojžišova 22:18) V súlade s tým sa malý ostatok prirodzených Izraelitov, ktorý prijal Mesiáša, rozišiel do mnohých národov, aby kázal dobré posolstvo o Kristovi. Počnúc Kornéliom boli prostredníctvom Ježiša, Abrahámovho Semena, ‚žehnaní‘ mnohí neobrezaní pohania. Stali sa súčasťou Božieho Izraela a druhotnou časťou Abrahámovho semena. Patria k Jehovovmu „svätému národu“, ktorý je poverený ‚široko-ďaleko oznamovať znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. — 1. Petra 2:9; Galaťanom 3:7–9, 14, 26–29.

21. a) Aké „potomstvo“ získava Boží Izrael v novej dobe? b) Akú útechu získava „potomstvo“ zo zmluvy, ktorú Jehova uzavrel s Božím Izraelom?

²¹ Dnes, ako sa zdá, je už zhromaždený plný počet členov Božieho Izraela. Národy sú však naďalej žehnané —  a to vo veľkej miere. Ako? Tak, že Boží Izrael získava „potomstvo“, učeníkov Ježiša, ktorí majú nádej na večný život na rajskej zemi. (Žalm 37:11, 29) Aj toto „potomstvo“ je vyučované Jehovom a je poučované o jeho cestách. (Izaiáš 2:2–4) Hoci nie sú pokrstení svätým duchom ani nie sú považovaní za účastníkov novej zmluvy, Jehovov svätý duch ich posilňuje, aby dokázali prekonávať všetky prekážky, ktoré Satan kladie do cesty ich kazateľskému dielu. (Izaiáš 40:28–31) Ich počet teraz dosahuje už milióny a stále rastie, keď toto potomstvo samo získava ďalšie potomstvo. Jehovova zmluva s pomazanými dáva týmto ‚potomkom‘ dôveru, že aj oni budú môcť slúžiť Jehovovi ako jeho hovorcovia na neurčitý čas. — Zjavenie 21:3, 4, 7.

22. Akú dôveru môžeme mať v Jehovu a ako by nás to malo ovplyvňovať?

²² Kiež si teda každý z nás zachová vieru v Jehovu. On je ochotný aj schopný zachrániť nás! Jeho ruka nebude nikdy krátka; vždy oslobodí svoj verný ľud. Všetci, ktorí v neho dôverujú, budú mať jeho dobré slová vo svojich ústach stále, „odteraz až na neurčitý čas“.

[Otázky]

[Rámček na strane 294]

Odpadlícky Jeruzalem — paralela takzvaného kresťanstva

Jeruzalem, hlavné mesto Božieho vyvoleného národa, predobrazuje Božiu nebeskú organizáciu duchovných tvorov, ako aj zbor pomazaných kresťanov vzkriesených do neba ako Kristova nevesta. (Galaťanom 4:25, 26; Zjavenie 21:2) Obyvatelia Jeruzalema však boli Jehovovi často neverní a toto mesto bolo označené za prostitútku a cudzoložnicu. (Ezechiel 16:3, 15, 30–42) V tejto situácii je Jeruzalem vhodným predobrazom odpadlíckeho kresťanstva.

Ježiš označil Jeruzalem za toho, „ktorý zabíja prorokov a kameňuje tých, čo sú k nemu poslaní“. (Lukáš 13:34; Matúš 16:21) Tak ako neverný Jeruzalem, aj takzvané kresťanstvo tvrdí, že slúži pravému Bohu, no veľmi sa odchyľuje od jeho spravodlivých ciest. Môžeme si byť istí, že Jehova vykoná súd nad takzvaným kresťanstvom na základe rovnakých spravodlivých noriem, aké použil, keď vykonal súd nad odpadlíckym Jeruzalemom.

[Obrázok na strane 296]

Sudca by mal súdiť v spravodlivosti, sledovať právo a nemal by prijímať žiadne úplatky

[Obrázok na strane 298]

Tak ako rieka počas záplav, aj Jehovove súdy zmetú všetko, čo bude prekážať v uskutočňovaní Božej vôle

[Obrázok na strane 302]

Jehova zmluvne zaručuje, že členovia jeho ľudu nikdy nestratia výsadu byť jeho svedkami