33. kapitola

Naďalej zostávajú bdelí

„JEŽIŠ jasne vyhlásil, že sa žiadny človek nedozvie o ,tom dni‘ alebo o ,tej hodine‘, keď prikáže Otec svojmu Synovi, aby ,prišiel‘ proti Satanovmu zlému svetu, a preto sa môžu niektorí pýtať: ,Prečo je také naliehavé žiť v očakávaní konca?‘ Je to naliehavé, lebo Ježiš pripojil tieto slová: ,Vyzerajte, bdejte... zostaňte... ostražití.‘ (Mar. 13:32–35)“ — Strážna veža č. 12, 1985.

Jehovovi svedkovia sú ostražití už desaťročia. Aký je dôvod ich ostražitosti? Očakávajú Ježišov príchod v kráľovskej moci, aby vykonal rozsudok nad Satanovým zlým systémom vecí a aby na celú zem rozšíril dobrodenia svojej kráľovskej vlády! (Mat. 6:9, 10; 24:30; Luk. 21:28; 2. Tes. 1:7–10) Títo bdelí ľudia vedia, že od roku 1914 možno vidieť „znamenie“ Ježišovej prítomnosti a že súčasný systém vecí vstúpil v tom roku do svojich posledných dní. — Mat. 24:3–25:46.

Ale Ježiš ako Vykonávateľ rozsudku a Vysloboditeľ dosiaľ ešte neprišiel. Teda ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na svoju súčasnú situáciu?

Sú si ‚plne istí‘ svojím porozumením

Ako celosvetový zbor majú ,plnú istotu svojho porozumenia‘. (Kol. 2:2) Nemyslia si, že rozumejú každému detailu Jehovových predsavzatí. Stále skúmajú Písma s otvorenou mysľou a stále sa učia. Ale to, čo sa učia, nemení ich pohľad na základné pravdy Božieho Slova. Týmito základnými pravdami sú si ,plne istí‘; uznávajú a prijímajú ich už mnoho desaťročí. To, čo sa učia, však neustále zlepšuje ich porozumenie toho, ako určité biblické texty zapadajú do celkového vzoru biblickej pravdy a ako môžu plnšie uplatniť rady Božieho Slova vo svojom živote.

Jehovovi svedkovia majú „plnú istotu“, aj pokiaľ ide o Božie sľuby. Majú absolútnu dôveru, že žiaden z jeho sľubov nezlyhá ani v najmenšom detaile a že všetky sa splnia v Božom ustanovenom čase. Spĺňanie biblických proroctiev, ktoré už vidia a zažívajú, im dáva úplnú istotu, že súčasný svet je vo svojom „čase konca“ a že Boží sľub spravodlivého nového sveta sa čoskoro stane skutočnosťou. — Dan. 12:4, 9; Zjav. 21:1–5.

 Teda čo by mali robiť? „Stále pozorujte a bdejte,“ prikázal Ježiš, „lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas. Preto bdejte... aby vás [Pán] nenašiel spať, keď náhle príde. Čo však hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ ​(Mar. 13:33, 35–37) Jehovovi svedkovia si veľmi dobre uvedomujú, aké je dôležité, aby zostali bdelí.

Niekedy síce prejavili v súvislosti so spĺňaním určitých proroctiev prílišnú horlivosť, no skutočnosťou zostáva, že od prvej svetovej vojny sa hromadia doklady o tom, že sme v závere systému vecí. Určite je oveľa lepšie dychtivo túžiť — hoci aj príliš — po tom, aby sa uskutočnila Božia vôľa, ako duchovne zaspať splnenie Božích predsavzatí! — Porovnaj Lukáša 19:11; Skutky 1:6; 1. Tesaloničanom 5:1, 2, 6.

Čo znamená stále bdieť?

Stále bdieť — ako?

Bdelí kresťania nečakajú so založenými rukami. Práve naopak! Musia si zachovávať dobrý duchovný stav, aby sa Ježiš dokázal aj ako ich Vysloboditeľ, keď príde ako Vykonávateľ rozsudku. (Luk. 21:28) „Dávajte si však pozor na seba,“ varoval Ježiš, „aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo... Zostaňte bdelí.“ ​(Luk. 21:34–36) Bdelí kresťania si teda predovšetkým musia ,dávať pozor na seba‘, aby každý deň žili tak, ako má žiť kresťan. Musia byť bdelí a uvedomovať si svoje kresťanské zodpovednosti a vyhýbať sa nekresťanskému správaniu typickému pre svet, ktorý „leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19; Rim. 13:11–14) Keď príde Kristus, musia byť pripravení.

Kto naozaj zostáva bdelý a v dobrom duchovnom stave? Historické fakty predložené v predchádzajúcich kapitolách tejto publikácie ukazujú, že sú to Jehovovi svedkovia. Je zrejmé, že berú vážne zodpovednosti, ktoré súvisia s kresťanským životom. Napríklad v čase vojny sú ochotní riskovať väzenie a smrť, lebo si uvedomujú záväzok nebyť časťou sveta a prejavovať obetavú lásku voči sebe navzájom. (Ján 13:34, 35; 17:14, 16) Na ľudí, ktorí ich pozorujú v ich sálach Kráľovstva, na ich veľkých zjazdoch alebo aj v ich svetskej práci, pôsobí ich „znamenité správanie“. (1. Petra 2:12) V tomto svete, ktorý ,stratil celý mravný zmysel‘, sú známi tým, že žijú poctivým, morálne čistým životom. — Ef. 4:19–24; 5:3–5.

Udržať si bdelosť však znamená viac ako len ,dávať si pozor na seba‘. Strážca musí oznamovať druhým to, čo vidí. Bdelí kresťania, ktorí v tomto čase konca jasne vidia znamenie Kristovej prítomnosti,  musia druhým hlásať „dobré posolstvo o Kráľovstve“ a musia ich varovať, že čoskoro príde Kristus a vykoná rozsudok nad týmto zlým systémom vecí. (Mat. 24:14, 30, 44) Tak pomáhajú druhým, aby mali možnosť byť ,vyslobodení‘. — Luk. 21:28.

Kto sa ukázal ako bdelý tým, že dáva zaznieť tejto výstrahe? Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi svojou horlivosťou v oznamovaní Božieho mena a Kráľovstva. Kázanie neprenechávajú vybranej triede duchovenstva. Uvedomujú si, že zodpovednosť kázať majú všetci veriaci. Považujú to za základnú súčasť svojho uctievania. (Rim. 10:9, 10; 1. Kor. 9:16) K akým výsledkom to vedie?

Teraz tvoria rastúci zbor miliónov aktívnych členov vo viac ako 220 krajinách po celej zemi. (Iz. 60:22; porovnaj Skutky 2:47; 6:7; 16:5.) Niektoré z najmocnejších vlád v dejinách ľudstva zakazovali ich dielo, dokonca ich chytali a väznili. Ale Jehovovi svedkovia ďalej hlásajú Božie Kráľovstvo! Sú odhodlaní konať rovnako ako apoštoli; keď im bolo nariadené prestať kázať, vyhlásili: „My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Sk. 4:18–20; 5:27–29.

„Stále ho očakávaj“

Situácia Jehovových svedkov dnes je podobná situácii judejských kresťanov v prvom storočí. Ježiš im dal znamenie, podľa ktorého mali spoznať, kedy je čas utiecť z Jeruzalema, a uniknúť tak zničeniu. Ježiš povedal: ,Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, utečte.‘ (Luk. 21:20–23) Len o niečo vyše 30 rokov, v roku 66 n. l., bol Jeruzalem obkolesený rímskymi vojskami. Keď rímske vojská náhle bez akejkoľvek zjavnej príčiny odtiahli, judejskí kresťania poslúchli Ježišove pokyny a utiekli — nielen z Jeruzalema, ale z celej Judey — do mesta v Perei zvanom Pella.

Tam v bezpečí čakali. Rok 67 n. l. prišiel i odišiel. Potom uplynul rok 68 a nadišiel rok 69. A Jeruzalem bol stále slobodný. Mali by sa vrátiť? Napokon, Ježiš nepovedal, ako dlho majú čakať. Ale ak sa nejakí kresťania vrátili, bol to veľmi zlý krok, lebo v roku 70 n. l. sa rímske vojská vrátili v takom počte, že to pôsobilo ako záplava, ktorú nemožno zastaviť, a tentoraz už neodtiahli. Naopak, zničili mesto a zabili vyše milióna ľudí. Akí šťastní museli byť tí judejskí kresťania v Pelle, že stále čakali, kým neprišiel Jehovov ustanovený čas na vykonanie rozsudku!

Podobne je to aj s tými, ktorí zostávajú bdelí dnes. Plne si uvedomujú, že čím hlbšie sa ponárame do tohto času konca, tým náročnejšie bude zotrvávať v očakávaní Ježišovho príchodu. Ale nestrácajú  vieru v Ježišove slová: „Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ ​(Mat. 24:34) Výraz „to všetko“ sa vzťahuje na rôzne črty zloženého „znamenia“. Toto znamenie je viditeľné od roku 1914 a vyvrcholí vo „veľkom súžení“. (Mat. 24:21) Koniec nemôže byť ďaleko.

Jehovovi svedkovia sú pevne odhodlaní zostať zatiaľ bdelí s úplnou vierou, že Boh vo svoj stanovený čas splní všetky svoje sľuby! Berú si k srdcu Jehovove slová adresované prorokovi Habakukovi. Hoci sa v druhej polovici siedmeho storočia pred n. l. zdalo, že Jehova toleruje v judskom kráľovstve zlo, tomuto prorokovi Jehova povedal: „Zapíš videnie [o skončení stavu útlaku] a jasne ho predlož na tabuľkách, aby ten, kto z neho bude nahlas čítať, mohol čítať plynule. Lebo videnie je ešte na ustanovený čas a ťažko oddychujúc speje ku koncu a nepovie lož. Aj keby sa [zdanlivo] zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ ​(Hab. 1:2, 3; 2:2, 3) Podobne aj Jehovovi svedkovia dôverujú v Jehovovu spravodlivosť a právo, a to im pomáha zachovať si rovnováhu a čakať na Jehovov „ustanovený čas“.

F. W. Franz, ktorý bol pokrstený v roku 1913, dobre vyjadril pocity Jehovových svedkov. V roku 1991 ako prezident spoločnosti Watch Tower povedal:

„Naša nádej je niečo isté a splní sa každému zostávajúcemu zo 144 000 členov malého stáda v miere presahujúcej všetko, čo si len vieme predstaviť. My z ostatku, ktorí sme žili v roku 1914, keď sme očakávali, že všetci pôjdeme do neba, sme si neprestali uvedomovať hodnotu tejto nádeje. Ale stojíme za ňou rovnako pevne ako v minulosti a ceníme si ju tým viac, čím dlhšie na ňu čakáme. Je to niečo hodné čakania, aj keby si to vyžadovalo milión rokov. Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým a nikdy nechcem stratiť ocenenie pre ňu. Nádej malého stáda poskytuje tiež uistenie, že očakávanie veľkého zástupu iných oviec nemôže v žiadnom prípade zlyhať a bude splnené nad naše najžiarivejšie predstavy. Preto pevne vytrvávame až do tejto hodiny a budeme pevne vytrvávať, až kým Boh skutočne dokáže, že je verný svojim ‚drahocenným a preveľkým sľubom‘.“ — 2. Petra 1:4; 4. Mojž. 23:19; Rim. 5:5.

Rýchlo sa blíži čas, keď sa Kristova prítomnosť v moci Kráľovstva jasne zjaví celému ľudstvu. Potom tí, čo sú bdelí, ,prijmú splnenie sľubu‘. (Hebr. 10:36) Ich očakávania budú splnené dokonca ,nad každú predstavu‘. Akí budú šťastní a vďační, že v záverečných dňoch tohto zlého systému vecí boli tými, ktorí stále zostávali bdelí, tými, ktorí horlivo hlásali Božie Kráľovstvo!

[Zvýraznený text na strane 713]

Majú úplnú istotu, že súčasný svet je vo svojom „čase konca“

[Zvýraznený text na strane 714]

Dávajú si pozor, aby každý deň žili tak, ako má žiť kresťan

[Zvýraznený text na strane 715]

Kto sa ukázal ako bdelý tým, že dáva zaznieť výstrahe?

[Zvýraznený text na strane 716]

„Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým a nikdy nechcem stratiť ocenenie pre ňu — F. W. Franz

 [Rámček/obrázok na strane 717]

Správy o celosvetovom vydávaní svedectva

Rok Krajiny

1920 ...... 46

1925 ...... 83

1930 ...... 87

1935 ..... 115

1940 ..... 112

1945 ..... 107

1950 ..... 147

1955 ..... 164

1960 ..... 187

1965 ..... 201

1970 ..... 208

1975 ..... 212

1980 ..... 217

1985 ..... 222

1992 ..... 229

Celkový počet krajín

Počet krajín je uvedený podľa toho, ako bol svet rozdelený začiatkom 90. rokov 20. storočia, nie podľa politického rozdelenia, ktoré prevládalo napríklad v čase, keď bývalé veľké ríše ovládali územie, ktoré je teraz rozdelené na viacero nezávislých štátov.

Rok Zbory

1940 ...... 5 130

1945 ...... 7 218

1950 ..... 13 238

1955 ..... 16 044

1960 ..... 21 008

1965 ..... 24 158

1970 ..... 26 524

1975 ..... 38 256

1980 ..... 43 181

1985 ..... 49 716

1992 ..... 69 558

Celkový počet zborov

Pred rokom 1938 sa neuchovávala dôsledná správa o celkovom počte zborov na svete.

Rok Zvest.

1935 ...... 56 153

1940 ...... 96 418

1945 ..... 156 299

1950 ..... 373 430

1955 ..... 642 929

1960 ..... 916 332

1965 ... 1 109 806

1970 ... 1 483 430

1975 ... 2 179 256

1980 ... 2 272 278

1985 ... 3 024 131

1992 ... 4 472 787

Celkový počet zvestovateľov Kráľovstva

Spôsob sčítavania zvestovateľov prechádzal v priebehu 20. rokov a začiatkom 30. rokov viacerými zmenami. Zborové správy sa Spoločnosti posielali každý týždeň, nie iba raz za mesiac. (Mesačné správy sa začali zostavovať až od októbra 1932.) Aby bol niekto počítaný ako pracovník triedy (zborový zvestovateľ), musel podľa „Bulletinu“ z 1. januára 1929 venovať zvestovateľskej službe najmenej 3 hodiny týždenne (alebo 12 hodín mesačne). „Vysunuté hliadky“ ​(zvestovatelia v izolovaných oblastiach) mali venovať vydávaniu svedectva najmenej dve hodiny týždenne.

Rok Priekop.

1920 ......... 480

1925 ....... 1 435

1930 ....... 2 897

1935 ....... 4 655

1940 ....... 5 251

1945 ....... 6 721

1950 ...... 14 093

1955 ...... 17 011

1960 ...... 30 584

1965 ...... 47 853

1970 ...... 88 871

1975 ..... 130 225

1980 ..... 137 861

1985 ..... 322 821

1992 ..... 605 610

Priekopníci

V počte, ktorý je tu uvedený, sú zahrnutí pravidelní priekopníci, pomocní priekopníci, zvláštni priekopníci, misionári, krajskí dozorcovia a oblastní dozorcovia. Priekopníci boli predtým známi ako kolportéri a pomocní priekopníci ako pomocní kolportéri. Údaje za jednotlivé roky väčšinou predstavujú mesačný priemer.

Rok Bibl. št.

1945 ....... 104 814

1950 ....... 234 952

1955 ....... 337 456

1960 ....... 646 108

1965 ....... 770 595

1970 ..... 1 146 378

1975 ..... 1 411 256

1980 ..... 1 371 584

1985 ..... 2 379 146

1992 ..... 4 278 127

Domáce biblické štúdiá

V 30. rokoch sa viedlo niekoľko štúdií s jednotlivcami, no dôraz sa kládol na to, aby sa ľudia naučili sami študovať, a tiež na organizovanie takých štúdií, na ktorých by sa mohli zúčastňovať ďalší záujemcovia z tej oblasti. Neskôr, keď jednotlivci prejavovali úprimný záujem, štúdium sa s nimi viedlo dovtedy, kým neboli pokrstení. Ešte neskôr bolo odporúčané pokračovať v štúdiu, kým dotyčný človek nedostane dostatočnú pomoc na to, aby sa stal zrelým kresťanom.

Roky Hodiny

1930–1935 ....... 42 205 307

1936–1940 ....... 63 026 188

1941–1945 ...... 149 043 097

1946–1950 ...... 240 385 017

1951–1955 ...... 370 550 156

1956–1960 ...... 555 859 540

1961–1965 ...... 760 049 417

1966–1970 .... 1 070 677 035

1971–1975 .... 1 637 744 774

1976–1980 .... 1 646 356 541

1981–1985 .... 2 276 287 442

1986–1992 .... 5 912 814 412

Celkový počet hodín

Do konca 20. rokov sa nerobil celkový záznam o čase. Spôsob počítania hodín prešiel viacerými zmenami: Začiatkom 30. rokov sa počítal len čas venovaný vydávaniu svedectva z domu do domu — nie čas strávený na opätovných návštevách. Hoci je uvedená správa naozaj pôsobivá, je to v skutočnosti len približný údaj o obrovskom množstve času, ktorý Jehovovi svedkovia venovali dielu hlásania o Božom Kráľovstve.

Roky Rozšír. lit.

1920–1925 ....... 38 757 639

1926–1930 ....... 64 878 399

1931–1935 ...... 144 073 004

1936–1940 ...... 164 788 909

1941–1945 ...... 178 265 670

1946–1950 ...... 160 027 404

1951–1955 ...... 237 151 701

1956–1960 ...... 493 202 895

1961–1965 ...... 681 903 850

1966–1970 ...... 935 106 627

1971–1975 .... 1 407 578 681

1976–1980 .... 1 380 850 717

1981–1985 .... 1 504 980 839

1986–1992 .... 2 715 998 934

Rozšírená literatúra

Údaje za roky pred rokom 1940 okrem niekoľkých výnimiek nezahŕňajú rozširované časopisy, hoci boli rozšírené milióny výtlačkov. V údajoch od roku 1940 sú zahrnuté knihy, brožúrky, brožúry a časopisy, ale nie sú v nich zachytené stámilióny traktátov, ktoré sa tiež používali na podnietenie záujmu o posolstvo o Kráľovstve. Celkový počet 10 107 565 269 publikácií rozšírených od roku 1920 do roku 1992 vo viac ako 290 jazykoch je dokladom toho, aké mimoriadne svedectvo sa vydalo na celom svete.

Rok Prít. Symb. prij.

1935 ...... 63 146 ... 52 465

1940 ...... 96 989 ... 27 711

1945 ..... 186 247 ... 22 328

1950 ..... 511 203 ... 22 723

1955 ..... 878 303 ... 16 815

1960 ... 1 519 821 ... 13 911

1965 ... 1 933 089 ... 11 550

1970 ... 3 226 168 ... 10 526

1975 ... 4 925 643 ... 10 550

1980 ... 5 726 656 .... 9 564

1985 ... 7 792 109 .... 9 051

1992 .. 11 431 171 .... 8 683

Prítomní na Pamätnej slávnosti a tí, ktorí prijímali symboly

Dostupné údaje o počte prítomných na Pamätnej slávnosti pred rokom 1932 sú často neúplné. Niekedy boli do celkového uverejneného počtu zahrnuté len skupiny 15, 20, 30 alebo viacerých ľudí. Je zaujímavé, že vo väčšine rokov, z ktorých sú k dispozícii nejaké údaje, aspoň niektorí z prítomných symboly neprijímali. V roku 1933 ich bolo asi 3000.