17. kapitola

Zjazdy — dôkaz nášho bratstva

ZJAZDY sa stali bežnou súčasťou novodobej organizácie Jehovových svedkov. Ale národné a medzinárodné zhromaždenia ctiteľov Jehovu sa konali už dávno pred 20. storočím.

Jehova vyžadoval od všetkých mužov v starovekom Izraeli, aby sa každý rok zhromaždili v Jeruzaleme na tri sezónne sviatky. Niektorí muži priviedli so sebou aj celú rodinu. Mojžišovský Zákon dokonca vyžadoval, aby pri určitých príležitostiach boli prítomní všetci členovia rodiny — muži, ženy i deti. (2. Mojž. 23:14–17; 5. Mojž. 31:10–13; Luk. 2:41–43) Spočiatku sa na sviatky schádzali ľudia, ktorí žili na území Izraela. Neskôr, keď sa Židia rozptýlili doširoka-doďaleka, prichádzali na tieto zhromaždenia z mnohých národov. (Sk. 2:1, 5–11) Schádzali sa spolu nielen preto, že ich predkami boli Izrael a Abrahám, ale aj preto, lebo uznávali Jehovu ako svojho vznešeného nebeského Otca. (Iz. 63:16) Tieto sviatky boli radostnými príležitosťami. Pomáhali tiež všetkým prítomným zamerať myseľ na Božie slovo a nezahĺbiť sa do každodenných záležitostí života natoľko, že by zabudli na dôležitejšie duchovné veci.

Podobne aj zjazdy Jehovových svedkov v novej dobe sa sústreďujú na duchovné záujmy. Pre úprimných pozorovateľov sú tieto zjazdy nesporným dokladom toho, že svedkovia sú zjednotení silnými putami kresťanského bratstva.

Rané zjazdy Bádateľov Biblie

Spôsob usporadúvania stretnutí Bádateľov Biblie z rôznych miest a krajín sa vyvíjal postupne. Na rozdiel od tradičných cirkevných skupín sa Bádatelia Biblie prostredníctvom svojich zjazdov rýchlo spoznali so spoluveriacimi z iných miest. Spočiatku sa tieto zjazdy konali v Allegheny (Pennsylvánia) v súvislosti s každoročnou pripomienkou Pánovej smrti. V roku 1891 bolo vydané zvláštne oznámenie, že sa bude konať „zjazd zameraný na štúdium Biblie a oslavu Pánovej pamätnej večere“. Nasledujúci rok sa v Zion’s Watch Tower objavil nápadný nadpis oznamujúci „ZJAZD VERIACICH V ALLEGHENY, PA.,... 7. AŽ 14. APRÍLA 1892“.

 Na tieto rané zjazdy nebola všeobecne pozývaná verejnosť. Ale v roku 1892 sa na zjazde zúčastnilo asi 400 osôb, ktoré prejavili vieru vo výkupné a mali úprimný záujem o Pánovo dielo. K programu patrilo päť dní intenzívneho štúdia Biblie a ďalšie dva dni užitočných rád pre kolportérov.

Jeden muž, ktorý sa prvý raz zúčastnil na jednom z týchto zhromaždení, povedal: „Bol som na mnohých zjazdoch, ale nikdy predtým som nebol na takom, ako je tento, kde od začiatku do konca je jedinou a ustavičnou témou Božia vôľa a Boží plán; doma, na ulici, na zhromaždení, pri obede a všade.“ O duchu, ktorý prejavovali delegáti, napísal jeden účastník z Wisconsinu (USA) toto: „Hlboko na mňa zapôsobil duch lásky a bratskej láskavosti, ktorý sa prejavoval pri všetkých príležitostiach.“

V roku 1893 došlo k zmene v organizácii každoročného zjazdu. Vzhľadom na zvýhodnené vlakové cestovné v súvislosti s Kolumbovskou výstavou toho leta sa Bádatelia Biblie od 20. do 24. augusta zhromaždili v Chicagu (Illinois). Bol to ich prvý zjazd mimo oblasti Pittsburghu. No keďže chceli čo najlepšie využiť čas i peniaze pre Pánovo dielo, niekoľko ďalších rokov sa všeobecné zjazdy nekonali.

Potom, od roku 1898, začali Bádatelia Biblie na rôznych miestach iniciatívne organizovať menšie miestne zjazdy, na ktorých sa zúčastňovali ľudia z vymedzeného územia. V roku 1900 Spoločnosť zorganizovala 3 všeobecné zjazdy; ale v Spojených štátoch a v Kanade bolo aj 13 miestnych zjazdov, z ktorých väčšina trvala len jeden  deň a často sa konali v súvislosti s návštevou niektorého z pútnikov. Počet zjazdov sa stále zvyšoval. V roku 1909 bolo v Severnej Amerike najmenej 45 miestnych zjazdov okrem väčších zjazdov, na ktorých slúžil brat Russell počas svojich zvláštnych turné, ktoré ho priviedli do rôznych častí kontinentu. Hlavná časť programu jednodňových zjazdov bola určená najmä na podnietenie záujmu verejnosti. Účasť sa pohybovala asi od sto do niekoľko tisíc.

Na druhej strane, všeobecné zjazdy, ktoré navštevovali hlavne Bádatelia Biblie, kládli dôraz na poučenie pre tých, ktorí boli už dobre upevnení na ceste pravdy. Z veľkých miest prichádzali na tieto zjazdy mimoriadne vlaky plné delegátov. Počet prítomných dosiahol niekedy až 4000 a boli medzi nimi aj niekoľkí delegáti z Európy. Vždy to bol čas skutočného duchovného občerstvenia, ktoré viedlo k väčšej horlivosti a láske zo strany Jehovovho ľudu. V závere jedného takého zjazdu v roku 1903 istý brat povedal: „Úžitok, ktorý som získal z tohto zjazdu, by som nevymenil ani za tisíc dolárov — a som len chudobný človek.“

Na zjazdoch hovorili aj bratia pútnici, ktorí boli práve v tej oblasti. Brat Russell sa tiež snažil prísť a slúžiť na miestnych zjazdoch i na väčších zhromaždeniach v Spojených štátoch a často aj v Kanade. To znamenalo veľa cestovať. Väčšinou sa cestovalo cez víkendy, ale v roku 1909 jeden brat z Chicaga prenajal niekoľko železničných vagónov na prepravu delegátov, ktorí cestovali s bratom Russellom na jeho turné z jedného zjazdu na druhý. V rokoch 1911 a 1913 ten istý brat prenajal celé vlaky pre stovky delegátov, ktorí cestovali na zjazdové turné trvajúce mesiac alebo aj viac po západe Spojených štátov a po Kanade.

Cestovať takým zjazdovým vlakom bol nezabudnuteľný zážitok. V roku 1913 nastúpila do takého vlaku v Chicagu (Illinois) Malinda Keeferová. Po rokoch povedala: „Čoskoro sme si uvedomili, že sme jedna veľká rodina... a vlak bol na mesiac naším domovom.“ Keď vlak opúšťal stanicu, tí, čo sa prišli rozlúčiť, spievali „Boh buď s vami, až sa  zídem’ zas“ a celý čas mávali klobúkmi a vreckovkami, až kým sa vlak nestratil z dohľadu. Sestra Keeferová dodáva: „Na každej zastávke tejto cesty sa konali zjazdy — väčšinou trojdňové, a my sme na každom zjazde zostali jeden deň. Na týchto zastávkach mal brat Russell dva prejavy; jeden popoludní k bratom a sestrám a druhý večer k verejnosti na námet ,Za hrobom‘.“

Aj v ďalších krajinách sa zvyšoval počet zjazdov. Často boli dosť malé. Na prvom zjazde v Nórsku v roku 1905 sa zúčastnilo asi 15 ľudí; ale to bol len začiatok. O šesť rokov neskôr, keď Nórsko navštívil brat Russell, vynaložilo sa mimoriadne úsilie, aby bola pozvaná verejnosť, a účasť pri tejto príležitosti sa odhadovala na 1200 osôb. Počas roku 1909, keď brat Russell navštívil zjazdy v Škótsku, hovoril asi k 2000 prítomným v Glasgowe a k ďalším 2500 v Edinburghu na pútavý námet „Zlodej v raji, boháč v pekle a Lazar v Abrahámovom lone“.

Na záver týchto raných zjazdov mávali bratia to, čo nazývali hostina lásky a čo odzrkadľovalo ich vedomie kresťanského bratstva. Čím sa vyznačovala taká „hostina lásky“? Napríklad rečníci sa postavili do radu s táckami nakrájaného chleba a potom prítomní prechádzali okolo, brali si chlieb, podávali si ruky a spievali „Požehnané buď puto, ktoré spája naše srdcia v kresťanskej láske“. Keď spievali, často im po tvárach stekali slzy radosti. Neskôr, ako rástol ich počet, prestali si podávať ruky a lámať chlieb, ale končili piesňou a modlitbou a často vyjadrovali svoje ocenenie dlhotrvajúcim potleskom.

Začiatok celosvetovej kampane hlásania o Kráľovstve

Prvý veľký zjazd po prvej svetovej vojne sa konal v Cedar Point v Ohiu (na jazere Erie, 96 kilometrov západne od Clevelandu) od 1. do 8. septembra v roku 1919. Niektorí z tých, čo mali významné miesto v organizácii, po smrti brata Russella odpadli. Bratia prechádzali ťažkými skúškami. Začiatkom roku 1919 bol prepustený prezident Spoločnosti a jeho spolupracovníci, ktorí boli nespravodlivo väznení. Preto boli teraz všetci v napätom očakávaní. Hoci účasť na prvom dni zjazdu bola dosť nízka, neskôr v ten deň prišli mimoriadnymi vlakmi ďalší delegáti. Hotely, ktoré ponúkli delegátom ubytovanie, boli teraz preplnené. R. J. Martin a A. H. Macmillan (obidvaja zo skupiny, ktorá bola nedávno prepustená z väzenia) dobrovoľne ponúkli pomoc. Do polnoci pracovali na prideľovaní izieb a brat Rutherford s mnohými ďalšími sa tešili z toho, že mohli slúžiť ako hoteloví poslíčkovia; nosili batožinu a sprevádzali bratov a sestry do izieb. Medzi všetkými vládol nákazlivý duch nadšenia.

Očakávala sa účasť asi 2500 ľudí. No tento zjazd vo všetkých smeroch predstihol očakávania. Na druhý deň bolo hľadisko už preplnené a museli byť použité ďalšie sály. Keď sa ukázalo, že nestačí ani  to, zhromaždenie sa presunulo mimo budovy do príjemného lesíka. Bolo tu prítomných asi 6000 Bádateľov Biblie zo Spojených štátov a Kanady.

Hlavný prejav v nedeľu si prišlo vypočuť najmenej 1000 ďalších ľudí, čím sa počet prítomných zvýšil na celých 7000, ku ktorým hovoril rečník na voľnom priestranstve bez akéhokoľvek mikrofónu či zosilňovacieho zariadenia. V tejto prednáške, „Nádej pre sužované ľudstvo“, J. F. Rutherford vysvetlil, že mesiášske Božie Kráľovstvo je riešením problémov ľudstva, a ukázal tiež, že Spoločnosť národov (ktorá práve vtedy vznikala a bola už schvaľovaná duchovenstvom) rozhodne nie je politickým vyjadrením Božieho Kráľovstva. Register, miestne noviny mesta Sandusky, priniesli rozsiahlu správu o tejto verejnej prednáške i prehľad o činnosti Bádateľov Biblie. Kópie tejto správy boli poslané do novín v celých Spojených štátoch a v Kanade. Ale tento zjazd prispel k publicite ešte z ďalších dôvodov.

Skutočným vyvrcholením celého zjazdu bol „Prejav k spolupracovníkom“, ktorý predniesol brat Rutherford a ktorý bol neskôr publikovaný pod názvom „Oznamovanie Kráľovstva“. Bol určený priamo Bádateľom Biblie. V tejto prednáške bol objasnený význam písmen GA, ktoré sa objavili v programe zjazdu a na rôznych miestach zjazdových priestorov. Bolo oznámené vydanie nového časopisu Zlatý vek (The Golden Age), ktorý sa mal používať na upriamenie pozornosti ľudí na mesiášske Kráľovstvo. Keď brat Rutherford načrtol, aká práca sa má vykonať,  povedal prítomným: „Otvárajú sa vám dvere príležitosti. Rýchlo nimi vojdite. Keď vyjdete konať túto prácu, pamätajte, že nepôsobíte len ako zástupcovia nejakého časopisu, ale ste vyslancami Kráľa kráľov a Pána pánov, ktorí dôstojným spôsobom oznamujú ľuďom prichádzajúci Zlatý vek, slávne kráľovstvo nášho Pána a Majstra, v ktoré praví kresťania dúfali a o ktoré sa modlili už veľa storočí.“ ​(Pozri Zjavenie 3:8.) Keď sa rečník opýtal, koľkí túžia zúčastňovať sa na tomto diele, bolo povzbudivé vidieť nadšenú reakciu. Šesťtisíc prítomných vstalo ako jeden muž. V nasledujúcom roku sa na zvestovateľskej službe zúčastňovalo viac než 10 000 Bádateľov. Celý tento zjazd mal na účastníkov zjednocujúci a posilňujúci účinok.

O tri roky neskôr, v roku 1922, sa v Cedar Point konal ďalší pamätný zjazd. Program trval deväť dní, od 5. do 13. septembra. Okrem delegátov zo Spojených štátov a Kanady prišli aj niektorí z Európy. Zhromaždenia prebiehali v desiatich jazykoch. Priemerná denná účasť bola okolo 10 000 a na prednášku „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“ prišlo toľko ďalších ľudí, že počet prítomných sa takmer zdvojnásobil.

Bádatelia Biblie neprišli na tento zjazd s predstavou, že sa pripravujú na prácu, ktorá sa bude konať tu na zemi ešte desaťročia. Naopak,  ako hovorili, je celkom možné, že je to ich posledný všeobecný zjazd pred „vyslobodením cirkvi... do nebeskej fázy Božieho kráľovstva a vlastne do skutočnej a priamej prítomnosti nášho Pána a nášho Boha“. Ale nech by bol ten čas akokoľvek krátky, konanie Božej vôle bolo ich prvoradým záujmom. S tým na mysli brat Rutherford predniesol v piatok 8. septembra pamätnú prednášku „Kráľovstvo“.

Pred touto prednáškou boli na rozličných miestach zjazdových priestorov zavesené veľké transparenty s písmenami ADV. Počas prednášky bol odhalený význam týchto písmen, keď rečník vyzval prítomných: „Buďte vernými a pravými svedkami Pána. Vpred do boja, kým nebude spustošený posledný zvyšok Babylona. Rozhlasujte posolstvo široko-ďaleko! Svet sa musí dozvedieť, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ panuje! Vy ste jeho zvestovateľmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo!“ V tej chvíli sa pred publikom rozprestrel veľký transparent dlhý 11 metrov. Na ňom bol podnetný slogan „Zvestujte [po anglicky „Advertise“, čo predstavovali písmená ADV] Kráľa a Kráľovstvo“. Bol to dramatický moment. Publikum nadšene tlieskalo. Starší brat Pfannebecker zo zjazdového orchestra zamával nad hlavou svojimi husľami a so silným nemeckým prízvukom hlasno zvolal: „Ach, ja! Und teraz to urobíme, však?“ A aj to urobili.

O štyri dni, kým ešte prebiehal zjazd, sa brat Rutherford aj s ďalšími delegátmi zjazdu zúčastnili na diele hlásania Kráľovstva z domu do domu, a to až do vzdialenosti 72 kilometrov od miesta zjazdu. Ale tým sa to neskončilo. Dielo hlásania Kráľovstva dostalo silný impulz, ktorý zasiahol celú zem. V ten rok sa zúčastnilo na vydávaní svedectva vyše 17 000 horlivých pracovníkov v 58 krajinách. O desaťročia neskôr George Gangas, ktorý bol na tom zjazde a ktorý sa neskôr stal členom vedúceho zboru, povedal o tomto programe v Cedar Point: „Bolo to niečo, čo sa mi nezmazateľne vpísalo do mysle a do srdca a na čo do smrti nezabudnem.“

Míľniky v duchovnom raste

Všetky tieto zjazdy boli časom osvieženia a poučovania z Božieho Slova. Ale na niektoré z nich sa ešte desaťročia spomínalo ako na duchovné míľniky.

Sedem takých zjazdov sa konalo každý rok počnúc rokom 1922 do roku 1928 v Spojených štátoch, Kanade a Británii. Jedným dôvodom, prečo boli tieto zjazdy také významné, bolo to, že na nich boli prijaté mocné rezolúcie. Všetkých sedem je uvedených v tabuľke na ďalšej strane. Hoci svedkov bolo pomerne málo, z jednej rezolúcie rozšírili až 45 miliónov výtlačkov a z niekoľkých ďalších 50 miliónov výtlačkov v mnohých jazykoch na celom svete. Niektoré boli vysielané medzinárodnou  rozhlasovou sieťou. Tak bolo vydané mimoriadne svedectvo.

Iný historický zjazd sa konal v Columbuse (Ohio) v roku 1931. V nedeľu 26. júla na základe biblického vysvetlenia prijali Bádatelia Biblie nové meno — Jehovovi svedkovia. Aké to bolo vhodné! Je to meno, ktoré upozorňuje priamo na samého Stvoriteľa a ktoré jasne poukazuje na zodpovednosť tých, ktorí ho uctievajú. (Iz. 43:10–12) Prijatie tohto mena naplnilo bratov ako hlásateľov Božieho mena a Kráľovstva väčšou horlivosťou než kedykoľvek predtým. Jeden dánsky svedok to vyjadril v liste z toho roku takto: „Ach, aké nádherné meno, Jehovovi svedkovia, áno, kiež nimi všetci naozaj sme.“

V roku 1935 sa konal ďalší pamätný zjazd vo Washingtone, D. C. Na druhý deň zjazdu, v piatok 31. mája, brat Rutherford hovoril o veľkom zástupe zo Zjavenia 7:9–17. Vyše pol storočia sa Bádatelia Biblie márne snažili správne určiť totožnosť tejto skupiny. Teraz, v Jehovovom patričnom čase, bolo vo svetle udalostí, ktoré sa už diali, ukázané, že sú to ľudia, ktorí majú vyhliadku žiť večne práve tu na zemi. Toto porozumenie dalo nový význam evanjelizačnému dielu a biblicky vysvetľovalo veľkú zmenu v zložení novodobej organizácie Jehovových svedkov, zmenu, ktorá sa vtedy ešte len začínala.

Zjazd v St. Louis (Missouri) v roku 1941 si pamätajú mnohí, ktorí boli prítomní na úvodnej prednáške s názvom „Rýdzosť“. Brat Rutherford v nej sústredil pozornosť  na veľkú spornú otázku, pred ktorou stojí celé inteligentné stvorenie. Už od prejavu „Panovník pre ľud“ v roku 1928 bola sporným otázkam, ktoré vznikli Satanovou vzburou, opakovane venovaná pozornosť. Ale teraz bolo vysvetlené, že „hlavnou spornou otázkou, ktorá vznikla Satanovou opovážlivou výzvou, bola a je otázka UNIVERZÁLNEJ VLÁDY“. Pochopenie tejto otázky a tiež dôležitosti zachovania rýdzosti pred Jehovom ako Univerzálnym Zvrchovaným Panovníkom je silným motivujúcim činiteľom v živote Jehovových služobníkov.

Uprostred druhej svetovej vojny, v roku 1942, keď si niektorí kládli otázku, či sa kazateľské dielo nechýli už ku koncu, predniesol nový prezident spoločnosti Watch Tower N. H. Knorr verejnú zjazdovú prednášku „Mier — môže byť trvalý?“ V tejto prednáške bolo vysvetlené, kto je symbolické „šarlátové divé zviera“ zo 17. kapitoly Zjavenia, čo pred Jehovovými svedkami otvorilo príležitosť využiť obdobie po druhej svetovej vojne na upriamenie ešte väčšieho počtu ľudí na Božie Kráľovstvo. To dalo impulz na celosvetovú kampaň, ktorá sa v priebehu rokov rozšírila do viac než 235 krajín a dodnes sa neskončila.

Ďalší míľnik bol dosiahnutý na zjazde v New Yorku na Yankee štadióne 2. augusta 1950. Pri tejto príležitosti dostalo ohromené a veľmi potešené publikum prvý raz Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem. Ostatné časti Prekladu nového sveta boli postupne vydávané v nasledujúcom desaťročí. Tento moderný preklad Svätých Písiem vrátil osobné Božie meno na jeho náležité miesto v Božom Slove. Vďaka vernosti voči textu v pôvodných jazykoch Biblie bol tento preklad nesmiernym prínosom pre Jehovových svedkov pri ich osobnom štúdiu Písiem i pri ich evanjelizačnom diele.

 V predposledný deň tohto zjazdu F. W. Franz, ktorý bol vtedy viceprezidentom spoločnosti Watch Tower, oslovil publikum s témou „Nové systémy vecí“. Jehovovi svedkovia mnoho rokov verili, že už pred Armagedonom budú niektorí Jehovovi predkresťanskí služobníci vzkriesení z mŕtvych, aby sa v splnení Žalmu 45:16 stali kniežatami nového sveta. Môžete si teda predstaviť, ako to zapôsobilo na obrovské publikum, keď sa rečník opýtal: „Bolo by toto medzinárodné zhromaždenie šťastné, keby sa dozvedelo, že tu, dnes, v našom strede, je veľa budúcich kniežat novej zeme?“ Nasledoval obrovský a dlhotrvajúci potlesk sprevádzaný výkrikmi radosti. Potom rečník ukázal, že biblické použitie výrazu prekladaného ako „knieža“, a tiež vernosť, ktorú prejavujú mnohé „iné ovce“ v dnešnej dobe, umožňuje domnievať sa, že niektorí z tých, čo žijú dnes, by mohli byť vybraní Ježišom Kristom pre kniežaciu službu. Poukázal však na to, že tým, ktorým bude zverená táto služba, nebudú udelené žiadne tituly. Na záver svojej prednášky vyslovil povzbudenie: „Napredujme teda stále všetci spolu ako Spoločnosť nového sveta!“

Na zjazdoch Jehovových svedkov bolo prednesených ešte mnoho ďalších, veľmi významných prednášok: Roku 1953 bol v prednáške „Spoločnosť nového sveta napadnutá z ďalekého severu“ pútavo vysvetlený význam útoku Góga z Magógu, ako je opísaný v 38. a 39. kapitole Ezechiela. Tí, ktorí v tom istom roku počuli prednášku „Naplnenie domu slávou“, boli nadšení, keď na vlastné oči videli hmatateľný doklad splnenia Jehovovho sľubu z Haggea 2:7, že vzácne, žiaduce veci zo všetkých národov budú prinesené do Jehovovho domu.

Najvýnimočnejší zjazd v novej dobe sa však konal v New Yorku v roku 1958, keď vyše štvrť milióna ľudí zaplnilo najväčšie dostupné priestory,  aby si vypočulo prednášku „Božie Kráľovstvo panuje — je koniec sveta blízko?“ Boli tu delegáti zo 123 krajín a ich správy, ktoré priniesli účastníkom zjazdu, pomohli posilniť putá medzinárodného bratstva. Na tomto mimoriadnom zjazde boli vydané publikácie v 54 jazykoch, čo prispelo k duchovnému rastu prítomných a k lepšiemu vyučovaniu druhých.

V roku 1962 séria prejavov na tému „Podriadenosť nadriadeným vrchnostiam“ upravila porozumenie, ktoré mali svedkovia vzhľadom na význam Rimanom 13:1–7. V roku 1964 prejavy „Prechod zo smrti do života“ a „Z hrobiek ku vzkrieseniu“ zväčšili ich ocenenie pre Jehovovo veľké milosrdenstvo, ktoré sa prejavuje v opatrení vzkriesenia. A dalo by sa uviesť ešte veľa, veľa ďalších významných momentov zo zjazdov.

Každý rok navštívia zjazdy desaťtisíce, áno, státisíce nových. Hoci predkladané informácie nie sú pre organizáciu ako celok vždy nové, novým účastníkom často otvárajú porozumenie Božej vôle, ktoré ich naozaj nadchýna. Môžu vidieť príležitosti na službu a byť podnietení chopiť sa ich, a tak zmeniť celý spôsob svojho života.

Na mnohých zjazdoch bola pozornosť sústredená na význam určitých kníh Biblie. Napríklad v roku 1958 a opäť v roku 1977 boli vydané viazané knihy venované rozboru proroctiev, ktoré zaznamenal prorok Daniel a ktoré hovoria o Božom predsavzatí zriadiť jednu svetovú vládu s Kristom ako Kráľom. V roku 1971 sa venovala pozornosť knihe Ezechiel a jej dôrazu na božské vyhlásenie: „Národy budú musieť poznať, že som Jehova.“ ​(Ezech. 36:23) V roku 1972 boli podrobne rozoberané proroctvá, ktoré zaznamenali Zechariáš a Haggeus. V rokoch 1963, 1969 a 1988 boli obšírne rozoberané vzrušujúce proroctvá zo Zjavenia, ktoré živo predpovedá pád Veľkého Babylona a príchod Božích slávnych nových nebies a novej zeme.

Tieto zjazdy sústreďovali pozornosť na rôzne témy — Vzrast teokracie, Čisté uctievanie, Zjednotení ctitelia, Odvážni služobníci, Ovocie ducha, Robenie učeníkov, Dobré posolstvo pre všetky národy, Božie meno, Božia zvrchovanosť, Svätá služba, Víťazná viera, Lojálnosť Kráľovstvu, Ľud zachovávajúci rýdzosť, Dôvera v Jehovu, Zbožná oddanosť, Nositelia svetla a mnoho ďalších. Každý z nich prispel k duchovnému rastu organizácie i tých, čo sú s ňou spojení.

 Podnet na evanjelizačné dielo

Veľké i menšie zjazdy sú zdrojom veľkého povzbudenia v súvislosti s kázaním dobrého posolstva. Prednášky a predvedenia poskytujú praktické poučenie. Na programe sú vždy skúsenosti zo zvestovateľskej služby a tiež skúsenosti ľudí, ktorým svedkovia nedávno pomohli spoznať biblickú pravdu. Okrem toho, mnoho rokov bola užitočnou črtou zjazdov aj samotná zvestovateľská služba. Vydalo sa tým vynikajúce svedectvo mestu, kde sa konal zjazd, a bolo to zdrojom veľkého povzbudenia i pre svedkov.

Zvestovateľská služba sa stala súčasťou zjazdovej činnosti v januári 1922 vo Winnipegu (Manitoba, Kanada). To sa zopakovalo aj na všeobecnom zjazde v Cedar Point (Ohio) neskôr v tom roku. Odvtedy bol už pravidelne vyhradený deň alebo časť dňa, alebo časti niekoľkých dní na to, aby sa delegáti spolu zúčastňovali na kazateľskej činnosti priamo v zjazdovom meste alebo v jeho okolí. Ľudia v rozsiahlych veľkomestských oblastiach, ktorých mohli svedkovia navštíviť len zriedka, tak mali príležitosť počuť dobré posolstvo o Božom predsavzatí dať večný život tým, ktorí milujú spravodlivosť.

V Dánsku bol prvý z takýchto zvestovateľských dní na zjazde zorganizovaný v roku 1925, keď sa v Nørrevolde zišlo 400 až 500 ľudí. Mnohí z tých 275, ktorí sa na tomto zjazde zúčastnili zvestovateľskej služby, boli v službe prvý raz. Niektorí mali obavy. Ale keď to skúsili, stali sa nadšenými evanjelistami aj vo svojich domovských obvodoch. Po tomto zjazde a až do konca druhej svetovej vojny sa v Dánsku konalo mnoho jednodňových služobných zjazdov, na ktoré boli pozývaní bratia z okolitých miest. Keď sa zjednotene zúčastnili na službe a potom sa stretli, aby si vypočuli prejavy, zjavne to roznecovalo ich horlivosť. Podobné služobné zjazdy — ale dvojdňové — sa konali v Británii a v Spojených štátoch.

 Na väčších zjazdoch nadobúdala zvestovateľská aktivita delegátov často väčší rozsah. Od roku 1936 boli verejné zjazdové prednášky ohlasované usporiadanými pochodmi svedkov, ktorí nosili na sebe plagáty a rozširovali pozvánky. (Tieto plagáty sa spočiatku nazývali „sendvičové“, lebo svedok mal na sebe zavesený jeden nápis spredu a jeden zozadu.) Niekedy sa na zjazde zúčastnilo takých pochodov tisíc alebo aj viac svedkov. Ďalší sa zúčastňovali riadnej služby z domu do domu a pozývali všetkých, aby si prišli vypočuť program. Pre jednotlivých svedkov bolo nanajvýš povzbudzujúce pracovať s druhými a vidieť, ako sa stovky, dokonca tisíce iných svedkov zúčastňujú na službe spolu s nimi. Zároveň bola verejnosť v značnom rozsahu oboznámená s tým, že v meste sú Jehovovi svedkovia; ľudia mali príležitosť sami si vypočuť, čo svedkovia učia, a na vlastné oči pozorovať ich správanie.

Zjazdové prejavy si často vypočulo oveľa viac ľudí, než ich bolo na zjazde prítomných. Keď brat Rutherford na zjazde v Toronte (Kanada) v roku 1927 predniesol prednášku „Sloboda pre národy“, prenášala ju historická reťaz 53 vysielacích staníc obrovskému rozhlasovému poslucháčstvu v mnohých krajinách. Nasledujúci rok vysielalo z Detroitu (Michigan, USA) prednášku „Panovník pre ľud“ dvakrát toľko staníc a krátkovlnné vysielače ju prenášali poslucháčom do takých vzdialených krajín, ako je Austrália, Nový Zéland a Južná Afrika.

V roku 1931 veľké rozhlasové siete odmietli spolupracovať na vysielaní zjazdovej prednášky brata Rutherforda; preto spoločnosť Watch Tower v spolupráci s Americkou telefónnou a telegrafnou spoločnosťou vytvorila vlastnú sieť 163 staníc vrátane najväčšej siete rozhlasu po drôte, aká kedy vysielala. Tak mohlo v rozhlase zaznieť posolstvo „Kráľovstvo, nádej sveta“. Okrem toho, vyše 300 ďalších staníc v mnohých častiach sveta vysielalo tento program zo záznamu.

 Počas zjazdu vo Washingtone, D. C., v roku 1935 brat Rutherford hovoril na námet „Vláda“ a pôsobivo zdôraznil fakt, že Jehovovo Kráľovstvo v rukách Krista čoskoro nahradí všetky ľudské vlády. Prednášku si vypočulo vyše 20 000 prítomných vo washingtonskom auditóriu. Bola prenášaná aj rozhlasom a telefónnymi linkami po celom svete a dostala sa do Strednej a Južnej Ameriky, Európy, Južnej Afriky, na tichomorské ostrovy a do krajín Orientu. Tých, ktorí si týmto spôsobom vypočuli prejav, mohli byť milióny. Dvoje popredné washingtonské noviny nedodržali zmluvy na publikovanie prednášky. Ale bratia postavili na 3 miesta vo Washingtone a na 40 ďalších miest v okolí mesta autá s ampliónmi a z nich si prednášku vypočulo ďalšie publikum, ktorého počet sa odhadoval na 120 000.

Potom, v roku 1938, bola z Royal Albert Hall v Londýne (Anglicko) vysielaná asi do 50 zjazdových miest na celom svete, s celkovým počtom prítomných asi 200 000, priamočiara prednáška „Pozrite sa skutočnostiam do tváre“. Okrem toho obrovské množstvo ľudí ju počulo prostredníctvom rozhlasových prijímačov.

Hoci Jehovových svedkov bolo pomerne málo, ich zjazdy hrali dôležitú úlohu vo verejnom oznamovaní posolstva o Kráľovstve.

Povojnové zjazdy v Európe

Pre tých, ktorí navštevovali zjazdy, boli niektoré nad všetky ostatné. To platilo o zjazdoch v Európe tesne po druhej svetovej vojne.

Jeden taký zjazd sa konal v Amsterdame v Holandsku 5. augusta 1945, necelé štyri mesiace po tom, čo boli svedkovia prepustení z nemeckých koncentračných táborov. Očakávalo sa asi 2500 delegátov; 2000 z nich potrebovalo ubytovanie. Aby sa vytvorili potrebné miesta na spanie, miestni svedkovia rozprestreli na podlahe svojich domov slamu. Zo všetkých smerov prichádzali delegáti všetkými možnými prostriedkami — loďami, nákladnými autami, na bicykloch a niektorí aj autostopom.

Na tomto zjazde sa smiali i plakali, spievali a ďakovali Jehovovi za jeho dobrotu. Ako povedal jeden z prítomných: „Nevýslovne sa radovali z toho, že teokratická organizácia je oslobodená z pút!“ Pred vojnou bolo v Holandsku menej ako 500 svedkov. Celkovo 426 bolo zatknutých a uväznených; z nich 117 zomrelo priamo na následky prenasledovania. Aká to bola radosť, keď sa niektorí stretli na zjazde so svojimi milovanými, o ktorých si mysleli, že sú mŕtvi! Ďalší prelievali slzy, pretože hľadali márne. V ten večer 4000 prítomných veľmi pozorne počúvalo verejnú prednášku, v ktorej bolo vysvetlené, prečo boli Jehovovi svedkovia predmetom takého intenzívneho prenasledovania. Napriek tomu, čo pretrpeli, začali sa organizovať, aby mohli napredovať v diele, ktoré im zveril Boh.

 Nasledujúci rok, 1946, bratia v Nemecku zorganizovali zjazd v Norimbergu. Bolo im umožnené použiť Zeppelinwiese, bývalé miesto Hitlerových vojenských prehliadok. V druhý deň zjazdu Erich Frost, ktorý osobne zažil brutalitu gestapa a strávil roky v nacistickom koncentračnom tábore, predniesol verejnú prednášku „Kresťania v ohnivej peci“. K 6000 svedkom, ktorí tu boli prítomní, sa pripojilo 3000 obyvateľov Norimbergu.

Posledný deň zjazdu pripadol na deň, keď tu v Norimbergu mali byť vyhlásené rozsudky za vojnové zločiny. Vojenské autority vyhlásili v ten deň zákaz vychádzania, ale po dlhých vyjednávaniach súhlasili s tým, že vzhľadom na postoj, aký mali Jehovovi svedkovia zoči-voči nacistickému odporu, by bolo nevhodné zabrániť im dokončiť zjazd v pokoji. A tak v záverečný deň sa bratia zhromaždili a vypočuli si povzbudzujúcu prednášku „Nebojácni napriek svetovému sprisahaniu“.

V tom, čo sa dialo, videli Jehovovu ruku. Práve vtedy, keď nad mužmi predstavujúcimi režim, ktorý sa ich pokúsil vyhladiť, boli vynášané rozsudky, Jehovovi svedkovia sa stretli uctievať Jehovu na mieste, kde Hitler organizoval niektoré z najokázalejších prejavov nacistickej moci. Predsedajúci zjazdu povedal: „Už len pre tento deň, ktorý je iba predbežnou ukážkou víťazstva Božieho ľudu nad jeho nepriateľmi v armagedonskej bitke, bolo hodno stráviť deväť rokov v koncentračnom tábore.“

Ďalšie pamätné zjazdy

Ako sa činnosť Jehovových svedkov rozširovala, zjazdy sa postupne usporadúvali po celej zemi. Pre tých, čo sa na týchto zjazdoch zúčastňovali, boli všetky niečím výnimočné.

 V roku 1952 bol v Kitwe (Severná Rodézia, teraz Zambia), uprostred „medeného pásu“, naplánovaný zjazd v súvislosti s návštevou prezidenta spoločnosti Watch Tower. Zjazd sa mal konať na veľkej ploche na okraji jedného z baníckych táborov, na mieste, ktoré je teraz známe ako Chamboli. Bratia zarovnali vrch jedného prázdneho termitiska a na ňom postavili prístrešok so slamenou strechou, ktorý mal slúžiť ako pódium. Od hlavnej plochy, kde sa sedelo, sa do okruhu 180 metrov ako špice kolesa rozprestierali dvojpodlažné slamené prístrešky na spanie. V niektorých spali muži a chlapci a v druhých ženy a dievčatá. Niektorí delegáti išli na zjazd dva týždne na bicykli. Ďalší išli celé dni pešo a potom zvyšok cesty absolvovali primitívnym autobusom.

Prítomní veľmi pozorne sledovali program, hoci sedeli na tvrdých bambusových laviciach pod šírym nebom. Prišli, aby počúvali, a nechceli si nechať ujsť ani jedno slovo. Pri speve 20 000 zhromaždených ľudí sa do očí tlačili slzy — bolo to také krásne. Nemali žiaden hudobný sprievod, ale ich hlasy boli krásne zladené. Nielen v speve, ale v každom ohľade bola medzi týmito svedkami zjavná jednota, hoci pochádzali z rôzneho prostredia a z mnohých kmeňov.

A môžete si predstaviť, čo asi cítili Jehovovi svedkovia v Portugalsku, keď po boji za slobodu uctievania, ktorý trval takmer 50 rokov, získali svedkovia v tejto krajine 18. decembra 1974 zákonné uznanie. V tom čase ich bolo len asi 14 000. O niekoľko dní 7586 ľudí zaplnilo športový pavilón v Porte. Nasledujúci deň ďalších 39 284 zaplavilo futbalový štadión v Lisabone. Pri tejto radostnej príležitosti, na ktorú mnohí nikdy nezabudnú, boli s nimi aj bratia Knorr a Franz.

Organizovanie medzinárodných zhromaždení

Vyše pol storočia konali Jehovovi svedkovia v mnohých krajinách veľké zjazdy súčasne vo viacerých mestách. Ich vedomie medzinárodného bratstva sa pri týchto príležitostiach upevňovalo, keď všetci mohli počúvať hlavné prejavy z jedného kľúčového mesta.

Ale až v roku 1946 sa na veľkom medzinárodnom zjazde zhromaždili delegáti z mnohých častí zeme v jednom meste. Bolo to v Clevelande (Ohio). Hoci cestovanie v povojnovom období bolo ešte stále náročné, počet prítomných dosiahol 80 000 vrátane 302 delegátov z 32 krajín mimo Spojených štátov. Program prebiehal v 20 jazykoch.  Odznelo tam veľa praktických rád vzhľadom na rozširovanie evanjelizačného diela. Jedným z vrcholných bodov zjazdu bola prednáška brata Knorra o úlohách spojených s rekonštrukciou a rozširovaním. Publikum nadšene tlieskalo, keď počulo o plánovanom rozširovaní tlačiarenských a kancelárskych priestorov v ústredí Spoločnosti, ako aj priestorov rozhlasovej stanice a tiež o plánoch na zriadenie kancelárií odbočiek vo väčších krajinách sveta a na rozšírenie misionárskeho diela. Ihneď po zjazde sa plány vypracovali do podrobností, aby bratia Knorr a Henschel mohli podniknúť cestu okolo sveta a uskutočniť to, čo sa povedalo.

 V ďalších rokoch sa konali naozaj historické zjazdy na Yankee štadióne v New Yorku. Na prvom z nich, ktorý sa konal od 30. júla do 6. augusta 1950, boli prítomní delegáti zo 67 krajín. Do programu boli začlenené krátke správy služobníkov odbočiek, misionárov a ďalších delegátov. To poskytlo účastníkom zjazdu vzrušujúci pohľad na intenzívne evanjelizačné dielo, ktoré prebiehalo vo všetkých krajinách, z ktorých prišli delegáti. V posledný deň sa počet prítomných zvýšil na 123 707 ľudí, ktorí si vypočuli prednášku „Môžeš žiť večne v šťastí na zemi?“ Mottom tohto zjazdu bol „Vzrast teokracie“. Pozornosť bola upriamená  na veľký vzrast v počte nových. No ako dôrazne pripomenul predsedajúci zjazdu Grant Suiter, to všetko neslúži na chválu nejakých skvelých jednotlivcov vo viditeľnej organizácii. Naopak, povedal: „Tieto vysoké počty nových sú na česť Jehovovi. Tak by to malo byť a neželáme si, aby to bolo nejako inak.“

V roku 1953 sa na Yankee štadióne v New Yorku konal ďalší zjazd. Tentoraz účasť dosiahla vrcholných 165 829 prítomných. Tak ako na prvom tunajšom zjazde, aj tu bol program naplnený rozborom vzrušujúcich biblických proroctiev, praktickými radami, ako dovŕšiť kázanie dobrého posolstva, a správami z mnohých krajín. Hoci program sa začínal asi o pol desiatej ráno, obyčajne sa neskončil skôr ako o deviatej alebo o pol desiatej večer. Tento zjazd znamenal osem dní naplnených radostnou duchovnou hostinou.

Na najväčší zjazd Jehovových svedkov v New Yorku v roku 1958 bolo vzhľadom na množstvo zjazdových delegátov nevyhnutné použiť nielen Yankee štadión, ale aj blízky Polo Grounds, a tiež priestory v okolí štadiónov. V záverečný deň, keď bolo obsadené každé miesto, sme dostali osobitné povolenie na použitie hracej plochy Yankee štadióna. Aké vzrušujúce bolo vidieť tisíce ľudí, ktorí prišli na plochu, vyzuli si topánky a posadali si na trávu! Po spočítaní sa ukázalo, že verejnú prednášku si vypočulo 253 922 prítomných. Ďalší doklad toho, že Jehova žehná službu svojich služobníkov, bolo vidno, keď 7136 osôb symbolizovalo na tomto zjazde svoju oddanosť ponorením vo vode. Bol to viac než dvojnásobok ľudí, ktorí boli pokrstení pri historickej udalosti na Letnice 33 n. l., ako uvádza správa v Biblii! — Sk. 2:41.

Celý priebeh týchto zjazdov svedčil o niečom viac ako len o dobrej organizácii. Bol to prejav pôsobenia Božieho ducha medzi Jehovovým ľudom. Všade bolo vidno bratskú lásku, ktorej základom je láska k Bohu. Neboli tam  žiadni dobre platení organizátori. V každom oddelení pracovali neplatení dobrovoľníci. Kresťanskí bratia a sestry, často celé rodiny, sa starali o stánky s občerstvením. Pripravovali aj teplé jedlá a vo veľkých stanoch mimo štadióna obsluhovali delegátov rýchlosťou až tisíc ľudí za minútu. Desaťtisíce — všetci šťastní, že sa môžu podieľať na tejto práci — slúžili ako usporiadatelia a starali sa o všetku potrebnú výstavbu, varenie a vydávanie jedál, upratovanie a mnoho ďalších vecí.

Ďalší dobrovoľníci venovali státisíce hodín tomu, aby zaistili delegátom ubytovanie. V niektorých rokoch sa zriaďovali mestečká z obytných prívesov alebo stanov, kde bola ubytovaná aspoň časť zjazdových delegátov. V roku 1953 svedkovia zadarmo zožali 16 hektárov obilia pre jedného farmára z New Jersey, ktorý im prenajal pôdu na mestečko z obytných prívesov. Hygienické zariadenia, osvetlenie, sprchy, práčovne, jedálne a obchody s potravinami — to všetko bolo zabezpečené pre vyše 45 000 obyvateľov mestečka. Keď sa nasťahovali, mesto za noc ožilo. Mnoho tisíc ďalších bolo ubytovaných v hoteloch a súkromných domoch v New Yorku a okolí. Bolo to obrovské podujatie. S Jehovovým požehnaním sa úspešne uskutočnilo.

Zjazdy v pohybe

Členovia tohto medzinárodného bratstva sa dychtivo zaujímajú o spolusvedkov v iných krajinách. Preto vždy využívali príležitosti navštíviť zjazdy mimo svojich domovských krajín.

Keď sa na Wembley štadióne v Londýne v Anglicku v roku 1951 konal prvý zo série zjazdov Čisté uctievanie, boli tu prítomní svedkovia zo 40 krajín. Program vyzdvihoval praktickú stránku pravého uctievania a povzbudzoval všetkých k tomu, aby urobili službu svojou životnou cestou. Z Anglicka cestovali mnohí svedkovia do kontinentálnej Európy, kde sa malo počas ďalších dvoch mesiacov konať ďalších deväť zjazdov. Najväčší z nich bol vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, kde bolo prítomných 47 432 delegátov z 24 krajín. Srdečnosť bratov sa prejavila na konci programu, keď začal hrať orchester a nemeckí bratia začali spontánne spievať rozlúčkovú pieseň, v ktorej zverovali svojich spolusvedkov, ktorí k nim prišli zo zahraničia, do Božej ochrany. Mávali vreckovkami a stovky delegátov sa zhromaždili na ploche, aby vyjadrili osobné ocenenie pre tento veľkolepý teokratický sviatok.

V roku 1955 si ďalší svedkovia zariadili veci tak, aby mohli v rámci zjazdu navštíviť kresťanských bratov v zahraničí. Delegáti zo Spojených štátov a Kanady prišli do Európy na dvoch prenajatých lodiach (v každej po 700 cestujúcich) a 42 prenajatými lietadlami. Európske vydanie novín The Stars and Stripes, ktoré vychádzali v Nemecku, opisovalo príliv svedkov ako „pravdepodobne najväčší hromadný pohyb Američanov v Európe od invázie Spojencov cez druhú svetovú vojnu“. Ďalší  delegáti prišli zo Strednej a Južnej Ameriky, Ázie, Afriky a Austrálie. Napriek snahám duchovenstva kresťanstva zabrániť svedkom usporiadať zjazdy v Ríme a v Norimbergu sa toho leta konali v Európe obidva tieto zjazdy a šesť ďalších. Počet účastníkov siahal od 4351 v Ríme až po 107 423 v Norimbergu. Ďalšia skupina 17 729 účastníkov sa zhromaždila na Waldbühne na území vtedajšieho Západného Berlína, kde sa mohli s menším rizikom zúčastniť aj bratia z vtedajšej východnej zóny. Mnohí z nich boli už predtým za svoju vieru vo väzení alebo mali členov rodiny, ktorí boli vtedy vo väzení, ale stále boli pevní vo viere. Aká vhodná bola téma zjazdu — „Triumfujúce Kráľovstvo“!

Hoci predtým sa konalo už veľa medzinárodných zjazdov, zjazd, ktorý sa uskutočnil v roku 1963, bol prvý svojho druhu. Bol to zjazd okolo sveta. Začal sa v Milwaukee (Wisconsin) v Spojených štátoch; presunul sa do New Yorku a potom do štyroch veľkých miest v Európe; pokračoval cez Stredný východ, ďalej do Indie, Barmy (teraz Myanmar), Thajska, Hongkongu, Singapuru, na Filipíny, do Indonézie, Austrálie, na Tchaj-wan, do Japonska, na Nový Zéland, Fidži, do Kórejskej republiky a na Havaj; a potom späť na severoamerickú pevninu. Dohromady sa na ňom zúčastnili delegáti zo 161 krajín. Celkový počet prítomných presiahol 580 000. So zjazdom cestovalo 583 účastníkov asi z 20 krajín, ktorí navštevovali jednu krajinu za druhou, a to po celej zemi. Mimoriadne exkurzie im umožnili vidieť miesta, ktoré sú z náboženského hľadiska zaujímavé. S miestnymi bratmi a sestrami sa zúčastňovali tiež na službe z domu do domu. Títo cestovatelia si výdavky hradili sami.

Na väčšine medzinárodných zjazdov boli dobre zastúpení latinskoamerickí delegáti. Ale v rokoch 1966–1967 prišiel rad na nich, aby sa stali hostiteľmi zjazdov. Tí, ktorí sa na nich zúčastnili, nikdy nezabudnú na drámu, ktorá oživila biblickú správu o Jeremiášovi a ktorá pomohla každému pochopiť jej význam pre naše dni. * Putá kresťanskej lásky boli posilnené, keď návštevníci na vlastné oči videli prostredie, v ktorom sa uskutočňovala obrovská kampaň biblického vzdelávania v Latinskej Amerike. Boli hlboko pohnutí silnou vierou spoluveriacich, z ktorých mnohí prekonali zdanlivo neprekonateľné prekážky — odpor rodiny, záplavy, stratu majetku —, len aby mohli prísť na zjazd. Boli veľmi povzbudení skúsenosťami, akou bola i skúsenosť jednej krehkej zvláštnej priekopníčky z Uruguaja, s ktorou bol na zjazde vedený rozhovor a s ktorou prišlo na pódium aj mnoho z 80 ľudí, ktorým už pomohla dospieť ku kresťanskému krstu! (Do roku 1992 pomohla ku krstu 105 ľuďom. Stále bola krehká a stále bola zvláštnou priekopníčkou!) Aké povzbudzujúce bolo stretnúť tiež misionárov z úplne prvých tried Gileádu, ktorí ešte stále pracovali vo svojich prideleniach! Tieto zjazdy  boli vynikajúcim podnetom do práce, ktorá sa vykonávala v tejto časti sveta. V mnohých z týchto krajín je teraz 10, 15 alebo aj 20 ráz toľko ľudí chváliacich Jehovu, ako bolo vtedy.

O niekoľko rokov neskôr, v rokoch 1970–1971, sa svedkovia zo zahraničia mohli tešiť zo spoločenstva so svojimi bratmi na medzinárodných zjazdoch v Afrike. Najväčší z týchto zjazdov bol v Lagose (Nigéria), kde všetky zjazdové zariadenia museli byť postavené od základu. Aby boli delegáti chránení pred horúcim slnkom, bratia postavili bambusové mestečko — priestory na sedenie, na spanie, jedáleň a iné. Na to bolo potrebných 100 000 bambusových tyčí a 36 000 veľkých pletených trstinových rohoží — všetko to pripravili bratia a sestry. Program prebiehal simultánne v 17 jazykoch. Počet prítomných dosiahol 121 128 a pokrstených bolo 3775 nových svedkov. Boli tu zastúpené mnohé kmeňové skupiny a mnohí z prítomných boli ľudia, ktorí predtým proti  sebe bojovali. Teraz však bolo radostné vidieť, že sú zjednotení putom pravého kresťanského bratstva!

Po zjazde cestovali niektorí zahraniční delegáti autobusom do Igbolandu navštíviť oblasť, ktorá bola najvážnejšie postihnutá nedávnou občianskou vojnou. V jednom meste za druhým to vyvolávalo veľkú senzáciu, keď návštevníkov vítali a objímali miestni svedkovia. Ľudia vybiehali na ulice pozerať sa. Taký prejav lásky a jednoty medzi černochmi a belochmi ešte nikdy predtým nevideli.

V niektorých krajinách je počet Jehovových svedkov taký veľký, že je nemožné, aby sa všetci stretli na jednom mieste. No občas sa v rovnakom čase koná niekoľko veľkých zjazdov a potom, týždeň po týždni, nasledujú ďalšie. V roku 1969 bol pocit jednoty na zjazdoch, ktoré boli takto zorganizované, umocnený skutočnosťou, že niektorí z hlavných rečníkov cestovali lietadlom zo zjazdu na zjazd, a tak slúžili na všetkých zjazdoch. V rokoch 1983 a 1988 bolo cítiť podobnú jednotu, keď niekoľko veľkých zjazdov, na ktorých sa hovorilo rovnakým jazykom, bolo spojených — dokonca v medzinárodnom rozsahu — telefonickým prenosom kľúčových prednášok členov vedúceho zboru. Skutočným základom jednoty medzi Jehovovými svedkami je však to, že všetci uctievajú Jehovu ako jediného pravého Boha, všetci sa držia Biblie ako svojho vodidla, všetci majú úžitok z rovnakého programu duchovného sýtenia, všetci sa pozerajú na Ježiša Krista ako na svojho Vodcu, všetci sa snažia prejavovať ovocie Božieho ducha vo svojom živote, všetci vkladajú dôveru v Božie Kráľovstvo a všetci sa zúčastňujú na odovzdávaní dobrého posolstva o tomto Kráľovstve druhým.

Organizovaní medzinárodne chváliť Jehovu

Jehovovi svedkovia sa rozrástli natoľko, že ich počet presahuje počet príslušníkov mnohých jednotlivých národov. Aby ich zjazdy viedli k čo najlepším výsledkom, je potrebné veľmi starostlivé plánovanie. Na zabezpečenie dostatočného priestoru pre všetkých obyčajne stačia jednoduché oznamy o tom, kde majú ísť svedkovia z jednotlivých oblastí na zjazd. Keď sa plánujú medzinárodné zjazdy, je teraz často potrebné, aby vedúci zbor bral do úvahy nielen počet svedkov z iných krajín, ktorí by chceli prísť a môžu prísť, ale aj veľkosť dostupných zjazdových priestorov, počet miestnych svedkov, ktorí sa zjazdu zúčastnia, a dostupné ubytovacie kapacity; potom môže byť určený maximálny počet pre každú krajinu. Tak to bolo aj v súvislosti s tromi zjazdmi „Zbožná oddanosť“, ktoré sa konali v roku 1989 v Poľsku.

Na týchto zjazdoch sa očakávalo asi 90 000 Jehovových svedkov z Poľska a tiež tisíce nových záujemcov. Mnohí boli pozvaní aj z Británie, Kanady a zo Spojených štátov. Privítané boli veľké delegácie z Talianska, Francúzska a Japonska. Ďalší prišli zo Škandinávie a z Grécka.  Bolo tu zastúpených najmenej 37 krajín. V určitých častiach programu bolo potrebné tlmočiť poľské alebo anglické prejavy až do ďalších 16 jazykov. Celková účasť bola 166 518 prítomných.

Na tieto zjazdy prišli aj veľké skupiny svedkov z vtedajšieho Sovietskeho zväzu a Československa; značné skupiny prišli aj z iných východoeurópskych krajín. Hotely a školské internáty však nemohli ubytovať všetkých. Poľskí svedkovia pohostinne otvorili svoje srdcia a svoje domovy a s radosťou sa podelili o to, čo mali. Jeden zbor so 146 členmi poskytol miesta na spanie vyše 1200 delegátom. Niektorí z tých, čo sa zúčastnili na týchto zjazdoch, boli prvýkrát v živote na veľkom zhromaždení, kde bolo viac ako 15 alebo 20 členov Jehovovho ľudu. Ich srdcia prekypovali ocenením, keď sa pozerali na desaťtisíce delegátov na štadiónoch, modlili sa spolu s nimi a pripájali svoj hlas k piesňam chvály Jehovovi. Keď sa cez prestávky spolu stretávali, vrúcne sa objímali, hoci rozdielnosť jazykov im často bránila vysloviť to, čo cítili v srdci.

Keď sa zjazd chýlil ku koncu, ich srdcia boli naplnené vďačnosťou Jehovovi, ktorý to všetko umožnil. Vo Varšave po rozlúčkových slovách predsedajúceho publikum začalo nadšene tlieskať a potlesk neutíchal najmenej desať minút. Po záverečnej piesni a modlitbe sa potlesk ozval znova a publikum ešte dlhý čas zostalo na štadióne. Na túto chvíľu čakali veľa rokov a nechceli, aby sa už skončila.

 V nasledujúcom roku 1990, necelých päť mesiacov po zrušení 40-ročného zákazu Jehovových svedkov vo vtedajšom Východnom Nemecku, sa konal ďalší nádherný medzinárodný zjazd, tentoraz v Berlíne. Medzi 44 532 prítomnými boli delegáti zo 65 krajín. Z niektorých krajín prišlo len niekoľko delegátov; z Poľska asi 4500. Slovami sa nedali vyjadriť pocity tých, ktorí nikdy predtým nemohli navštíviť taký zjazd. A keď sa celé publikum spojilo v piesňach chvály Jehovovi, mnohí nemohli zadržať slzy radosti.

Neskôr v tom roku, keď sa podobný zjazd konal v São Paule (Brazília), boli potrebné dva veľké štadióny, ktoré mohli pojať medzinárodné publikum 134 406 delegátov. Potom nasledoval zjazd v Argentíne,  kde boli tiež použité dva štadióny naraz pre medzinárodné publikum. Keď sa začal rok 1991, konali sa ďalšie medzinárodné zjazdy na Filipínach, Tchaj-wane a v Thajsku. Veľké publikum z mnohých národov prišlo v tom roku aj na zjazdy vo východnej Európe — do Maďarska, vtedajšieho Československa a terajšieho Chorvátska. A v roku 1992 delegáti z 28 krajín považovali za mimoriadnu výsadu byť medzi 46 214 účastníkmi prvého naozaj medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov v Rusku, ktorý sa konal v Sankt Peterburgu.

Príležitosti na pravidelné duchovné občerstvenie

Nie všetky zjazdy, ktoré organizujú Jehovovi svedkovia, sú medzinárodnými stretnutiami. No vedúci zbor usporadúva raz za rok väčšie zjazdy, kde na celom svete prebieha v mnohých jazykoch rovnaký program. Tieto zjazdy môžu byť dosť veľké a môžu byť príležitosťou na pestovanie spoločenstva s ďalšími svedkami z mnohých miest alebo môžu byť menšie a konať sa v mnohých mestách, kde zas môžu ľahšie prísť noví a kde verejnosť v stovkách menších miest môže získať lepšiu predstavu o organizácii Jehovových svedkov.

Okrem toho, raz za rok sa každý kraj (skladá sa asi z 20 zborov) zhromaždí na dvojdňovom programe duchovných rád a povzbudení. * Od septembra 1987 sa pre každý kraj raz za rok organizuje aj zvláštny zjazdový deň, budujúci jednodňový program. Keď je to možné, je naň vyslaný niektorý člen ústredia Spoločnosti alebo niekto z miestnej kancelárie odbočky, aby sa podieľal na programe. Tieto programy si Jehovovi svedkovia veľmi cenia. V mnohých oblastiach sa zjazdy nekonajú ďaleko ani nie sú ťažko dostupné. Ale nie je to tak vždy. Jeden cestujúci dozorca si spomína na staršiu manželskú dvojicu, ktorá prešla pešo 76 kilometrov s kuframi a prikrývkami, aby navštívila krajský zjazd v Zimbabwe.

Zvestovateľská služba už nie je súčasťou všetkých týchto zjazdov, ale nie je to preto, že by ju svedkovia považovali v nejakom ohľade za menej dôležitú. Vo väčšine prípadov sú teraz ľudia, ktorí žijú v blízkosti miest zjazdu, pravidelne navštevovaní miestnymi svedkami — v niektorých prípadoch každých niekoľko týždňov. Zjazdoví delegáti pohotovo využívajú príležitosti na neformálne vydávanie svedectva a ich kresťanské správanie poskytuje ďalšie mocné svedectvo.

Doklad pravého bratstva

Bratstvo, ktoré sa prejavuje medzi svedkami na ich zjazdoch, môžu pozorovatelia ľahko zbadať. Môžu vidieť, že medzi nimi niet nijakej straníckosti a že naozajstnú vrúcnosť vidno aj medzi tými, ktorí sa možno stretávajú prvýkrát. V čase medzinárodného zjazdu Božská vôľa  v roku 1958 v New Yorku tamojšie noviny Amsterdam News (z 2. augusta) uviedli: „S radosťou a voľnosťou sa tu stretávali černosi, belosi a Orientálci zo všetkých spoločenských vrstiev a zo všetkých častí sveta... Pobožní svedkovia zo 120 krajín pokojne spolu žili a uctievali, čím Američanom ukázali, aké je to ľahké... Tento zjazd je žiarivým príkladom toho, ako môžu ľudia spolu pracovať a žiť.“

V bližšej minulosti, v roku 1985, keď Jehovovi svedkovia usporiadali súčasne zjazdy v Durbane a v Johannesburgu (Južná Afrika), boli medzi delegátmi zastúpené všetky väčšie rasové a jazykové skupiny z Južnej Afriky, a tiež zástupcovia z 23 ďalších krajín. Medzi 77 830 prítomnými bolo na prvý pohľad vidieť vrúcny bratský vzťah. „Je to krásne,“ povedala jedna mladá Indka. „Keď som videla farebných, Indov, bielych a čiernych, ako všetci spolu pestujú blízke spoločenstvo, úplne to zmenilo môj pohľad na život.“

Toto vedomie bratstva znamená viac ako len usmiať sa, podať si ruky a nazývať jeden druhého „bratom“ a „sestrou“. Napríklad keď sa v roku 1963 organizovali na celom svete zjazdy „Večné dobré posolstvo“, Jehovovi svedkovia boli informovaní, že ak chcú iným finančne pomôcť, aby mohli navštíviť zjazd, Spoločnosť rada dozrie na to, aby z týchto prostriedkov mali úžitok bratia vo všetkých častiach zeme. Nikto sa však ničoho nedoprosoval a nič sa nevenovalo na administratívne výdavky. Všetky prostriedky išli na uvedený účel. Tak bola 8179 bratom poskytnutá podpora, aby mohli navštíviť zjazd. Pomoc dostali delegáti z každej krajiny v Strednej a Južnej Amerike a tiež tisíce delegátov z Afriky a mnohí zo Stredného a Ďalekého východu. Veľká časť tých, ktorí dostali podporu, boli bratia a sestry, ktorí venovali mnoho rokov službe celým časom.

Ku koncu roku 1978 bol plánovaný zjazd v Aucklande (Nový Zéland). Svedkovia na Cookových ostrovoch o tom vedeli a túžili sa na ňom zúčastniť. Ale tamojšia ekonomická situácia bola taká, že by si cestu mohli sotva dovoliť. No milujúci duchovní bratia a sestry na Novom Zélande prispeli na spiatočné lístky asi pre 60 ostrovanov. Akí šťastní boli títo bratia, keď sa mohli zúčastniť na duchovnej hostine so svojimi maorskými, samojskými, niueskými a bielymi bratmi!

Ukážkou ducha, ktorý vládne medzi Jehovovými svedkami, bolo to, čo sa udialo v roku 1988 na konci oblastného zjazdu „Božské právo“ v Montreali (Kanada). Štyri dni sa arabskí, anglickí, francúzski, grécki, talianski, portugalskí a španielski delegáti tešili z rovnakého programu, ale vo svojich vlastných jazykoch. No na konci programu všetkých 45 000 účastníkov zjazdu na Olympijskom štadióne dojímavým spôsobom prejavilo svoje bratstvo a spoločný cieľ. Spoločne spievali, každá skupina vo vlastnom jazyku: „Poď, s nami spievaj, pripoj svoj hlas k nám!... Jehova vládne v nebi ako Kráľ!“

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 255]

„Hlboko na mňa zapôsobil duch lásky a bratskej láskavosti“

[Zvýraznený text na strane 256]

Zjazdové vlaky — všetci nastupovať!

[Zvýraznený text na strane 275]

Žiadni dobre platení zjazdoví organizátori, ale neplatení dobrovoľníci

[Zvýraznený text na strane 278]

Jednota medzi černochmi a belochmi

[Rámček/obrázok na strane 261]

Sedem významných zjazdových rezolúcií

V roku 1922 rezolúcia „Výzva vodcom sveta“ týchto vodcov vyzývala, aby buď dokázali, že ľudia majú múdrosť vládnuť nad touto zemou, alebo aby pripustili, že pokoj, život, sloboda a nekonečné šťastie môže prísť len od Jehovu prostredníctvom Ježiša Krista.

V roku 1923 zaznela „Výstraha všetkým kresťanom“, aby si uvedomili naliehavú potrebu utiecť z organizácií, ktoré podvodne tvrdia, že zastupujú Boha a Krista.

V roku 1924 „Obvinenie duchovných“ odhalilo nebiblické náuky a praktiky duchovenstva kresťanstva.

V roku 1925 „Posolstvo nádeje“ ukázalo, prečo tí, ktorí tvrdia, že sú vedúcimi svetlami sveta, nedokázali uspokojiť najdôležitejšie potreby ľudí a prečo to môže urobiť len Božie Kráľovstvo.

V roku 1926 „Svedectvo panovníkom sveta“ upozornilo týchto panovníkov na to, že Jehova je jediný pravý Boh a že Ježiš Kristus teraz vládne ako právoplatný Kráľ zeme. Nabádalo ich, aby použili svoj vplyv a obrátili mysle ľudí k pravému Bohu, aby ich nepostihla katastrofa.

V roku 1927 „Rezolúcia národom kresťanstva“ odhalila finančno-politicko-náboženské spojenie, ktoré utláča ľudstvo. Nabádala ľudí, aby opustili takzvané kresťanstvo a vložili svoju dôveru v Jehovu a jeho Kráľovstvo v rukách Krista.

V roku 1928 „Deklarácia proti Satanovi a za Jehovu“ objasnila, že Jehovov pomazaný Kráľ, Ježiš Kristus, čoskoro uväzní Satana a zničí jeho zlú organizáciu, a nabádala všetkých, ktorí milujú spravodlivosť, aby zaujali postoj na Jehovovej strane.

 [Rámček/obrázky na stranách 272, 273]

Charakteristické črty niektorých veľkých zjazdov

Stovky nadšených delegátov prichádzali loďami, tisíce lietadlami, desaťtisíce autami a autobusmi

Na nájdenie a pridelenie dostatočných ubytovacích priestorov bola potrebná dobrá organizácia a veľa ochotných pracovníkov

Počas týchto osemdňových zjazdov sa desaťtisícom delegátov pravidelne podávali teplé jedlá

 V roku 1953 bolo v mestečku z obytných prívesov a stanov ubytovaných vyše 45 000 delegátov

V roku 1958 v New Yorku sa dalo pokrstiť 7136 ľudí — čo bol od Letníc 33 n. l. najvyšší počet pokrstených pri jednej príležitosti

V roku 1953 v New Yorku boli na štadióne vyvesené nápisy s pozdravmi z mnohých krajín a program prebiehal v 21 jazykoch

[Obrázok na strane 256]

Delegáti na zjazde Medzinárodného združenia Bádateľov Biblie vo Winnipegu (Manitoba, Kanada) v roku 1917

[Obrázky na strane 258]

J. F. Rutherford hovorí v Cedar Point (Ohio) v roku 1919. Povzbudil všetkých, aby sa horlivo zúčastňovali na oznamovaní Božieho Kráľovstva a používali pritom „Zlatý vek“

[Obrázok na strane 259]

Zjazd v Cedar Point v roku 1922. Zaznela výzva: „Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo“

[Obrázok na strane 260]

George Gangas bol v Cedar Point v roku 1922. Odvtedy asi 70 rokov horlivo hlásal Božie Kráľovstvo

[Obrázok na stranách 262, 263]

Delegáti zjazdu v Columbuse (Ohio) v roku 1931, ktorí nadšene prijali meno Jehovovi svedkovia

[Obrázok na strane 264]

N. H. Knorr v roku 1950 oznamuje vydanie „Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem“

[Obrázok na strane 264]

Prednášky F. W. Franza o splnení biblických proroctiev boli vrcholným bodom zjazdu (New York, 1958)

[Obrázky na strane 265]

Mnoho rokov bola významnou súčasťou každého zjazdu zvestovateľská služba.

Los Angeles, 1939 (dole); Štokholm, 1963 (vložené)

[Obrázky na strane 266]

Keď J. F. Rutherford hovoril v roku 1935 z Washingtonu, D. C., posolstvo bolo prenášané rozhlasom a telefónnymi linkami na šesť kontinentov

[Obrázky na strane 268]

V roku 1946 predniesol Erich Frost v Norimbergu zanietenú prednášku „Kresťania v ohnivej peci“

[Obrázok na strane 269]

Zjazd pod šírym nebom v Kitwe (Severná Rodézia) počas návštevy N. H. Knorra v roku 1952

[Obrázky na stranách 270, 271]

V roku 1958 si 253 922 delegátov, ktorí zaplnili dva veľké štadióny v New Yorku, vypočulo posolstvo „Božie Kráľovstvo panuje — je koniec sveta blízko?“

Polo Grounds

Yankee štadión

[Obrázok na strane 274]

Grant Suiter, predsedajúci zjazdu na Yankee štadióne v roku 1950

[Obrázok na strane 274]

John Groh (sedí) rozoberá organizáciu zjazdu s Georgeom Couchom v roku 1958

[Obrázky na strane 277]

V roku 1963 sa konal zjazd okolo sveta, s ktorým cestovali okolo sveta delegáti asi z 20 krajín

Kjóto v Japonsku (vľavo dole) bolo jedným z 27 zjazdových miest. Delegáti v Kórejskej republike sa zoznamovali (v strede). Maorský pozdrav na Novom Zélande (vpravo dole)

[Obrázky na strane 279]

Zjazd, z ktorého malo úžitok súčasne 17 jazykových skupín, v bambusovom mestečku postavenom na túto príležitosť (Lagos, Nigéria, 1970)

[Obrázky na strane 280]

V Poľsku sa v roku 1989 konali tri veľké zjazdy, na ktorých sa zúčastnili delegáti z 37 krajín

T. Jaracz (vpravo) hovoril k delegátom v Poznani

V Chorzówe bolo tisíce pokrstených

Vo Varšave publikum veľmi dlho tlieskalo

Delegáti z vtedajšieho ZSSR (dole)

Časti programu v Chorzówe boli tlmočené do 15 jazykov