Vráťte sa k uctievaniu Jehovu
Siedma kapitola
Vráťte sa k uctievaniu Jehovu
1. Ako sa volajú dvaja hlavní bohovia Babylona a čo je o nich predpovedané?
KEĎ bude Izrael v zajatí v Babylone, bude obklopený falošným uctievaním. V čase Izaiáša je Jehovov ľud ešte vo svojej krajine a má chrám a kňazstvo. Napriek tomu mnohí z tohto národa zasväteného Bohu podľahli modlárstvu. Teda je veľmi dôležité vopred ich pripraviť na to, aby nepociťovali bázeň pred falošnými bohmi Babylona a aby neboli zvedení slúžiť im. Izaiáš preto prorocky hovorí o dvoch hlavných babylonských bohoch: „Bel sa sklonil, Nebo sa hrbí; ich modly sú pre divé zvieratá a domáce zvieratá, ich náklady, batožina, sú bremenom pre unavené zvieratá.“ (Izaiáš 46:1) Bel je u Chaldejcov hlavným bohom, modlou. Nebo je uctievaný ako boh múdrosti a vzdelanosti. Úcta, ktorú mnohí prejavujú týmto dvom bohom, je zjavná z toho, že ich mená sú včlenené do viacerých osobných mien Babylončanov — Balsazár (Bélšaccar, Evanjelický preklad), Nabopolasar, Nabuchodonozor a Nebuzaradán, ak spomenieme len niektoré.
2. Ako je zdôraznená bezmocnosť babylonských bohov?
2 Izaiáš hovorí, že Bel „sa sklonil“ a Nebo „sa hrbí“. Títo falošní bohovia budú ponížení. Keď Jehova bude vykonávať súd nad Babylonom, títo bohovia nebudú schopní prísť svojim ctiteľom na pomoc. Nebudú schopní zachrániť ani len seba! Bel a Nebo už nebudú nosení na čestnom mieste v slávnostných sprievodoch, napríklad počas babylonských osláv Nového roka. Namiesto toho tí, ktorí ich uctievajú, ich budú musieť odvážať na voze ako obyčajnú batožinu. Chválu a zbožňovanie vystrieda posmech a opovrhnutie.
3. a) Čo otrasie Babylončanmi? b) Ako sa dnes môžeme poučiť z toho, čo sa stalo babylonským bohom?
3 Akí budú Babylončania otrasení, keď sa dozvedia, že ich modly, ktoré si tak cenili, sú len bremenom, ktoré musia odvážať unavené zvieratá! Podobne aj dnes sú bohovia sveta — veci, v ktoré ľudia vkladajú dôveru a na ktoré vynakladajú svoju energiu či dokonca za ktoré sú ochotní položiť život — len ilúziou. Bohatstvu, vojenskému potenciálu, pôžitkom, vládcom, otčine či jej symbolom a mnohým ďalším veciam je preukazovaná až náboženská oddanosť. V Jehovovom patričnom čase bude odhalená neužitočnosť takýchto bohov. — Daniel 11:38; Matúš 6:24; Skutky 12:22; Filipanom 3:19; Kolosanom 3:5; Zjavenie 13:14, 15.
4. V akom zmysle sú babylonskí bohovia ‚zohnutí‘?
4 Proroctvo ešte viac zdôrazňuje úplné zlyhanie babylonských bohov, keď pokračuje: „Zohnú sa; každý sa zohne rovnako; jednoducho nie sú schopní zaobstarať únik pre bremeno, ale ich duša pôjde do zajatia.“ (Izaiáš 46:2) Babylonskí bohovia vyzerajú ‚zohnutí‘, akoby boli zranení v boji alebo akoby zoslabli následkom staroby. Nemôžu uľahčiť náklad ani zaobstarať únik hoci len obyčajným zvieratám, ktoré ich nesú. Teda mal by im Jehovov zmluvný ľud, i keď zajatý v Babylone, vzdávať nejakú česť? Nie! Podobne Jehovovi pomazaní služobníci ani počas duchovného zajatia neprejavovali úctu falošným bohom „Veľkého Babylona“, ktorí v roku 1919 neboli schopní zabrániť jeho pádu a ktorí nebudú schopní zachrániť ho ani pred nešťastím, ktoré ho postihne vo „veľkom súžení“. — Zjavenie 18:2, 21; Matúš 24:21.
5. Ako sa dnešní kresťania vyhýbajú opakovaniu chýb Babylončanov, ktorí uctievali modly?
5 Praví kresťania sa dnes neskláňajú pred žiadnymi modlami. (1. Jána 5:21) Kríže, ružence ani obrazy či sochy svätých nepribližujú ľudí k Stvoriteľovi. Nemôžu nám sprostredkovať prístup k Bohu. Keď Ježiš v prvom storočí učil svojich učeníkov, ako správne uctievať Boha, povedal: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa. Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ — Ján 14:6, 14.
‚Nesení od lona‘
6. Ako sa Jehova odlišuje od bohov národov?
6 Po odhalení márnosti uctievania babylonských bohov v podobe modiel Jehova svojmu ľudu hovorí: „Počúvajte ma, ó, Jakobov dom a všetci zostávajúci z domu Izraela, vy, ktorých som vyviedol z brucha, [nesení od] lona.“ (Izaiáš 46:3) Aký rozdiel medzi Jehovom a rytinami Babylona! Babylonskí bohovia nemôžu pre svojich ctiteľov urobiť nič. Aby sa dostali na iné miesto, musia byť odvezení nejakým ťažným zvieraťom. Naproti tomu Jehova nesie svoj ľud. Podopiera ho ‚od lona‘, od času, keď bol tento národ vytvorený. Príjemné spomienky na to, ako ich Jehova niesol, by mali Židov podnietiť k tomu, aby sa vyvarovali uctievania modiel a aby vkladali dôveru v Jehovu ako Otca a Priateľa.
7. Ako je nežná starostlivosť, ktorú Jehova prejavuje svojim ctiteľom, ešte väčšia ako starostlivosť, ktorú prejavujú ľudskí rodičia svojim deťom?
7 Jehova má pre svoj ľud ďalšie nežné slová: „Až do staroby človeka som Ten istý; a sám vás budem stále podopierať až do šedín. Sám budem istotne konať, aby som sám niesol a sám podopieral a zaobstaral únik.“ (Izaiáš 46:4) Starostlivosť, ktorú Jehova prejavuje svojmu ľudu, zatieňuje starostlivosť i toho najpozornejšieho ľudského rodiča. Ako deti rastú, rodičia zrejme cítia voči nim stále menšiu zodpovednosť. Keď rodičia zostarnú, deti sa často starajú o nich. V prípade Jehovu to tak nie je. On sa nikdy neprestane starať o svoje ľudské deti — ani keď zostarnú. Boží ctitelia dnes prejavujú svojmu Stvoriteľovi dôveru a lásku a nachádzajú veľkú útechu v týchto slovách Izaiášovho proroctva. Nemusia sa znepokojovať pre zostávajúce dni či roky, ktoré ešte musia prežiť v tomto systéme vecí. Jehova sľubuje, že bude „stále podopierať“ tých, ktorí sú pokročilého veku, a dá im potrebnú silu, aby vytrvali a zostali verní. Bude ich niesť, posilňovať a zaobstará im únik. — Hebrejom 6:10.
Vyvaruj sa novodobých modiel
8. Akého neospravedlniteľného hriechu sa dopúšťajú niektorí Izaiášovi krajania?
8 Predstav si, aké sklamanie čaká Babylončanov vkladajúcich dôveru v modly, ktoré sa ukážu ako úplne neužitočné! Mal by si Izrael myslieť, že týchto bohov možno prirovnať k Jehovovi? Samozrejme, že nie. Jehova sa právom pýta: „Ku komu ma pripodobníte alebo komu ma urobíte roveň, alebo s kým ma porovnáte, aby sme sa podobali?“ (Izaiáš 46:5) Je neospravedlniteľné, že niektorí z Izaiášových krajanov začali uctievať nemé, neživé a bezmocné sochy! Je to naozaj pochabé, keď sa národ, ktorý pozná Jehovu, spolieha na neživé, bezbranné zobrazenia vyrobené ľudskými rukami.
9. Opíš nerozumné uvažovanie niektorých ctiteľov modiel.
9 Zamysli sa nad nerozumným uvažovaním ctiteľov modiel. Proroctvo pokračuje: „Sú takí, čo rozhadzujú zlato z mešca a na ramene váh vážia striebro. Najímajú kovotepca a ten z toho urobí boha. Vrhajú sa na zem, áno, klaňajú sa.“ (Izaiáš 46:6) Títo ctitelia sú ochotní zaplatiť za výrobu božstva akúkoľvek cenu, akoby drahá modla mala väčšiu moc zachraňovať než drevená. No bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložia alebo aké drahé materiály použijú, neživá modla zostáva stále len neživou modlou.
10. Ako je opísaná úplná márnosť uctievania modiel?
10 Proroctvo ešte viac zdôrazňuje pochabosť uctievania modiel, keď pokračuje: „Nosia to na pleci, nesú to a ukladajú to na miesto, aby to zostalo stáť. Nehýbe sa to zo svojho stanovišťa. Niekto na to aj volá, ale ono neodpovedá; nezachraňuje to človeka z tiesne.“ (Izaiáš 46:7) Aké je smiešne modliť sa k soche, ktorá nedokáže ani počuť, ani konať! Žalmista výstižne opisuje neužitočnosť takýchto predmetov uctievania: „Ich modly sú striebro a zlato, dielo rúk pozemského človeka. Majú ústa, ale nemôžu hovoriť; majú oči, ale nemôžu vidieť; majú uši, ale nemôžu počuť. Majú nos, ale nemôžu čuchať. Ruky sú ich, ale nemôžu hmatať. Nohy sú ich, ale nemôžu chodiť; z hrdla nevydajú zvuk. Tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní, všetci, ktorí im dôverujú.“ — Žalm 115:4–8.
‚Naber odvahu‘
11. Čo pomôže tým, ktorí váhajú, aby „nabrali odvahu“?
11 Po ilustrovaní márnosti uctievania modiel Jehova predkladá svojmu ľudu dôvody, prečo by mu mali slúžiť: „Pamätajte si toto, aby ste nabrali odvahu. Vezmite si to k srdcu, priestupníci. Pamätajte na prvé veci z dávneho času, že som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja.“ (Izaiáš 46:8, 9) Tí, ktorí váhajú medzi pravým uctievaním a modlárstvom, by si mali pripomenúť históriu. Mali by pamätať na to, čo už Jehova urobil. To im pomôže nabrať odvahu a konať správne. Pomôže im to vrátiť sa k uctievaniu Jehovu.
12, 13. Do akých bojov sú kresťania zatiahnutí a ako z nich môžu vyjsť víťazne?
12 Toto povzbudenie je potrebné aj dnes. Úprimní kresťania musia podobne ako Izraeliti bojovať proti pokušeniam i proti vlastnej nedokonalosti. (Rimanom 7:21–24) Okrem toho musia viesť duchovný boj s neviditeľným, no nesmierne mocným nepriateľom. Apoštol Pavol hovorí: „Nezápasíme s krvou a telom, ale s vrchnosťami, s mocami, so svetovládcami tejto tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach.“ — Efezanom 6:12.
13 Satan a jeho démoni sa nezastavia pred ničím, len aby odvrátili kresťanov od pravého uctievania. Aby mohli kresťania viesť úspešný boj, musia sa riadiť Jehovovou radou a nabrať odvahu. Ako? Apoštol Pavol vysvetľuje: „Oblečte si úplnú výzbroj od Boha, aby ste boli schopní pevne stáť proti Diablovým úkladom.“ Jehova neposiela svojich služobníkov do boja nedostatočne vyzbrojených. K ich duchovnej výzbroji patrí „veľký štít viery, ktorým [sú] schopní uhasiť všetky ohnivé strely toho zlého“. (Efezanom 6:11, 16) Izraeliti boli priestupníkmi, lebo zanedbávali duchovné opatrenia, ktoré im Jehova poskytol. Keby uvažovali o mocných skutkoch, ktoré Jehova opakovane konal v ich prospech, nikdy by sa neobrátili k odpornému uctievaniu modiel. Kiež sa poučíme z ich varovného príkladu a kiež sme rozhodnutí nikdy nezaváhať v boji o konanie toho, čo je správne. — 1. Korinťanom 10:11.
14. Na akú svoju schopnosť Jehova upozorňuje, aby ukázal, že je jediným pravým Bohom?
14 Jehova je „Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali; Ten, ktorý hovorí: ‚Moja rada bude stáť a urobím všetko, čo je mojím potešením.‘“ (Izaiáš 46:10) Ktorý iný boh sa v tomto ohľade môže porovnávať s Jehovom? Schopnosť predpovedať budúcnosť je vynikajúcim dôkazom Stvoriteľovho Božstva. No zaistenie toho, aby sa predpovedané veci splnili, si vyžaduje viac než len predvídavosť. Vyhlásenie „moja rada bude stáť“ zdôrazňuje nemennosť Božieho stanoveného predsavzatia. Nič vo vesmíre nemôže Jehovovi zabrániť, aby uskutočnil svoju vôľu, lebo má neobmedzenú moc. (Daniel 4:35) Preto si môžeme byť istí, že všetky proroctvá, ktoré sa ešte majú splniť, sa v Božom stanovenom čase naozaj splnia. — Izaiáš 55:11.
15. Na aký pozoruhodný príklad Jehovovej schopnosti predpovedať budúcnosť je upriamená naša pozornosť?
15 Ďalej Izaiášovo proroctvo upriamuje našu pozornosť na vynikajúci príklad Jehovovej schopnosti predpovedať budúce udalosti a potom zabezpečiť splnenie svojich slov: „Ten, ktorý od východu slnka volá dravého vtáka, zo vzdialenej krajiny muža, aby uskutočnil moju radu. Hovoril som o tom, aj to privediem. Utvoril som to, aj to vykonám.“ (Izaiáš 46:11) Jehova Boh ako „ten, ktorý od začiatku hovorí o konci“, bude riadiť okolnosti v ľudských záležitostiach tak, aby sa jeho rada splnila. Povolá Cýra „od východu slnka“, čiže z Perzie na východe, kde bude Cýrovo obľúbené hlavné mesto Pasargady. Cýrus bude ako „dravý vták“, ktorý sa náhle a nečakane vrhne na Babylon.
16. Ako Jehova potvrdzuje, že jeho sľuby o Babylone sú isté?
16 Istota splnenia Jehovovej predpovede o Babylone je potvrdená slovami: „Hovoril som o tom, aj to privediem.“ Zatiaľ čo nedokonalý človek má sklon dávať nepremyslené sľuby, Stvoriteľ nikdy nezlyháva v spĺňaní svojho slova. Keďže Jehova je Bohom, „ktorý nemôže luhať“, môžeme si byť istí, že ak to „utvoril“, ‚aj to vykoná‘. — Títovi 1:2.
Srdcia bez viery
17, 18. Koho možno označiť za ‚silných v srdci‘ a) v staroveku? b) dnes?
17 Jehova opäť prorocky obracia svoju pozornosť na Babylončanov a hovorí: „Počúvajte ma, vy silní v srdci, vy vzdialení od spravodlivosti.“ (Izaiáš 46:12) Vyjadrenie „vy silní v srdci“ opisuje tých, ktorí vzdorovito a zatvrdilo odporujú Božej vôli. Babylončania sú nepochybne ďaleko vzdialení od Boha. Nenávisť k Jehovovi a k jeho ľudu ich podnecuje, aby zničili Jeruzalem a jeho chrám a odviedli tamojších obyvateľov do zajatia.
18 Dnes tí, ktorí sú skeptickí a neveriaci v srdci, tvrdohlavo odmietajú počúvať posolstvo o Kráľovstve kázané po celej obývanej zemi. (Matúš 24:14) Nechcú uznať Jehovu ako právoplatného Zvrchovaného Panovníka. (Žalm 83:18; Zjavenie 4:11) Keďže ich srdce je ‚vzdialené od spravodlivosti‘, odporujú Božej vôli. (2. Timotejovi 3:1–5) Podobne ako Babylončania odmietajú počúvať Jehovu.
Božia záchrana sa neoneskorí
19. Ako Jehova vykoná pre Izrael skutok spravodlivosti?
19 Záverečné slová 46. kapitoly Izaiáša vyzdvihujú črty Jehovovej osobnosti: „Priblížil som svoju spravodlivosť. Nie je ďaleko, a moja záchrana sa neoneskorí. A ja dám na Sione záchranu Izraelovi, svojej kráse.“ (Izaiáš 46:13) Oslobodenie Izraela bude Božím skutkom spravodlivosti. Jehova nedovolí, aby sa pobyt jeho ľudu v zajatí predĺžil. Záchrana Siona príde v stanovenom čase, „neoneskorí sa“. Po prepustení zo zajatia sa Izraeliti stanú stredobodom pozornosti okolitých národov. Oslobodenie tohto národa bude svedectvom o Jehovovej moci zachraňovať. Pred očami všetkých bude odhalená neužitočnosť babylonských bohov Bela a Neba, bude odhalená ich bezmocnosť. — 1. Kráľov 18:39, 40.
20. Ako si môžu byť kresťania istí, že Jehovova „záchrana sa neoneskorí“?
20 V roku 1919 Jehova zabezpečil oslobodenie svojho ľudu z duchovného zajatia. Neoneskoril sa. Táto udalosť, tak ako udalosti v staroveku, keď Babylon padol do rúk Cýra, nás dnes povzbudzuje. Jehova sľúbil, že ukončí tento skazený systém vecí vrátane jeho falošného uctievania. (Zjavenie 19:1, 2, 17–21) Pri pohľade na veci z ľudského hľadiska majú niektorí kresťania azda pocit, že ich záchrana sa oneskoruje. No to, že Jehova prejavuje trpezlivosť, až kým nenastane jeho stanovený čas na splnenie tohto sľubu, je v skutočnosti skutkom spravodlivosti. Veď „[Jehova] si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Buď si preto istý, že tak ako to bolo v dňoch starovekého Izraela, „záchrana sa neoneskorí“. Naozaj, ako sa blíži deň záchrany, Jehova stále láskyplne predkladá pozvanie: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko. Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ — Izaiáš 55:6, 7.
[Otázky]
[Obrázky na strane 94]
Babylonskí bohovia neochránia mesto pred zničením
[Obrázky na strane 98]
Kresťania sa dnes musia vyvarovať novodobých modiel
[Obrázky na strane 101]
Naber odvahu konať to, čo je správne
