Vyučovanie

Iná oblasť, v ktorej môžu mať názory Jehovových svedkov vplyv na ich vzdelávanie, sú vyučovacie predmety. To, čo tu predkladáme, má teda prispieť k porozumeniu a spolupráci medzi učiteľmi a rodičmi, svedkami, pretože podľa nášho názoru sú to predovšetkým rodičia, ktorí sú zodpovední za voľbu toho, čo sa ich deti budú učiť.

Náboženstvo a modlitba: Niektoré školy zahrňujú do výuky v triedach i náboženstvo. Kedysi sa v USA od rodičov žiadalo vyjadrenie, či chcú pre svoje deti vyučovanie katolíckeho, protestantského alebo židovského náboženstva. Dieťa, ktoré sa neprihlásilo na vyučovanie náboženstva, muselo opustiť triedu a v štúdiu pokračovať niekde inde. No potom, v roku 1948, vyhlásil Najvyšší súd krajiny:

„Prvý dodatok spočíva na predpoklade, že náboženstvo a vláda môžu najlepšie pracovať na dosiahnutí svojich vznešených cieľov vtedy, keď sú na sebe nezávislé, každý vo svojej príslušnej oblasti... Prvý dodatok postavil múr medzi cirkvou a štátom, ktorý musí zostať vysoký a nepreniknuteľný.“ — McCollum proti Ministerstvu školstva (1948).

Neskôr, 17. júna 1963, vydal Najvyšší súd Spojených štátov nariadenie aj proti modlitbám a čítaniu Biblie vo verejných školách. Sudca Brennan vysvetlil svoj názor: „V duchu našej federálnej ústavy i štátnych ústav bolo od počiatku... ponechať vyučovanie náboženstva na úvahe rodičov.“

Jehovovi svedkovia súhlasia s tým, že je zodpovednosťou rodičov poskytovať deťom náboženské poučovanie. Preto tam, kde sa koná vyučovanie náboženstva v triede, žiadajú rodičia, ktorí sú svedkami, aby boli ich deti ospravedlnené z vyučovania. Ak k predmetu náboženstva patrí účasť na spôsobe uctievania, ktorý pokladáme za nebiblický, napríklad klaňanie sa pred obrazmi, rodičia, svedkovia, ho za žiadnych okolností neschvaľujú.

 V inom prípade, ak ide len o objektívne školské vyučovanie o rôznych naboženstvách alebo o Biblii, Jehovovi svedkovia nemajú námietky. Teda keď škola usporiada prednášky predstaviteľov rôznych náboženstiev nie preto, aby získavali veriacich, ale len aby informovali študentov o týchto náboženstvách, svedkovia budú úctivo počúvať. Podobne i Jehovovi svedkovia, keby boli požiadaní, radi prehovoria ku skupine študentov a vysvetlia im svoje náboženské presvedčenie.

V niektorých školách je zvykom pravidelne opakovať Pánovu modlitbu čiže Otčenáš. Hoci Jehovovi svedkovia túto modlitbu uznávajú, nepripájajú sa k jej obradnému opakovaniu. To preto, lebo Ježiš radil, práve keď predkladal túto vzorovú modlitbu, aby sme pri modlení nehovorili „znovu a znovu to isté“. (Matúš 6:7, 8) Ďalší dôvod, prečo sa nezúčastňujeme, je ten, že sa nepodieľame na žiadnych medzicirkevných náboženských obradoch.

Sexuálna výchova: Zdravotná starostlivosť a hygiena sú už dávno predmetom vyučovania na verejných školách. Oceňujeme, že tieto predmety ľuďom veľmi pomohli osvojiť si čistotu, predchádzať chorobám, starať sa o deti, preberať rodinné zodpovednosti a podobne. Avšak dnes mnohé školy poskytujú výchovu aj vo výslovne sexuálnych otázkach, nevynímajúc ani antikoncepciu, masturbáciu, homosexualitu a potraty.

Sexuálna výchova sa zväčša podáva bez morálneho vedenia. Pedagógovia pomerne často kritizujú mravné normy Biblie. Preto rodičia, svedkovia, majú veľký záujem o to, čo sa vyučuje na hodinách sexuálnej výchovy.

V knihe Dreng og pige, mand og kvinde (Chlapec a dievča, muž a žena), používanej na niektorých školách, sa píše: „Každý jednotlivec musí mať právo  uspokojovať svoje sexuálne potreby nezávisle od veku, pohlavia a — pokiaľ tým nezasahuje do práv iných — od zvoleného spôsobu.“ Pokiaľ ide o pohlavný styk so zvieratami, táto kniha konštatuje: „V tejto krajine (Dánsku),... je zákonné uspokojovať sexuálne žiadosti týmto spôsobom.“ Avšak Boží zákon Izraelu hovoril: „Každý, kto si líha so zvieraťom, rozhodne má byť usmrtený.“ — 2. Mojžišova 22:19.

Ako už bolo zdôraznené, Jehovovi svedkovia sa usilujú riadiť sa biblickými mravnými zásadami a vštepovať ich svojim deťom. Preto nechcú, aby ich deti dostávali sexuálnu výchovu od ľudí, ktorí tieto zásady nerešpektujú. Ak rodičia, svedkovia, usúdia, že sa ich deťom predkladajú myšlienky alebo názorný materiál, ktorý hrubo podkopáva zásady, ktoré sa učia doma, môžu požiadať, aby ich deti boli uvoľnené z hodín sexuálnej výchovy.

Veda a evolúcia: Jehovovi svedkovia sa živo zaujímajú o vedu. Vážia si vedcov oddaných veci, ktorí vo veľkej miere prispeli k nášmu poznaniu okolitého sveta. Povzbudzujeme našich mladých, aby študovali rozmanité vedné odbory, pretože im to pomôže zväčšiť ich ocenenie pre múdrosť a moc nášho Stvoriteľa.

No nie všetko, čo sa nazýva vedou, musí byť nevyhnutne skutočnosťou. Sú aj teórie, ako napríklad evolučná teória, ktoré sa len vydávajú za vedeckú skutočnosť. Evolučná teória tvrdí, že prvý živý organizmus sa vyvinul z neživej hmoty. Potom, ako sa tento organizmus rozmnožoval, jeho potomstvo sa menilo a rozvetvovalo, až konečne vzniklo všetko živé, vrátane všetkých ľudí, ktorí kedy žili na zemi.

Jehovovi svedkovia neveria, že táto teória je pravdivá. No nezachádzame ani do druhej krajnosti, a neveríme, že stvorenie trvalo sedem doslovných dní. Veríme, že prvého muža a ženu stvoril Boh, tak ako všetky ostatné formy života. Pokiaľ sa teda vo vyučovaní uvažuje o teóriách o pôvode života, oceňujeme, keď učitelia rešpektujú biblicky podložené názory mladých svedkov. Nazdávame sa totiž, že  tieto názory sú v súlade s vedeckými skutočnosťami a mladí svedkovia vám o tom radi porozprávajú.

Hudobná a výtvarná výchova: Jehovovi svedkovia nevidia nič zlého na hudobnej a výtvarnej výchove ako takej. Mladí svedkovia sa však nezúčastňujú na žiadnom hudobnom alebo výtvarnom vyučovaní zameranom na náboženské alebo vlastenecké sviatky. Pri účasti na školskom hudobno–vzdelávacom programe sú isté hľadiská, ktoré mladí svedkovia a ich rodičia vezmú do úvahy.

Napríklad zvážia, kde a za akých okolností sa vyučuje a aký druh hudby sa hrá. Ak vyučovanie zahŕňa hru v skupine, od ktorej sa očakáva, že bude účinkovať na politicky alebo nábožensky ladených podujatiach, Jehovov svedok sa toho nemôže zúčastniť. Ani na skúškach by sa študenti svedkovia nepodieľali na hraní štátnej hymny alebo piesní spojených s náboženskými alebo štátnymi sviatkami. Ďalšie, čo treba uvážiť, je množstvo času stráveného na skúškach a to, či by účasť na nich neprekážala účasti na kresťanských zhromaždeniach a na rodinných činnostiach.

Branná výchova: V niektorých školách dostávajú študenti vojenský výcvik. Jehovovi svedkovia však chcú byť medzi tými, o ktorých Biblia hovorí: „Budú musieť prekuť svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nezdvihne meč proti národu, ani sa už nebudú učiť vojne.“ ​(Izaiáš 2:4) Preto Jehovovi svedkovia prosia, aby boli ospravedlnení z hodín vojenského výcviku v škole.

Biblia tiež hovorí: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, udržiavajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(Rimanom 12:18) Uplatňovanie týchto zásad v našom živote ovplyvňuje i náš postoj k iným formám boja. K tomu patria napríklad judo, karate a kendo, ako aj box a zápasenie. Hoci sa tieto činnosti dajú označiť ako šport, pozeráme na ne ako na prípravu na boj a na ubližovanie druhým. Preto sa Jehovovi svedkovia nezúčastňujú na takýchto bojových činnostiach. Aj keď mladí svedkovia žiadajú o ospravedlnenie z účasti na nich, ochotne spolupracujú, ako len môžu, na iných hodinách školskej telesnej výchovy.

[Zvýraznený text na strane 28]

Povzbudzujeme našich mladých, aby študovali rozmanité vedné odbory

[Obrázok na strane 26]

Súdy rozhodli ponechať náboženské poučovanie na úvahe rodičov