8. kapitola

Hlásanie dobrého posolstva bez prestania (1942–1975)

„VŠETKÝM, KTORÍ MILUJÚ TEOKRACIU:

Dňa 8. januára 1942 skončil vo vernosti svoj pozemský beh náš milovaný brat J. F. Rutherford... Bolo preňho radosťou a útechou vidieť a vedieť, že nikto z Pánových svedkov nenasleduje ako svojho Vodcu nejakého človeka, ale Kráľa Krista Ježiša, a že v diele budú postupovať v úplnej jednote konania.“ — List oznamujúci smrť brata Rutherforda. *

SPRÁVA o smrti brata Rutherforda znamenala pre Jehovových svedkov po celom svete na okamžik otras. Mnohí vedeli, že bol chorý, ale nečakali, že zomrie tak skoro. Strata drahého brata ich zarmútila, ale boli odhodlaní ‚postupovať v diele‘ — v diele hlásania Božieho Kráľovstva. J. F. Rutherforda nepovažovali za svojho vodcu. Charles E. Wagner, ktorý pracoval v kancelárii brata Rutherforda, poznamenal: „Bratia všade si vypestovali pevné presvedčenie, že Jehovovo dielo nie je závislé od žiadneho človeka.“ Napriek tomu bolo potrebné, aby niekto prevzal zodpovednosti, ktoré mal brat Rutherford ako prezident spoločnosti Watch Tower.

„Odhodlaní držať sa Pána“

Úprimným želaním brata Rutherforda bolo, aby Jehovovi svedkovia hlásali dobré posolstvo bez prestania. Preto v polovici decembra 1941, niekoľko týždňov pred svojou smrťou, si zavolal štyroch členov správnych rád dvoch hlavných zákonných korporácií používaných Jehovovými svedkami a navrhol, aby po jeho smrti boli čo najskôr zvolaní všetci členovia oboch správnych rád na spoločné zasadanie a zvolili prezidenta a viceprezidenta.

 Trinásteho januára 1942 popoludní, iba päť dní po Rutherfordovej smrti, sa v brooklynskom Bételi zišli všetci členovia správnych rád oboch korporácií. Viceprezident Spoločnosti, 36-ročný Nathan H. Knorr, niekoľko dní predtým navrhol, aby vážne hľadali božskú múdrosť tým, že sa budú modliť a že budú rozjímať. Členovia rád si uvedomovali, že brat zvolený za prezidenta bude nielen viesť právne záležitosti spoločnosti Watch Tower, ale bude slúžiť aj ako hlavný dozorca organizácie. Kto mal potrebnú duchovnú spôsobilosť na túto vážnu zodpovednosť v starostlivosti o Jehovovo dielo? Spoločné zasadanie sa začalo modlitbou a po starostlivej úvahe bol za prezidenta oboch korporácií jednomyseľne zvolený brat Knorr a 30-ročný Hayden C. Covington, právnik Spoločnosti, bol zvolený za viceprezidenta. *

Ešte v ten istý deň W. E. Van Amburgh, tajomník-pokladník Spoločnosti, oznámil rodine Bétel výsledky volieb. R. E. Abrahamson, ktorý tam vtedy bol, si spomínal, že Van Amburgh povedal: ‚Pamätám sa na to, keď Ch. T. Russell zomrel a nahradil ho J. F. Rutherford. Pán svoje dielo ďalej viedol a dával mu zdar. Teraz plne očakávam, že dielo bude postupovať vpred s Nathanom H. Knorrom ako prezidentom, lebo je to dielo Pána, nie človeka.‘

Ako reagovali na výsledky volieb členovia rodiny Bétel v Brooklyne? Prezrádza to ich dojímavý list zo  14. januára 1942, deň po voľbách: „Jeho [Rutherfordova] premena nás nezastaví v plnení úlohy, ktorú nám pridelil Pán. Sme odhodlaní držať sa Pána a jeden druhého, odvracať boj od brány, bojovať plece pri pleci... Naše úzke spoločenstvo s bratom Knorrom, ktoré trvá približne dvadsať rokov... nám umožňuje vidieť vo voľbe brata Knorra za prezidenta Pánovo vedenie, a tým aj Pánovu láskyplnú ochrannú starostlivosť o svoj ľud.“ Do ústredia prichádzalo z celého sveta množstvo listov a telegramov vyjadrujúcich podporu.

O tom, ako ďalej postupovať, neboli žiadne pochybnosti. Do Strážnej veže z 1. februára 1942 (angl.), práve do čísla, ktoré oznamovalo smrť J. F. Rutherforda, bol pripravený zvláštny článok. „Prebieha Pánovo záverečné zhromažďovanie,“ oznamoval. „Nech nič ani na okamžik nepreruší postup jeho zmluvného ľudu v Jeho službe vpred... Teraz je ZO VŠETKÉHO NAJDÔLEŽITEJŠIE pevne sa držať svojej rýdzosti pred Všemohúcim Bohom.“ Jehovovi svedkovia boli vyzvaní, aby ďalej horlivo hlásali dobré posolstvo.

Ale začiatkom 40. rokov skutočne nebolo ľahké ‚pevne sa držať rýdzosti‘. Svet bol stále vo vojne. Vojnové obmedzenia v mnohých častiach sveta komplikovali Jehovovým svedkom kázanie. Pokračovalo zatýkanie a davové akcie proti svedkom. Právny zástupca Spoločnosti Hayden Covington viedol právny boj niekedy zo svojej kancelárie v brooklynskom ústredí, inokedy z vlaku, keď cestoval za súdnymi prípadmi. V spolupráci s miestnymi právnikmi, ako boli Victor Schmidt, Grover Powell a Victor Blackwell, brat Covington tvrdo bojoval za ústavné právo Jehovových svedkov kázať z domu do domu a rozširovať biblickú literatúru bez toho, aby im v tom bránili miestne úrady. *

Zaznieva výzva „Choď“

Začiatkom marca 1942 boli napriek vojnovému prídelovému hospodáreniu s potravinami a benzínom oznámené prípravy na teokratický zjazd Nový svet, ktorý sa mal konať od 18. do 20. septembra. Na zjednodušenie cestovania sa vybralo po celých Spojených štátoch 52 zjazdových miest a mnohé z nich boli telefonicky spojené s ústredným mestom Cleveland v Ohiu. Približne v tom istom čase sa zišli Jehovovi svedkovia v ďalších 33 mestách na celom svete. Čo bolo cieľom tohto zjazdu?

‚Nezhromaždili sme sa tu, aby sme rozjímali o minulosti alebo o tom, čo urobili jednotlivci,‘ vyhlásil predsedajúci, brat Covington, v úvodných slovách prvej časti. Potom uviedol kľúčový prejav „Jediné svetlo“ založený na 59. a 60. kapitole Izaiáša, ktorý predniesol brat Franz. Rečník pripomenul Jehovov prorocký príkaz, ktorý zaznamenal  Izaiáš, a burcujúco vyhlásil: „Tu je teda od Najvyššej autority výzva ‚Choď‘, aby sme stále pokračovali v jeho svedeckom [diele] bez ohľadu na to, čo sa bude diať, kým príde Armagedon.“ ​(Iz. 6:1–12) Nebol čas zložiť ruky do lona a odpočívať.

„Treba vykonať ďalšiu prácu; veľa práce!“ vyhlásil N. H. Knorr v nasledujúcom prejave programu. Aby poslucháči mohli reagovať na výzvu „Choď“, brat Knorr oznámil vydanie Biblie, King James Version, ktorú Spoločnosť vytlačila vo vlastnej tlačiarni a ktorá bola doplnená konkordanciou upravenou tak, aby ju mohli Jehovovi svedkovia používať vo zvestovateľskej službe. Vydanie tohto prekladu odzrkadľovalo živý záujem brata Knorra o tlačenie a rozširovanie Biblie. Po tom, ako sa začiatkom roku stal brat Knorr prezidentom Spoločnosti, podnikal rýchle kroky na zaistenie práva tlačiť tento preklad a na koordináciu prípravy konkordancie a iných pomôcok. Toto zvláštne vydanie King James Version bolo o niekoľko mesiacov pripravené na vydanie na zjazde.

V záverečný deň zjazdu predniesol brat Knorr prednášku „Mier — môže byť trvalý?“ Predložil v nej silné doklady zo Zjavenia 17:8, že druhá svetová vojna, ktorá vtedy zúrila, nepovedie k Armagedonu, ako sa niektorí domnievali, ale že vojna sa skončí a nastane obdobie mieru. Ešte bolo veľa práce, ktorá sa mala vykonať v diele ohlasovania Božieho Kráľovstva. Účastníci zjazdu sa dozvedeli, že ako pomoc v starostlivosti o predpokladaný rast organizácie bude Spoločnosť od budúceho mesiaca posielať „služobníkov bratov“, aby spolupracovali so zbormi. Každý zbor bude navštevovaný raz za šesť mesiacov.

„Teokratický zjazd Nový svet pevne stmelil Jehovovu organizáciu pre dielo, ktoré bolo pred nami,“ hovorí Marie Gibbardová, ktorá sa spolu s rodičmi zúčastnila na zjazde v texaskom Dallase. A naozaj bolo treba vykonať veľa práce. Jehovovi svedkovia očakávali prichádzajúce obdobie mieru. Boli odhodlaní postupovať vpred napriek odporu a prenasledovaniu a bez prestania hlásať dobré posolstvo!

Obdobie rozšíreného vzdelávania

V službe z domu do domu sa doteraz používala karta so svedectvom a gramofón. Nemohol by však každý svedok zlepšiť svoju schopnosť vysvetliť dôvody svojej nádeje na základe Písiem? Mohol,  usúdil tretí prezident Spoločnosti N. H. Knorr. C. James Woodworth, ktorého otec roky redigoval Zlatý vek a Útechu, to vyjadril takto: „Zatiaľ čo za brata Rutherforda sa kládol dôraz na to, že ‚náboženstvo je osídlo a podvod‘, teraz prichádzalo obdobie celosvetového rozvoja a začalo sa so vzdelávaním — biblickým i organizačným — v takom rozsahu, aký doteraz Jehovov ľud nepoznal.“

Obdobie vzdelávania nastalo takmer ihneď. Dňa 9. februára 1942, asi mesiac po zvolení N. H. Knorra za prezidenta Spoločnosti, bol v brooklynskom Bételi prednesený oznam ďalekosiahleho významu. V Bételi bol zriadený kurz teokratickej služby pre pokročilých — škola zameraná predovšetkým na skúmanie Biblie a na verejný prednes.

Nasledujúci rok bol položený základ, aby podobná škola prebiehala v miestnych zboroch Jehovových svedkov. Na zjazde „Výzva k činnosti“, ktorý sa konal po celých Spojených štátoch 17. a 18. apríla 1943, bola vydaná brožúrka Kurz teokratickej služby. Každý zbor bol nabádaný, aby začal s novou školou, a Spoločnosť vymenovala inštruktorov, ktorí mali pôsobiť ako predsedajúci a dávať budujúce rady k prejavom študujúcich, ktoré prednášali prihlásení muži. Kurz bol vo veľmi krátkom čase preložený a zavedený aj v iných krajinách.

Vďaka tomu sa na celosvetovom hlásaní posolstva o Kráľovstve prostredníctvom verejných prejavov začali zúčastňovať spôsobilí rečníci vyškolení v škole služby. Mnohí z nich neskôr dobre využili svoje školenie ako rečníci na zjazdoch a v starostlivosti o vážne zodpovednosti v organizácii.

Bol medzi nimi i Angelo Ch. Manera ml., ktorý pôsobil ako cestujúci dozorca asi 40 rokov. Bol medzi prvými, ktorí sa v jeho zbore prihlásili do školy, a poznamenal: „Tí z nás, ktorí sa roky zúčastňovali na zhromaždeniach a chodili do kazateľskej služby bez tohto opatrenia, ho chápali ako veľký krok vpred v našom osobnom a organizačnom pokroku.“

George Gangas, vtedy prekladateľ do gréčtiny, o svojom školení v škole, ktorá sa začala v roku 1942 v brooklynskom Bételi, neskôr povedal: „Spomínam si, ako som prednášal svoj prvý šesťminútový prejav. Nedôveroval som si, a tak som si ho napísal. Ale keď som vstal, aby som ho predniesol, zmocnila sa ma tréma a ja som sa zajakával, mumlal a zabúdal, čo chcem povedať. Potom som radšej začal čítať z papiera. Ale ruky sa mi tak triasli, že mi preskakovali riadky!“ Napriek tomu sa nevzdal. Neskôr prednášal prejavy pred početným obecenstvom na zjazdoch a slúžil aj ako člen vedúceho zboru Jehovových svedkov.

 Škola založená na viere

Dňa 24. septembra 1942 sa v oblasti rozšíreného vzdelávania urobil ďalší krok. Na spoločnom zasadaní správnych rád oboch zákonných korporácií brat Knorr navrhol, aby Spoločnosť založila ešte inú školu a využila na to budovu, ktorá bola postavená na farme Kráľovstva v South Lansingu (New York), 410 kilometrov na severozápad od mesta New York. Účelom tejto školy malo byť školenie misionárov pre službu v iných krajinách, kde bola veľká potreba hlásateľov Kráľovstva. Návrh bol jednomyseľne prijatý.

Vtedy 31-ročný Albert D. Schroeder bol určený za tajomníka a slúžil ako predsedajúci výboru pre organizovanie novej školy. „Srdce nám poskočilo radosťou, keď sme dostali toto úžasné nové pridelenie!“ hovorí. lnštruktori sa dali ihneď do práce; mali len štyri mesiace na to, aby vypracovali rozvrhy kurzov, pripravili prednášky a zostavili knižnicu. „Kurz ďalšieho kresťanského vzdelávania trval 20 týždňov a hlavnou učebnicou bola Biblia,“ vysvetľuje brat Schroeder, ktorý teraz slúži ako člen vedúceho zboru.

V pondelok 1. februára 1943, v studený zimný deň, bola na severe štátu New York otvorená prvá trieda, v ktorej bolo 100 študentov. Bola to škola skutočne založená na viere. Uprostred druhej svetovej vojny bolo na svete len málo území, kam bolo možné vyslať misionárov. Napriek tomu boli budúci misionári školení s plnou dôverou, že nastane obdobie mieru, počas ktorého budú môcť byť využití.

Povojnová reorganizácia

V máji 1945 sa skončila v Európe druhá svetová vojna. O štyri mesiace, v septembri, sa skončili boje v Tichomorí. Druhá svetová vojna sa stala minulosťou. A 24. októbra 1945, asi tri roky po tom, čo prezident Spoločnosti predniesol prejav „Mier — môže byť trvalý?“, vstúpila do platnosti Charta Spojených národov.

Z Európy už začínali prichádzať správy o činnosti Jehovových svedkov. Dielo hlásania Kráľovstva v európskych krajinách vytrvalo pokračovalo aj napriek vojne, a to v takom rozsahu, že bratia a sestry po celom svete žasli. Strážna veža z 15. júla 1945 (angl.) podala správu: „V roku 1940 malo Francúzsko 400 zvestovateľov; teraz ich hovorí o Kráľovstve 1100... V roku 1940 malo Holandsko 800 zvestovateľov.  Štyristo ich bolo odvlečených do koncentračných táborov v Nemecku. Tí, čo zostali, hovorili o Kráľovstve. K čomu to viedlo? Dnes je v tejto krajine 2000 zvestovateľov Kráľovstva.“ Otvorené dvere slobody teraz ponúkali príležitosti na ďalšie zvestovanie dobrého posolstva nielen v Európe, ale aj po celom svete. Najprv však bola potrebná rozsiahla obnova a reorganizácia.

Prezident Spoločnosti si veľmi prial mať prehľad o potrebách Jehovových svedkov v krajinách postihnutých vojnou, a tak sa so svojím tajomníkom Miltonom G. Henschelom vydali v novembri 1945 na cestu po Británii, Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku, Holandsku  a Škandinávii, aby povzbudili bratov a oboznámili sa so stavom kancelárií odbočiek Spoločnosti. * Ich cieľom bola povojnová reorganizácia. Urobili sa opatrenia na dodávky literatúry a zariadilo sa, aby boli poslané potraviny a odevy bratom v núdzi. Boli znovu zriadené kancelárie odbočiek.

Brat Knorr si dobre uvedomoval, že na to, aby sa udržal krok s postupom kazateľského diela, je potrebná dobrá organizácia odbočiek. Pri rozširovaní odbočiek Spoločnosti po celom svete boli plne využité jeho prirodzené organizačné schopnosti. Keď sa v roku 1942 stal prezidentom, existovalo 25 kancelárií odbočiek. Napriek zákazom a prekážkam počas druhej svetovej vojny boli v roku 1946 odbočky v 57 krajinách. V nasledujúcich tridsiatich rokoch, do roku 1976, vzrástol počet odbočiek na 97.

Vyzbrojení, aby mohli byť učiteľmi

Na základe svojich medzinárodných ciest krátko po vojne prezident Spoločnosti dospel k záveru, že Jehovovi svedkovia potrebujú byť lepšie vyzbrojení, aby mohli byť učiteľmi Božieho Slova. Bolo potrebné ďalšie biblické vzdelávanie a aj vhodné pomôcky do zvestovateľskej služby. Tieto potreby boli čoskoro po vojne uspokojené.

Na teokratickom zjazde Radostné národy, konanom v Clevelande (Ohio) od 4. do 11. augusta 1946, brat Knorr predniesol prejav „Vyzbrojení na každé dobré dielo“. Zvedavosť všetkých prítomných vzbudil otázkami ako: „Nebolo by úžasnou pomocou, keby sme mali informácie o každej zo šesťdesiatich šiestich kníh Biblie? Nepomohlo by nám v porozumení Písiem, keby sme vedeli, kto napísal každú knihu Biblie, kedy bola ktorá kniha napísaná a kde bola každá napísaná?“ Keď napäté očakávanie dosiahlo vrchol, brat Knorr oznámil: „Bratia, všetky tieto informácie, a ešte oveľa viac, máte v novej knihe ‘Equipped for Every Good Work’ (‚Vyzbrojení na každé dobré dielo‘)!“ Po ozname zaznel búrlivý potlesk. Nová publikácia mala slúžiť ako učebnica pre školu služby, ktorá prebiehala v zboroch.

Jehovovi svedkovia boli vybavení nielen publikáciou, ktorá prehlbovala ich poznanie Písiem, ale dostali aj niektoré výborné pomôcky do služby. Na zjazd roku 1946 sa bude dlho spomínať, pretože vyšlo prvé číslo Prebuďte sa! Tento nový časopis nahradil časopis Útecha (predtým známy ako Zlatý vek). Bola vydaná aj kniha „Boh nech je  pravdivý“. * Henry A. Cantwell, ktorý neskôr slúžil ako cestujúci dozorca, vysvetľuje: „Už nejaký čas sme veľmi potrebovali knihu, ktorá by sa dala používať na účinné vedenie biblického štúdia s novými záujemcami a ktorá by obsahovala základné biblické náuky a pravdy. Vydaním knihy ‚Boh nech je pravdivý‘ sme dostali presne to, čo sme potrebovali.“

Vyzbrojení týmito hodnotnými učebnými pomôckami, Jehovovi svedkovia očakávali ďalší rýchly rozvoj. Brat Knorr oslovil zjazd v prejave na námet „Otázky obnovy a rozvoja“, v ktorom vysvetlil, že počas svetovej vojny sa úsilie vydávať svedectvo nezastavilo. Od roku 1939 do roku 1946 vzrástol počet zvestovateľov Kráľovstva o vyše 110 000. Na uspokojenie rastúceho dopytu po biblickej literatúre na celom svete Spoločnosť plánovala rozšírenie tlačiarne a domova Bétel v Brooklyne.

Nadišiel očakávaný čas svetového mieru. Úspešne prebiehalo obdobie celosvetového rozvoja a biblického vzdelávania. Z teokratického zjazdu Radostné národy sa Jehovovi svedkovia vracali domov lepšie vyzbrojení, aby mohli byť učiteľmi dobrého posolstva.

Hlásanie Kráľovstva postupuje rýchlo vpred

Vzhľadom na celosvetový rozvoj diela sa prezident Spoločnosti a jeho tajomník Milton G. Henschel vydali 6. februára 1947 na služobnú cestu okolo sveta, dlhú 76 916 kilometrov. Cesta ich viedla na tichomorské ostrovy, na Nový Zéland, do Austrálie, do juhovýchodnej Ázie, do Indie, na Stredný východ, do oblasti Stredomoria, do strednej a západnej Európy, do Škandinávie, do Anglicka a na Nový Foundland. Zástupcovia ústredia Spoločnosti v Brooklyne mohli prvý raz od roku 1933 navštíviť svojich bratov v Nemecku. Jehovovi svedkovia na celom svete mohli sledovať oboch cestovateľov, lebo správy o ich ceste vychádzali v Strážnej veži počas roku 1947. *

„Bola to naša prvá príležitosť zoznámiť sa s bratmi v Ázii a na iných miestach a vidieť, aké majú potreby,“ vysvetľuje brat Henschel, teraz člen vedúceho zboru Jehovových svedkov. „Mali sme v úmysle vyslať misionárov, a tak sme museli vedieť, do čoho idú a čo budú potrebovať.“ Po tejto ceste začali prúdiť do cudzích krajín misionári vyškolení v Gileáde, aby razili cestu dielu hlásania Kráľovstva. A výsledky  boli skutočne pôsobivé. Za nasledujúcich päť rokov (1947–1952) sa počet zvestovateľov Kráľovstva na celom svete viac ako zdvojnásobil — z 207 552 na 456 265.

Vzrast teokracie

Dňa 25. júna 1950 vojská Kórejskej ľudovodemokratickej republiky vtrhli do Kórejskej republiky na juhu. Časom tam boli vyslané oddiely z ďalších šestnástich krajín. No kým vojna postavila veľké národy proti sebe, Jehovovi svedkovia sa pripravovali na medzinárodný zjazd, ktorý mal ukázať nielen ich celosvetovú jednotu, ale aj to, že im Jehova žehná vzrastom. — Iz. 60:22.

Zjazd Vzrast teokracie bol naplánovaný na 30. júla až 6. augusta 1950. Mal to byť najväčší zjazd, aký dovtedy Jehovovi svedkovia konali na jednom mieste. Na Yankee štadióne v New Yorku sa zišlo asi 10 000 zahraničných delegátov: z Európy, Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky, tichomorských ostrovov — dovedna zo 67 rôznych krajín. Vrcholná účasť na verejnej prednáške, vyše 123 000 — v porovnaní s vrcholom 80 000 prítomných na teokratickom zjazde Radostné národy pred štyrmi rokmi — bola sama osebe pôsobivým dokladom vzrastu.

Dôležitým činiteľom vzrastu, ktorý Jehovovi svedkovia prežívali, bolo tlačenie a rozširovanie Božieho Slova. Míľnikom v tomto ohľade bol 2. august 1950, keď brat Knorr oznámil vydanie moderného Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v angličtine. Účastníci zjazdu boli nadšení, keď počuli, že tento nový preklad vracia Božie meno Jehova do hlavného textu od Matúša po Zjavenie dovedna 237-krát! Na záver prednášky rečník predniesol túto vzrušujúcu výzvu: „Vezmite si tento preklad. Prečítajte si ho. Študujte ho, pretože vám pomôže zlepšiť si porozumenie Božieho Slova. Dávajte ho iným.“ V nasledujúcom desaťročí vychádzali ďalšie časti, takže nakoniec mali Jehovovi svedkovia presný preklad celej Biblie, ktorý sa dobre čítal a ktorý mohli nadšene ponúkať druhým.

Kým delegáti opustili zjazdové mesto, boli pozvaní na prehliadku nového ústredia Bételu na Columbia Heights 124 a značne rozšírenej tlačiarne na Adams Street 117. Nové budovy, postavené s finančnou podporou svedkov z celého sveta, boli zavŕšením obrovského programu rozvoja, ohláseného a nadšene podporeného na clevelandskom zjazde v roku 1946. Sotva si vtedy Jehovovi svedkovia uvedomovali, aký veľký rozvoj ešte nastane, a to  nielen v Brooklyne, ale na celom svete. Aby mohlo byť postarané o stále sa rozširujúce rady zvestovateľov Kráľovstva, budú potrebné ďalšie a väčšie tlačiarne.

Intenzívnejšie školenie v službe z domu do domu

Na zjazde Spoločnosť nového sveta, ktorý sa konal od 19. do 26. júla 1953 v New Yorku, dostali Jehovovi svedkovia nové publikácie pre vlastnú potrebu a predovšetkým na použitie pri hlásaní Kráľovstva z domu do domu. Napríklad v pondelok 20. júla bola za búrlivého potlesku 125 040 prítomných vydaná kniha „Presvedčte sa o všetkých veciach“. Bol to vhodný nástroj do zvestovateľskej služby — 416-stranová kniha vreckového formátu zhromažďujúca vyše 4500 textov do 70 hlavných tém. Teraz mali Jehovovi svedkovia poruke biblické odpovede na otázky, ktoré im ľudia kládli pri ich kázaní z domu do domu.

V stredu dopoludnia v prejave „Prvoradá práca všetkých služobníkov“ brat Knorr oznámil ďalší krok v pokračujúcom vzdelávaní Jehovových svedkov — rozsiahly školiaci program služby z domu do domu, ktorý mal byť zavedený vo všetkých zboroch. Skúsenejší zvestovatelia boli požiadaní, aby menej skúseným pomáhali stať sa pravidelnými, účinnými hlásateľmi Kráľovstva z domu do domu. Tento rozsiahly program sa začal 1. septembra 1953. Cestujúci dozorca Jesse L. Cantwell, ktorý sa zúčastňoval na školiacom diele, poznamenal: „Tento program naozaj pomohol zvestovateľom, aby boli účinnejší.“

V mesiacoch nasledujúcich po júli 1953 sa konali zjazdy na všetkých piatich svetadieloch, kde bol ten istý program prispôsobený miestnym podmienkam. Tak bolo zavedené intenzívnejšie školenie v službe z domu do domu v zboroch Jehovových svedkov na celom svete. V tom istom roku bol vrcholný počet zvestovateľov Kráľovstva 519 982.

 Uspokojovanie potrieb celosvetového rozvoja

V polovici 50. rokov sa urobili ďalšie opatrenia na uspokojenie potrieb rýchlo sa rozrastajúcej organizácie. N. H. Knorr už vyše desať rokov cestoval po svete, aby kontroloval prácu odbočiek. Tieto cesty veľmi prispeli k zabezpečeniu náležitého dozoru nad dielom v každej krajine a k posilneniu celosvetovej jednoty Jehovových svedkov. Brat Knorr veľmi miloval misionárov a tých, čo slúžili v odbočkách po celom svete. Nech už išiel kamkoľvek, vždy si urobil čas, aby sa s nimi porozprával o ich problémoch a potrebách a aby ich povzbudil v službe. V roku 1955 však už bolo v činnosti 77 kancelárií odbočiek spoločnosti Watch Tower, a 1814 misionárov vyškolených v Gileáde slúžilo v sto krajinách. Brat Knorr videl, že už to nemôže všetko zvládnuť sám, a preto zariadil, aby sa na tejto dôležitej práci navštevovania odbočiek a misionárskych domovov zúčastňovali aj iní.

Uskutočnilo sa to tak, že celý svet bol rozdelený na desať zón. Každá zóna zahŕňala niekoľko odbočiek Spoločnosti. Spôsobilí bratia z kancelárie v Brooklyne a skúsení dozorcovia odbočiek boli vymenovaní za zónových služobníkov (teraz sa nazývajú zónoví dozorcovia) a pre toto dielo boli vyškolení bratom Knorrom. Prví zónoví služobníci začali novú službu navštevovania odbočiek 1. januára 1956. V roku 1992 slúžili ako zónoví dozorcovia viac ako tridsiati bratia vrátane členov vedúceho zboru.

Vyučovanie o božskej vôli

V lete 1958 visela nad Stredným východom hrozba vojny. Napriek napätiu v medzinárodných vzťahoch sa Jehovovi svedkovia pripravovali na medzinárodný zjazd, ktorý im mal dať ďalšie poučenie o božskej vôli. Bol to ich najväčší zjazd, aký kedy usporiadali v jednom meste.

Pri medzinárodnom zjazde Božská vôľa, ktorý sa konal od 27. júla do 3. augusta, zaplnil newyorský Yankee štadión a Polo Grounds vrcholný počet 253 922 delegátov zo 123 krajín. „Prichádzajú celé štadióny Jehovových svedkov,“ napísali newyorské noviny Daily News z 26. júla 1958. „Osem zvláštnych vlakov, 500 prenajatých autobusov a 18 000 áut priváža členov — okrem dvoch prenajatých lodí a 65 prenajatých lietadiel.“

Misionári vyškolení v Gileáde predtým ústrediu Spoločnosti oznamovali, aké náročné je učiť biblickú pravdu tých, ktorí nie sú oboznámení s vierou a náukami cirkví kresťanstva. Keby tak mali publikáciu, ktorá by pravdivé biblické učenie predkladala jednoducho, a pritom by sa ľahko čítala a bola zrozumiteľná! Vo štvrtok 31. júla odpoludnia na veľkú radosť 145 488 prítomných delegátov brat Knorr oznámil vydanie novej knihy Od strateného raja k raju znovuzískanému.

 Brat Knorr všetkých vyzval, aby túto knihu používali vo zvestovateľskej službe. Povedal tiež, že pre rodičov bude užitočná na poučovanie detí o biblickej pravde. Mnohí rodičia si vzali túto radu k srdcu. Učiteľka Grace A. Estepová, ktorá vyrástla v mestečku blízko Pittsburghu (Pennsylvánia), poznamenala: „Celá generácia detí vyrástla s knihou Raj. Nosili ju so sebou na zhromaždenia, delili sa o ňu s kamarátmi, a ešte skôr ako vedeli čítať, dokázali z nej rozprávať celý rad biblických príbehov len podľa obrázkov.“

Bol poskytnutý aj hutný duchovný materiál pre pokročilých bádateľov Božieho Slova. Brat Knorr v závere svojej podnetnej prednášky „Staň sa tvoja vôľa“ všetkých prítomných vzrušil oznámením o vydaní novej knihy nazvanej “Your Will Be Done on Earth” („Staň sa tvoja vôľa na zemi“). Táto nová publikácia, obsahujúca rozsiahly rozbor Danielovej knihy, poučovala čitateľov o tom, ako sa božská vôľa diala kedysi a ako sa deje teraz. „Táto kniha sa vám bude nesmierne páčiť!“ vyhlásil rečník. Obrovský počet 175 441 prítomných vyjadril burácajúcim potleskom radosť z tejto novej pomôcky, ktorá prehĺbi ich porozumenie božskej vôle!

V záverečných poznámkach brat Knorr oznámil ďalšie zvláštne vzdelávacie programy, ktoré prinesú úžitok celosvetovej organizácii. „Vzdelávacie dielo neupadá,“ vyhlásil Knorr, „naopak, postupuje vpred.“ Načrtol plány usporiadať desaťmesačný školiaci kurz v Brooklyne pre dozorcov odbočiek Spoločnosti z celého sveta. Okrem toho sa pre cestujúcich dozorcov a pre dozorcov v zboroch v mnohých krajinách sveta mali uskutočniť jednomesačné školiace kurzy. Prečo toľko školenia? „Chceme dosiahnuť vyššiu úroveň porozumenia,“ vysvetlil,  „aby sme tak hlbšie prenikli do myšlienok Jehovu, ako ich vyjadril vo svojom Slove.“

Okamžite sa začal pripravovať študijný plán týchto školiacich programov. O sedem mesiacov, 9. marca 1959, sa v South Lansingu (New York), v domove školy Gileád, začala prvá trieda novej školy, školy služby Kráľovstva. To, čo sa tam začalo, čoskoro obišlo celý svet, pretože v novej škole sa školili tí, čo majú dozor v zboroch.

Posilnení, aby ‚stáli pevne vo viere‘

V 60. rokoch zaplavila ľudskú spoločnosť vlna náboženských a spoločenských zmien. Duchovní označovali časti Biblie za mýtické alebo zastarané. Popularitu získaval názor „Boh je mŕtvy“. Ľudská spoločnosť klesala stále hlbšie do bahna sexuálnej nemravnosti. Počas celého tohto búrlivého desaťročia bol Jehovov ľud prostredníctvom Strážnej veže a iných publikácií, ako aj prostredníctvom zjazdových programov posilňovaný, aby ‚stál pevne vo viere‘. — 1. Kor. 16:13.

Na sérii zjazdov, ktoré sa v roku 1963 konali po celom svete, obhajoval Bibliu pred útokom kritikov prejav „Kniha ‚večného dobrého posolstva‘ je užitočná“. „Kritici Biblie nemusia zdôrazňovať, že túto knihu písali iba ľudia,“ vysvetlil rečník. „O tom nás poctivo informuje Biblia sama. Čím sa ale táto kniha odlišuje od ktorejkoľvek inej knihy napísanej ľuďmi, je to, že Svätá Biblia je ‚inšpirovaná Bohom‘.“ ​(2. Tim. 3:16, 17) Tento vzrušujúci prejav uviedol vydanie knihy „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“. Nová publikácia obsahovala rozbor každej biblickej knihy, uvádzala jej pozadie, napríklad kto ju napísal, kedy a kde bola napísaná, a doklady o jej autenticite. Potom nasledovalo zhrnutie tejto biblickej knihy a po ňom časť nazvaná „Prečo je užitočná“, ktorá ukazovala, v čom má príslušná biblická kniha pre čitateľa veľkú hodnotu. Tento hodnotný nástroj pokračujúceho biblického vzdelávania Jehovových svedkov sa takmer tridsať rokov od svojho vydania ešte stále používa ako učebnica v teokratickej škole kazateľskej služby. *

Jehovovi svedkovia nezostali nedotknutí sexuálnou revolúciou 60. rokov. Každý rok muselo byť vylúčených niekoľko tisíc — malé percento z ich celkového počtu — väčšinou pre sexuálnu nemravnosť. To bol vážny dôvod na to, aby Jehovov ľud dostal na sérii oblastných zjazdov konaných v roku 1964 konkrétne rady. Cestujúci dozorca Lyle Reusch, pôvodom zo Saskatchewanu v Kanade, si spomína na prejav „Udržať organizáciu verejných služobníkov čistú, cudnú“. Hovorí: „Otvorené slová o morálke všetko jasne a zrozumiteľne vysvetlili.“

 Obsah prejavu bol uverejnený v Strážnej veži z 15. novembra 1964 (angl.). Okrem iného tam bolo uvedené: „Dievčatá, nerobte zo seba špinavý uterák na verejné použitie, do ktorého by si mohol utrieť svoje špinavé ruky hocijaký smilník, hocijaký symbolický ‚pes‘.“ — Porovnaj Zjavenie 22:15.

Táto otvorená rada mala Jehovovým svedkom ako ľudu pomôcť, aby si zachovali mravnú čistotu a boli spôsobilí ďalej hlásať posolstvo o Kráľovstve. — Porovnaj Rimanom 2:21–23.

„Povedz mi, čo znamená rok 1975?“

Svedkovia sa dlho domnievali, že Kristovo tisícročné panstvo bude nasledovať po uplynutí 6000 rokov ľudských dejín. Kedy sa však skončí 6000 rokov ľudskej existencie? Kniha Večný život v slobode Božích synov, vydaná na sérii oblastných zjazdov v roku 1966, poukazovala na rok 1975. Nová kniha vyvolala veľké debaty o roku 1975 hneď na zjazde, keď si bratia prezreli jej obsah.

Na zjazde v Baltimore (Maryland) mal záverečný prejav F. W. Franz. Začal slovami: „Tesne predtým ako som išiel na pódium, pristúpil ku mne mladý muž a spýtal sa: ‚Povedz mi, čo znamená rok 1975?‘“ Potom sa brat Franz odvolal na mnohé otázky o tom, či látka v novej knihe znamená, že do roku 1975 sa skončí Armagedon a Satan bude spútaný. V podstate povedal: ‚Mohlo by sa to stať. Ale my to netvrdíme. U Boha je všetko možné. Ale my to netvrdíme. A nech nikto z vás nehovorí nič určité o tom, čo sa bude diať odo dneška do roku 1975. Ale na tom všetkom, drahí priatelia, je dôležité toto: Čas sa kráti. Čas dobieha, o tom niet pochýb.‘

V rokoch nasledujúcich po roku 1966 konali mnohí Jehovovi svedkovia v duchu tejto rady. Na tento námet však boli uverejnené iné výroky a niektoré z nich boli zrejme konkrétnejšie, než bolo vhodné. Uznala to Strážna veža č. 17, 1980 (strany 9, 10). Ale Jehovovi svedkovia boli tiež upozorňovaní, aby sa sústredili predovšetkým na konanie Jehovovej vôle a nedali sa strhnúť dátumami a očakávaním skorej záchrany. *

Nástroj na urýchlenie diela

Koncom 60. rokov Jehovovi svedkovia oznamovali dobré posolstvo s pocitom očakávania a naliehavosti. Počet zvestovateľov Kráľovstva v priebehu roku 1968 vzrástol na 1 221 504 v 203 krajinách. Napriek  tomu nebolo neobvyklé, že niektorí ľudia študovali Bibliu celé roky, ale nekonali podľa získaného poznania. Nájde sa spôsob, ako urýchliť dielo robenia učeníkov?

Odpoveď prišla v roku 1968 vydaním novej biblickej študijnej pomôcky Pravda, ktorá vedie k večnému životu. Táto 192-stranová kniha vreckového formátu bola pripravená s ohľadom na nových záujemcov. Obsahovala 22 pútavých kapitol na námety ako „Prečo je múdre skúmať svoje náboženstvo?“, „Prečo starneme a zomierame?“, „Kde sú mŕtvi?“, „Prečo Boh až dodnes pripustil zlo?“, „Podľa čoho poznáme pravé náboženstvo?“ a „Vytváranie šťastného rodinného života“. Kniha Pravda bola napísaná tak, aby povzbudila študujúceho o látke uvažovať a uplatniť ju vo svojom živote.

Táto nová publikácia sa mala používať v súvislosti so šesťmesačným programom štúdia Biblie. Septembrové číslo Služby Kráľovstva z roku 1968 (angl.) vysvetlilo, ako by mal nový program prebiehať: „Bolo by dobré snažiť sa preštudovať každý týždeň jednu celú kapitolu z knihy ‚Pravda‘, i keď to asi v prípade všetkých študujúcich ani pri každej kapitole nepôjde... Keď sa po šiestich mesiacoch intenzívneho štúdia a svedomitého úsilia priviesť študujúcich na zhromaždenie ešte so zborom neschádzajú, potom by bolo azda lepšie využiť čas na štúdium s niekým iným, kto chce naozaj spoznať pravdu a robiť pokroky. Dajte si za cieľ predkladať dobré posolstvo na biblickom štúdiu tak, že záujemcovia budú do šiestich mesiacov konať!“

A oni konali! Zakrátko mal šesťmesačný biblický študijný program prekvapujúci úspech. Za tri služobné roky, od 1. septembra 1968 do 31. augusta 1971, bolo pokrstených dovedna 434 906 osôb — viac ako dvojnásobok počtu pokrstených v predošlých troch služobných rokoch! To, že kniha Pravda a kampaň so šesťmesačným programom biblického štúdia prišli v čase, keď medzi Jehovovými svedkami vládol pocit očakávania a naliehavosti, veľmi pomohlo urýchliť dielo robenia učeníkov. — Mat. 28:19, 20.

„To musí vyjsť! Veď je to od Jehovu!“

Dlhé roky boli zbory Jehovových svedkov organizované tak, že Spoločnosť vymenovala jedného duchovne spôsobilého muža za služobníka alebo „dozorcu“ zboru, a pomáhali mu ďalší vymenovaní „služobníci“. * (1. Tim. 3:1–10, 12, 13)  Títo muži mali stádu slúžiť, nie nad ním vládnuť. (1. Petra 5:1–4) Mohli sa však zbory ešte viac priblížiť štruktúre kresťanského zboru v prvom storočí?

V roku 1971 bol na sérii zjazdov konaných po celom svete prednesený prejav „Teokratická organizácia uprostred demokracií a komunizmu“. Tento prejav predniesol F. W. Franz 2. júla na Yankee štadióne v New Yorku. Ukázal v ňom, že tam, kde bolo dosť spôsobilých mužov, mali zbory v prvom storočí viac ako len jedného dozorcu. (Fil. 1:1) „Skupina dozorcov zboru,“ vyhlásil, „tvorila ‚radu starších mužov‘... Všetci členovia takejto ‚rady [alebo zhromaždenia] starších mužov‘ si boli rovní, mali rovnaké oficiálne postavenie a nikto z nich nebol najdôležitejším, najpoprednejším, najvplyvnejším členom zboru.“ ​(1. Tim. 4:14) Tento prejav vzbudil pozornosť všetkých prítomných na zjazde. Aký účinok bude mať táto informácia na zbory Jehovových svedkov po celom svete?

Odpoveď prišla o dva dni v záverečnom prejave N. H. Knorra. Od 1. októbra 1972 vstúpia na celom svete do platnosti úpravy v dozore nad zbormi. Už nebude len jeden služobník alebo dozorca zboru. V mesiacoch, ktoré zostávajú do 1. októbra 1972, odporučia zodpovední, zrelí muži v každom zbore Spoločnosti na vymenovanie tých, ktorí by slúžili ako rada starších (a tých, ktorí by slúžili ako služobní pomocníci). Jeden starší bude určený ako predsedajúci, * ale všetci starší budú mať rovnakú autoritu a budú spoločne rozhodovať. „Tieto organizačné úpravy,“ vysvetlil brat Knorr, „prispejú k tomu, aby sa činnosť zboru viac zhodovala s Božím Slovom, a to iste povedie k väčšiemu požehnaniu od Jehovu.“

Ako prijali túto informáciu o organizačných úpravách zhromaždení delegáti? Jeden cestujúci dozorca povedal: „To musí vyjsť! Veď je to od Jehovu!“ Ďalší dlhoročný svedok dodal: „Bude to pre všetkých zrelých mužov povzbudenie, aby sa ujímali zodpovedností.“ Skutočne, každý spôsobilý muž sa teraz mohol ‚usilovať‘ a byť vymenovaný do „úradu dozorcu“. (1. Tim. 3:1) Tak mohol väčší počet bratov získať cenné skúsenosti v plnení zborových zodpovedností. I keď si to spočiatku neuvedomovali, všetci boli potrební, aby v budúcich rokoch pásli veľký príliv nových.

Látka predložená na zjazde viedla tiež k niektorým vysvetleniam a úpravám, ktoré sa týkali vedúceho zboru. Dňa 6. septembra 1971 sa rozhodlo, že predsedanie vo vedúcom zbore sa bude medzi jeho členmi každý rok cyklicky striedať podľa abecedného poriadku. O niekoľko  týždňov, 1. októbra 1971, sa predsedajúcim vedúceho zboru na obdobie jedného roku stal F. W. Franz.

Nasledujúci rok, v septembri 1972, sa začal prvý presun zodpovedností v zboroch a striedanie bolo vo väčšine zborov ukončené k 1. októbru. V ďalších troch rokoch prežívali Jehovovi svedkovia pôsobivý vzrast — dalo sa pokrstiť vyše tri štvrte milióna ľudí. No teraz sa blížila jeseň roku 1975. Keď sa nesplnia všetky očakávania spojené s rokom 1975, ako to ovplyvní ich horlivosť pre celosvetovú kazateľskú činnosť a ich svetašíru jednotu?

Okrem toho, Nathan H. Knorr, muž s dynamickou osobnosťou a vynikajúcou organizačnou schopnosťou, zohrával po celé desaťročia kľúčovú úlohu v podpore vzdelávania vnútri organizácie, rozširovania Biblie medzi ľuďmi a aj v tom, že títo ľudia dostali pomoc, aby jej porozumeli. Ako zmena k priamejšiemu dohľadu, ktorý bude mať vedúci zbor, ovplyvní tieto činnosti?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 92]

Kázanie napriek zatýkaniu a davovým akciám

[Zvýraznený text na strane 94]

‚Obdobie celosvetového rozvoja a vzdelávania v nebývalom rozsahu‘

[Zvýraznený text na strane 103]

Obhajoba Biblie pred útokom kritikov

[Zvýraznený text na strane 104]

‚Na tom všetkom, drahí priatelia, je dôležité toto: Čas sa kráti‘

[Zvýraznený text na strane 106]

‚Povzbudenie pre všetkých zrelých mužov, aby sa ujímali zodpovedností‘

[Rámček na strane 91]

Životopis N. H. Knorra

Nathan Homer Knorr sa narodil 23. apríla 1905 v Bethleheme (Pennsylvánia, USA). Ako 16-ročný sa pripojil k allentownskému zboru Bádateľov Biblie. V roku 1922 sa zúčastnil na zjazde v Cedar Point (Ohio) a rozhodol sa, že vystúpi z reformovanej cirkvi. Nasledujúci rok bol 18-ročný Nathan medzi tými, ktorí boli 4. júla 1923 po prejave ku krstu, ktorý predniesol Frederick W. Franz z brooklynského Bételu, pokrstení v rieke Little Lehigh vo východnej Pennsylvánii. Dňa 6. septembra 1923 sa brat Knorr stal členom rodiny Bétel v Brooklyne.

Brat Knorr usilovne pracoval v oddelení expedície a zakrátko sa prejavili jeho prirodzené organizačné schopnosti. Keď 23. septembra 1932 zomrel vedúci tlačiarne Spoločnosti Robert J. Martin, bol brat Knorr vymenovaný na jeho miesto. Dňa 11. januára 1934 bol brat Knorr zvolený za člena správnej rady Peoples Pulpit Association (teraz Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.) a v nasledujúcom roku sa stal viceprezidentom tejto spoločnosti. Potom, 10. júna 1940, sa stal viceprezidentom Watch Tower Bible and Tract Society (pennsylvánska korporácia). V januári 1942 bol zvolený za prezidenta oboch spoločností a britskej korporácie International Bible Students Association (Medzinárodné združenie Bádateľov Biblie).

V nasledujúcich rokoch bol jedným z najbližších spoločníkov a spoľahlivých radcov brata Knorra Frederick W. Franz, muž vekom starší ako on, ktorého jazykové znalosti a skutočnosť, že bol biblickým učencom, sa už pre organizáciu preukázali ako veľmi cenné.

[Rámček na strane 93]

Povzbudzujúci pohľad do budúcnosti

Delegáti teokratického zjazdu Nový svet v Clevelande (Ohio) v septembri 1942 boli nadšení, keď sa im v prejave prihovoril tajomník-pokladník Spoločnosti W. E. Van Amburgh, ktorý už bol pokročilého veku. Brat Van Amburgh pripomenul, že prvý zjazd, na ktorom sa zúčastnil, bol v Chicagu v roku 1900 a že to bol „veľký“ zjazd — bolo tam asi 250 prítomných. Keď vymenoval iné „veľké“ zjazdy, skončil týmto povzbudzujúcim pohľadom do budúcnosti: „Teraz sa nám tento zjazd * zdá veľký, ale práve tak ako je tento zjazd veľký v porovnaní s tými, na ktorých som bol v minulosti, predpokladám, že bude veľmi malý v porovnaní s tými v blízkej budúcnosti, keď Pán začne zhromažďovať svoj ľud zo všetkých kútov zeme.“

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/mapy na strane 96]

Služobné cesty N. H. Knorra, 1945–1956

1945–1946: Stredná Amerika, Južná Amerika, Severná Amerika, Európa, Karibská oblasť

1947–1948: Severná Amerika, tichomorské ostrovy, Orient, Stredný východ, Európa, Afrika

1949–1950: Severná Amerika, Stredná Amerika, Južná Amerika, Karibská oblasť

1951–1952: Severná Amerika, tichomorské ostrovy, Orient, Európa, Stredný východ, Afrika

1953–1954: Južná Amerika, Karibská oblasť, Severná Amerika, Stredná Amerika

1955–1956: Európa, tichomorské ostrovy, Orient, Severná Amerika, Stredný východ, severná Afrika

[Mapy]

(Pozri publikáciu)

[Rámček na strane 105]

„Dnes som opäť začala premýšľať“

Knihu „Pravda, ktorá vedie k večnému životu“, vydanú v roku 1968, Jehovovi svedkovia vo veľkej miere používali na štúdium Biblie so záujemcami. Táto časová pomôcka pomohla státisícom premýšľajúcich ľudí, aby získali presné poznanie Písiem. Ďakovný list od jednej čitateľky v Spojených štátoch z roku 1973 uvádzal: „Dnes prišla k mojim dverám veľmi príjemná pani a dala mi knihu ‚Pravda, ktorá vedie k večnému životu‘. Práve som ju dočítala. Prvý raz v živote som prečítala za jediný deň 190 strán nejakého textu. Dňa 29. júna 1967 som prestala veriť v Boha. Dnes som opäť začala premýšľať.“

[Obrázok na strane 95]

Škola Gileád v South Lansingu (New York)

[Obrázok na strane 97]

Brat Knorr (tu práve na Kube) mnohokrát precestoval celý svet

[Obrázok na strane 98]

Brat Knorr sa domnieval, že každý svedok by mal byť spôsobilý kázať z domu do domu

Anglicko

Libanon

[Obrázok na strane 99]

Vyše 35 rokov brat Knorr ako prezident Spoločnosti úzko spolupracoval s bratom Franzom

[Obrázok na strane 100]

Správna rada Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania v polovici 50. rokov. (Zľava doprava) Lyman A. Swingle, Thomas J. Sullivan, Grant Suiter, Hugo H. Riemer, Nathan H. Knorr, Frederick W. Franz, Milton G. Henschel

[Obrázky na strane 102]

V roku 1958 sa na medzinárodnom zjazde Božská vôľa zišli delegáti zo 123 krajín na Yankee štadióne

[Obrázok na strane 107]

Publikácie na školenie Jehovových svedkov do služby

[Obrázok na strane 107]

Niektoré publikácie do zvestovateľskej služby

[Obrázok na strane 107]

Knihy, ktoré poskytli hutný pokrm, aby Jehovov ľud duchovne posilnili

[Obrázok na strane 107]

Bádateľské a študijné pomôcky