Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Posolstvo nádeje pre skleslých zajatcov

Posolstvo nádeje pre skleslých zajatcov

Šestnásta kapitola

Posolstvo nádeje pre skleslých zajatcov

Izaiáš 55:1–13

1. Opíš situáciu židovských vyhnancov v Babylone.

BOLO to temné obdobie judskej histórie. Boží zmluvný ľud bol násilím odvedený zo svojej domoviny a trpel v zajatí v Babylone. Je pravda, že mu bola poskytnutá určitá miera slobody, takže sa mohol venovať svojim každodenným záležitostiam. (Jeremiáš 29:4–7) Niektorí získavali odbornú zručnosť alebo sa venovali obchodnému podnikaniu. * (Nehemiáš 3:8, 31, 32) Napriek tomu život židovských zajatcov nebol ľahký. Boli v područí — doslovnom i duchovnom. Pozrime sa ako.

2, 3. Aký vplyv malo zajatie na uctievanie, ktoré Židia predkladali Jehovovi?

2 Keď v roku 607 pred n. l. babylonské vojská zničili Jeruzalem, nespustošili len krajinu, ale zasadili tým úder aj pravému uctievaniu. Vykradli a zničili Jehovov chrám a ochromili kňazské usporiadanie, keď niektorých z kmeňa Lévi odviedli do zajatia a ostatných usmrtili. Bez domu uctievania, bez oltára a bez organizovaného kňazstva nemohli Židia predkladať obete pravému Bohu, ako to predpisoval Zákon.

3 Verní Židia si však mohli zachovať svoju náboženskú identitu vykonávaním obriezky a dodržiavaním Zákona do takej miery, do akej to len bolo možné. Napríklad sa mohli zdržiavať zakázaných jedál a dodržiavať sabat. No takým konaním riskovali výsmech zo strany tých, ktorí ich držali v zajatí, lebo Babylončania považovali náboženské obrady Židov za pochabé. Aké skľučujúce boli podmienky zajatcov, môžeme vidieť zo žalmistových slov: „Pri babylonských riekach — tam sme sedeli. Aj sme plakali, keď sme spomínali na Sion. Na topole uprostred neho sme zavesili svoje harfy. Lebo tam nás tí, ktorí nás držali v zajatí, žiadali o slová piesne, a tí, ktorí sa nám posmievali — o plesanie: ‚Zaspievajte nám jednu zo sionských piesní.‘“ — Žalm 137:1–3.

4. Prečo by to bolo márne, keby sa Židia obracali s prosbou o oslobodenie na iné národy, ale na koho sa mohli obrátiť s prosbou o pomoc?

4 Na koho sa teda mohli židovskí zajatci obrátiť, aby získali útechu? Kto im mohol zabezpečiť záchranu? Určite nie žiaden z okolitých národov! Všetky boli proti babylonským vojskám bezmocné a mnohé boli nepriateľmi Židov. No situácia nebola beznádejná. Hoci boli Židia v zajatí, Jehova, proti ktorému sa vzbúrili, keď boli ešte slobodným ľudom, im milostivo predložil povzbudzujúce pozvanie.

„Poďte k vode“

5. Aký je význam slov „poďte k vode“?

5 Jehova prostredníctvom Izaiáša židovským zajatcom v Babylone prorocky hovorí: „Hej, vy všetci žízniví! Poďte k vode. A vy, ktorí nemáte peniaze! Poďte, kupujte a jedzte. Áno, poďte, kupujte víno a mlieko aj bez peňazí a bez ceny.“ ​(Izaiáš 55:1) V týchto slovách je množstvo symbolov. Napríklad zamysli sa nad pozvaním: „Poďte k vode.“ Život bez vody nie je možný. Bez tejto vzácnej tekutiny môžu ľudia prežiť len asi týždeň. Preto je vhodné, že Jehova používa vodu ako metaforu vyjadrujúcu, aký účinok budú mať na židovských zajatcov jeho slová. Jeho posolstvo ich občerství ako chladný nápoj v horúcom dni. Pozdvihne ich zo skleslého rozpoloženia mysle a utíši ich smäd po pravde a spravodlivosti. A vleje im nádej na oslobodenie zo zajatia. No ak chcú mať židovskí zajatci z Božieho posolstva úžitok, musia sa z neho napiť, teda venovať mu pozornosť a konať podľa neho.

6. Aký úžitok to Židom prinesie, ak budú kupovať „víno a mlieko“?

6 Jehova ponúka tiež „víno a mlieko“. Mladým ľuďom je mlieko posilnením pre telo a deťom pomáha rásť. Podobne Jehovove slová duchovne posilnia Boží ľud a umožnia mu upevniť si vzťah k nemu. A čo víno? Víno sa často používa pri slávnostných príležitostiach. V Biblii je spájané s blahobytom a radosťou. (Žalm 104:15) Tým, že Jehova hovorí svojmu ľudu „kupujte víno“, uisťuje ho, že ak sa celým srdcom vrátia k pravému uctievaniu, ‚budú sa len radovať‘. — 5. Mojžišova 16:15; Žalm 19:8; Príslovia 10:22.

7. Prečo je Jehovov súcit k zajatcom pozoruhodný a čo sa z toho o Jehovovi učíme?

7 Aké je to od Jehovu milosrdné, že ponúka zajatým Židom takéto duchovné osvieženie! Jeho súcit je ešte pozoruhodnejší, keď berieme do úvahy, že história Židov je plná prejavov vzdorovitosti a vzbury. Nezaslúžia si Jehovovo schválenie. No žalmista Dávid pred stáročiami napísal: „Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený.“ ​(Žalm 103:8, 9) Namiesto toho, aby Jehova ukončil svoj vzťah s týmto ľudom, sám robí prvý krok k zmiereniu. Naozaj je Bohom, ktorý „má potešenie z milujúcej láskavosti“. — Micheáš 7:18.

Nesprávne zameraná dôvera

8. V koho mnohí Židia vkladali dôveru, a to napriek akému varovaniu?

8 Mnohí Židia až doteraz nevložili plnú dôveru v záchranu od Jehovu. Napríklad pred pádom Jeruzalema sa jeho vládcovia obracali s prosbou o podporu na mocné národy, a tak sa obrazne dopúšťali prostitúcie — s Egyptom aj s Babylonom. (Ezechiel 16:26–29; 23:14) Jeremiáš právom varoval: „Prekliaty je telesne schopný muž, ktorý vkladá dôveru do pozemského človeka a v skutočnosti robí telo svojím ramenom a ktorého srdce sa odvracia od Jehovu.“ ​(Jeremiáš 17:5) Presne to však robili členovia Božieho ľudu!

9. Zrejme ako mnohí Židia ‚platia peniaze za to, čo nie je chlebom‘?

9 Teraz sú zotročení jedným z tých národov, v ktoré vkladali dôveru. Poučili sa z toho? Mnohí možno ani nie, lebo Jehova sa pýta: „Prečo stále platíte peniaze za to, čo nie je chlebom, a prečo sa namáhate s tým, čo nevedie k nasýteniu?“ ​(Izaiáš 55:2a) Ak zajatí Židia dôverujú v niekoho iného než v Jehovu, ‚platia peniaze za to, čo nie je chlebom‘. Babylon, ktorý nikdy neumožňuje zajatcom vrátiť sa domov, ich určite sám neprepustí. Babylon so svojím imperializmom, komercializmom a falošným uctievaním v skutočnosti nemá zajatým Židom čo ponúknuť.

10. a) Ako Jehova odmení zajatých Židov, ak ho budú počúvať? b) Akú zmluvu uzavrel Jehova s Dávidom?

10 Jehova prosí svoj ľud: „Pozorne ma počúvajte a jedzte to, čo je dobré, a nech vaša duša nájde najväčšie potešenie v tučnote. Nakloňte svoje ucho a poďte ku mne. Počúvajte, a vaša duša zostane nažive, a pohotovo uzavriem s vami zmluvu trvajúcu na neurčito o milujúcej láskavosti k Dávidovi, ktorá je verná.“ ​(Izaiáš 55:2b, 3) Jedinou nádejou pre tento duchovne podvyživený ľud je Jehova, ktorý k nim teraz prorocky hovorí prostredníctvom Izaiáša. Od toho, či budú počúvať Božie posolstvo, závisí priamo ich život, lebo Jehova hovorí, že len tak ich „duša zostane nažive“. Čo je však tou ‚zmluvou trvajúcou na neurčito‘, ktorú Jehova uzavrie s tými, ktorí zareagujú? Je to zmluva „o milujúcej láskavosti k Dávidovi“. Jehova pred stáročiami Dávidovi sľúbil, že jeho trón sa stane „pevne založeným na neurčitý čas“. (2. Samuelova 7:16) Preto spomínaná ‚zmluva trvajúca na neurčito‘ sa týka vlády.

Trvalý dedič večného Kráľovstva

11. Prečo by sa mohlo splnenie Božieho sľubu daného Dávidovi zdať vyhnancom v Babylone vzdialené?

11 Je pravda, že myšlienka vlády v rukách niekoho z Dávidovej rodovej línie by sa mohla týmto židovským zajatcom zdať vzdialená. Prišli o svoju krajinu a dokonca aj o svoju národnú nezávislosť! No tento stav je len dočasný. Jehova nezabudol na svoju zmluvu s Dávidom. Bez ohľadu na to, aké nepravdepodobné sa to z ľudského hľadiska zdá, Božie predsavzatie v súvislosti s večným Kráľovstvom v Dávidovej rodovej línii bude úspešné. Ale ako a kedy sa uskutoční? V roku 537 pred n. l. Jehova oslobodzuje svoj ľud z babylonského zajatia a privádza ho späť do jeho domoviny. Vedie to k zriadeniu kráľovstva trvajúceho na neurčito? Nie, ľud ďalej podlieha pohanskej ríši, Médo-Perzii. „Ustanovené časy“, počas ktorých majú vládnuť národy, sa v tom čase ešte neskončili. (Lukáš 21:24) Izrael nedostáva kráľa a sľub, ktorý dal Jehova Dávidovi, zostane nesplnený ešte veľa storočí.

12. Aký krok podnikol Jehova k splneniu svojej zmluvy o Kráľovstve uzavretej s Dávidom?

12 Dôležitý krok k splneniu zmluvy o Kráľovstve podnikol Jehova až vyše 500 rokov po prepustení Izraela z babylonského zajatia, keď preniesol život svojho prvorodeného Syna, ktorý bol začiatkom jeho stvoriteľského diela, z nebeskej slávy do lona židovskej panny Márie. (Kolosanom 1:15–17) Keď Jehovov anjel oznamoval túto udalosť Márii, povedal: „Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:32, 33) Tak sa Ježiš narodil v kráľovskej rodovej línii Dávida a zdedil právo kraľovať. Po dosadení na trón mal vládnuť „na neurčitý čas“. (Izaiáš 9:7; Daniel 7:14) Tým bola otvorená cesta k splneniu sľubu, ktorý dal Jehova pred stáročiami, že dá kráľovi Dávidovi trvalého dediča.

‚Veliteľ národnostných skupín‘

13. Ako bol Ježiš ‚svedkom pre národnostné skupiny‘ počas svojej služby i po vystúpení do neba?

13 Čo tento budúci kráľ urobí? Jehova hovorí: „Hľa, dal som ho ako svedka národnostným skupinám, ako vodcu a veliteľa národnostným skupinám.“ ​(Izaiáš 55:4) Keď Ježiš vyrástol, stal sa Jehovovým zástupcom na zemi, Božím svedkom pre národy. Počas svojho ľudského života zameriaval svoju službu na ‚stratené ovce domu Izraela‘. No krátko pred vystúpením do neba Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ ​(Matúš 10:5, 6; 15:24; 28:19, 20) Tak bolo posolstvo o Kráľovstve časom prinášané aj Nežidom a niektorí z nich mali podiel na spĺňaní zmluvy s Dávidom. (Skutky 13:46) Týmto spôsobom bol Ježiš aj po smrti, vzkriesení a vystúpení do neba ďalej Jehovovým ‚svedkom pre národnostné skupiny‘.

14, 15. a) Ako Ježiš dokázal, že je ‚vodcom a veliteľom‘? b) Akú vyhliadku mali Ježišovi nasledovníci v prvom storočí?

14 Ježiš mal byť aj ‚vodcom a veliteľom‘. Keď bol na zemi, presne podľa tohto prorockého opisu plne prijal zodpovednosť hlavy a v každom ohľade sa ujímal vedenia — priťahoval obrovské zástupy ľudí, vyučoval ich slová pravdy a ukazoval im, aký úžitok získajú tí, ktorí sa budú riadiť jeho vedením. (Matúš 4:24; 7:28, 29; 11:5) Účinne vyškolil svojich učeníkov a pripravil ich na vykonávanie kazateľskej kampane, ktorá bola pred nimi. (Lukáš 10:1–12; Skutky 1:8; Kolosanom 1:23) Len za obdobie tri a pol roka Ježiš položil základ zjednoteného medzinárodného zboru, ktorý pozostáva z tisícov členov mnohých rás! Takúto obrovskú úlohu mohol splniť len pravý ‚vodca a veliteľ‘. *

15 Tí, ktorí boli zhromažďovaní do kresťanského zboru v prvom storočí, boli pomazaní Božím svätým duchom a mali vyhliadku, že sa stanú spoluvládcami s Ježišom v nebeskom Kráľovstve. (Zjavenie 14:1) No Izaiášovo proroctvo sa netýka len dní raného kresťanstva. Doklady ukazujú, že Ježiš Kristus začal vládnuť ako Kráľ Božieho Kráľovstva až v roku 1914. Krátko nato sa pomazaní kresťania na zemi ocitli v situácii, ktorá v mnohom zodpovedá situácii zajatých Židov v šiestom storočí pred n. l. To, čo títo kresťania zažili, je vlastne väčším splnením Izaiášovho proroctva.

Novodobé zajatie a prepustenie

16. Aká tieseň nasledovala po Ježišovom dosadení na trón v roku 1914?

16 Ježišovo dosadenie na trón za Kráľa v roku 1914 sa vyznačovalo nebývalou svetovou tiesňou. Prečo? Pretože keď sa Ježiš stal Kráľom, vyhnal Satana a ostatných zlých duchovných tvorov z neba. Satan s obmedzenou pôsobnosťou do okruhu zeme začal viesť vojnu proti zostávajúcim svätým, ostatku pomazaných kresťanov. (Zjavenie 12:7–12, 17) To vyvrcholilo v roku 1918, keď bolo verejné kazateľské dielo prakticky zastavené a keď boli zodpovední úradníci spoločnosti Watch Tower uväznení na základe falošných obvinení z poburovania. Tak sa Jehovovi novodobí služobníci dostali do duchovného zajatia, pripomínajúceho doslovné zajatie starovekých Židov. Hrozilo im, že zažijú veľkú pohanu.

17. Ako sa situácia pomazaných v roku 1919 zmenila a ako boli potom posilnení?

17 No tento stav zajatia Božích pomazaných služobníkov netrval dlho. Dňa 26. marca 1919 boli uväznení predstavitelia prepustení a neskôr boli všetky obvinenia proti nim stiahnuté. Jehova vylial na členov svojho oslobodeného ľudu svätého ducha a posilnil ich pre dielo, ktoré bolo pred nimi. S radosťou zareagovali na pozvanie ‚vziať si zadarmo vodu života‘. (Zjavenie 22:17) Kupovali „víno a mlieko aj bez peňazí a bez ceny“ a boli duchovne posilnení na zvládnutie úžasného rozmachu, ktorý bol na obzore, rozmachu, aký pomazaný ostatok neočakával.

Veľký zástup sa zbieha k Božím pomazaným

18. Aké dve skupiny existujú medzi učeníkmi Ježiša Krista a čo dnes spolu tvoria?

18 Ježišovi učeníci majú dva druhy nádeje. Najprv bolo zhromažďované „malé stádo“ v počte 144 000 — pomazaní kresťania spomedzi Židov aj pohanov, ktorí sú „Božím Izraelom“ a majú nádej, že budú vládnuť s Ježišom v jeho nebeskom Kráľovstve. (Lukáš 12:32; Galaťanom 6:16; Zjavenie 14:1) Druhú skupinu, ktorá sa objavila v posledných dňoch, tvorí „veľký zástup“ „iných oviec“. Ten má nádej žiť navždy na rajskej zemi. Veľký zástup — ktorého počet členov nie je vopred určený — slúži pred vypuknutím veľkého súženia spolu s malým stádom a tieto dve skupiny tvoria „jedno stádo“ pod vedením „jedného pastiera“. — Zjavenie 7:9, 10; Ján 10:16.

19. Ako „národ“, ktorý Boží Izrael predtým nepoznal, zareagoval na volanie tohto duchovného národa?

19 Zhromažďovanie veľkého zástupu je naznačené v nasledujúcich slovách Izaiášovho proroctva: „Hľa, zavoláš národ, ktorý nepoznáš a pribehnú k tebe i tí z národa, ktorí ťa nepoznali, pre Jehovu, tvojho Boha, a pre Svätého Izraela, pretože ťa skrášli.“ ​(Izaiáš 55:5) V rokoch po prepustení z duchovného zajatia pomazaný ostatok spočiatku nechápal, že pred Armagedonom bude použitý na povolanie veľkého „národa“ k uctievaniu Jehovu. No ako čas plynul, k pomazaným sa začali pripájať mnohí úprimní ľudia, ktorí hoci nemali nebeskú nádej, slúžili Jehovovi s rovnakou horlivosťou ako pomazaní. Títo noví, ktorí prichádzali, si všímali skrášlený stav Božieho ľudu a rozpoznali, že je s ním Jehova. (Zechariáš 8:23) V 30. rokoch 20. storočia pomazaní pochopili pravú totožnosť tejto skupiny, ktorá bola v ich strede a ktorej počet rástol. Rozpoznali, že je pred nimi ešte veľké dielo zhromažďovania. Veľký zástup sa naozaj rýchlo zhromažďoval k Božiemu zmluvnému ľudu a mal na to dobrý dôvod.

20. a) Prečo je v našich dňoch naliehavé „hľadať Jehovu“ a ako je možné hľadať ho? b) Ako bude Jehova reagovať v prípade tých, ktorí ho hľadajú?

20 V Izaiášových dňoch zaznievalo volanie: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko.“ ​(Izaiáš 55:6) V našich dňoch sú tieto slová vhodné tak pre tých, ktorí tvoria Boží Izrael, ako aj pre rastúci veľký zástup. Jehovovo požehnanie nie je nepodmienené ani jeho pozvanie nebude predkladané donekonečna. Teraz je čas usilovať sa o Božiu priazeň. Keď príde stanovený čas Jehovovho súdu, bude už príliš neskoro. Preto Izaiáš hovorí: „Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ — Izaiáš 55:7.

21. Ako sa izraelský národ ukázal ako neverný vyhláseniu, ktoré urobili jeho praotcovia?

21 Slovné spojenie „nech sa vráti k Jehovovi“ znamená, že tí, ktorí potrebujú robiť pokánie, už mali predtým vzťah k Bohu. Toto vyjadrenie nám pripomína, že mnohé aspekty tejto časti Izaiášovho proroctva sa prvý raz splnili na židovských zajatcoch v Babylone. Praotcovia týchto zajatcov stáročia predtým vyhlásili, že sú rozhodnutí poslúchať Jehovu, keď povedali: „Je pre nás nemysliteľné opustiť Jehovu, aby sme slúžili iným bohom.“ ​(Jozua 24:16) Dejiny však ukazujú, že to, čo bolo pre nich „nemysliteľné“, sa stalo — dokonca opakovane! Dôvodom, prečo je Boží ľud v zajatí v Babylone, je jeho nedostatok viery.

22. Prečo Jehova hovorí, že jeho myšlienky a cesty sú vyššie než ľudské?

22 Čo sa stane, ak sa budú kajať? Jehova prostredníctvom Izaiáša sľubuje, že im „odpustí vo veľkej miere“. A dodáva: „‚Lebo vaše myšlienky nie sú mojimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami,‘ je Jehovov výrok. ‚Veď ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.‘“ ​(Izaiáš 55:8, 9) Jehova je dokonalý a jeho myšlienky a cesty sú nedosiahnuteľne vysoké. Dokonca aj jeho milosrdenstvo je na takej úrovni, že my ľudia nemôžeme ani len dúfať, že túto úroveň niekedy dosiahneme. Uvažuj: Keď odpúšťame druhým ľuďom, je to prípad, keď hriešnik odpúšťa hriešnikovi. Uvedomujeme si, že skôr či neskôr budeme aj my potrebovať, aby nám niekto odpustil. (Matúš 6:12) Jehova však nikdy nepotrebuje odpustenie a napriek tomu odpúšťa „vo veľkej miere“! Naozaj je Bohom veľkej milujúcej láskavosti. Vo svojom milosrdenstve otvára nebeské stavidlá a na tých, ktorí sa k nemu vracajú celým srdcom, vylieva požehnania. — Malachiáš 3:10.

Požehnania pre tých, ktorí sa vrátia k Jehovovi

23. Ako Jehova znázorňuje istotu toho, že jeho slovo sa splní?

23 Jehova svojmu ľudu sľubuje: „Ako zostupuje lejúci sa dážď a sneh z nebies a nevracia sa na to miesto, kým nenasýti zem a nenechá ju rodiť a klíčiť, a kým rozsievač nedostane semeno a ten, kto je, chlieb, také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ ​(Izaiáš 55:10, 11) Všetko, čo Jehova povie, sa určite splní. Práve tak ako dážď a sneh padajúci z oblohy určite spĺňa svoj účel tým, že nasycuje zem, aby prinášala úrodu, aj Jehovovo slovo, ktoré vychádza z jeho úst, je úplne spoľahlivé. Čo Boh sľúbi, to aj splní — tým si môžeme byť úplne istí. — 4. Mojžišova 23:19.

24, 25. Aké požehnania sú pripravené pre židovských zajatcov, ktorí konajú podľa Jehovovho posolstva odovzdaného prostredníctvom Izaiáša?

24 Teda ak budú Židia dbať na slová, ktoré boli pre nich prorocky vyslovené prostredníctvom Izaiáša, nepochybne dosiahnu záchranu, ktorú Jehova sľúbil. Potom zažijú veľkú radosť. Jehova vyhlasuje: „Vyjdete s plesaním a s pokojom budete vovedení. Vrchy a pahorky sa rozveselia pred vami s radostným volaním, a poľné stromy, tie všetky budú tlieskať rukami. Namiesto tŕnistej húštiny vzíde borievka. Namiesto páliacej žihľavy vzíde myrta. A stane sa to pre Jehovu niečím slávnym, znamením na neurčitý čas, ktoré nebude odrezané.“ — Izaiáš 55:12, 13.

25 V roku 537 pred n. l. židovskí vyhnanci naozaj vychádzajú z Babylona s plesaním. (Žalm 126:1, 2) Pri príchode do Jeruzalema nachádzajú krajinu zarastenú tŕnistou húštinou a páliacou žihľavou — spomeň si, že krajina ležala opustená desiatky rokov. No Boží ľud môže teraz po návrate pomáhať pri dosahovaní nádhernej premeny! Tŕnie a žihľavu nahrádzajú vysoké stromy, ako je borievka a myrta. Keď Jehovov ľud slúži „s radostným volaním“, Jehovovo požehnanie sa stáva očividným. Je to, akoby sa radovala samotná zem.

26. Z akého schváleného stavu sa Boží ľud dnes teší?

26 V roku 1919 bol ostatok pomazaných kresťanov oslobodený z duchovného zajatia. (Izaiáš 66:8) Spolu s veľkým zástupom iných oviec teraz slúži Bohu s plesaním v duchovnom raji. Keďže nie je poškvrnený babylonským vplyvom, raduje sa zo schváleného stavu, ktorý je pre Jehovu „niečím slávnym“. Ich duchovná prosperita prináša slávu Jehovovmu menu a vyvyšuje Jehovu ako Boha pravých proroctiev. To, čo pre nich Jehova uskutočnil, je prejavom jeho Božstva a dôkazom toho, že je verný svojmu slovu a milosrdný ku kajúcnym. Kiež sa všetci, ktorí ‚kupujú víno a mlieko aj bez peňazí a bez ceny‘, navždy radujú zo služby Bohu!

[Poznámky pod čiarou]

^ 1. ods. V starovekých babylonských obchodných záznamoch sa našli mnohé židovské mená.

^ 14. ods. Ježiš ďalej dohliada na dielo robenia učeníkov. (Zjavenie 14:14–16) Kresťanskí muži a ženy dnes považujú Ježiša za Hlavu zboru. (1. Korinťanom 11:3) A v Božom stanovenom čase bude Ježiš konať ako ‚vodca a veliteľ‘ ešte iným spôsobom, keď v armagedonskej bitke povedie rozhodujúci boj proti Božím nepriateľom. — Zjavenie 19:19–21.

[Otázky]

[Obrázok na strane 234]

Židia, ktorí sú duchovne smädní, sú pozývaní, aby ‚prišli k vode‘ a aby ‚kupovali víno a mlieko‘

[Obrázok na strane 239]

Ježiš sa prejavil ako ‚vodca a veliteľ‘ národnostných skupín

[Obrázky na stranách 244, 245]

„Nech zlý opustí svoju cestu“