Jedenásta kapitola

„Nevkladajte dôveru v urodzených“

Izaiáš 50:1–11

1, 2. a) Na akú inšpirovanú radu Židia nedbajú a k čomu to vedie? b) Prečo sa Jehova pýta: „Kde je potvrdenie o rozvode?“

„NEVKLADAJTE dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana... Šťastný je ten, kto má na pomoc Jakobovho Boha, ktorého nádejou je Jehova, jeho Boh, Tvorca neba a zeme.“ ​(Žalm 146:3–6) Keby len Židia žijúci v Izaiášových dňoch konali tak, ako radil žalmista! Keby len vkladali dôveru v „Jakobovho Boha“, nie v Egypt ani v žiaden iný pohanský národ! Potom keby proti Judsku povstali nepriatelia, Jehova by zasiahol a zachránil ho. No Judsko odmieta obrátiť sa na Jehovu o pomoc. Preto Jehova dovolí, aby bol Jeruzalem zničený a aby boli obyvatelia Judska odvedení do zajatia v Babylone.

² Judsko nemôže z toho viniť nikoho iného než seba. Nemôže oprávnene tvrdiť, že k jeho zničeniu došlo preto, lebo Jehova konal voči nemu zradne alebo že zanedbal svoju zmluvu s národom. Stvoriteľ neporušuje zmluvy. (Jeremiáš 31:32; Daniel 9:27; Zjavenie 15:4) Jehova zdôrazňuje túto skutočnosť, keď sa Židov pýta: „Kde je potvrdenie o rozvode vašej matky, ktorú som poslal preč?“ ​(Izaiáš 50:1a) Pod mojžišovským Zákonom muž, ktorý sa rozviedol so svojou manželkou, jej musel dať potvrdenie o rozvode. Potom bola voľná a mohla sa stať ženou iného  muža. (5. Mojžišova 24:1, 2) Jehova v obraznom zmysle vydal takéto potvrdenie sesterskému kráľovstvu Judska, Izraelu, nie však Judsku. * Pokiaľ ide o Judsko, stále je jeho „manželským vlastníkom“. (Jeremiáš 3:8, 14) Judsko určite nie je slobodné, aby mohlo nadväzovať vzťahy s pohanskými národmi. Jehovov vzťah s ním bude trvať, až „kým nepríde Šílo“, Mesiáš. — 1. Mojžišova 49:10.

3. Z akého dôvodu Jehova ‚predáva‘ svoj ľud?

³ Jehova sa Judska tiež pýta: „Ktorému zo svojich veriteľov som vás predal?“ ​(Izaiáš 50:1b) Židia nebudú poslaní do babylonského zajatia preto, aby bol splatený nejaký údajný dlh, do ktorého Jehova upadol. Jehova nie je ako chudobný Izraelita, ktorý musí predať svoje deti veriteľovi, aby tým vyrovnal svoj dlh. (2. Mojžišova 21:7) Jehova poukazuje na skutočný dôvod, prečo bude jeho ľud zotročený: „Hľa, pre svoje previnenie ste boli predaní a pre vaše priestupky bola poslaná preč vaša matka.“ ​(Izaiáš 50:1c) Jehova Židov neopustil, oni opustili jeho.

4, 5. Ako Jehova prejavuje lásku svojmu ľudu, ale ako Judsko reaguje?

⁴ Jehovova nasledujúca otázka jasne vyzdvihuje, akú lásku má k svojmu ľudu: „Prečo tu len nebol nikto, keď som prišiel? Keď som volal, nikto neodpovedal?“ ​(Izaiáš 50:2a) Jehova prostredníctvom svojich služobníkov prorokov obrazne prichádzal k domovu svojho ľudu a prosil, aby sa vrátili k nemu celým svojím srdcom. No Židia na to nereagujú. Radšej sa spoliehajú na podporu zo strany pozemského človeka a niekedy sa obracajú dokonca aj na Egypt. — Izaiáš 30:2; 31:1–3; Jeremiáš 37:5–7.

 ⁵ Je Egypt spoľahlivejším záchrancom než Jehova? Títo neverní Židia zjavne zabudli na udalosti, ktoré pred stáročiami viedli k zrodu ich národa. Jehova sa ich pýta: „Či sa azda moja ruka skrátila tak, že nemôže vykúpiť, alebo niet vo mne sily oslobodiť? Hľa, svojím káraním vysúšam more; z riek robím pustatinu. Ich ryby zapáchajú, keďže niet vody, a umierajú smädom. Obliekam nebesia temnotou a vrecovinu im dávam na prikrytie.“ — Izaiáš 50:2b, 3.

6, 7. Ako Jehova ukázal svoju moc zachraňovať, keď bol jeho ľud ohrozený Egyptom?

⁶ V roku 1513 pred n. l. bol Egypt utláčateľom Božieho ľudu — nie jeho nádejným osloboditeľom. Izraeliti boli otrokmi v tejto pohanskej krajine. No Jehova ich oslobodil. A aké vzrušujúce oslobodenie to bolo! Najprv Jehova priviedol na krajinu desať rán. Po zvlášť ničivej desiatej rane egyptský faraón sám naliehal na Izraelitov, aby odišli z krajiny. (2. Mojžišova 7:14–12:31) No krátko po ich odchode faraón zmenil svoj postoj. Zvolal vojsko a mal v úmysle prinútiť Izraelitov vrátiť sa do Egypta. (2. Mojžišova 14:5–9) Izraeliti sa ocitli v pasci medzi armádou egyptských vojakov, ktorí boli za nimi, a Červeným morom, ktoré bolo pred nimi! Bol tu však Jehova, aby za nich bojoval.

⁷ Jehova zadržiaval Egypťanov tak, že medzi nich a Izraelitov postavil oblakový stĺp. Zo strany Egypťanov bol oblak tmou; zo strany Izraelitov bol svetlom. (2. Mojžišova 14:20) Zatiaľ čo Jehova držal egyptské vojsko v šachu, ‚nechal ustupovať more počas celej noci pod silným východným vetrom a premenil morskú nádrž na suchú  zem‘. (2. Mojžišova 14:21) Len čo boli vody rozdelené, všetok ľud — muži, ženy a deti — mohol prejsť cez Červené more do bezpečia. Keď už Jehovov ľud prechádzal na protiľahlý breh, Jehova zdvihol oblak. Egypťania, zúrivo prenasledujúc Izraelitov, strmhlav vyrazili na morské dno. Keď bol Jehovov ľud bezpečne na brehu, Jehova uvoľnil vody a faraón aj so svojím vojskom sa utopili. Tak Jehova bojoval za svoj ľud. Akým povzbudením je to pre dnešných kresťanov! — 2. Mojžišova 14:23–28.

8. Na aké varovania obyvatelia Juska nedbajú, takže napokon pôjdu do zajatia?

⁸ V Izaiášových dňoch uplynulo od tohto božského víťazstva už sedemsto rokov. Judsko je teraz nezávislým národom.  Niekedy vedie diplomatické rokovania s cudzími vládami, ako napríklad s Asýriou a Egyptom. No vodcom týchto pohanských národov nemožno dôverovať. Vždy uprednostnia radšej vlastné záujmy než akékoľvek zmluvy uzavreté s Judskom. Proroci hovoriaci v Jehovovom mene varujú ľud, aby nevkladal dôveru v takýchto ľudí, ale ich slová narážajú na hluché uši. Napokon budú Židia odvedení do zajatia v Babylone a strávia 70 rokov v otroctve. (Jeremiáš 25:11) Jehova však nezabudne na svoj ľud, ani ho navždy neodvrhne. V ustanovenom čase bude naňho pamätať a otvorí mu cestu na návrat do jeho domoviny, aby tam obnovil čisté uctievanie. S akým cieľom? Aby sa ľud pripravil na príchod Šíla, toho, komu bude patriť poslušnosť všetkých národov!

Prichádza Šílo

9. Kto je Šílo a akým je učiteľom?

⁹ Stáročia plynú. Nastáva „plná hranica času“ a na pozemskej scéne sa objavuje ten, ktorý je nazvaný Šílo, Pán Ježiš Kristus. (Galaťanom 4:4; Hebrejom 1:1, 2) Skutočnosť, že Jehova určil Židom ako  Hovorcu svojho najbližšieho spoločníka, ukazuje, ako veľmi Jehova miluje svoj ľud. Akým hovorcom je Ježiš? Je tým najlepším hovorcom! Je nielen hovorcom, ale aj učiteľom — majstrovským Učiteľom. To neprekvapuje, pretože on sám mal úžasného Učiteľa — samotného Jehovu Boha. (Ján 5:30; 6:45; 7:15, 16, 46; 8:26) To je potvrdené slovami, ktoré Ježiš prorocky hovorí prostredníctvom Izaiáša: „Zvrchovaný Pán Jehova mi dal jazyk učených, aby som vedel, ako slovom odpovedať unavenému. Prebúdza ráno čo ráno; prebúdza moje ucho, aby som počul ako tí učení.“ — Izaiáš 50:4. *

10. Ako Ježiš odzrkadľuje Jehovovu lásku k jeho ľudu a s akou reakciou sa stretáva?

¹⁰ Ježiš pred príchodom na zem pracoval v nebesiach po boku svojho Otca. Ich vrúcny vzťah Otca a Syna je poeticky opísaný v Prísloviach 8:30: „Stala [som sa] pri [Jehovovi] majstrom v diele... a celý čas som sa pred ním radovala.“ Počúvanie Otca prinášalo Ježišovi veľkú radosť. Mal rovnakú lásku k ‚ľudským synom‘ ako jeho Otec. (Príslovia 8:31) Po príchode na zem Ježiš odpovedá ‚unavenému slovom‘. Svoju službu začína prečítaním utešujúcej pasáže z Izaiášovho proroctva: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným... aby som prepustil zdrvených s úľavou.“ ​(Lukáš 4:18; Izaiáš 61:1) Dobré posolstvo pre chudobných! Občerstvenie pre unavených! Akú radosť by malo toto oznámenie priniesť ľuďom! Niektorí sa naozaj radujú — no nie všetci. Nakoniec mnohí odmietajú prijať dôkazy, že Ježiš je vyučený Jehovom.

11. Kto vstupuje pod jarmo s Ježišom a čo títo ľudia zažívajú?

 ¹¹ Niektorí však chcú počuť viac. Radostne reagujú na Ježišovo potešujúce pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ ​(Matúš 11:28, 29) K tým, ktorí prichádzajú k Ježišovi, patria muži, ktorí sa stávajú jeho apoštolmi. Vedia, že vstúpiť pod spoločné jarmo s Ježišom znamená namáhavú prácu. K tejto práci patrí medziiným kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve až do najvzdialenejších končín zeme. (Matúš 24:14) Keď sa apoštoli a iní učeníci zapájajú do tohto diela, zisťujú, že to naozaj prináša ich duši občerstvenie. Rovnaké dielo konajú verní kresťania dnes a podiel na ňom im prináša podobnú radosť.

Nebúri sa

12. Ako Ježiš dokazuje poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi?

¹² Ježiš nikdy nestráca zo zreteľa cieľ svojho príchodu na zem — konať Božiu vôľu. Jeho postoj je predpovedaný: „Zvrchovaný Pán Jehova mi otvoril ucho a ja som sa nebúril. Neobrátil som sa opačným smerom.“ ​(Izaiáš 50:5) Ježiš je vždy poslušný Bohu. Naozaj, je natoľko poslušný, že hovorí: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca.“ ​(Ján 5:19) Ježiš počas svojej predľudskej existencie pravdepodobne pracoval po boku svojho Otca milióny, možno aj miliardy rokov. Po príchode na zem sa naďalej riadi Jehovovými pokynmi. O koľko viac by sme mali my, Kristovi nedokonalí nasledovníci, dbať na to, aby sme konali tak, ako Jehova prikazuje!

13. Čo čaká Ježiša, no ako sa Ježiš prejavuje ako odvážny?

 ¹³ Niektorí z tých, ktorí zavrhujú Jehovovho jednosplodeného Syna, ho prenasledujú, čo bolo takisto predpovedané: „Svoj chrbát som nastavil bijúcim a svoje líca tým, ktorí vytrhávajú vlasy. Tvár som neskrýval pred pokorením a pľuvnutím.“ ​(Izaiáš 50:6) Podľa proroctva Mesiáš bude trpieť bolesťou a pokorením z rúk odporcov. Ježiš to vie. A vie tiež, ako ďaleko toto prenasledovanie zájde. Napriek tomu, keď sa jeho čas na zemi blíži ku koncu, neprejavuje žiaden strach. S rozhodnutím pevným ako kremeň smeruje do Jeruzalema, kde sa jeho ľudský život skončí. Cestou Ježiš svojim učeníkom hovorí: „Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov a budú sa mu posmievať, pľuvať naňho, bičovať ho a zabijú ho, ale o tri dni vstane.“ ​(Marek 10:33, 34) Všetko toto zlé zaobchádzanie roznietia tí, ktorí by mali mať lepšie poznanie v tomto ohľade — hlavní kňazi a znalci Písma.

14, 15. Ako sa spĺňajú Izaiášove slová, že Ježiš bude bitý a pokorený?

¹⁴ V noci 14. nisana 33 n. l. je Ježiš v Getsemanskej záhrade spolu s niektorými svojimi nasledovníkmi. Modlí sa. Náhle sa objavuje dav a zatýka ho. No Ježiš nemá strach. Vie, že Jehova je s ním. Ježiš uisťuje svojich vystrašených apoštolov, že keby chcel, mohol by poprosiť Otca, aby poslal viac než dvanásť légií anjelov, ktorí by ho zachránili, no dodáva: „Ale ako by sa v tom prípade splnili Písma?“ — Matúš 26:36, 47, 53, 54.

¹⁵ Všetko, čo bolo predpovedané o utrpení a smrti Mesiáša, sa spĺňa. Po súdnej fraške pred Sanhedrinom Ježiša vypočúva Pontský Pilát, ktorý ho dáva zbičovať. Rímski vojaci ho ‚bijú po hlave trstinou a pľuvajú naňho‘.  Tak sa spĺňajú Izaiášove slová. (Marek 14:65; 15:19; Matúš 26:67, 68) Hoci Biblia neuvádza, že by boli Ježišovi doslovne vytrhané nejaké vlasy či chlpy z brady — čo je prejavom krajného pohŕdania —, nepochybne sa to uskutočňuje presne tak, ako Izaiáš predpovedal. * — Nehemiáš 13:25.

16. Ako sa Ježiš správa pod nesmiernym tlakom a prečo sa necíti zahanbený?

¹⁶ Keď Ježiš stojí pred Pilátom, neprosí ho, aby ušetril jeho život, ale zachováva si pokoj a dôstojnosť s vedomím, že musí zomrieť, aby sa splnili Písma. Keď rímsky vládca poukazuje na to, že má moc odsúdiť ho na smrť alebo ho prepustiť, Ježiš nebojácne odpovedá: „Nemal by si nado mnou nijakej moci, keby ti nebola daná zhora.“ ​(Ján 19:11) Pilátovi vojaci neľudsky zaobchádzajú s Ježišom, no nedarí sa im zahanbiť ho. Prečo by sa mal cítiť zahanbený? Nie je spravodlivo trestaný za nejaké previnenie. Naopak, je prenasledovaný preto, že je spravodlivý. V tomto ohľade sa spĺňajú ďalšie Izaiášove slová: „Zvrchovaný Pán Jehova mi pomôže. Preto sa nebudem musieť cítiť pokorený. Preto som postavil svoju tvár ako kremeň a viem, že nebudem zahanbený.“ — Izaiáš 50:7.

17. V akom zmysle stál Jehova pri Ježišovi počas celej jeho služby?

¹⁷ Ježišova odvaha pramení z jeho úplnej dôvery v Jehovu. Jeho spôsob vystupovania ukazuje, že úplne súhlasí so slovami Izaiáša: „Ten, kto ma vyhlasuje za spravodlivého, je blízko. Kto sa môže prieť so mnou? Povstaňme spolu. Kto je mojím právnym odporcom? Nech sa priblíži ku mne. Hľa, Zvrchovaný Pán Jehova mi pomôže. Kto ma môže vyhlásiť za zlého? Hľa, všetci sa obnosia ako odev. Len  moľ ich zožerie.“ ​(Izaiáš 50:8, 9) Jehova vyhlasuje Ježiša v deň jeho krstu za spravodlivého ako Božieho duchovného syna. Pri tejto príležitosti počuť v skutočnosti hlas samotného Boha, ako hovorí: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Matúš 3:17) Keď Ježiš pred koncom svojho pozemského života kľačí v Getsemanskej záhrade a modlí sa, ‚zjavuje sa mu anjel z neba a posilňuje ho‘. (Lukáš 22:41–43) Tak Ježiš vie, že jeho Otec schvaľuje jeho spôsob života. Tento dokonalý Boží Syn sa nedopustil žiadneho hriechu. (1. Petra 2:22) Jeho nepriatelia ho falošne obviňujú z toho, že porušuje sabat, opíja sa a že je posadnutý démonmi, no Ježiš nie je zahanbený ich lžami. Boh je s ním, a tak kto môže byť proti nemu? — Lukáš 7:34; Ján 5:18; 7:20; Rimanom 8:31; Hebrejom 12:3.

18, 19. Čo zažívajú pomazaní kresťania podobne ako Ježiš?

¹⁸ Ježiš svojich učeníkov varuje: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:20) Ďalšie udalosti zakrátko ukazujú, že mal pravdu. Na Letnice 33 n. l. zostupuje na Ježišových verných učeníkov svätý duch a je zrodený kresťanský zbor. Náboženskí vodcovia sa takmer ihneď pokúšajú potlačiť kazateľské dielo týchto verných mužov a žien, ktorí sú teraz spojení s Ježišom ako súčasť „Abrahámovho semena“ a sú prijatí za Božích duchovných synov. (Galaťanom 3:26, 29; 4:5, 6) Hoci sa pomazaní kresťania pevne zastávajú spravodlivosti, od prvého storočia až doteraz musia zápasiť s lživou propagandou a krutým prenasledovaním zo strany Ježišových nepriateľov.

¹⁹ Pamätajú však na Ježišove povzbudzujúce slová: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“  (Matúš 5:11, 12) Preto pomazaní kresťania aj počas najostrejších útokov majú vzpriamené hlavy. Nech ich odporcovia hovoria čokoľvek, oni vedia, že Boh ich vyhlásil za spravodlivých. V jeho očiach sú ‚nepoškvrnení a bez obvinenia‘. — Kolosanom 1:21, 22.

20. a) Kto podporuje pomazaných kresťanov a čo títo podporovatelia zažívajú? b) Ako získavajú pomazaní kresťania a „iné ovce“ jazyk učených?

²⁰ V súčasnosti pomazaných kresťanov podporuje „veľký zástup“ „iných oviec“. Aj členovia veľkého zástupu sa zastávajú spravodlivosti. Preto trpia spolu s pomazanými bratmi a ‚vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi‘. Jehova ich vyhlásil za spravodlivých s vyhliadkou na prežitie „veľkého súženia“. (Zjavenie 7:9, 14, 15; Ján 10:16; Jakub 2:23) Aj keď sa ich odporcovia teraz javia ako mocní, Izaiášovo proroctvo hovorí, že v Božom stanovenom čase budú títo odporcovia iba ako odev zožratý moľami, vhodný len na vyhodenie. Medzitým pomazaní kresťania aj „iné ovce“ zostávajú silní vďaka pravidelnej modlitbe, štúdiu Božieho Slova a návšteve zhromaždení, na ktorých uctievajú Boha. Tak sú vyučovaní Jehovom a učia sa hovoriť jazykom učených.

Dôveruj v Jehovovo meno

21. a) Kto sú tí, ktorí kráčajú vo svetle, a k čomu to vedie? b) Čo sa deje s tými, ktorí kráčajú v tme?

²¹ Všimni si teraz tento výrazný kontrast: „Kto z vás má bázeň pred Jehovom a počúva na hlas jeho sluhu, kto [chodil] v ustavičnej tme a pre koho nebol nijaký jas? Nech dôveruje v Jehovovo meno a opiera sa o svojho Boha.“ ​(Izaiáš 50:10) Tí, ktorí počúvajú hlas Božieho Sluhu, Ježiša Krista, kráčajú vo svetle. (Ján 3:21) Nielenže používajú Božie meno Jehova, ale aj vkladajú dôveru v toho,  kto nosí toto meno. Hoci kedysi kráčali v tme, teraz už nepociťujú strach z ľudí. Opierajú sa o Boha. No tých, ktorí stále kráčajú v tme, zachvacuje strach z človeka. Tak je to v prípade Pontského Piláta. Hoci vie, že Ježiš je nevinný, pokiaľ ide o falošné obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené, strach bráni tomuto rímskemu vládnemu predstaviteľovi prepustiť Ježiša. Rímski vojaci zabíjajú Božieho Syna, no Jehova ho kriesi a korunuje ho slávou a cťou. Čo sa deje s Pilátom? Podľa židovského historika Josepha Flavia len štyri roky po Ježišovej smrti bol Pilát ako rímsky miestodržiteľ nahradený a dostal nariadenie vrátiť sa do Ríma, aby sa zodpovedal z obvinení z vážneho previnenia. A čo Židia, ktorí zapríčinili Ježišovu smrť? Ani nie o štyri desaťročia rímska armáda zničila Jeruzalem a jeho obyvatelia boli pobití alebo odvedení do otroctva. Pre tých, ktorí majú radšej tmu, niet žiadneho jasného svetla! — Ján 3:19.

22. Prečo je vrchol pochabosti spoliehať sa na záchranu od ľudí?

²² Spoliehať sa na záchranu od ľudí je vrchol pochabosti. Izaiášovo proroctvo vysvetľuje prečo: „Hľa, vy všetci, čo zapaľujete oheň, nechávate rozsvecovať iskry, choďte v svetle svojho ohňa a uprostred iskier, ktoré ste rozžali. Z mojej ruky istotne dostanete toto: Ľahnete si v úplnej bolesti.“ ​(Izaiáš 50:11) Ľudskí vodcovia prichádzajú a odchádzajú. Charizmatickí jednotlivci azda na nejakú chvíľu zaujmú pozornosť ľudí. No aj ten najúprimnejší človek má len obmedzené možnosti v tom, čo môže dosiahnuť. Namiesto toho, aby zapálil praskajúci oheň, ako to jeho podporovatelia očakávajú, môže sa mu podariť zapáliť len niekoľko ‚iskier‘, ktoré síce dajú trochu svetla a tepla, ale zakrátko hasnú. Naproti tomu tí, ktorí vkladajú dôveru v Šíla, Božieho sľúbeného Mesiáša, nebudú nikdy sklamaní.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

 [Obrázok na strane 155]

Židia sa obracajú radšej na ľudských vládcov než na Jehovu

[Obrázok na stranách 156, 157]

Pri Červenom mori Jehova ochránil svoj ľud tým, že medzi neho a Egypťanov postavil oblakový stĺp