26. kapitola

Výroba biblickej literatúry do služby

PÍSANÉ slovo hralo v pravom uctievaní vždy dôležitú úlohu. Jehova dal Izraelu Desať prikázaní najprv ústne a potom v písomnej forme. (2. Mojž. 20:1–17; 31:18; Gal. 3:19) Aby Boh zaistil, že jeho Slovo bude odovzdané presne, dal Mojžišovi a po ňom dlhému radu prorokov a apoštolov príkaz, aby ho zapísali. — 2. Mojž. 34:27; Jer. 30:2; Hab. 2:2; Zjav. 1:11.

Spočiatku sa písalo zväčša na zvitky. V druhom storočí n. l. bol však vytvorený kódex čiže kniha s listami. Bol ekonomickejší a ľahšie sa používal. A kresťania boli medzi prvými, ktorí ho používali, keď zistili, akú má hodnotu pri šírení dobrého posolstva o Božom mesiášskom Kráľovstve. Profesor E. J. Goodspeed v knihe Christianity Goes to Press (Kresťanstvo ide do tlače) o týchto raných kresťanoch ako o vydavateľoch kníh uvádza: „Nielenže v týchto veciach držali krok s dobou, ale ju aj predstihli a vydavatelia v ďalších storočiach ich nasledovali.“ — 1940, s. 78.

Preto nijako neprekvapuje, že Jehovovi svedkovia sú dnes ako hlásatelia Božieho Kráľovstva v niektorých ohľadoch medzi tými, ktorí sú na čele tlačiarenského priemyslu.

Zaobstarávanie literatúry pre raných Bádateľov Biblie

Jeden z prvých článkov, ktoré napísal Ch. T. Russell, bol uverejnený v roku 1876 v časopise Bible Examiner, ktorý vydával George Storrs v Brooklyne v New Yorku. Keď sa brat Russell spojil s N. H. Barbourom z Rochestru (New York), poskytol peňažné prostriedky na vydanie knihy Three Worlds (Tri svety) a na vydávanie časopisu známeho ako Herald of the Morning (Posol rána). Slúžil ako redaktor tohto časopisu a v roku 1877 použil zariadenia na tlač Heraldu na vydanie brožúrky The Object and Manner of Our Lord’s Return (Účel a spôsob návratu nášho Pána). Brat Russell mal vysoko vyvinutý zmysel pre duchovné veci, ako aj pre obchodné záležitosti, ale Barbour bol skúsený v sadzbe.

Keď však Barbour neuznal, že výkupná obeť Ježiša Krista má hodnotu zmierenia za hriechy, brat Russell sa od neho oddelil. Teda keď  sa Russell v roku 1879 podujal vydávať Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence (Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti), musel sa spoliehať na komerčné tlačiarne.

Nasledujúci rok bol do tlače pripravený prvý z rozsiahlej série traktátov určených pre ľudí, ktorí sa zaujímali o biblickú pravdu. Toto dielo rýchlo nadobudlo obrovské rozmery. Na jeho zvládnutie bola 16. februára 1881 vytvorená Zion’s Watch Tower Tract Society, ktorej prezidentom bol W. H. Conley a tajomníkom a pokladníkom Ch. T. Russell. Urobili sa opatrenia, aby pre nich tlačili komerčné firmy v rôznych mestách v štátoch Pennsylvánia, New York a Ohio, ako aj v Británii. V roku 1884 bola Zion’s Watch Tower Tract Society * zákonne zaregistrovaná s Ch. T. Russellom ako prezidentom a jej zakladacia listina ukazovala, že je to viac ako len spoločnosť, ktorá bude riadiť vydávanie literatúry. Jej pravý cieľ bol náboženský; bola ustanovená na „šírenie biblickej pravdy v rôznych jazykoch“.

S akou horlivosťou sa sledoval tento cieľ! V roku 1881 bolo v priebehu štyroch mesiacov vydaných 1 200 000 traktátov, celkovo približne 200 000 000 strán. (Mnohé z týchto „traktátov“ mali vlastne formu malých knižiek.) Potom sa výroba biblických traktátov na bezplatné rozširovanie zvýšila na desiatky miliónov ročne. Tieto traktáty sa tlačili približne v 30 jazykoch a rozširovali sa nielen v Amerike, ale aj v Európe, Južnej Afrike, Austrálii a v iných krajinách.

V roku 1886 nadobudlo dielo ďalší aspekt, keď brat Russell dokončil písanie Božského plánu vekov, prvého zo série šiestich zväzkov, ktoré on osobne napísal. Na vydanie prvých štyroch zväzkov tejto série (1886–1897), ako aj na vydávanie traktátov a Zion’s Watch Tower používal od roku 1887 do roku 1898 Tower Publishing Company. * Časom robili sadzbu bratia v Biblickom dome v Pittsburghu. Aby boli náklady čo najnižšie, kupovali aj tlačový papier. Čo sa týka samotnej tlače a viazania, brat Russell dal často objednávku viac ako jednej firme. Starostlivo plánoval a objednával dostatočne vopred, aby dosiahol výhodné  ceny. Od vydania prvej knihy napísanej Ch. T. Russellom bolo do roku 1916 vyrobených a rozšírených celkovo 9 384 000 týchto šiestich zväzkov.

Vydávanie biblickej literatúry sa po smrti brata Russella neskončilo. Nasledujúci rok bol vytlačený siedmy zväzok Štúdií Písiem. Rodine Bétel bol rozdaný 17. júla 1917. Dopyt po ňom bol taký veľký, že do konca toho roku dala Spoločnosť komerčným tlačiarňam a knihárstvam objednávku na 850 000 výtlačkov v angličtine. Inojazyčné vydania sa tlačili v Európe. Okrem toho sa v tom roku vytlačilo okolo 38 miliónov traktátov.

Ale potom, v období intenzívneho prenasledovania v roku 1918, keď boli predstavitelia Spoločnosti neprávom uväznení, bolo ústredie (nachádzajúce sa v Brooklyne v New Yorku) zrušené. Tlačové formy boli zničené. Značne zredukované osadenstvo presťahovalo kanceláriu späť do Pittsburghu na tretie podlažie budovy na Federal Street 119. Bude to znamenať koniec vydávania biblickej literatúry?

Mali by si tlačiť sami?

Po prepustení prezidenta Spoločnosti J. F. Rutherforda a jeho spoločníkov z väzenia sa Bádatelia Biblie v roku 1919 zhromaždili na zjazde v Cedar Point (Ohio). Uvažovali o tom, čo Boh pripustil v predchádzajúcom roku a čo by mali podľa jeho Slova robiť v dňoch, ktoré sú pred nimi. Bolo oznámené, že sa bude vydávať nový časopis Zlatý vek ako nástroj, ktorý bude ľudí upozorňovať na Božie Kráľovstvo ako na jedinú nádej ľudstva.

Spoločnosť tak ako v minulosti zariadila, aby pre ňu tlačili komerčné firmy. Ale časy sa zmenili. Tlačiarenský priemysel mal ťažkosti s pracovnými silami a problémy s kúpou papiera. Boli potrebné spoľahlivejšie opatrenia. Bratia sa v tejto veci modlili a vzhliadali k Pánovi o vedenie.

Predovšetkým, kde mali umiestniť kancelárie Spoločnosti? Mali by presťahovať ústredie späť do Brooklynu? Správna rada Spoločnosti zvážila túto záležitosť a bol ustanovený výbor, ktorý mal preveriť situáciu.

Brat Rutherford nariadil Ch. A. Wisovi, viceprezidentovi Spoločnosti, aby išiel do Brooklynu a zistil možnosti opätovného otvorenia Bételu a prenajatia budov, kde by mohla Spoločnosť začať tlačiť. Brat Rutherford túžil vedieť, aký postup by Boh požehnal, a tak povedal: „Choď a zisti, či je Pánovou vôľou, aby sme sa vrátili do Brooklynu.“

„Ako rozpoznám, či je Pánovou vôľou, aby sme sa vrátili, alebo nie?“ opýtal sa brat Wise.

 „V roku 1918 sa nám nepodarilo zaobstarať dodávku uhlia, a to nás vyhnalo z Brooklynu späť do Pittsburghu,“ * odpovedal brat Rutherford. „Vyskúšajme to teda na uhlí. Choď a objednaj nejaké uhlie.“

„Čo myslíš, koľko ton by som mal na skúšku objednať?“

„No, vyskúšaj to dôkladne,“ odporučil mu brat Rutherford. „Objednaj 500 ton.“

Presne tak to brat Wise urobil. A aký bol výsledok? Keď požiadal úrady, dostal potvrdenie na 500 ton uhlia — dostatok na uspokojenie ich potrieb na niekoľko rokov! Ale kde ho dajú? Veľká časť suterénu domova Bétel sa zmenila na sklad uhlia.

Výsledok tejto skúšky sa považoval za neklamný znak Božej vôle. Začiatkom októbra 1919 začali znovu vykonávať svoju činnosť v Brooklyne.

No majú si tlačiť sami? Snažili sa kúpiť rotačku na tlač časopisov, ale bolo im povedané, že v Spojených štátoch je ich len niekoľko a že veľa mesiacov nebude žiadna nádej nejakú získať. Napriek tomu boli presvedčení, že ak je to Pánova vôľa, on im môže otvoriť cestu. A Pán im cestu otvoril!

Len niekoľko mesiacov po návrate do Brooklynu sa im podarilo kúpiť rotačku. Osem blokov od domova Bétel, na Myrtle Avenue 35, si v jednej budove prenajali tri podlažia. Začiatkom roku 1920 mala Spoločnosť vlastnú tlačiareň — malú, ale dobre vybavenú. Bratia, ktorí mali dostatok skúseností s prevádzkou takýchto zariadení, sa ponúkli, že pri tejto práci pomôžu.

Strážna veža z 1. februára toho roku bola vytlačená na tlačovom stroji Spoločnosti. Od apríla tlačili vo svojej vlastnej tlačiarni aj Zlatý vek. Koncom toho roku mohla Strážna veža s radosťou oznámiť: „Väčšiu časť roku konali všetku prácu na STRÁŽNEJ VEŽI, ZLATOM VEKU a na mnohých brožúrkach zasvätené ruky a k tejto práci ich viedla len jedna pohnútka. Tou pohnútkou je láska k Pánovi a k jeho spravodlivej veci... Kým iné časopisy a publikácie museli pre nedostatok papiera alebo pre problémy s pracovnými silami prestať vychádzať, naše publikácie vychádzali hladko ďalej.“

Priestory tlačiarne boli dosť obmedzené, ale množstvo vykonanej práce bolo úžasné. Pravidelne sa tlačilo 60 000 výtlačkov každého čísla Strážnej veže. Ale tlačil sa tu aj Zlatý vek a v prvom roku vyšlo 29. septembra zvláštne vydanie. Podrobne odhaľovalo tých, ktorí od roku 1917 do roku 1920 podnecovali prenasledovanie Bádateľov Biblie. Boli vytlačené 4 milióny výtlačkov! Jeden tlačiar neskôr povedal: ‚Na tomto vydaní sa podieľali všetci až na kuchára.‘

 V prvom roku používania rotačky na tlač časopisov sa brat Rutherford bratov opýtal, či by nemohli na tomto tlačovom stroji tlačiť aj brožúrky. Spočiatku sa to nezdalo uskutočniteľné. Výrobcovia tohto tlačového stroja povedali, že sa to nedá. Ale bratia sa o to pokúsili a mali úspech. Vynašli aj vlastný skladací stroj, a tak na tento druh práce už nebolo potrebných 12 pracovníkov, ale len dvaja. Ako sa dá vysvetliť ich úspech? Vedúci tlačiarne to zhrnul takto: „Skúsenosť a Pánovo požehnanie.“

Spoločnosť však nezriadila tlačiarenskú prevádzku len v Brooklyne. Na tlač niektorých materiálov v cudzích jazykoch dohliadala kancelária v Michigane. Na uspokojenie potrieb súvisiacich s týmto dielom Spoločnosť uviedla v roku 1921 do prevádzky linotyp, tlačové stroje a ďalšie potrebné zariadenia v Detroite (Michigan). Tlačila sa tu literatúra v poľštine, ruštine, ukrajinčine a v ďalších jazykoch.

V tom istom roku vydala Spoločnosť knihu Harfa Božia, ktorá bola napísaná spôsobom vhodným pre začiatočníkov v biblickom štúdiu. Do roku 1921 Spoločnosť neskúšala tlačiť a viazať vlastné knihy. Mali by vyvinúť úsilie a pokúsiť sa o túto prácu? Znovu vzhliadali k Pánovi o vedenie.

Oddaní bratia tlačia a viažu knihy

V roku 1920 Strážna veža oznámila, že mnohí kolportéri boli nútení zanechať túto službu, pretože tlačiarne a knihárstva neboli schopné vybaviť objednávky Spoločnosti. Bratia v ústredí uvažovali, že ak by neboli závislí od komerčných výrobcov so všetkými ich problémami s pracovnými silami, boli by schopní vydať väčšie svedectvo o Božom predsavzatí s ľudstvom. Ak by tlačili a viazali knihy sami, bolo by aj pre odporcov ťažšie narušiť ich dielo. A dúfali, že časom budú schopní znížiť náklady na výrobu kníh, a tak by sa tieto knihy mohli stať pre verejnosť ľahšie dostupnými.

Ale to by si vyžadovalo viac priestoru a zariadení a museli by sa naučiť nové odbornosti. Bolo by to možné? Robert J. Martin, dozorca tlačiarne, si pripomenul, že v dňoch Mojžiša Jehova ‚naplnil Becalela a Oholiába múdrosťou srdca, aby konali všetku prácu‘ potrebnú na zhotovenie svätostánku. (2. Mojž. 35:30–35) Majúc na pamäti túto biblickú správu, brat Martin dôveroval, že  Jehova opäť urobí čokoľvek, čo bude potrebné, aby jeho služobníci mohli vydávať literatúru na oznamovanie Kráľovstva.

Po mnohých úvahách a modlitbách sa začali črtať konečné plány. Brat Martin neskôr pri pohľade späť na to, čo sa udialo, bratovi Rutherfordovi napísal: „Najväčší deň zo všetkých bol deň, keď si chcel vedieť, či je nejaký opodstatnený dôvod, prečo by sme nemohli tlačiť a viazať všetky naše knihy. Bol to úžasný nápad, pretože znamenal začiatok kompletnej sadzby, elektrolytického pokovovania, tlače a viazania, s prevádzkou vyše dvadsiatich neznámych strojov, prevažne takých, o akých sme ani nevedeli, že existujú, a nutnosť naučiť sa viac než tucet remesiel. Ale javilo sa to ako najlepší spôsob, ako znížiť náklady na knihy v povojnovom období.

Prenajal si šesťpodlažnú budovu na Concord Street 18 (na dvoch podlažiach bývali nájomníci); a 1. marca 1922 sme sa tam presťahovali. Kúpil si nám kompletné strojové vybavenie na sadzbu, elektrolytické pokovovanie, tlač a viazanie, väčšinou nové, niečo už používané; a začali sme pracovať.

V jednom z veľkých tlačiarenských podnikov, ktorý pre nás veľa pracoval, sa dopočuli, čo robíme, a prišiel nás osobne navštíviť jeho prezident. Videl nové vybavenie a vážne poznamenal: ‚Máte v rukách prvotriednu tlačiareň a nikoho, kto by vedel aspoň niečo o tom, čo s tým robiť. Za šesť mesiacov bude z toho všetkého len kopa haraburdia; a vy zistíte, že by pre vás mali tlačiť ľudia, ktorí to robili vždy a ktorí tejto práci rozumejú.‘

Znelo to dosť logicky, ale nepočítal pritom s Pánom; a ten bol vždy s nami. Keď sa začalo s viazaním kníh, Pán nám poslal brata, ktorý strávil celý život viazaním kníh. V čase, keď sme to najviac potrebovali, nám bol nesmierne nápomocný. S jeho pomocou a s Pánovým duchom pôsobiacim na bratov, ktorí sa snažili učiť, sme zanedlho vyrábali knihy.“

Keďže v tlačiarni na Concord Street bol dostatok priestoru, tlačiarenská prevádzka v Detroite sa zlúčila s brooklynskou. V druhom roku na tomto mieste bratia vyrobili okrem časopisov, traktátov a letákov 70 percent požadovaných kníh a brožúrok. Nasledujúci rok bolo pre vzrast diela potrebné využiť zostávajúce dve podlažia tlačiarne.

Mohli by zrýchliť výrobu kníh? V Nemecku dali zostrojiť zvlášť na tento účel tlačový stroj, prepravili ho do Ameriky a v roku 1926 ho uviedli do činnosti. Pokiaľ vedeli, bola to prvá rotačka používaná v Amerike na tlač kníh.

No nie všetky tlačiarenské prevádzky riadené Bádateľmi Biblie boli v Amerike.

 Prvé tlačiarne v iných krajinách

Brat Russell už v roku 1881 zabezpečil tlač využitím komerčných firiem v Británii. Od roku 1903 sa takto tlačilo v Nemecku, od roku 1906 v Grécku, od roku 1910 vo Fínsku a od roku 1913 dokonca v Japonsku. V rokoch po prvej svetovej vojne sa obrovské množstvo tlačeného materiálu — kníh, brožúrok, časopisov a traktátov — týmto spôsobom vyrábalo v Británii, v škandinávskych krajinách, v Nemecku a v Poľsku a niečo sa tlačilo v Brazílii a Indii.

Potom v roku 1920, v tom istom roku, v ktorom začala Spoločnosť sama tlačiť časopisy v Brooklyne, boli urobené opatrenia, aby časť tejto práce robili aj bratia v Európe. Jedna skupina bratov vo Švajčiarsku si zriadila tlačiarenský podnik v Berne. Bola to ich vlastná obchodná firma. Ale všetci boli Bádateľmi Biblie a vyrábali literatúru pre Spoločnosť v európskych jazykoch za veľmi výhodné ceny. Časom  Spoločnosť získala vlastnícke právo na tento tlačiarenský podnik a rozšírila ho. Na uspokojenie vtedajšej naliehavej potreby v hospodársky vyčerpaných európskych krajinách sa tu vyrábali obrovské množstvá literatúry na bezplatné rozširovanie. Koncom 20. rokov sa z tejto tlačiarne rozvážali publikácie vo viac než desiatich jazykoch.

V tom istom čase prejavovali veľký záujem o posolstvo o Kráľovstve ľudia v Rumunsku. Napriek krutému odporu proti nášmu dielu tu Spoločnosť zriadila v Kluži tlačiareň, aby znížila náklady na literatúru a aby bola literatúra pohotovo k dispozícii pre ľudí hladujúcich po pravde v Rumunsku i v okolitých krajinách. V roku 1924 bola táto tlačiareň schopná vyrobiť okrem časopisov a brožúrok takmer štvrť milióna viazaných kníh v rumunčine a maďarčine. Ale človek, ktorý tam dohliadal na dielo, sa prejavil ako neverný v tom, čo mu bolo zverené, a dopustil sa skutkov, následkom ktorých Spoločnosť stratila nehnuteľný majetok i zariadenia. Napriek tomu verní bratia v Rumunsku naďalej robili, čo mohli, aby sa delili o biblickú pravdu s ďalšími.

V Nemecku sa po prvej svetovej vojne schádzali na zhromaždeniach Bádateľov Biblie ľudia vo veľkom počte. Ale Nemci zažívali veľkú ekonomickú tieseň. Aby Spoločnosť udržala nízke ceny biblickej literatúry pre ľudí v Nemecku, vybudovala vlastné tlačiarenské prevádzky aj tam. Od roku 1922 sa v domove Bétel v Barmene tlačilo na tlačovom stroji na tlač z rovinnej formy umiestnenom na schodiskovej podeste a na ďalšom stroji, ktorý bol v kôlni na drevo. Nasledujúci rok sa bratia presťahovali do Magdeburgu, kde boli vhodnejšie priestory. Mali tu dobré budovy, ku ktorým pripojili ešte ďalšie, a nainštalovali tam zariadenia na tlač a viazanie kníh. Bolo oznámené, že koncom roku 1925 by výrobná kapacita tejto tlačiarne mala byť najmenej taká ako kapacita vtedajšej tlačiarne v ústredí v Brooklyne.

Bratia začínali tlačiť väčšinou v malom rozsahu. Tak to bolo aj v Kórei, kde v roku 1922 Spoločnosť zriadila malú tlačiareň vybavenú na výrobu literatúry v kórejčine, ako aj v japončine a čínštine. Po niekoľkých rokoch boli tieto zariadenia premiestnené do Japonska.

V roku 1924 sa materiály menšieho rozsahu tlačili aj v Kanade a v Južnej Afrike. V roku 1925 bol nainštalovaný malý tlačový stroj v Austrálii a ďalší v Brazílii. Bratia v Brazílii zakrátko používali svoje zariadenia na tlač portugalského vydania Strážnej veže. V roku 1926  dostala svoje prvé tlačiarenské zariadenie odbočka Spoločnosti v Anglicku. V roku 1929 bol duchovný hlad pokorných ľudí v Španielsku uspokojovaný vydávaním Strážnej veže, ktorá sa tam tlačila na malom tlačovom stroji. O dva roky neskôr bol uvedený do prevádzky tlačový stroj v suteréne kancelárie odbočky vo Fínsku.

Medzitým prebiehalo rozširovanie svetového ústredia.

Vlastná tlačiareň vo svetovom ústredí

Od roku 1920 mala Spoločnosť tlačiarenské priestory v Brooklyne prenajaté. Okrem toho budova, ktorú používala od roku 1922, nebola v dobrom stave; celá sa silne otriasala, keď bola v suteréne v chode rotačka. Navyše vzhľadom na rastúce dielo bolo potrebného viac priestoru. Bratia uvažovali, že by dostupné peňažné prostriedky mohli lepšie využiť, keby mali vlastnú tlačiareň.

Veľmi vhodným miestom sa zdal jeden pozemok niekoľko blokov od domova Bétel, a tak sa oň zaujímali. Ako sa ukázalo, Squibb Pharmaceutical Corporation zaň ponúkla viac; ale keď na tom pozemku stavala, musela zapustiť do zeme 1167 pilót, aby získala pevný podklad. (Po rokoch spoločnosť Watch Tower kúpila od spoločnosti Squibb tieto budovy už na týchto dobrých základoch!) Avšak na pozemku, ktorý Spoločnosť kúpila v roku 1926, bola pôda s dobrou únosnosťou a bolo možné na nej stavať.

Vo februári 1927 sa presťahovali do svojej úplne novej budovy na Adams Street 117 v Brooklyne. Poskytovala im takmer dvojnásobný priestor, než aký mali dovtedy. Bola dobre rozvrhnutá, práca pri výrobe  postupovala z horných poschodí dole cez rôzne oddelenia až po expedičné oddelenie na prízemí.

Rast sa však nezastavil. V priebehu desiatich rokov sa musela budova tlačiarne zväčšiť; a malo prísť ešte väčšie rozšírenie. Okrem tlačenia miliónov výtlačkov časopisov a brožúrok ročne tlačiareň vyprodukovala až 10 000 viazaných kníh denne. Keď sa k týmto knihám v roku 1942 pripojili kompletné Biblie, spoločnosť Watch Tower bola znovu priekopníkom v novej oblasti tlačiarenského priemyslu. Bratia robili pokusy tak dlho, až kým neboli schopní tlačiť na rotačke na ľahký bibliový papier — niečo, o čo sa iné tlačiarne pokúsili až po rokoch.

Aj keď prebiehala takáto veľkovýroba, neprehliadali sa ani skupiny so zvláštnymi potrebami. Už v roku 1910 jeden Bádateľ Biblie v Bostone (Massachusetts) a jeden v Kanade spolupracovali na rozmnožovaní literatúry Spoločnosti v Braillovom písme. V roku 1924 kancelária Spoločnosti v Logansporte (Indiana) vyrábala publikácie pre nevidiacich. Pre veľmi malý ohlas v tom čase sa však výroba literatúry v Braillovom písme v roku 1936 skončila a dôraz sa kládol na pomoc nevidiacim prostredníctvom gramofónových platní, ako aj osobnou pozornosťou. Neskôr, v roku 1960, sa opäť začala vyrábať literatúra v Braillovom písme — tentoraz bola rozmanitejšia a postupne bol o ňu stále väčší záujem.

Prekonať problémy vyplývajúce zo silného odporu

Vo viacerých krajinách sa tlačilo za mimoriadne ťažkých okolností. Ale naši bratia vytrvali, lebo chápali, že hlásanie dobrého posolstva o Kráľovstve je dielo, ktoré Jehova Boh prostredníctvom svojho Syna prikázal konať. (Iz. 61:1, 2; Mar. 13:10) Napríklad v Grécku bratia zriadili v roku 1936 tlačiareň, ale pracovali v nej len niekoľko mesiacov, kým nedošlo k zmene vlády a kým úrady túto tlačiareň nezavreli. Podobne to bolo v roku 1940 v Indii, kde Claude Goodman pracoval niekoľko mesiacov na tom, aby uviedol do chodu tlačový stroj a naučil sa ho obsluhovať, no krátko nato vtrhla dnu polícia poslaná maharadžom, odviezla tlačový stroj a vysypala všetky starostlivo roztriedené písmená do veľkých plechoviek.

Na mnohých iných miestach bolo pre zákony o dovoze literatúry nevyhnutné, aby bratia zverili prácu miestnym komerčným tlačiarňam, hoci Spoločnosť mala v susednej krajine tlačiareň, ktorá bola vybavená na vykonanie tejto práce. Tak to bolo v polovici 30. rokov na miestach, ako je Dánsko, Lotyšsko a Maďarsko.

 V roku 1933 nemecká vláda podnietená duchovenstvom zakázala Jehovovým svedkom v Nemecku tlačiarenskú činnosť. Polícia obsadila tlačiareň spoločnosti Watch Tower v Magdeburgu a v apríli toho roku ju zatvorila, ale nemohla nájsť žiadne inkriminujúce dôkazy, a tak sa stiahla. Avšak v júni zakročila znovu. Aby mohla Spoločnosť pokračovať v šírení posolstva o Kráľovstve, zriadila tlačiareň v Prahe a značnú časť vybavenia z Magdeburgu presťahovala tam. Po týchto úpravách sa nasledujúcich niekoľko rokov vyrábali časopisy v dvoch jazykoch a brožúrky v šiestich jazykoch.

Potom v roku 1939 vpochodovali do Prahy Hitlerove oddiely, preto bratia rýchlo rozobrali zariadenia a vyviezli ich z krajiny. Niečo z toho dopravili do Holandska. Bolo to v najvyšší čas. Pre holandských bratov sa spojenie so Švajčiarskom stávalo stále ťažším. Preto si teraz prenajali priestory a začali na novozískaných tlačových strojoch tlačiť sami. To však trvalo len krátky čas, kým tlačiareň nezhabali nacisti, ktorí tam vpadli. No bratia využívali toto zariadenie tak dlho, ako to len bolo možné.

Keď bratov vo Fínsku nečakaný úradný zákrok počas vojny prinútil zastaviť vydávanie Strážnej veže, bratia tu rozmnožovali hlavné články cyklostylom a roznášali ich kuriéri. Keď sa Rakúsko dostalo v roku 1938 pod nadvládu nacistov, Strážna veža sa tlačila na cyklostyle, ktorý museli neustále sťahovať z miesta na miesto, aby sa nedostal do rúk gestapa. Podobne svedkovia v Kanade museli v čase, keď boli počas vojny zakázaní, opakovane premiestňovať svoje zariadenie, aby mohli naďalej poskytovať duchovný pokrm svojim bratom.

Keď bolo dielo Jehovových svedkov v Austrálii zakázané, bratia tlačili časopisy, a dokonca tlačili a viazali knihy — čo sa tu nerobilo ani za priaznivejších okolností. Knihársku dielňu museli 16 ráz presťahovať, aby predišli konfiškácii jej vybavenia, ale aj tak sa im podarilo načas vyrobiť 20 000 výtlačkov viazanej knihy, ktorej vydanie bolo ohlásené na zjazde v roku 1941, ktorý sa konal napriek obrovským prekážkam!

Rozvoj po druhej svetovej vojne

Po skončení vojny sa Jehovovi svedkovia stretli v roku 1946 na medzinárodnom zjazde v Clevelande (Ohio). Tam Nathan H. Knorr, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, hovoril o obnove a rozvoji.  Od vypuknutia druhej svetovej vojny vzrástol počet svedkov o 157 percent a misionári rýchlo začínali činnosť v nových oblastiach. Na uspokojenie celosvetového dopytu po biblickej literatúre brat Knorr načrtol plány na rozšírenie priestorov vo svetovom ústredí. Po navrhnutom rozšírení by mala tlačiareň viac ako dvojnásobnú rozlohu v porovnaní s pôvodnou budovou z roku 1927 a bol by k dispozícii oveľa väčší domov Bétel pre dobrovoľných pracovníkov. Tieto prístavby boli dokončené a odovzdané do užívania začiatkom roku 1950.

Tlačiarenské a kancelárske priestory vo svetovom ústredí v Brooklyne sa museli po roku 1950 znovu a znovu zväčšovať. V roku 1992 zaberali približne osem mestských blokov a mali 230 071 štvorcových metrov podlahovej plochy. Nie sú to len budovy na výrobu kníh. Sú zasvätené Jehovovi, aby sa používali na výrobu literatúry určenej na to, aby sa ľudia dozvedeli o Božích požiadavkách pre život.

 V niektorých oblastiach bolo po druhej svetovej vojne ťažké znovu sprevádzkovať tlačiarenské zariadenia Spoločnosti. Tlačiarenský a kancelársky komplex, ktorý patril Spoločnosti v Magdeburgu, bol v zóne, ktorá bola pod kontrolou komunistov. Nemeckí svedkovia sa tam znovu nasťahovali, ale mohli tam pracovať len krátko, kým nebol komplex opäť skonfiškovaný. Na uspokojenie potreby v Západnom Nemecku sa tam musela zriadiť tlačiareň. Mestá sa po bombardovaní zmenili na hromady trosiek. No svedkovia dostali čoskoro do užívania malú tlačiareň v Karlsruhe, ktorú predtým spravovali nacisti. V roku 1948 mali už dva tlačové stroje na tlač z rovinnej formy, ktoré pracovali vo dne i v noci v budove, ktorú sa im podarilo získať vo Wiesbadene. Nasledujúci rok zväčšili priestory vo Wiesbadene a zoštvornásobili počet tlačových strojov, aby uspokojili potreby rýchlo rastúceho počtu hlásateľov Kráľovstva v tejto časti poľa.

 Keď v roku 1946 začala Spoločnosť znovu otvorene tlačiť v Grécku, dodávka elektrickej energie nebola vôbec spoľahlivá. Niekedy bola prerušená aj na štyri hodiny. V Nigérii sa bratia v roku 1977 stretli s podobným problémom. Kým nigérijská odbočka nezískala vlastný generátor, pracovníci tlačiarne sa vracali do práce v ktoromkoľvek čase, vo dne či v noci, len čo sa obnovila dodávka elektrického prúdu. Keďže mali takéhoto ducha, nikdy im nechýbalo ani jedno číslo Strážnej veže.

Po návšteve brata Knorra v Južnej Afrike v roku 1948 bol kúpený pozemok v Elandsfonteine; a začiatkom roku 1952 sa odbočka presťahovala do novej tlačiarne — vlastne prvej, ktorú Spoločnosť v Južnej Afrike postavila sama. Na nových tlačových strojoch na tlač z rovinnej formy sa začali tlačiť časopisy v ôsmich jazykoch, ktorými sa hovorí v Afrike. V roku 1954 bola aj odbočka vo Švédsku vybavená tlačovým strojom na tlač z rovinnej formy, na ktorom sa tlačili časopisy, a v roku 1957 bola takým strojom vybavená aj odbočka v Dánsku.

Ako rástol dopyt po literatúre, jednej odbočke za druhou boli dodané rýchlobežné kníhtlačové rotačky. Kanada dostala prvú takúto rotačku  v roku 1958; Anglicko v roku 1959. V roku 1975 bolo v prevádzke v tlačiarňach spoločnosti Watch Tower po celom svete 70 veľkých rotačiek.

Celosvetová sieť na ohlasovanie biblickej pravdy

Koncom 60. rokov 20. storočia a neskôr sa vynakladalo sústredené úsilie na dosiahnutie ďalšej decentralizácie tlačiarenských prevádzok spoločnosti Watch Tower. Vzrast počtu Jehovových svedkov bol rýchly. Boli potrebné väčšie tlačiarenské priestory, aby mohla byť poskytovaná biblická literatúra na osobné použitie i na verejné rozširovanie. Ale pre málo dostupných pozemkov, ako aj pre byrokraciu v právnych záležitostiach rozšírenie v Brooklyne postupovalo pomaly. Boli vypracované plány, aby sa viac tlačilo inde.

A tak sa v roku 1969 začala práca na projekte novej tlačiarne, ktorá sa mala vybudovať blízko Wallkillu (New York), asi 150 kilometrov severozápadne od Brooklynu. Tým sa mali zväčšiť a rozšíriť priestory ústredia a nakoniec takmer všetky časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! pre Spojené štáty sa mali vyrábať vo Wallkille. O tri roky neskôr  bola na rysovacích doskách druhá tlačiareň vo Wallkille, oveľa väčšia, ako bola prvá. V roku 1977 tu kníhtlačové rotačky vyrábali vyše 18 miliónov časopisov mesačne. V roku 1992 sa používali veľké ofsetové stroje MAN-Roland a Hantscho (len 4 ofsetové stroje namiesto predchádzajúcich 15 kníhtlačových strojov) a výrobná kapacita bola značne vyše milióna časopisov denne.

Keď sa začínali robiť plány na tlačiarenskú prevádzku vo Wallkille, Strážna veža sa v Brooklyne vydávala v 32 jazykoch z vtedajších 72 jazykov; Prebuďte sa! v 14 z 26 jazykov. Asi 60 percent z celkového počtu časopisov, ktoré boli vytlačené na celom svete, sa vyrobilo vo svetovom ústredí. Bolo by užitočné, keby sa viac tejto práce vykonalo v krajinách mimo Spojených štátov a keby ju tam robili naši bratia, nie komerčné firmy. Ak by v budúcnosti nejaká svetová kríza alebo vládne zásahy do diela Jehovových svedkov narušili prevádzku v niektorej časti zeme, dôležitý duchovný pokrm by mohol byť naďalej poskytovaný.

A tak v roku 1971, takmer dva roky predtým ako bola uvedená do prevádzky prvá tlačiareň Watch Tower vo Wallkille, začala sa práca na príprave peknej novej tlačiarne v Numazu v Japonsku. Viac ako päťnásobný vzrast hlásateľov Kráľovstva v Japonsku v predchádzajúcom desaťročí naznačil, že tam bude potrebnej veľa biblickej literatúry. V tom istom čase sa rozširovali priestory odbočky v Brazílii. Rovnako to bolo v Južnej Afrike, kde sa biblická literatúra vyrábala vo viac ako dvadsiatich afrických jazykoch. Nasledujúci rok, v roku 1972, sa zoštvornásobila veľkosť vydavateľských priestorov Spoločnosti v Austrálii s cieľom poskytovať v tejto časti sveta každé číslo Strážnej veže a Prebuďte sa! bez veľkých oneskorení spôsobených dopravou. Vybudované boli aj ďalšie tlačiarne vo Francúzsku a na Filipínach.

Začiatkom roku 1972 N. H. Knorr a dozorca brooklynskej tlačiarne M. H. Larson podnikli cestu do iných krajín, aby preskúmali, ako sa práca vykonáva, a aby zorganizovali veci tak, aby sa tieto priestory využívali čo najlepšie a aby bol položený základ pre väčšie rozšírenie diela, ktoré malo nastať. Navštívili 16 krajín v Južnej Amerike, Afrike a na Ďalekom východe.

Krátko potom odbočka v Japonsku už sama vyrábala časopisy v japonskom jazyku, ktoré boli potrebné pre túto časť poľa, a nebola závislá od žiadnej komerčnej tlačiarne. V tom istom roku 1972 začala odbočka v Ghane tlačiť Strážnu vežu v troch miestnych jazykoch a nemusela už čakať na dodávky zo Spojených štátov a z Nigérie. Potom sa aj filipínska odbočka začala starať o sadzbu a tlač Strážnej veže a Prebuďte sa! v ôsmich miestnych jazykoch (okrem tlačenia potrebných časopisov v anglickom jazyku). To predstavovalo ďalší veľký krok v decentralizácii tlačiarenských prevádzok Watch Tower.

 Koncom roku 1975 spoločnosť Watch Tower tlačila biblickú literatúru vo vlastných priestoroch v 23 krajinách po celom svete — knihy v troch krajinách; brožúrky alebo časopisy, alebo oboje na všetkých 23 miestach. V 25 ďalších krajinách Spoločnosť rozmnožovala na vlastných zariadeniach materiály menšieho rozsahu.

Spoločnosť zvýšila aj kapacitu výroby viazaných kníh. Nejaké knihy sa vo Švajčiarsku a v Nemecku viazali už v polovici 20. rokov. Po druhej svetovej vojne v roku 1948 začali bratia vo Fínsku viazať knihy (najprv väčšinou ručne), aby sa postarali hlavne o potreby vo svojej krajine. O dva roky nato sa opäť viazali knihy v odbočke v Nemecku a časom tu prevzali prácu viazania kníh, ktorá sa predtým robila vo Švajčiarsku.

Potom v roku 1967, keď bolo na celom svete vyše milióna svedkov a v službe sa začali používať vreckové vydania kníh, dopyt po takejto biblickej literatúre prudko stúpol. Za deväť rokov sa počet viazacích liniek v Brooklyne rozrástol viac ako šesťnásobne. V roku 1992 spoločnosť Watch Tower prevádzkovala celkovo 28 viazacích liniek v ôsmich rôznych krajinách.

V tom istom roku 1992 spoločnosť Watch Tower tlačila biblickú literatúru nielen v 180 jazykoch v Spojených štátoch, ale štyri veľké tlačiarne v Latinskej Amerike produkovali množstvo literatúry tak pre svoju potrebu, ako aj pre iné krajiny v tej časti sveta. Jedenásť ďalších tlačiarní vyrábalo literatúru v Európe a všetky pomáhali uspokojovať potrebu literatúry aj v iných krajinách. Z Francúzska sa pravidelne dodávala literatúra do 14 krajín a z Nemecka, kde sa tlačilo vo vyše 40 jazykoch, sa veľké množstvá literatúry dopravovali do 20 krajín a menšie množstvá do mnohých ďalších krajín. V Afrike šesť tlačiarní spoločnosti Watch Tower vyrábalo biblickú literatúru celkovo v 46 jazykoch. Ďalších 11 tlačiarní — niektoré veľké, iné malé — dodávalo literatúru používanú na šírenie naliehavého posolstva o Božom Kráľovstve na Strednom a Ďalekom východe, na ostrovoch Pacifiku, v Kanade a v iných oblastiach. Ešte v ďalších 27 krajinách Spoločnosť tlačila materiály menšieho rozsahu, ktoré sú potrebné na plynulú činnosť zborov.

Nové metódy, nové vybavenie

V 60. a 70. rokoch 20. storočia tlačiarenský priemysel zažil revolúciu. Kníhtlačové stroje boli s prekvapujúcou rýchlosťou vyraďované a nahrádzané ofsetovou tlačou. * Spoločnosť Watch Tower sa nepridala  hneď k tomuto novému trendu. Formy, ktoré boli k dispozícii pre ofsetové stroje, neboli veľmi vhodné na tlač veľkých množstiev, v akých Spoločnosť potrebovala tlačiť svoju literatúru. Navyše takáto zmena by vyžadovala úplne nové spôsoby sadzby. Boli by potrebné nové tlačové stroje. Bolo by nutné naučiť sa novú technológiu. Muselo by sa nahradiť v podstate celé tlačiarenské vybavenie v tlačiarňach Spoločnosti. Náklady by dosiahli závratnú výšku.

Časom sa však ukázalo, že už nebudú dlho dostupné potrebné veci na prevádzku kníhtlače. Trvanlivosť ofsetových foriem sa rýchlo zlepšovala. Musela sa urobiť zmena.

Už v roku 1972 sa traja členovia rodiny Bétel v Južnej Afrike dychtivo zaujímali o rozvoj ofsetovej tlače, a tak kúpili už používaný malý hárkový ofsetový stroj. Získali určité skúsenosti, keď na ňom robili malé tlačiarenské práce. Potom v roku 1974 bol tento tlačový stroj použitý na vytlačenie vreckového formátu knihy Pravda, ktorá vedie k večnému životu v jazyku ronga. Tým, že boli schopní urobiť to rýchlo, umožnili tisícom ľudí hladujúcim po pravde získať hodnotné biblické poučenie, skôr ako bolo dielo Jehovových svedkov v oblasti, kde títo ľudia žili, opäť zakázané. Ďalší hárkový ofsetový stroj, daný odbočke Spoločnosti v Južnej Afrike krátko nato, ako bratia kúpili ten prvý, bol prepravený do Zambie a začal sa používať tam.

Aj tlačiareň Spoločnosti v Nemecku onedlho začala s ofsetovou tlačou. V apríli 1975 tu bratia začali používať  hárkový tlačový stroj na tlač časopisov na bibliový papier pre Jehovových svedkov vo Východnom Nemecku, kde boli svedkovia vtedy zakázaní. Potom v ďalšom roku sa na tomto ofsetovom stroji vyrábali pre týchto prenasledovaných bratov knihy.

Približne v tom istom čase v roku 1975 uviedla spoločnosť Watch Tower do prevádzky svoj prvý kotúčový ofsetový stroj na tlač časopisov v Argentíne. Bol však v činnosti len niečo vyše roka, kým argentínska vláda dielo svedkov nezakázala a ich tlačiareň nezapečatila. Ale v iných krajinách sa prevádzky s ofsetovou tlačou naďalej rozširovali. Začiatkom roku 1978 sa na kotúčovom ofsetovom stroji v tlačiarni ústredia spoločnosti Watch Tower v Brooklyne v New Yorku začali vyrábať knihy trojfarebnou tlačou. * V tom istom roku bol kúpený druhý tlačový stroj. No na dokončenie tejto zmeny bolo potrebného oveľa viac vybavenia.

Vedúci zbor dôveroval, že Jehova zaobstará čokoľvek, čo bude potrebné na dovŕšenie diela, ktoré chcel, aby sa vykonalo. V apríli 1979 a v januári 1980 boli zborom v Spojených štátoch rozposlané listy s vysvetlením situácie. Začali prichádzať dary — najprv pomaly, ale časom ich bolo dosť na to, aby bola sieť tlačiarní Watch Tower na celom svete vybavená na ofsetovú tlač.

Medzitým, aby sa dobre využilo existujúce vybavenie a aby sa urýchlil prechod na novú tlač, spoločnosť Watch Tower dohodla, aby boli jej najmodernejšie tlačové stroje MAN prerobené na ofsetovú tlač. Tieto tlačové stroje boli dodané do dvanástich krajín vrátane šiestich, v ktorých sa predtým časopisy netlačili.

Štvorfarebná tlač

Odbočka vo Fínsku ako prvá tlačila každé číslo časopisu ofsetovou tlačou štvorfarebne; začínala jednoduchým spôsobom s januárovými číslami v roku 1981 a potom postupne začala používať lepšie postupy. Neskôr sa štvorfarebná tlač použila v Japonsku pri výrobe jednej viazanej knihy. Ďalšie tlačiarne Watch Tower nasledovali ich príklad, len čo mali na to k dispozícii vybavenie. Niektoré tlačové stroje kúpilo a dopravilo svetové ústredie. Iné financovali Jehovovi svedkovia v krajine, kde je tlačiareň. Ešte v ďalších prípadoch svedkovia v jednej krajine dali potrebné zariadenie bratom v inej krajine ako dar.

V období po druhej svetovej vojne sa svet začal veľmi zameriavať na obrázky a pri používaní realistických farieb mali publikácie pôsobivejší vzhľad. V takýchto farbách boli tlačené stránky príťažlivejšie, čo  podnecovalo k ich čítaniu. Na mnohých miestach sa zistilo, že keď sa vzhľad Strážnej veže a Prebuďte sa! takto zlepšil, počet rozšírených výtlačkov podstatne vzrástol.

Vývoj vhodných počítačových systémov

Na prevádzku štvorfarebnej tlače sa musel vyvinúť počítačový systém prípravy materiálu do tlače; a v roku 1977 sa rozhodlo, že sa na tom začne pracovať. Svedkovia, ktorí boli odborníkmi v tomto odbore, dobrovoľne pracovali vo svetovom ústredí, aby pomohli Spoločnosti rýchlo uspokojiť tieto potreby. (Krátko nato v roku 1979 tím v Japonsku, ktorý nakoniec pozostával asi z 50 svedkov, začal pracovať na programoch potrebných pre japonský jazyk.) Použilo sa dostupné komerčné počítačové vybavenie a svedkovia pripravili programy, ktoré slúžili potrebám administratívy Spoločnosti, ako aj vydávania literatúry v mnohých jazykoch. Na udržanie vysokej úrovne a na potrebnú pružnosť bolo nevyhnutné vyvinúť špecializované programy pre fotosadzbu. V mnohých zo 167 jazykov, v ktorých spoločnosť Watch Tower vtedy tlačila, neboli k dispozícii žiadne komerčné programy na vkladanie textu a fotosadzbu, takže svedkovia si museli vyvinúť vlastné programy.

V tom čase neboli pre obchodný svet finančne zaujímavé jazyky, ktorými hovoria len malé skupiny alebo ľudia, ktorí majú obmedzené príjmy, ale Jehovovi svedkovia sa zaujímajú o životy ľudí. Už o relatívne krátky čas sa programy sadzby, ktoré vyvinuli, používali na výrobu literatúry vo vyše 90 jazykoch. Uznávaný Seybold Report on Publishing Systems o ich práci povedal: „Ľudí spoločnosti Watchtower môžeme len chváliť za ich podnikavosť, iniciatívu a schopnosť preniknúť do podstaty veci. Dnes je málo ľudí, ktorí sú buď dosť ambiciózni, alebo dosť odvážni na to, aby sa podujali na takúto aplikáciu, zvlášť keby začínali prakticky z ničoho.“ — Zväzok 12, č. 1, 13. septembra 1982.

Prevádzka a údržba tlačiarní by sa veľmi uľahčila, keby bolo vybavenie na celom svete úplne kompatibilné. Preto sa spoločnosť Watch Tower v roku 1979 rozhodla vyvinúť vlastný systém fotosadzby. Tím, ktorý na tom pracoval, mal vytvoriť aj základné technické vybavenie a nespoliehať sa natoľko na vybavenie od komerčných firiem.

A tak skupina Jehovových svedkov s operačnou základňou na Farmách Watchtower vo Wallkille v New Yorku začala v roku 1979 vyvíjať a zostavovať mnohojazyčný elektronický systém fotosadzby (MEPS). Do mája 1986 tím pracujúci na tomto projekte nielen vyvinul a zostrojil počítače, fotosádzacie stroje a grafické terminály pre MEPS, ale čo je ešte dôležitejšie, vyvinul aj softvér potrebný na spracovanie materiálu pre publikácie v 186 jazykoch.

 S vývojom tohto softvéru bola spojená rozsiahla práca na digitalizácii fontov. Vyžadovalo si to intenzívne štúdium charakteristických odlišností každého jazyka. Pre každý znak v jazyku (napríklad pre každé veľké a malé písmeno, ako aj pre diakritické znamienka a interpunkciu — všetko v rôznych veľkostiach) sa musela urobiť grafická predloha, pričom zvlášť sa museli urobiť kresby pre každý druh písma (ako je jemné písmo, kurzíva, tučné a veľmi tučné písmo), možno aj vo viacerých rozličných fontoch čiže typoch písma. Každý latinský font potreboval 202 znakov. Preto 369 latinských fontov si vyžiadalo celkovo 74 538 znakov. Pri príprave fontov čínskeho písma bolo potrebné nakresliť 8364 znakov pre každý font s tým, že ďalšie znaky sa budú pridávať neskôr.

Keď bola predloha hotová, bol navrhnutý softvér, ktorý by umožnil tlačiť znaky tak, aby boli čisté a ostré. Softvér musel byť schopný zvládnuť nielen latinské písmo, ale aj bengálske, cyrilské, grécke, hindské, kambodžské a kórejské písmo, ako aj arabské a hebrejské písmo (ktoré sa číta sprava doľava) a japonské a čínske písmo (ktoré nepoužíva abecedu). V roku 1992 bol softvér schopný spracúvať materiál vo vyše 200 jazykoch a stále sa vytvárali programy pre ďalšie jazyky, ktorými hovoria milióny ľudí.

Uskutočnenie tejto zmeny v odbočkách si vyžadovalo prijať nové pracovné postupy a naučiť sa nové odbornosti. Pracovníci boli posielaní do svetového ústredia, aby sa naučili, ako zostaviť, prevádzkovať a udržiavať veľké kotúčové ofsetové stroje. Niektorí sa naučili, ako robiť rozklad farieb laserovým skenerom. Ďalší pracovníci boli vyškolení v používaní a údržbe počítačového vybavenia. Tak mohli byť výrobné problémy, nech by vznikli kdekoľvek na svete, rýchlo odstránené a v práci sa mohlo pokračovať.

Vedúci zbor si uvedomil, že keby Jehovovi svedkovia na celom svete mohli študovať na zhromaždeniach v tom istom týždni rovnakú látku a rozširovať vo zvestovateľskej službe rovnakú literatúru, malo by to  mocný zjednocujúci účinok. V minulosti bola literatúra, ktorá vyšla v angličtine, obvykle dostupná v iných jazykoch najskôr až po štyroch mesiacoch; v mnohých jazykoch až po roku alebo často až po niekoľkých rokoch. Ale teraz sa to mohlo zmeniť. Odbočky, kde sa tlačilo, mali úplne kompatibilné vybavenie, a to bol dôležitý faktor v tom, aby boli schopné vydávať literatúru simultánne v rôznych jazykoch. V roku 1984 dokázali vydávať Strážnu vežu simultánne v 20 jazykoch. V roku 1989, keď sa verejne rozširovalo mocné posolstvo obsiahnuté v knihe Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko!, už niekoľko mesiacov po jej vydaní bola táto kniha dostupná v 25 jazykoch. Do roku 1992 sa rozšírilo simultánne vydávanie Strážnej veže na 66 jazykov, ktorými hovorí veľká časť svetovej populácie.

Odkedy sa v roku 1979 začalo pracovať na projekte MEPS, urobil počítačový priemysel mimoriadny pokrok. Výkonné osobné počítače, ktoré majú široké uplatnenie, sú teraz k dispozícii za zlomok ceny skorších zariadení. Aby spoločnosť Watch Tower udržala krok s potrebami svojej vydavateľskej činnosti, rozhodla sa používať tieto osobné počítače spolu s vlastným softvérom. To veľmi zrýchlilo výrobný proces. Umožnilo to tiež poskytnúť viacerým odbočkám Spoločnosti výhody vydavateľských programov a počet odbočiek, ktoré ich používajú, rýchlo vzrástol na 83. V roku 1992 mala spoločnosť Watch Tower na celom svete vyše 3800 terminálov, v ktorých používala vlastné počítačové programy. Nie vo všetkých  takto vybavených odbočkách sa tlačí, ale ktorákoľvek odbočka, ktorá má malý počítač a softvér Spoločnosti spolu s malou laserovou tlačiarňou, je schopná urobiť prípravné práce na tlač traktátov, časopisov, kníh i akéhokoľvek iného tlačeného materiálu, ktorý je potrebný.

Lepšie využitie počítačov pri prekladaní

Mohli by počítače vo väčšom meradle využívať tí, ktorí pracujú na prekladoch? Vo väčšine prípadov prekladatelia publikácií Watch Tower teraz robia svoju prácu na počítačových termináloch. Mnohí z nich sú v kanceláriách odbočiek Spoločnosti. Ďalším, ktorí azda prekladajú doma a ktorí robili túto prácu mnoho rokov na písacom stroji alebo dokonca ručne, bola poskytnutá pomoc, aby sa naučili vkladať svoj preklad do bežných počítačov alebo do laptopov (ktoré majú výhodné malé rozmery), ktoré zakúpila Spoločnosť. Opravy v preklade sa dajú ľahko urobiť priamo na obrazovke počítača. Ak sa preklad robí niekde inde, nie v kancelárii odbočky, kde sa robí samotná tlač, je potrebné len preniesť text na tenkú flexibilnú disketu a poslať ju na spracovanie do odbočky, kde sa literatúra tlačí.

V rokoch 1989–1990, keď došlo v mnohých krajinách k náhlym zmenám vo vláde, sa uľahčila medzinárodná komunikácia. Jehovovi svedkovia rýchlo zorganizovali seminár prekladateľov z východnej Európy. Jeho cieľom bolo pomôcť im zlepšiť kvalitu práce a umožniť im využívať dostupné počítačové vybavenie, aby Strážna veža mohla vychádzať v ich jazykoch simultánne. Podobnú pomoc dostali aj prekladatelia v juhovýchodnej Ázii.

Ale dal by sa počítač využiť na zrýchlenie práce prekladateľov alebo na zlepšenie jej kvality? Áno. Od roku 1989 Jehovovi svedkovia už používali výkonné počítačové systémy na pomoc pri preklade Biblie. Po rozsiahlej prípravnej práci boli poskytnuté elektronické súbory, ktoré umožňujú, aby sa prekladateľovi na obrazovke počítača rýchlo objavilo ktorékoľvek slovo pôvodného jazyka spolu s výpisom všetkých spôsobov, ako bolo podľa kontextu preložené do angličtiny v Preklade nového  sveta. Prekladateľ si môže zvoliť aj kľúčové anglické slovo a vyvolať na obrazovku všetky slová pôvodného jazyka, ktoré sa týmto slovom (a možno aj slovami podobného významu) preložili. To často odhalí, že na vyjadrenie myšlienky, ktorá je v pôvodnom jazyku obsiahnutá v jednom výraze, bola v angličtine použitá skupina slov. Tak môže prekladateľ rýchlo do hĺbky porozumieť tomu, čo prekladá. To mu pomôže vystihnúť príznačný význam základného vyjadrenia v pôvodnom jazyku, ako aj presný zmysel, ktorý si žiada kontext, a tak to presne vyjadriť vo vlastnom jazyku.

S využitím týchto počítačových súborov skúsení prekladatelia preskúmajú všetky výskyty ktoréhokoľvek použitého slova v Biblii a pre každý tento výskyt určia ekvivalent v miestnom jazyku podľa toho, čo si vyžaduje kontext. To zaisťuje vysoký stupeň konzistencie. Prácu každého prekladateľa skontrolujú ďalší pracovníci tímu, takže preklad sa skvalitní skúmaním a skúsenosťami ich všetkých. Po tejto kontrole sa môže použiť počítač na zobrazenie ktorejkoľvek pasáže Písma, pričom sa ukáže každé slovo v anglickom texte, odkaz na to, čo je v pôvodnom jazyku, a vybraný ekvivalent v miestnom jazyku. Tým sa práca nekončí. Prekladateľ ešte potrebuje uhladiť stavbu viet, aby sa text v jeho jazyku dobre čítal. No pritom je dôležité jasné pochopenie významu biblického textu. Pomáha mu v tom to, že pomocou počítača má okamžitý prístup ku komentáru, ktorý spoločnosť Watch Tower uverejnila k určitému biblickému veršu alebo k akémukoľvek výrazu v ňom.

Tak sa môže skrátiť čas skúmania a môže sa dosiahnuť vysoký stupeň konzistencie. Dúfame, že s ďalším vývojom týchto možností bude môcť byť rýchlo k dispozícii viac cenných publikácií aj v jazykoch s obmedzeným počtom prekladateľov. Používanie tohto nástroja na poskytovanie literatúry, ktorá prispieva k hlásaniu posolstva o Kráľovstve, otvorilo úžasné možnosti vo vydavateľskej oblasti.

A tak Jehovovi svedkovia v dnešnej dobe používajú rovnako ako raní kresťania najnovšie prostriedky na šírenie Božieho Slova. Aby sa dostali s dobrým posolstvom k toľkým ľuďom, ku koľkým je to len možné, neobávali sa prijať nové výzvy vo vydavateľskej činnosti.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 578]

„Vyskúšajme to teda na uhlí“

[Zvýraznený text na strane 595]

Vybavenie siete tlačiarní Watch Tower na celom svete na ofsetovú tlač

[Zvýraznený text na strane 596]

„Ľudí spoločnosti Watchtower môžeme len chváliť“

[Rámček/obrázky na strane 581]

Sadzba

Najprv sa celá sadzba robila ručne po písmenách

Južná Afrika

Od roku 1920 do 80. rokov 20. storočia sa používali linotypy

Spojené štáty

Na niektorých miestach sa sadzba robila na monotype

Japonsko

Teraz sa používa proces fotosadzby riadený počítačom

Nemecko

 [Rámček/obrázky na strane 582]

Zhotovovanie foriem

Od 20. rokov do 80. rokov 20. storočia sa na kníhtlač zhotovovali olovené formy

[Obrázky]

1. Vysádzané riadky strán tlačeného materiálu sa uzatvorili do kovových rámov nazývaných formové rámy

2. Sadzba sa tlakom otlačila do materiálu, ktorý sa dal použiť ako matrica

3. Do tejto matrice sa vlialo horúce olovo a vyrobili sa oblé kovové tlačové formy

4. Nežiaduci kov sa z povrchu formy odfrézoval

5. Formy sa kvôli trvanlivosti poniklovali

Neskôr sa rozmiestňovali negatívy strán vytvorené fotosadzbou a do nich sa vkladali obrázky. Zoskupenia strán boli fotograficky prenesené na pružné ofsetové tlačové formy

[Rámček/obrázok na strane 585]

‚Dôkaz Jehovovho ducha‘

„To, že na rotačkách úspešne tlačili knihy a Biblie ľudia, ktorí mali malé alebo žiadne predchádzajúce skúsenosti [a že to robili v čase, keď to iní ešte nerobili], je dôkazom, že na túto prácu dohliadal Jehova a že ju viedol svojím duchom,“ povedal Charles Fekel. Brat Fekel dobre vedel, čo to znamenalo, pretože sa vyše pol storočia podieľal na rozvoji tlačiarenských prevádzok v ústredí Spoločnosti. Vo svojich neskorších rokoch slúžil ako člen vedúceho zboru.

[Obrázok]

Charles Fekel

[Rámček/obrázok na strane 586]

Spoliehanie sa na Všemohúceho Boha

Skúsenosť, ktorú rozprával Hugo Riemer, bývalý nákupca spoločnosti Watch Tower, odráža spôsob, akým spoločnosť Watch Tower vybavuje svoje obchodné záležitosti.

Počas druhej svetovej vojny bol tlačový papier v Spojených štátoch na prídel. Výboru vymenovanému vládou sa musela predložiť žiadosť o dodávku. Pri jednej príležitosti zastupovali jednu z popredných biblických spoločností pred výborom právnici, veľkopodnikatelia, kazatelia a ďalší. Dostali omnoho menej, ako chceli. Po vypočutí ich žiadosti výbor si predvolal Watchtower Bible and Tract Society. Keď predstúpili Hugo Riemer a Max Larson, predsedajúci sa opýtal: „Vy ste len dvaja?“ Odpovedali: „Áno. Dúfame, že je s nami aj Všemohúci Boh.“ Dostali celé množstvo, ktoré potrebovali.

[Obrázok]

Hugo Riemer

 [Rámček/obrázky na strane 587]

Tlačové stroje

Spoločnosť Watch Tower používala vo svojich tlačiarenských prevádzkach mnoho druhov tlačových strojov

[Obrázky]

Veľa rokov sa používali mnohé typy tlačových strojov na tlač z rovinnej formy (Nemecko)

Malé tlačové stroje sa používali nielen na tlač formulárov a letákov, ale aj na tlač časopisov (USA)

V rôznych tlačiarňach sa používalo 58 kníhtlačových rotačiek MAN z Nemecka (Kanada)

Teraz sa v hlavných tlačiarňach Spoločnosti používajú rýchlobežné kotúčové ofsetové stroje na farebnú tlač, vyrobené v rôznych krajinách

Taliansko

Nemecko

[Rámček/obrázky na stranách 588, 589]

Viazanie kníh

Niektoré z prvých kníh sa v tlačiarňach Watch Tower viazali ručne (Švajčiarsko)

Veľkovýroba v Spojených štátoch si vyžadovala mnoho rôznych činností

1. Skladanie zložiek

2. Ich zošívanie

3. Lepenie predsádok

4. Orezávanie

5. Razenie nápisov na dosky

6. Zavesovanie knižných blokov do dosiek

7. Lisovanie kníh, kým lepidlo nestuhne

Teraz sa namiesto zošívania často používa rýchloviazanie a každý rýchlobežný stroj môže zviazať 20 000 alebo viac kníh za deň

[Rámček/obrázky na strane 594]

Na podporu poznania o Božom Kráľovstve

Spoločnosť Watch Tower v rôznom čase vyrobila literatúru vo viac ako 290 jazykoch. V roku 1992 vydávala literatúru približne v 210 jazykoch. Všetko sa to robilo s cieľom pomôcť ľuďom dozvedieť sa o Božom Kráľovstve a o tom, čo toto Kráľovstvo pre nich znamená. Medzi doteraz najrozšírenejšie pomôcky na štúdium Biblie patria tieto:

„Pravda, ktorá vedie k večnému životu“ ​(1968): 107 553 888 výtlačkov v 117 jazykoch

„Môžeš žiť navždy v pozemskom raji“ ​(1982): 62 428 231 výtlačkov v 115 jazykoch

„Večne sa teš zo života na zemi!“ ​(1982): 76 203 646 výtlačkov v 200 jazykoch

Uvedené čísla sú z roku 1992.

[Rámček/obrázky na strane 598]

Nahrávky na audiokazetách

Spoločnosť Watch Tower okrem tlačených stránok, ktoré používa pri svojom evanjelizačnom diele, vyrába od roku 1978 aj audiokazety — vyrobila už vyše 65 miliónov kópií na vlastnom zariadení v Spojených štátoch a v Nemecku.

Na audiokazetách je celý „Preklad nového sveta“ v angličtine, francúzštine, japončine, nemčine, španielčine a taliančine. V roku 1992 boli rôzne časti tohto prekladu Biblie na audiokazetách dostupné aj v ôsmich ďalších jazykoch.

Ako pomôcka pri vyučovaní malých detí boli vyrobené magnetofónové nahrávky publikácií „Moja kniha biblických príbehov“ a „Počúvať veľkého Učiteľa“, ktoré sú určené najmä pre malé deti.

Navyše v niektorých krajinách sa vyrábajú audiokazety pre rozhlasové vysielanie.

Vyrábajú sa aj orchestrálne nahrávky, pričom orchester tvoria len svedkovia. Tieto kazety sa používajú ako sprievod k spevu na zjazdoch Jehovových svedkov. Krásna orchestrálna úprava týchto skladieb je k dispozícii aj na príjemné počúvanie doma.

Na zjazdoch sa používajú nahrávky drám (zo súčasnosti aj podľa biblických správ), kde svedkovia ako herci pomáhajú publiku predstaviť si dané udalosti. Počúvanie niektorých z nich sa neskôr stalo poučnou a príjemnou zábavou pre rodinu.

V angličtine a fínčine sú na audiokazetách k dispozícii časopisy „Strážna veža“ aj „Prebuďte sa!“ Strážna veža je dostupná aj vo francúzštine, nemčine, dánčine, nórčine a švédčine. Tieto kazety boli pôvodne určené pre tých, ktorí majú slabý zrak, no oceňuje si ich aj mnoho tisíc ďalších ľudí.

[Obrázok]

J. E. Barr v nahrávacom štúdiu

 [Rámček/obrázky na stranách 600, 601]

Používanie videokaziet pri ohlasovaní Kráľovstva

V roku 1990 spoločnosť Watch Tower vstúpila na nové pole vydaním svojej prvej videokazety určenej na verejné rozširovanie.

V tom roku sa odhadovalo, že vyše 200 000 000 domácností na celom svete má nejaký typ videorekordéra. Videorekordéry sa používali aj v krajinách, kde nevysielali žiadne televízne stanice. A tak používanie videokaziet ako prostriedku na vyučovanie poskytlo nový spôsob, ako sa dostať k širokému okruhu poslucháčov.

Už v roku 1985 sa začala práca na videofilme určenom pre ľudí, ktorí navštevujú budovy Spoločnosti, ako ukážka niektorých činností vo svetovom ústredí. Časom sa tiež ukázalo, že videofilmy šetria čas, keď sa školia noví členovia rodiny Bétel. Mohli by sa tieto prostriedky vyučovania  použiť aj inak, na pomoc v celosvetovom diele robenia učeníkov? Niektorí bratia sa domnievali, že by to bolo možné.

Preto bola v októbri 1990 vydaná videokazeta „Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom“. Reakcia bola vynikajúca. Prišla záplava žiadostí o ďalšie takéto programy. Na uspokojenie tejto potreby bolo vytvorené nové oddelenie nazvané videoslužby.

Svedkovia, ktorí boli odborníkmi v tejto oblasti, radi ponúkli svoju pomoc. Zaobstaralo sa vybavenie. Boli zriadené štúdiá. Skupina kameramanov začala cestovať po rôznych krajinách, aby natočila ľudí a objekty, ktoré by sa mohli využiť vo videofilmoch určených na budovanie viery. Medzinárodný orchester tvorený len svedkami, ktorý opakovane pomáhal pri zvláštnych projektoch, nahral hudbu na zvýšenie pôsobivosti videofilmov.

Zrealizovali sa plány vydať ich v jazykoch viacerých jazykových skupín. Do polovice roku 1992 bola videokazeta „Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom“ vyexpedovaná vo vyše desiatich jazykoch. Nahratá bola v 25 jazykoch vrátane niektorých jazykov východnej Európy. Okrem toho sa robili opatrenia nahrať ju v mandarínskej, ako aj v kantonskej čínštine. Spoločnosť získala aj práva na kopírovanie a rozširovanie videofilmu „Fialové trojuholníky“ o rýdzosti jednej rodiny svedkov v Nemecku počas éry nacizmu. Za dva roky sa vyrobilo značne vyše milióna videokaziet, ktoré Jehovovi svedkovia používajú v službe.

Zvláštna pozornosť sa venovala potrebám nepočujúcich. V americkej posunkovej reči bola vyrobená videokazeta „Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom“. A urobil sa prieskum s cieľom pripraviť videofilmy, ktoré by boli vhodné pre nepočujúcich ľudí v iných krajinách.

Súčasne sa pracovalo aj na výrobe série, ktorá by pomáhala budovať vieru v knihu, ktorá je samotným základom kresťanskej viery, v Bibliu. V septembri 1992 bola v angličtine dokončená prvá časť tohto programu, „Biblia — presné dejiny, spoľahlivé proroctvá“, a pripravovali sa aj vydania v iných jazykoch.

Videokazety rozhodne nenahrádzajú tlačené stránky ani osobné vydávanie svedectva. Publikácie Spoločnosti naďalej plnia dôležitú úlohu pri šírení dobrého posolstva. Práca Jehovových svedkov z domu do domu zostáva charakteristickým znakom ich služby, ktorá má pevný biblický podklad. Avšak videokazety teraz slúžia ako hodnotné doplňujúce nástroje pri pestovaní viery v Jehovove cenné sľuby a pri podnecovaní ocenenia pre to, čo robí Jehova na zemi v našich dňoch.

[Obrázky]

1. Keď sa rozhodne o základnom obsahu, vypracuje sa scenár, podľa ktorého postupuje príprava videokazety

2. Vyberú sa zábery a pri zostrihu sa rozhodne o ich poradí

3. Na zvýšenie pôsobivosti filmu sa nahrá orchestrálna hudba skomponovaná zvlášť pre daný film

4. Digitálny záznam hudby a zvukových efektov sa skombinuje s rozprávaním a s obrazom

5. Zvuk a obraz sa upravia do konečnej podoby

[Obrázky na strane 576]

Vlastnú tlač týchto prvých publikácií robili komerčné firmy

[Obrázok na strane 577]

Ch. A. Wise urobil skúšku, aby zistil, či by mali Bádatelia Biblie znovu zriadiť ústredie v Brooklyne

[Obrázky na strane 579]

Prvá rotačka Spoločnosti bola použitá na vytlačenie 4 000 000 výtlačkov pôsobivého 27. čísla „Zlatého veku“

[Obrázok na strane 580]

R. J. Martin (vpravo), prvý dozorca tlačiarne Spoločnosti v Brooklyne, sa radí s bratom Rutherfordom

[Obrázok na strane 583]

Jedna z prvých tlačiarní Spoločnosti v Európe (v Berne vo Švajčiarsku)

[Obrázky na strane 584]

V 20. rokoch zriadila Spoločnosť tlačiareň v Magdeburgu (Nemecko)

[Obrázok na stranách 590, 591]

Elandsfontein, Južná Afrika (1972)

[Obrázok na strane 590]

Numazu, Japonsko (1972)

[Obrázok na strane 590]

Strathfield, Austrália (1972)

[Obrázok na strane 590]

São Paulo, Brazília (1973)

[Obrázok na strane 591]

Lagos, Nigéria (1974)

[Obrázok na strane 591]

Wiesbaden, Nemecko (1975)

[Obrázok na strane 591]

Toronto, Kanada (1975)

[Obrázok na strane 597]

Svedkovia intenzívne pracovali na digitalizácii fontov, aby uspokojili potrebu biblickej literatúry v mnohých jazykoch (Brooklyn, New York)

[Obrázok na strane 599]

Pracoviská s počítačmi s farebnými monitormi umožňujú grafikom obrázky elektronicky umiestniť, orezať a upraviť

[Obrázok na strane 602]

Jehovovi svedkovia používajú počítačové systémy na urýchlenie a skvalitnenie práce na preklade Biblie (Kórea)