AMERICKÝ Národný inštitút pre duševné zdravie publikoval výsledky prieskumu medzi rodičmi, ktorí sú považovaní za úspešných – ktorých deti nad 21 rokov „boli produktívnymi ľuďmi a zjavne sa dobre prispôsobovali našej spoločnosti“. Títo rodičia dostali otázku: „Akú najlepšiu radu by ste na základe osobných skúseností dali iným rodičom?“  Najčastejšie odpovede boli: „Veľmi ich milujte“, „Konštruktívne ich veďte k disciplíne“, „Trávte s nimi čas“, „Učte ich rozlišovať medzi správnym a nesprávnym“, „Pestujte si vzájomnú úctu“, „Naozaj ich počúvajte“, „Nedržte im kázeň, skôr ich usmerňujte“ a „Buďte realistickí.“

Rodičia však nie sú sami, kto pracuje na tom, aby z detí vyrástli prispôsobiví mladí ľudia. Kľúčovú úlohu v tom hrajú aj pedagógovia. Istý skúsený školský poradca poznamenal: „Prvoradým cieľom školského vzdelávania je podporovať rodičov vo výchove zodpovedných mladých ľudí, dobre vyvinutých z intelektuálnej, fyzickej i citovej stránky.“

Teda rodičia i pedagógovia majú rovnaký cieľ – vychovať mladých, ktorí sa neskôr stanú zrelými a vyrovnanými dospelými, ktorí sa tešia  zo života a sú schopní nájsť si miesto v spoločnosti, v ktorej žijú.

Problémy vznikajú vtedy, keď rodičia nespolupracujú s pedagógmi. Niektorí rodičia sú napríklad úplne ľahostajní k vzdelávaniu svojich detí, iní sa pokúšajú súperiť s učiteľmi. V jednom francúzskom časopise, ktorý rozoberal túto situáciu, sa písalo: „Učiteľ už nie je jediným kapitánom na palube. Rodičia, posadnutí úspechom svojich detí, rozoberajú kvalitu učebníc, posudzujú a kritizujú učebné metódy a v momente reagujú na prvú zlú známku svojho potomka.“ Takéto konanie môže zasahovať do výsadných práv učiteľov.

Jehovovi svedkovia sú toho názoru, že o deti je lepšie postarané, keď rodičia spolupracujú s pedagógmi tak, že sa aktívne zaujímajú o vzdelávanie svojich detí a snažia sa byť nápomocní. Sú presvedčení, že taká spolupráca je mimoriadne dôležitá, pretože vaša práca pedagóga je čoraz ťažšia.

Keďže školy odrážajú stav spoločnosti, ktorej sú časťou, nie sú chránené pred problémami spoločnosti všeobecne. Počas rokov sa sociálne problémy stále zhoršujú. Pri opisovaní pomerov na jednej škole v Spojených štátoch noviny The New York Times uviedli: „Žiaci v triede spia, jeden druhého ohrozujú na chodbách, na ktorých sú steny popísané grafitmi, znevažujú dobrých žiakov... Takmer všetci študenti zápasia s problémami typu: ako sa postarať o deti, ako sa správať k uväzneným rodičom či ako prežiť násilie gangov. Denne chýba takmer pätina žiakov.“

 Mimoriadne znepokojivý je narastajúci problém násilia v školách na celom svete. Občasné potýčky, ku ktorým patrilo sácanie a strkanie, nahradila streľba a bodanie. Zbrane sú stále bežnejšie, útoky vážnejšie a deti sa uchyľujú k násiliu oveľa častejšie a už v nižšom veku.

Takéto hrozné podmienky zrejme nie sú v každej krajine. Ale veľa pedagógov na celom svete je v situácii, o ktorej sa zmieňuje francúzsky týždenník Le Point: „Učiteľ už nie je v úcte; nemá žiadnu autoritu.“

Takáto neúcta k autorite predstavuje nebezpečenstvo pre všetky deti. Preto sa Jehovovi svedkovia snažia vštepovať svojim deťom poslušnosť a úctu k autorite, čo sú vlastnosti, ktoré dnes v školách často chýbajú.