Náš názor na budúcnosť

Jedno biblické proroctvo, ktoré hlboko ovplyvňuje náš názor na život, nájdeme v Zjavení 21:3, 4. Znie takto: „Boh sám bude s nimi (s ľudstvom). A zotrie im každú slzu z očí a smrti už nebude a nebude už ani zármutku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“

Biblia často opisuje lepší svet Božieho stvorenia. „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ — 2. Petra 3:13; Žalm 37:9–11, 29; Izaiáš 11:6–9; 35:5, 6.

Jehovovi svedkovia veria, že splnenie tohto sľubu je jediným riešením problémov ľudstva, ako to naznačil Ježiš, keď učil svojich učeníkov modliť sa: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:10) Veríme, že Božie kráľovstvo je skutočnou vládou. (Izaiáš 9:6, 7) Je to jediná vláda, ktorá môže zo zeme odstrániť všetky okolnosti, spôsobujúce ľuďom tieseň, a priniesť trvalý mier.

Iné biblické proroctvo hovorí, čo bude príchod Božieho kráľovstva znamenať pre všetky terajšie vlády: „Boh nebies ustanoví kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A toto kráľovstvo... rozdrví a ukončí všetky tie kráľovstvá, a samo bude stáť na neurčité časy.“ — Daniel 2:44.

Keďže sme presvedčení o tom, že táto zmena je veľmi blízko, naša mládež považuje za realistické pripravovať sa na takú celoživotnú cestu, ktorá je v súlade s našou vierou v skutočnosť Božieho kráľovstva. Naším prvoradým cieľom je rozprávať ľuďom o svetlej budúcnosti, ktorá je pred nami. Skutočne sa tešíme, že súčasný žiaľ a trápenie sa pominie a že budeme môcť prežiť a tešiť sa z požehnaní, ktoré Boh pripravil tým, ktorí mu slúžia.  Boží istý sľub znie: „A svet sa pomíňa i jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ — 1. Jána 2:17.

Oddelení od sveta

Ako možno predpokladať, tento pohľad na budúcnosť mal významný vplyv na prvých kresťanov. Spôsobil, že boli odlišným ľudom, oddeleným od sveta. Historik E. G. Hardy poznamenal v knihe Christianity and the Roman Government (Kresťanstvo a rímska vláda): „Kresťania boli cudzincami a pútnikmi vo svete okolo nich; ich občianstvo bolo v nebi; kráľovstvo, ku ktorému vzhliadali, nebolo z tohto sveta. Z toho vyplynul nezáujem o verejné záležitosti, ktorý bol od začiatku nápadným rysom kresťanstva.“

Ježiš jasne povedal, že oddelenosť od sveta bude význačným znakom jeho učeníkov. „Nie sú časťou sveta,“ povedal. (Ján 17:16; 15:19) V súlade s touto zásadou sa Jehovovi svedkovia usilujú „nebyť časťou sveta“. Pravda, to neznamená, že by sme hlásali pustovníctvo a zatvárali sa pred svetom. Úprimne sa zaujímame o blaho ostatných v našom okolí, ako aj v škole. Naše deti chcú užitočne prispievať k činnosti triedy.

Popritom však veríme, ako z Biblie jasne vidno, že „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19; Ján 12:31; 2. Korinťanom 4:4) Preto sa obávame, že vplyv sveta môže mať zlé účinky na naše deti. Svet často oslavuje taký životný štýl, ktorý pokladáme za nezdravý. Tým sú ovplyvnené aj školy. Preto si Jehovovi svedkovia želajú, aby sa ich deti, pokiaľ je to možné, vyhýbali takýmto škodlivým vplyvom.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Svet sa pomíňa... ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ — 1. Jána 2:17.

[Obrázok na strane 7]

Deti Jehovových svedkov chcú podľa svojich možností prispievať k činnosti triedy