Dvadsiata tretia kapitola

„Nové meno“

Izaiáš 62:1–12

1. Aké uistenie je zaznamenané v 62. kapitole Izaiáša?

UISTENIE, útecha, nádej na obnovu — presne to potrebujú skleslí Židia v Babylone. Od zničenia Jeruzalema a jeho chrámu prešlo niekoľko desaťročí. Judsko, vzdialené od Babylona približne 800 kilometrov, je spustošené a zdá sa, akoby Jehova na Židov zabudol. Čo im môže pomôcť v ich situácii? Sľuby od Jehovu, že ich privedie späť domov a umožní im obnoviť čisté uctievanie. Potom budú také opisné pomenovania ako „celkom opustená“ a „pustá“ nahradené menami naznačujúcimi Božiu priazeň. (Izaiáš 62:4; Zechariáš 2:12) Izaiášova 62. kapitola je plná týchto sľubov. No podobne ako je to pri iných proroctvách o obnove, táto kapitola sa dotýka aj udalostí odohrávajúcich sa dlho po oslobodení Židov zo zajatia v Babylone. V hlavnom splnení nás 62. kapitola Izaiáša ubezpečuje, že záchrana Jehovovho duchovného národa, „Božieho Izraela“, je istá. — Galaťanom 6:16.

Jehova nezostáva ticho

2. Ako Jehova opäť prejavuje Sionu priazeň?

² V roku 539 pred n. l. je Babylon porazený. Potom perzský kráľ Cýrus vydáva výnos umožňujúci bohabojným Židom vrátiť sa do Jeruzalema a obnoviť uctievanie Jehovu. (Ezdráš 1:2–4) V roku 537 pred n. l. sú prví vracajúci sa Židia znova vo svojej domovine. Jehova opäť  prejavuje Jeruzalemu priazeň, čo sa odráža na vrúcnosti jeho prorockého vyhlásenia: „Kvôli Sionu nebudem mlčať a kvôli Jeruzalemu nebudem ďalej ticho, kým nevyjde jeho spravodlivosť ako jas a jeho záchrana ako pochodeň, ktorá horí.“ — Izaiáš 62:1.

3. a) Prečo Jehova nakoniec zavrhol pozemský Sion a kto ho nahradil? b) Aké odpadnutie nastalo, kedy k tomu prišlo a v akom čase žijeme dnes?

³ V roku 537 pred n. l. Jehova splnil svoj sľub, že obnoví Sion, čiže Jeruzalem. Jeho obyvatelia zažili záchranu od Jehovu a ich spravodlivosť jasne zažiarila. Neskôr sa však opäť odchýlili od pravého uctievania. Napokon zavrhli Ježiša ako Mesiáša, a tak Jehova nakoniec zavrhol ich ako svoj vyvolený národ. (Matúš 21:43; 23:38; Ján 1:9–13) Jehova spôsobil zrod nového národa, „Božieho Izraela“. Tento nový národ sa stal jeho zvláštnym ľudom a jeho členovia v prvom storočí horlivo kázali dobré posolstvo v celom vtedy známom svete. (Galaťanom 6:16; Kolosanom 1:23) Nanešťastie po smrti apoštolov nastalo odpadnutie od pravého náboženstva. Následkom toho sa vyvinula odpadlícka forma kresťanstva, ktorú dnes nachádzame v takzvaných kresťanských cirkvách. (Matúš 13:24–30, 36–43; Skutky 20:29, 30) Tomuto takzvanému kresťanstvu bolo stáročia dovolené prinášať veľkú pohanu na Jehovovo meno. Nakoniec sa však v roku 1914 začal Jehovov „rok dobrej vôle“ spolu s významným spĺňaním tejto časti Izaiášovho proroctva. — Izaiáš 61:2.

4, 5. a) Koho dnes symbolizuje Sion a jeho deti? b) Ako Jehova používa Sion, aby bola „záchrana ako pochodeň, ktorá horí“?

⁴ Dnes sa Jehovov sľub o obnove Siona spĺňa na Božej nebeskej organizácii, „Jeruzaleme hore“, ktorú na zemi  zastupujú jej deti, kresťania pomazaní duchom. (Galaťanom 4:26) Jehovova nebeská organizácia slúži ako oddaný pomocník — je ostražitá, láskyplná a pracovitá. Aká to bola vzrušujúca udalosť, keď v roku 1914 zrodila mesiášske Kráľovstvo! (Zjavenie 12:1–5) Jej pozemské deti zvlášť od roku 1919 kážu národom o jej spravodlivosti a záchrane. Tak ako predpovedal Izaiáš, tieto deti svietia v tme ako pochodeň — nechávajú svietiť svoje svetlo. — Matúš 5:15, 16; Filipanom 2:15.

⁵ Jehova sa o svojich ctiteľov živo zaujíma a nebude odpočívať, čiže nebude ticho, kým nesplní všetky sľuby, ktoré dal Sionu a jeho deťom. Aj zostávajúci z pomazaných so svojimi spoločníkmi, „inými ovcami“, odmietajú zostať ticho. (Ján 10:16) Naozaj hlasne poukazujú ľuďom na jedinú cestu záchrany. — Rimanom 10:10.

„Nové meno“ od Jehovu

6. Čo Jehova zamýšľa so Sionom?

⁶ Čo Jehova zamýšľa so Sionom, svojou nebeskou „ženou“, ktorú znázorňoval staroveký Jeruzalem? Hovorí: „Národy istotne uvidia tvoju spravodlivosť, ó, žena a všetci králi tvoju slávu. A skutočne budeš nazvaná novým menom, ktoré označia samotné Jehovove ústa.“ ​(Izaiáš 62:2) Keď Izraeliti konajú v spravodlivosti, národy sú nútené venovať tomu pozornosť. Aj králi sú nútení uznať, že Jehova používa Jeruzalem a že ich vláda, nech je akákoľvek, sa popri Jehovovom Kráľovstve stáva bezvýznamnou. — Izaiáš 49:23.

7. Čo znamená nové meno Siona?

⁷ Jehova teraz potvrdzuje zmenu situácie Siona tak, že mu dáva nové meno. Toto nové meno znamená  požehnané podmienky a čestné postavenie, z ktorého sa pozemské deti Siona tešia od roku 537 pred n. l. * Jehova ním potvrdzuje, že Sion patrí jemu. Dnes je Boží Izrael tiež nadšený tým, že v ňom Jehova našiel potešenie, a iné ovce sa radujú s ním.

8. Ako Jehova prejavuje Sionu česť?

⁸ Po udelení nového mena Sionu Jehova sľubuje: „Staneš sa korunou krásy v Jehovovej ruke a kráľovským turbanom v dlani svojho Boha.“ ​(Izaiáš 62:3) Jehova vyzdvihuje svoju symbolickú manželku, nebeský Sion, aby sa na ňu pozeralo s obdivom. (Žalm 48:2; 50:2) Koruna krásy a ‚kráľovský turban‘ naznačujú, že je odetá dôstojnosťou a autoritou. (Zechariáš 9:16) Boží Izrael zastupujúci nebeský Sion, čiže „Jeruzalem hore“, je pozoruhodným výsledkom činnosti Božej ruky — jeho pôsobiacej moci. (Galaťanom 4:26) S Jehovovou pomocou si tento duchovný národ vybudoval mimoriadnu povesť rýdzeho a oddaného ľudu. Milióny ľudí — pomazaní aj iné ovce — dostávajú silu, aby dokázali prejavovať výnimočnú vieru a lásku. Pomazaní po získaní slávnej nebeskej odmeny budú počas Kristovej tisícročnej vlády nástrojmi v Jehovovej ruke na pozdvihnutie stenajúceho tvorstva k večnému životu. — Rimanom 8:21, 22; Zjavenie 22:2.

‚Jehova našiel v tebe potešenie‘

9. Opíš premenu Siona.

⁹ Udelenie nového mena je súčasťou radostnej premeny nebeského Siona zastúpeného jeho pozemskými  deťmi. Čítame: „Už sa nebude o tebe hovoriť, že si celkom opustená žena; a o tvojej krajine sa už nebude hovoriť, že je pustá; ale ty sa budeš nazývať ‚Moje potešenie je v nej‘ a tvoja krajina ‚Vlastnená ako manželka‘. Veď Jehova nájde v tebe potešenie a tvoja krajina bude vlastnená ako manželka.“ ​(Izaiáš 62:4) Po zničení v roku 607 pred n. l. je pozemský Sion spustošený. Jehovove slová ho však uisťujú o obnove a o tom, že jeho krajina bude opäť osídlená. Kedysi spustošený Sion už nebude celkom opustenou ženou a jeho krajina už nebude pustá. Obnova Jeruzalema v roku 537 pred n. l. znamená preň nové podmienky, úplne opačné v porovnaní s jeho predchádzajúcim spustošeným stavom. Jehova vyhlasuje, že Sion bude nazvaný „Moje potešenie je v nej“ a jeho krajina sa bude nazývať „Vlastnená ako manželka“. — Izaiáš 54:1, 5, 6; 66:8; Jeremiáš 23:5–8; 30:17; Galaťanom 4:27–31.

10. a) Akú premenu zažil Boží Izrael? b) Čo je „krajinou“ Božieho Izraela?

¹⁰ Po roku 1919 zažil Boží Izrael podobnú premenu. Počas prvej svetovej vojny sa zdalo, že Boh zavrhol pomazaných kresťanov. No v roku 1919 znovu získali schválené postavenie a ich spôsob uctievania bol očistený. To sa týkalo ich učenia, organizácie i činnosti. Boží Izrael sa vrátil do svojej „krajiny“, k svojmu duchovnému vlastníctvu, čiže do sféry svojej pôsobnosti. — Izaiáš 66:7, 8, 20–22.

11. Ako sa Židia stávajú vlastníkmi svojej matky ako manželky?

¹¹ Jehova ďalej zdôrazňuje nové, schválené postavenie svojho ľudu a vyhlasuje: „Ako sa mladý muž stáva majiteľom panny ako svojej manželky, tak sa tvoji synovia stanú majiteľmi teba ako manželky. A tvoj Boh bude dokonca  nad tebou jasať jasotom ženícha nad nevestou.“ ​(Izaiáš 62:5) Ako sa môžu Židia, „synovia“ Siona, stať vlastníkmi svojej matky ako manželky? V tom zmysle, že vracajúci sa synovia Siona prepustení z babylonského zajatia získavajú do vlastníctva svoje niekdajšie hlavné mesto a opäť ho osídľujú. Keď sa to uskutočňuje, Sion už viac nie je opustený, ale je naplnený synmi. — Jeremiáš 3:14.

12. a) Ako dáva Jehova jasne najavo, že pomazaní kresťania sú časťou organizácie, ktorá je s ním spojená v manželstve? b) Ako spôsob, akým Jehova zaobchádza so svojím ľudom, poskytuje dnes vznešený vzor pre manželstvo? (Pozri rámček na strane 342.)

¹² Obdobným spôsobom aj deti nebeského Siona získali po roku 1919 do vlastníctva svoju krajinu, svoj duchovný majetok, ktorý má prorocké meno „Vlastnená ako manželka“. Z kresťanskej činnosti týchto pomazaných kresťanov v tejto krajine je zjavné, že sú ‚ľudom pre Jehovovo meno‘. (Skutky 15:14) Z ich prinášania ovocia Kráľovstva a kázania o Jehovovom mene zreteľne vidno, že Jehova má v nich potešenie. Dáva jasne najavo, že sú časťou organizácie, ktorá je s ním spojená v nezlomnej jednote. Tým, že Jehova pomazal týchto kresťanov svätým duchom, oslobodil ich z duchovného zajatia a používa ich na kázanie o nádeji na Kráľovstvo celému ľudstvu, ukazuje, že sa z nich teší, podobne ako sa ženích teší zo svojej nevesty. — Jeremiáš 32:41.

„Nemlčte“

13, 14. a) Ako sa Jeruzalem stáva v staroveku mestom poskytujúcim bezpečie? b) Ako sa v súčasnosti stal Sion ‚chválou na zemi‘?

¹³ Vďaka obraznému novému menu od Jehovu sa jeho ľud cíti bezpečne. Vie, že Jehova ho uznáva a že je ich vlastníkom. Teraz Jehova používa iné znázornenie  a hovorí k svojmu ľudu ako k opevnenému mestu: „Na tvojich múroch, ó, Jeruzalem, som poveril strážnych. Celý deň a celú noc, stále, nech neutíchajú. Vy, ktorí sa zmieňujete o Jehovovi, nemlčte; a nedožičte mu pokoja, kým  dôkladne neupevní, áno, kým nepostaví Jeruzalem ako chválu na zemi.“ ​(Izaiáš 62:6, 7) V Jehovovom patričnom čase po návrate verného ostatku z Babylona sa Jeruzalem naozaj stáva ‚chválou na zemi‘ — opevneným mestom, ktoré poskytuje bezpečie svojim obyvateľom. Strážcovia na jeho múroch dňom a nocou bdejú, aby zaistili mestu bezpečie a aby odovzdávali jeho obyvateľom varovné posolstvá. — Nehemiáš 6:15; 7:3; Izaiáš 52:8.

¹⁴ V súčasnosti Jehova používa svojich pomazaných strážcov na to, aby miernym ukazovali cestu na slobodu z područia falošného náboženstva. Títo mierni sú pozývaní, aby prišli do jeho organizácie, kde nájdu ochranu pred duchovným znečistením, bezbožnými vplyvmi a pred Jehovovou nepriazňou. (Jeremiáš 33:9; Sofoniáš 3:19) V tejto ochrane hrá veľmi dôležitú úlohu práve trieda strážcu, „verný a rozvážny otrok“, ktorý poskytuje duchovný „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45–47) Aj „veľký zástup“, ktorý s touto triedou strážcu spolupracuje, významne prispieva k tomu, aby bol Sion ‚chválou na zemi‘. — Zjavenie 7:9.

15. Ako trieda strážcu a jej spoločníci stále slúžia Jehovovi?

¹⁵ Trieda strážcu a jej spoločníci slúžia neustále! To, že to robia celou dušou, je zjavné z horlivej činnosti miliónov verných jednotlivcov, ktorých podporujú cestujúci dozorcovia a ich manželky, dobrovoľníci v rôznych domovoch Bétel a tlačiarňach Jehovových svedkov, misionári a zvláštni, pravidelní a pomocní priekopníci. Usilovne pracujú aj na výstavbe nových sál Kráľovstva, navštevujú chorých, pomáhajú tým, ktorí sa pri liečbe ocitajú v náročných situáciách, a poskytujú včasnú núdzovú pomoc obetiam katastrof a nehôd. Mnohí  z týchto obetavých ľudí často slúžia doslova „dňom a nocou“! — Zjavenie 7:14, 15.

16. V akom zmysle Jehovovi služobníci ‚nedožičia Jehovovi pokoja‘?

¹⁶ Jehovovi služobníci sú povzbudzovaní, aby sa neprestajne modlili a prosili Boha, aby sa ‚diala jeho vôľa, ako v nebi, tak aj na zemi‘. (Matúš 6:9, 10; 1. Tesaloničanom 5:17) Sú nabádaní: „Nedožičte [Jehovovi] pokoja“, kým nesplní túžby a nádeje súvisiace s obnovou pravého uctievania. Ježiš zdôrazňoval potrebu neustále sa modliť a nabádal svojich nasledovníkov, aby ‚kričali k Bohu dňom a nocou‘. — Lukáš 18:1–8.

Služba Bohu bude odmenená

17, 18. a) Prečo môžu obyvatelia Siona očakávať, že sa budú tešiť z ovocia svojej práce? b) Ako sa dnes Jehovov ľud teší z ovocia svojej práce?

¹⁷ Nové meno, ktoré dáva Jehova svojmu ľudu, je preň uistením, že jeho úsilie nie je márne. „Jehova prisahal svojou pravicou a svojím silným ramenom: ‚Ja už nedám tvoje zrno za pokrm tvojim nepriateľom, ani cudzinci nebudú piť tvoje nové víno, pre ktoré si sa namáhala. Ale práve tí, ktorí ich zhromažďujú, ich budú jesť a istotne budú chváliť Jehovu; a práve tí, ktorí ich zbierajú, ich budú piť v mojich svätých nádvoriach.‘“ ​(Izaiáš 62:8, 9) Jehovova pravica a silné rameno sú symbolmi jeho moci a sily. (5. Mojžišova 32:40; Ezechiel 20:5) To, že nimi prisahá, ukazuje, že je rozhodnutý zmeniť situáciu Siona. V roku 607 pred n. l. Jehova dovoľuje nepriateľom, aby olúpili Sion a vyplienili jeho majetok. (5. Mojžišova 28:33, 51) No teraz sa z majetku Siona budú tešiť len tí, ktorí majú na to právo. — 5. Mojžišova 14:22–27.

 ¹⁸ V novodobom splnení tohto sľubu Jehovov obnovený národ zažíva veľkú duchovnú prosperitu. Plne sa teší z ovocia svojej práce — zo zvýšeného počtu kresťanských učeníkov a z hojnosti duchovného pokrmu. (Izaiáš 55:1, 2; 65:14) Keďže Boží ľud je verný, Jehova nedovoľuje jeho nepriateľom, aby narúšali jeho duchovnú prosperitu alebo aby ho olupovali o výsledky jeho služby konanej celou dušou. Žiadna práca vykonávaná v službe Jehovovi nie je márna. — Malachiáš 3:10–12; Hebrejom 6:10.

19, 20. a) Ako je Židom vyčistená cesta návratu do Jeruzalema? b) Ako bola v súčasnosti vyčistená cesta miernym, aby mohli prísť do Jehovovej organizácie?

¹⁹ Nové meno robí tiež Jehovovu organizáciu príťažlivou pre ľudí s úprimným srdcom. Zhromažďujú sa do nej zástupy ľudí, pre ktorých zostáva cesta stále otvorená. Izaiášovo proroctvo uvádza: „Prejdite, prejdite bránami. Vyčistite cestu ľudu. Nasypte, nasypte cestu. Zbavte ju kamenia. Vyzdvihnite signál pre národy.“ ​(Izaiáš 62:10) V prvom prípade sa toto volanie vzťahuje pravdepodobne na prechod bránami miest Babylonie s cieľom vrátiť sa do Jeruzalema. Vracajúci sa Židia majú odstrániť kamene z cesty, a tým uľahčiť túto cestu, a majú vyzdvihnúť signál, ktorý by ukazoval cestu. — Izaiáš 11:12.

²⁰ Od roku 1919 sú pomazaní kresťania oddelení pre božskú službu a kráčajú „Cestou svätosti“. (Izaiáš 35:8) Boli prvými, ktorí sa vydali touto duchovnou cestou z Veľkého Babylona. (Izaiáš 40:3; 48:20) Boh im dal výsadu ujímať sa vedenia v ohlasovaní jeho mocných skutkov a v poukazovaní ďalším na to, ako sa dostať na túto cestu. Zbavovanie tejto cesty kamenia — jej očisťovanie od kameňov potknutia — slúžilo hlavne na ich vlastný úžitok. (Izaiáš 57:14) Potrebovali jasne pochopiť Božie  predsavzatia a učenie. Kameňmi potknutia na ceste k životu sú falošné náuky, ale Jehovovo Slovo je „ako kováčske kladivo rozbíjajúce skalný útes“. Ním pomazaní kresťania rozbili kamene potknutia, na ktorých sa mohli potknúť tí, ktorí chceli Jehovovi slúžiť. — Jeremiáš 23:29.

21, 22. Aký signál Jehova určil pre tých, ktorí opúšťajú falošné náboženstvo, a ako to vieme?

²¹ V roku 537 pred n. l. sa Jeruzalem stal signálom, ktorý priťahoval židovský ostatok, aby sa vrátil a znovu vystaval chrám. (Izaiáš 49:22) Keď bol pomazaný ostatok v roku 1919 oslobodený z područia falošného náboženstva, nezačal sa bezcieľne ponevierať. Poznal cieľ svojej cesty, lebo Jehova preňho určil signál. Aký signál? Ten signál, ktorý bol predpovedaný v Izaiášovi 11:10, kde čítame: „V ten deň sa stane, že bude koreň Izaiho stáť ako signál pre národy.“ Apoštol Pavol uplatnil tieto slová na Ježiša. (Rimanom 15:8, 12) Áno, týmto signálom je Kristus Ježiš, vládnuci ako Kráľ na nebeskom vrchu Sion. — Hebrejom 12:22; Zjavenie 14:1.

²² Pomazaní kresťania aj iné ovce sa zhromažďujú k Ježišovi Kristovi, aby sa podieľali na zjednocujúcom uctievaní Najvyššieho Boha. Ježišova vláda slúži na obhájenie Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti a na požehnanie úprimných ľudí zo všetkých národov zeme. Nie je to pre každého z nás dôvod na to, aby sme sa pripojili k jeho vyvyšovaniu s chválou?

„Tvoja záchrana prichádza“!

23, 24. Ako je tým, ktorí majú vieru v Boha, poskytovaná záchrana?

²³ Nové meno, ktoré Jehova dáva svojej organizácii podobnej žene, súvisí s večnou záchranou jej detí. Izaiáš  píše: „Hľa, sám Jehova to nechal počuť do najvzdialenejšej končiny zeme: ‚Povedzte dcére Siona: „Hľa, tvoja záchrana prichádza. Hľa, odmena, ktorú dáva, je s ním, a mzda, ktorú platí, je pred ním.“‘“ ​(Izaiáš 62:11) Pre Židov prišla záchrana vtedy, keď Babylon padol a keď sa mohli vrátiť do svojej domoviny. No tieto slová poukazujú aj na niečo významnejšie. Jehovovo vyhlásenie pripomína Zechariášovo proroctvo o Jeruzaleme: „Veľmi sa raduj, ó, dcéra Siona. Víťazoslávne krič, ó, dcéra Jeruzalema. Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe. Je spravodlivý, áno, zachránený; pokorný, jazdiaci na oslovi, áno, na odrastenom zvierati, synovi oslice.“ — Zechariáš 9:9.

 ²⁴ Ježiš tri a pol roka po svojom krste vo vode a pomazaní Božím duchom vošiel na oslovi do Jeruzalema a vyčistil chrám. (Matúš 21:1–5; Ján 12:14–16) Dnes Ježiš Kristus prináša všetkým, ktorí majú vieru v Boha, záchranu od Jehovu. Odkedy bol v roku 1914 dosadený na trón, je aj Jehovovým ustanoveným Sudcom a Vykonávateľom rozsudku. V roku 1918, tri a pol roka po dosadení na trón, vyčistil Jehovov duchovný chrám, ktorý je na zemi reprezentovaný zborom pomazaných kresťanov. (Malachiáš 3:1–5) Bol vyzdvihnutý ako signál označujúci začiatok veľkého zhromažďovania ľudí z celej zeme na podporu mesiášskeho Kráľovstva. Podľa starovekého predobrazu „záchrana“ pre Boží Izrael prišla v čase jeho oslobodenia z Veľkého Babylona v roku 1919. „Odmena“ alebo „mzda“ pripravená pre obetavých robotníkov na žatve je buď nesmrteľný život v nebi, alebo večný život na zemi. Všetci, ktorí zostanú verní, si môžu byť istí, že ich „namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna“. — 1. Korinťanom 15:58.

25. Aké uistenie dostáva Jehovov ľud?

²⁵ Jehovova nebeská organizácia, jej pomazaní zástupcovia tu na zemi i každý, kto je s nimi aktívne spojený, majú pred sebou naozaj sľubnú vyhliadku! (5. Mojžišova 26:19) Izaiáš prorokoval: „Ľudia ich istotne nazvú svätým ľudom, tými, ktorých vyplatil Jehova; a ty sa budeš nazývať ‚Hľadané‘ a ‚Nie celkom opustené mesto‘.“ ​(Izaiáš 62:12) Kedysi sa „Jeruzalem hore“, zastupovaný Božím Izraelom, cítil opustený. Už nikdy viac sa tak nebude cítiť. Jehovov ľud bude navždy pociťovať Božiu starostlivosť a ochranu a bude sa natrvalo tešiť z Božieho schválenia.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 342]

Vznešený vzor pre manželstvo

Ľudia vstupujú do manželského zväzku s určitými očakávaniami. Aké sú však Božie očakávania? Boh je pôvodcom manželského usporiadania. Aké bolo jeho predsavzatie v tejto súvislosti?

Jeden náznak Božieho pohľadu na túto vec vyplýva z jeho vzťahu k izraelskému národu. Izaiáš vykresľuje tento vzťah ako manželstvo. (Izaiáš 62:1–5) Všimni si, čo Jehova Boh ako „manžel“ robí pre svoju „nevestu“. Ochraňuje ju a posväcuje. (Izaiáš 62:6, 7, 12) Ctí a cení si ju. (Izaiáš 62:3, 8, 9) A nachádza v nej potešenie, ako naznačujú nové mená, ktoré jej dáva. — Izaiáš 62:4, 5, 12.

V Kresťanských gréckych Písmach sa tento Izaiášov opis vzťahu medzi Jehovom a Izraelom odráža v slovách Pavla, ktorý ku vzťahu manžela a manželky prirovnáva vzťah Krista a zboru pomazaných kresťanov. — Efezanom 5:21–27.

Pavol povzbudzoval kresťanov, aby vo svojom manželstve napodobňovali vzťah medzi Ježišom a zborom. Žiadna láska nie je väčšia než láska, ktorú Jehova prejavil Izraelu a ktorú Kristus prejavuje zboru. Tieto symbolické vzťahy poskytujú vznešený vzor pre úspešné a šťastné manželstvo medzi kresťanmi. — Efezanom 5:28–33.

 [Obrázok na strane 339]

Jehova bude nazývať nebeský Sion novým menom

[Obrázky na strane 347]

Jehovova trieda strážcu v novej dobe nemlčí