32. kapitola

„Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci“

BOL 14. nisan roku 33 n. l., posledná noc Ježišovho pozemského života. Ježiš vedel, že jeho smrť sa priblížila, ale nemyslel na seba. Naopak, využil túto príležitosť na povzbudenie svojich učeníkov.

Ježiš vedel, že po jeho odchode to nebudú mať ľahké. Budú „predmetom nenávisti všetkých národov“ pre jeho meno. (Mat. 24:9) Satan sa ich bude snažiť rozdeliť a skaziť. (Luk. 22:31) Následkom odpadnutia sa objavia falošní kresťania. (Mat. 13:24–30, 36–43) A „pretože vzrastie nezákonnosť, ochladne láska mnohých“. (Mat. 24:12) Čo bude zoči-voči tomu všetkému držať jeho skutočných učeníkov pohromade? Ako puto jednoty medzi nimi bude slúžiť predovšetkým ich láska k Jehovovi. (Mat. 22:37, 38) Ale budú musieť mať aj lásku jeden voči druhému a prejavovať to spôsobom, ktorý ich bude odlišovať od okolitého sveta. (Kol. 3:14; 1. Jána 4:20) Akým druhom lásky sa mali podľa Ježišových slov jasne vyznačovať jeho praví nasledovníci?

V ten posledný večer im Ježiš uložil tento príkaz: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) Tej noci hovoril Ježiš o láske viac ako 20-krát. A trikrát zopakoval príkaz, aby „sa navzájom milovali“. (Ján 15:12, 17) Je zrejmé, že Ježiš mal na mysli nielen svojich 11 verných apoštolov, ktorí boli s ním v ten večer, ale aj všetkých ostatných, ktorí nakoniec prijmú pravé kresťanstvo. (Porovnaj Jána 17:20, 21.) Príkaz milovať sa navzájom mal platiť pre pravých kresťanov „po všetky dni až do záveru systému vecí“. — Mat. 28:20.

Ale myslel tým Ježiš to, že keď nejaký jednotlivec niekde na svete bude prejavovať láskavosť a lásku svojmu blížnemu, preukáže sa tým ako jeden z Ježišových pravých učeníkov?

,Majte medzi sebou lásku‘

V ten istý večer Ježiš veľa hovoril aj o jednote. „Zostaňte v spojení so mnou,“ povedal svojim učeníkom. (Ján 15:4) Modlil sa, aby jeho nasledovníci „boli všetci jedno“, a dodal, „tak ako si ty, Otče, v spojení so  mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami“. (Ján 17:21) V tomto kontexte im prikázal: ,Majte medzi sebou lásku.‘ (Ján 13:35) Teda ich láska sa nemala prejavovať len vo vzťahu k niekoľkým blízkym priateľom alebo len v jednom zbore. Apoštol Peter zopakoval Ježišov príkaz, keď neskôr napísal: „Milujte celé spoločenstvo bratov [alebo ,bratstvo‘].“ ​(1. Petra 2:17, Kingdom Interlinear; porovnaj 1. Petra 5:9.) Mali byť teda úzko spätým, celosvetovým bratstvom. Mimoriadnou láskou mali byť zahrnutí všetci členovia celosvetovej rodiny veriacich, pretože mali byť považovaní za bratov a sestry.

Ako sa mala taká láska prejavovať? Čo malo byť na ich vzájomnej láske také zvláštne, také odlišné, že ostatní mali v tom vidieť jasný doklad pravého kresťanstva?

„Ako som ja vás miloval“

„Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba,“ hovoril Boží Zákon Izraelu viac ako 1500 rokov predtým, ako žil na zemi Ježiš. (3. Mojž. 19:18) Takáto láska k blížnemu však nebola tým druhom lásky, ktorým sa mali vyznačovať Ježišovi nasledovníci. Ježiš mal na mysli lásku, ktorá bude znamenať oveľa viac než len milovať druhých ako sám seba.

Príkaz milovať sa navzájom bol, ako povedal Ježiš, „novým prikázaním“. Novým nie preto, že by bol novší ako mojžišovský Zákon, ale novým v rozsahu, v akom mala byť láska prejavovaná. Milujte jeden druhého, „ako som ja vás miloval“, vysvetlil Ježiš. (Ján 13:34) Jeho láska k učeníkom bola silná, nemenná. Bola to obetavá láska. Prejavoval ju tak, že pre nich urobil viac ako len niekoľko dobrých skutkov. Duchovne ich sýtil, a keď to bolo nutné, postaral sa aj o ich telesné potreby. (Mat. 15:32–38; Mar. 6:30–34) A ako najväčší dôkaz svojej lásky dal za nich svoj život. — Ján 15:13.

Taký je aj výnimočný druh lásky, aký si vyžaduje „nové prikázanie“, lásky, ktorú majú mať medzi sebou Ježišovi praví nasledovníci. (1. Jána 3:16) Kto dnes jasne dokazuje, že poslúcha toto „nové prikázanie“? Doklady, ktoré boli už skôr v tejto publikácii predložené, jednoznačne poukazujú na jedno celosvetové spoločenstvo kresťanov.

Nie sú známi nejakým zvláštnym druhom oblečenia alebo nejakými neobvyklými zvykmi, ale silnou a vrúcnou náklonnosťou, ktorú majú voči sebe navzájom. Sú známi tým, že prejavujú lásku, ktorá prekonáva rasové rozdiely a národnostné hranice. Sú známi tým, že odmietajú bojovať jeden proti druhému, aj keď národy, v ktorých žijú, idú do vojny. Na ostatných pôsobí to, ako pomáhajú jeden druhému v čase nepriazne, napríklad keď dôjde k prírodným katastrofám alebo keď sú niektorí členovia ich bratstva prenasledovaní za to, že zachovávajú rýdzosť pred Bohom. Sú pripravení znášať ťažkosti alebo prekonávať nebezpečenstvo, aby pomohli svojim bratom a sestrám, za ktorých Kristus položil svoj  život. Áno, sú ochotní jeden za druhého zomrieť. Láska, ktorú prejavujú, je vo svete silnejúceho sebectva niečím jedinečným. Sú to Jehovovi svedkovia. *

Jeden príklad takej lásky v praxi bolo vidno po hurikáne Andrew, ktorý v pondelok 24. augusta 1992 v skorých ranných hodinách zasiahol pobrežie Floridy. Po ňom zostalo asi 250 000 ľudí bez domova. Medzi postihnutými boli tisíce Jehovových svedkov. Vedúci zbor Jehovových svedkov začal konať takmer ihneď. Ustanovil výbor núdzovej pomoci a zorganizoval poskytnutie finančných prostriedkov na núdzovú pomoc. Kresťanskí dozorcovia v postihnutej oblasti sa rýchlo skontaktovali s jednotlivými svedkami, aby zistili ich potreby a poskytli im pomoc. Už v pondelok dopoludnia, v deň búrky, svedkovia z Južnej Karolíny vzdialenej stovky kilometrov vyslali do postihnutej oblasti nákladné auto naložené generátormi, motorovými pílami a pitnou vodou. V utorok spolu s ďalšími darovanými zásobami prišli stovky dobrovoľníkov z iných miest, aby pomohli miestnym bratom pri oprave sál Kráľovstva a súkromných domov. Jedna žena, ktorá nepatrila k Jehovovým svedkom a bývala pri jednej sále Kráľovstva, o tejto núdzovej pomoci poznamenala: „Toto naozaj musí byť tá kresťanská láska, o ktorej hovorí Biblia.“

Neochabne taká láska po jednom alebo dvoch prejavoch láskavosti? Neprejavuje sa len voči ľuďom rovnakej rasy alebo národnosti? Určite nie! Následkom nestabilných politických a ekonomických podmienok v Zaire (teraz Konžská demokratická republika) v roku 1992 vyše 1200 svedkov prišlo o domov i o všetok majetok. Ostatní svedkovia zo Zairu im rýchlo prišli na pomoc. Keď do Zairu prišli utečenci zo Sudánu, miestni bratia, hoci sami mali ťažkosti, sa s nimi delili o to, čo mali. Onedlho prišli zásoby núdzovej pomoci z Južnej Afriky a z Francúzska — kukuričná múka, slané ryby a zdravotnícky materiál — veci, ktoré mohli naozaj použiť. Pomoc podľa potreby prichádzala znova a znova. A súčasne bola podobná pomoc poskytovaná v mnohých iných krajinách.

No hoci Jehovovi svedkovia majú takú lásku, neupadajú do sebauspokojenia. Uvedomujú si, že ako nasledovníci Ježiša Krista musia naďalej zostávať bdelí.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 710]

Akým druhom lásky sa mali podľa Ježišových slov jasne vyznačovať jeho praví nasledovníci?

[Zvýraznený text na strane 711]

Mali byť úzko spätým, celosvetovým bratstvom

[Rámček na strane 712]

„Svedkovia sa starajú o svojich vlastných — i o iných“

Pod týmto titulkom noviny „The Miami Herald“ priniesli správu o núdzovej pomoci, ktorú poskytli Jehovovi svedkovia na juhu Floridy po skaze spôsobenej hurikánom Andrewom v auguste 1992. V článku bolo uvedené: „Tento týždeň nikto v Homesteade nezabuchuje Jehovovým svedkom dvere — ani tí, čo ešte majú dvere, ktoré môžu zabuchnúť. Asi 3000 svedkov, dobrovoľníkov z celej krajiny, prišlo na územie postihnuté katastrofou, aby pomohli najprv svojim a potom iným... Cez riadiace stredisko v zjazdovej sále západného okresu Broward sa dostalo asi 150 ton potravín a zásob do dvoch sál Kráľovstva v oblasti Homesteadu. Z týchto sál vychádzajú každé ráno pracovné skupiny, ktoré opravujú poškodené domy bratov svedkov... Poľná kuchyňa trikrát denne chrlí jedlá až pre 1500 ľudí. A nie sú to len párky v rožkoch a šišky. Dobrovoľníci dostávajú domáci chlieb, domáce rezance, miešané zeleninové šaláty, dusené mäso, lievance a hrianky — všetko z darovaných surovín.“ — 31. augusta 1992, strana 15A.