POČAS celého stredoveku mali obyvatelia tej istej krajiny obvykle rovnaké náboženstvo. Ešte koncom 19. storočia Európa dobre poznala iba niekoľko väčších náboženstiev: katolicizmus a protestantizmus na západe, pravoslávne náboženstvo a islam na východe a judaizmus. Rôznorodosť náboženstva je dnes v Európe i na celom svete nepochybne oveľa bežnejšia. Korene zapustili aj náboženstvá, ktoré boli kedysi neznáme – buď ich prijali niektorí miestni obyvatelia sami, alebo ich priniesli prisťahovalci a utečenci.

A tak v krajinách, ako je Austrália, Británia, Francúzsko, Nemecko či Spojené štáty, dnes nachádzame mnoho moslimov, budhistov a hinduistov. Zároveň sú tu aj Jehovovi svedkovia, ktorí sú kresťanmi. Sú aktívni v 239 krajinách. V 14 krajinách je počet aktívnych svedkov vyšší ako 150 000. (Pozri tabuľku „ Jehovovi svedkovia – Celosvetové náboženstvo“.)

Rôznorodosť miestnych náboženských zvykov môže byť pre pedagóga výzvou. Môžu napríklad vzniknúť otázky týkajúce sa všeobecne rozšírených osláv: Mali by sa všetky oslavy vnucovať každému žiakovi – bez ohľadu na jeho náboženstvo? Väčšina ľudí možno nevidí na takých oslavách nič zlé. Nemal by sa však rešpektovať aj názor rodín, ktoré patria k menšine? A je tu aj ďalšia vec, ktorá by sa mala vziať do úvahy: V niektorých krajinách zákon stanovuje odluku náboženstva od štátu a náboženské vyučovanie tam nemá byť súčasťou školských osnov. Nemohlo by to niekomu pripadať ako rozpor, keby sa z takýchto osláv robila v škole povinnosť?

Nedorozumenia môžu vznikať dokonca aj v súvislosti s oslavami, v prípade ktorých sa zdá, že majú len malú, ak vôbec nejakú spojitosť s náboženstvom. To platí aj o narodeninách, ktoré sa oslavujú v mnohých školách. Hoci Jehovovi svedkovia rešpektujú právo iných oslavovať narodeniny, nepochybne viete, že sa do takých osláv nezapájajú. Ale možno vám nie sú známe dôvody, prečo sa oni a ich deti rozhodli nezúčastňovať sa na nich.

Dielo Le livre des religions (Kniha náboženstiev), ktorá je veľmi rozšírená vo Francúzsku, nazýva tento zvyk rituálom a radí ho medzi „svetské ríty“. Aj keď sa oslavy narodenín dnes považujú za neškodný zvyk, v skutočnosti majú korene v pohanstve.

The Encyclopedia Americana (vydanie z roku 1991) uvádza: „Staroveký svet Egypta, Grécka, Ríma a Perzie oslavoval narodeniny bohov, kráľov a urodzených.“ Autori Ralph a Adelin Lintonovci odhalili základný dôvod týchto osláv. V knihe The Lore of Birthdays (Tradícia narodenín) píšu: „Mezopotámia a Egypt, ktoré boli kolískou civilizácie, boli zároveň prvými krajinami, v ktorých si ľudia pripomínali a ctili svoje narodeniny. Udržiavanie záznamov o dátumoch narodenia bolo v starých dobách dôležité najmä preto, že dátum narodenia bol nevyhnutný na zostavenie horoskopu.“ Táto priama spojitosť s astrológiou je jedným z dôvodov, prečo neoslavujeme narodeniny, vzhľadom na to, čo o astrológii hovorí Biblia. (Izaiáš 47:13–15)

Neprekvapuje teda, že v diele The World Book Encyclopedia čítame: „Raní kresťania neoslavovali Jeho [Kristovo] narodenie, lebo oslavu  narodenia kohokoľvek považovali za pohanský zvyk.“ (Zväzok 3, strana 416)

Jehovovi svedkovia sú vzhľadom na uvedené informácie rozhodnutí nepodieľať sa na oslavách narodenín. Narodenie dieťaťa je určite radostnou, nádhernou udalosťou. A, prirodzene, všetci rodičia sa tešia z toho, ako ich deti s každým ubiehajúcim rokom rastú a vyvíjajú sa. Aj Jehovovi svedkovia nachádzajú veľkú radosť v prejavovaní lásky svojej rodine a priateľom tým, že ich obdarúvajú a trávia s nimi príjemné chvíle. Ale vzhľadom na pôvod slávenia narodenín to radšej robia inokedy v priebehu celého roku. (Lukáš 15:22–25; Skutky 20:35)

Vianoce sa oslavujú na celom svete, dokonca aj v mnohých nekresťanských krajinách. Keďže tento sviatok prijíma väčšina kresťanských náboženstiev, môže sa zdať dosť prekvapujúce,  že Jehovovi svedkovia ho neoslavujú. Prečo je to tak?

Ako to jasne uvádzajú mnohé encyklopédie, dátum Ježišovho narodenia bol stanovený na 25. decembra, aby sa zhodoval s jedným rímskym pohanským sviatkom. Všimnite si nasledujúce citáty prevzaté z rôznych náučných diel:

„Dátum Kristovho narodenia nie je známy. Evanjeliá nenaznačujú ani deň, ani mesiac.“ (New Catholic Encyclopedia, zväzok III., strana 656)

„Väčšina vianočných zvykov, ktoré sú teraz rozšírené v Európe alebo o ktorých existuje záznam zo skorších čias, nie sú kresťanskými zvykmi; sú to pohanské zvyky, ktoré cirkev prevzala alebo tolerovala... Saturnálie v Ríme boli vzorom pre väčšinu veselých zvykov vianočného obdobia.“ (Encyclopædia of Religion and Ethics, Edinburgh, 1910, redigovaná Jamesom Hastingsom, zväzok III, strany 608 – 609)

„Vianoce sa vo všetkých kresťanských cirkvách oslavujú 25. decembra od štvrtého storočia. V tom čase to bol dátum pohanského sviatku zimného slnovratu nazývaného ‚Zrodenie (po latinsky natale) Slnka‘, lebo slnko sa javilo ako znovuzrodené, keď sa dni začali znova predlžovať. V Ríme cirkev prijala tento nesmierne populárny zvyk... tým, že mu dala nový význam.“ (Encyclopædia Universalis, 1968, zväzok 19, strana 1375)

„Vývoj vianočných sviatkov bol ovplyvnený... pohanskými oslavami Sol Invictus (Mithra). Na druhej strane 25. december, deň zimného slnovratu, bol stotožnený so svetlom, ktoré preniklo do sveta skrze Krista, a symbolika Sol Invictus bola takto prenesená na Krista.“ (Brockhaus Enzyklopädie, zväzok 20, strana 125)

Ako niektorí reagovali, keď sa dozvedeli fakty o Vianociach? The Encyclopædia Britannica uvádza: „V roku 1644 anglickí puritáni nariadením parlamentu zakázali  akékoľvek veselenie či náboženské obrady na základe toho, že [Vianoce] sú pohanským sviatkom, a nariadili, aby sa počas nich zachovával pôst. Karol II. tento sviatok oživil, ale Škóti sa pridŕžali puritánskeho názoru.“ Raní kresťania neslávili Vianoce a ani Jehovovi svedkovia ich dnes neslávia ani sa nezúčastňujú na aktivitách spojených s Vianocami.

Biblia však priaznivo hovorí o dávaní darov aj o pozývaní príbuzných a priateľov na radostné spoločenské stretnutia pri jedle či pri iných príležitostiach. Povzbudzuje rodičov, aby učili svoje deti úprimnej štedrosti, a nie aby dávali darčeky iba vtedy, keď sa to očakáva. (Matúš 6:2, 3) Deti Jehovových svedkov sú vyučované, aby boli tolerantné a úctivé, a k tomu patrí uznávať právo iných sláviť Vianoce. Zároveň si vážia, keď je rešpektované ich rozhodnutie nezúčastňovať sa vianočných osláv.

Jehovovi svedkovia zaujímajú rovnaký postoj aj k iným náboženským sviatkom alebo k sviatkom súvisiacim s náboženstvom, ktoré sa vyskytujú v priebehu školského roku v rôznych krajinách – ako sú Júnové sviatky v Brazílii, Epifánia vo Francúzsku, Karneval v Nemecku, Secubun v Japonsku či Halloween v Spojených štátoch a v ďalších krajinách. Pokiaľ ide o tieto či o akékoľvek iné oslavy, ktoré tu nie sú spomenuté, Jehovovi svedkovia alebo ich deti vám iste radi odpovedia na akúkoľvek otázku, ktorú azda máte.