7. kapitola

Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo! (1919–1941)

„Veríte, že Kráľ slávy začal panovať? Teda späť do poľa, vy, synovia najvyššieho Boha! Oblečte si výzbroj! Buďte triezvi, buďte ostražití, buďte činní, buďte statoční. Buďte vernými a pravými svedkami Pána. Vpred do boja, kým nebude spustošený posledný zvyšok Babylona. Rozhlasujte posolstvo široko-ďaleko. Svet sa musí dozvedieť, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov. Toto je deň všetkých dní. Hľa, Kráľ panuje! Vy ste jeho zvestovateľmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“

TÁTO dramatická výzva k činnosti, ktorú v roku 1922 predniesol na medzinárodnom zjazde v Cedar Point (Ohio) J. F. Rutherford, na prítomných hlboko zapôsobila. Bádatelia Biblie opúšťali tento zjazd s planúcou túžbou zvestovať Kráľovstvo. Avšak iba pred niekoľkými rokmi sa vyhliadka, že budú slúžiť ako zvestovatelia Kráľovstva, zdala naozaj pochmúrna. J. F. Rutherford a jeho siedmi spoločníci boli vo väzení a ich budúca úloha v organizácii sa zdala neistá. Ako boli prekonané tieto ťažkosti?

„Viem niečo o zákone lojálnych“

Na 2. až 5. januára 1919 bol naplánovaný zjazd v Pittsburghu (Pennsylvánia). Bolo to v čase, keď bol brat Rutherford a jeho spoločníci vo väzení. Nebol to však obyčajný zjazd — bol spojený s výročnou schôdzou spoločnosti Watch Tower, ktorá sa mala konať v sobotu 4. januára 1919. Brat Rutherford si dobre uvedomoval význam tejto schôdze. V to sobotné popoludnie hľadal brata Macmillana a našiel ho na väzenskom tenisovom kurte. Podľa Macmillana sa odohralo toto:

„Rutherford povedal: ‚Mac, chcem sa s tebou porozprávať.‘

‚A o čom chceš so mnou hovoriť?‘

‚Chcem sa s tebou porozprávať o tom, čo sa deje v Pittsburghu.‘

‚Rád by som dohral tento zápas.‘

‚Teba nezaujíma, čo sa tam deje? Nevieš, že dnes sú voľby oficiálnych  predstaviteľov? Môžu ťa prehliadnuť a môžeš vypadnúť a zostaneme tu naveky.‘

‚Brat Rutherford,‘ povedal som, ‚dovoľ, aby som ti povedal niečo, o čom si možno nepremýšľal. Toto je prvý raz od založenia Spoločnosti, keď sa môže jasne ukázať, koho by si Jehova Boh prial ako prezidenta.‘

‚Čo tým myslíš?‘

‚Myslím tým, že brat Russell mal rozhodujúci hlas a on vymenúval jednotlivých oficiálnych predstaviteľov. Teraz, keď sme my akoby mimo hry, je situácia iná. Ale ak by sme odtiaľto vyšli a načas sa dostali na zjazd a na to rokovanie, boli by sme prijatí a zaujali by sme miesto brata Russella s rovnakou cťou, akú dostal on. Potom by to mohlo vyzerať ako ľudské dielo, nie Božie.‘

Rutherford sa iba zamyslene pozrel a odišiel.“

V ten deň prebiehala v Pittsburghu schôdza plná napätia. „Nejaký čas panoval zmätok, nezhody a dohadovanie,“ spomínala Sara C. Kaelinová, ktorá vyrástla v oblasti Pittsburghu. „Niektorí chceli odložiť schôdzu o šesť mesiacov; iní spochybňovali legálnosť voľby oficiálnych predstaviteľov, ktorí boli vo väzení; ďalší navrhovali všetkých oficiálnych predstaviteľov nových.“

Po dlhých diskusiách prečítal W. F. Hudgings, člen správnej rady Peoples Pulpit Association (Spoločnosť kazateľnice národov), * prítomným list od brata Rutherforda. Vyjadroval v ňom lásku a posielal pozdravy všetkým zhromaždeným. „Satanovými hlavnými zbraňami sú PÝCHA, CTIŽIADOSŤ a STRACH,“ varoval. Sám pokorne navrhol vhodných mužov pre prípad, že by sa akcionári rozhodli zvoliť nových oficiálnych predstaviteľov Spoločnosti, a tak ukázal, že sa chce podriadiť Jehovovej vôli.

Diskusia ešte chvíľu pokračovala a potom prehovoril E. D. Sexton, ktorý bol ustanovený za predsedu hlasovacieho výboru:

„Práve som pricestoval. Môj vlak meškal pre záveje štyridsaťosem hodín. Chcem niečo povedať a bude lepšie, keď to poviem hneď, aby sa mi uľavilo. Moji drahí bratia, prišiel som sem, podobne ako vy všetci, s určitými predstavami — za i proti... V ceste nestoja žiadne právne prekážky. Ak chceme našich bratov, čo zostali na juhu, znovu zvoliť do akéhokoľvek úradu, ktorý môžu zastávať, nevidím a zo žiadnej [právnickej] rady, ktorú som dostal, nemôžem vyvodiť, akou formou či spôsobom by to mohlo ovplyvniť ich vyhliadky v súdnom spore pred Federálnym súdom alebo pred verejnosťou.

Domnievam sa, že najväčšou poctou, akú môžeme nášmu drahému bratovi Rutherfordovi preukázať, by bolo jeho znovuzvolenie za  prezidenta W[atch] T[ower] B[ible] & T[ract] Society. Nazdávam sa, že vo vedomí verejnosti niet žiadnych pochybností, pokiaľ ide o náš postoj v tejto veci. Ak naši bratia nejako po formálnej stránke porušili zákon, ktorý nepoznali, vieme, že ich pohnútky sú dobré. A pred Všemohúcim [Bohom] neporušili ani žiaden Boží zákon, ani ľudský. Prejavili by sme tú najväčšiu dôveru, keby sme brata Rutherforda znovu zvolili za prezidenta Spoločnosti.

Nie som právnik, ale pokiaľ ide o zákonnosť tejto situácie, viem niečo o zákone lojálnych. Boh totiž vyžaduje lojálnosť. Nedokážem si predstaviť, že by sme mohli prejaviť väčšiu dôveru inak než uskutočnením volieb A ZNOVUZVOLENÍM BRATA RUTHERFORDA ZA PREZIDENTA.“

Brat Sexton takto zrejme vyjadril pocity väčšiny prítomných. Prebehla nominácia; uskutočnili sa voľby; a J. F. Rutherford bol zvolený za prezidenta, C. A. Wise za viceprezidenta a W. E. Van Amburgh za tajomníka-pokladníka.

Nasledujúci deň brat Rutherford zaklopal na stenu Macmillanovej cely a povedal: „Prestrč ruku.“ Potom podal Macmillanovi telegram, v ktorom stálo, že Rutherford bol znovu zvolený za prezidenta. „Bol veľmi šťastný,“ spomínal neskôr Macmillan, „keď videl tento prejav uistenia, že Spoločnosť vedie Jehova.“

Voľby sa skončili, ale brat Rutherford a siedmi ďalší boli ešte stále vo väzení.

„Celoštátna kampaň“ v prospech väzňov

„Počas niekoľkých posledných týždňov sa v celej krajine rozprúdila celoštátna kampaň v prospech týchto bratov,“ uvádzalo sa v Strážnej veži z 1. apríla 1919 (angl.). Niektoré noviny sa dovolávali prepustenia J. F. Rutherforda a jeho spoločníkov. Bádatelia Biblie zo všetkých častí Spojených štátov prejavovali svoju podporu tým, že písali listy redaktorom novín, členom Kongresu, senátorom a guvernérom a naliehali na nich, aby zasiahli v prospech týchto ôsmich väzňov. Bolo zrejmé, že Bádatelia Biblie si nedoprajú odpočinku, dokiaľ ich ôsmi bratia nebudú oslobodení.

V marci 1919 rozširovali Bádatelia Biblie v Spojených štátoch petíciu, v ktorej žiadali prezidenta Woodrowa Wilsona, aby využil svoj vplyv a podnikol jeden z uvedených krokov v prospech uväznených bratov:

„PO PRVÉ: Úplne omilostiť, ak je to teraz možné, ALEBO

PO DRUHÉ: Nariadiť Ministerstvu spravodlivosti, aby stiahlo žalobu proti nim, a tak by boli celkom prepustení, ALEBO

PO TRETIE: Okamžite ich prepustiť na kauciu do konečného rozhodnutia ich prípadu vyššími súdmi.“

 Za dva týždne získali Bádatelia Biblie 700 000 podpisov. Petícia však nebola prezidentovi ani vláde nikdy predložená. Prečo? Pretože skôr ako k tomu mohlo dôjsť, boli títo ôsmi muži prepustení na kauciu. Čo sa teda dosiahlo touto petíciou? V Strážnej veži z 1. júla 1919 (angl.) sa písalo: „Všetko nasvedčuje tomu, že Pán chcel, aby sa táto práca vykonala ani nie tak preto, aby sa títo bratia dostali z väzenia, ale skôr aby sa vydalo svedectvo o pravde.“

„Vitajte doma, bratia“

V utorok 25. marca títo ôsmi bratia opustili Atlantu a cestovali do Brooklynu. Správa o ich prepustení sa rýchlo šírila. Boli to skutočne dojímavé scény — Bádatelia Biblie sa zhromažďovali na železničných staniciach pozdĺž trate s nádejou, že ich uvidia, a vyjadrovali radosť nad ich prepustením. Iní sa ponáhľali do brooklynského domova Bétel, ktorý bol medzitým zatvorený, aby pripravili uvítací banket. Keď sa bratia dostali späť do Brooklynu, bolo im 26. marca dovolené zaplatiť kauciu 10 000 dolárov za každého, a boli voľní.

„Niekoľkí priatelia ich hneď odprevadili do domova Bétel, kde sa zhromaždilo asi päťsto až šesťsto priateľov, aby ich uvítali,“ písala Strážna veža z 15. apríla 1919 (angl.). V jedálni visel veľký transparent s nápisom „Vitajte doma, bratia“. Takmer o päťdesiat rokov neskôr spomínala Mabel Haslettová, ktorá bola prítomná na tomto bankete: „Pamätám si, že sme urobili sto pampúchov, ktoré bratom po deviatich mesiacoch väzenskej stravy veľmi chutili. Stále vidím brata Rutherforda, ako sa za nimi načahuje. Boli to nezabudnuteľné chvíle, keď on i ostatní rozprávali svoje zážitky. Spomínam si aj na to, ako nízky brat DeCecca stál na stoličke, aby ho každý mohol vidieť a počuť.“

V utorok 1. apríla ráno pricestoval brat Rutherford do Pittsburghu, kde boli teraz kancelárie ústredia. Keď sa bratia dozvedeli, že má pricestovať, aj tu naplánovali banket, ktorý sa konal v ten deň večer v hoteli Chatham. Podmienky vo väzení však na zdraví brata Rutherforda zanechali následky. Mal postihnuté pľúca a v dôsledku toho dostal po prepustení ťažký zápal pľúc. A tak krátko nato bolo nutné, aby zo zdravotných dôvodov odišiel do Kalifornie, kde mal nejakých príbuzných.

Skúška v Los Angeles

Keď brat Rutherford a ostatní boli teraz na slobode, vznikla otázka, ako to bude ďalej s dielom hlásania o Božom Kráľovstve. V čase, keď boli títo bratia vo väzení, organizačný dozor nad svedeckým dielom bol značne zredukovaný. Brooklynský svätostánok bol predaný a domov Bétel zatvorený. Kancelárie ústredia v Pittsburghu boli malé a finančné prostriedky obmedzené. A navyše, aký bol vlastne záujem  o posolstvo o Kráľovstve? Brat Rutherford sa rozhodol urobiť v Kalifornii skúšku.

Na nedeľu 4. mája 1919 sa naplánovalo zhromaždenie v Clune’s Auditorium v Los Angeles. Názov prednášky, na ktorú bola pozvaná verejnosť, bol „Nádej pre sužované ľudstvo“. Mal ju však predniesť J. F. Rutherford — muž, ktorý práve vyšiel z väzenia. Rozsiahlou inzerciou v novinách Rutherford sľúbil, že otvorene predloží fakty a vysvetlí dôvody nezákonných obvinení oficiálnych predstaviteľov Spoločnosti. Bude mať niekto taký záujem, aby prišiel?

Reakcia bola ohromujúca. Na prednášku prišlo 3500 ľudí a asi 600 ďalších sa nedostalo dnu. Brat Rutherford bol vzrušený! Súhlasil, že v pondelok večer urobí prednášku pre tých, ktorým sa neušlo miesto; a na tej sa zúčastnilo 1500 osôb. Bol však taký chorý, že túto prednášku nemohol dokončiť. Po hodine ho musel vystriedať jeden spoločník. Napriek tomu skúška v Los Angeles bola úspešná. Brat Rutherford bol presvedčený, že o posolstvo o Kráľovstve je značný záujem, a bol odhodlaný postarať sa, aby bolo hlásané.

Pokračujme v diele!

V júli 1919 bol brat Rutherford späť v práci v ústredí v Pittsburghu. Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov udalosti dostávali spád. Začalo sa s prípravami na zjazd Bádateľov Biblie, ktorý sa mal konať 1. až 8. septembra v Cedar Point (Ohio). Kancelárie Spoločnosti sa presťahovali späť do Brooklynu a 1. októbra tam bola ich činnosť obnovená.

 Čo mali teraz Bádatelia Biblie robiť? Ich poslanie bolo jasne zdôraznené na zjazde v Cedar Point. V utorok 2. septembra to brat Rutherford vysvetlil: „Poslaním kresťana na zemi... je hlásať posolstvo o Pánovom kráľovstve spravodlivosti, ktoré prinesie požehnania pre celé vzdychajúce tvorstvo.“ O tri dni neskôr, v piatok 5. septembra, ktorý bol nazvaný Dňom spolupracovníkov, brat Rutherford povedal: „Vo chvíľach triezveho zamyslenia si kresťan kladie celkom prirodzenú otázku: Prečo som na zemi? A odpoveď musí nevyhnutne znieť: Pán ma milostivo urobil svojím vyslancom, aby som niesol svetu božské posolstvo zmierenia, a mojou výsadou a povinnosťou je toto posolstvo ohlasovať.“

Áno, bol čas pokračovať v diele hlásania Božieho Kráľovstva! Na vykonávanie tohto poverenia mala byť poskytnutá pomoc, ako to oznámil brat Rutherford: „Pánovou prozreteľnosťou sme zariadili vydávanie nového časopisu s názvom ZLATÝ VEK.“ Účastníci zjazdu sotva tušili, aký odvážny bude časopis Zlatý vek.

„Ten prvý zjazd po prvej svetovej vojne bol pre nás všetkých veľkou posilou,“ spomínal Herman L. Philbrick, ktorý na tento zjazd cestoval z domu v Bostone (Massachusetts). Zjazd v Cedar Point skutočne vyburcoval Bádateľov Biblie k činnosti. Boli pripravení pokračovať v diele hlásania dobrého posolstva. Bolo to, akoby prešli zo smrti do života. — Porovnaj Ezechiela 37:1–14; Zjavenie 11:11, 12.

Medzitým sa na svetovej scéne diali významné veci. Dňa 28. júna 1919 bola podpísaná Versaillská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 10. januára 1920. Zmluvou sa oficiálne končili vojenské akcie proti Nemecku v prvej svetovej vojne a bola vytvorená platforma na vznik Spoločnosti národov — medzinárodného spoločenstva na zachovanie mieru vo svete.

‚Zvestujte Kráľa a Kráľovstvo‘

V roku 1922 sa Bádatelia Biblie vrátili do Cedar Point na deväťdňový program, ktorý trval od 5. do 13. septembra. S prichádzajúcimi delegátmi tohto medzinárodného zjazdu sa vzrušenie stupňovalo. Vrchol zjazdu bol v piatok 8. septembra, keď brat Rutherford predniesol prednášku „Kráľovstvo“.

Thomas J. Sullivan neskôr spomínal: „Tí, ktorí mali výsadu zúčastniť sa tohto zhromaždenia, si ešte dnes vedia predstaviť, s akou vážnosťou brat Rutherford povedal niekoľkým neposedným, ktorí sa prechádzali, lebo bolo veľmi teplo, aby si ‚SADLI‘ a ‚POČÚVALI‘ prednášku za každú cenu.“ Tí, ktorí to urobili, neboli sklamaní, pretože nasledoval historický prejav, v ktorom brat Rutherford podnietil svojich poslucháčov, aby ‚zvestovali Kráľa a Kráľovstvo‘.

 Publikum reagovalo s veľkým nadšením. Strážna veža napísala: „Na všetkých prítomných hlboko zapôsobila skutočnosť, že každému zo zasvätených je odteraz uložená povinnosť pôsobiť ako zvestovateľ Kráľa a kráľovstva.“ Bádatelia Biblie odchádzali z tohto zjazdu naplnení planúcou horlivosťou pre kazateľské dielo. Sestra Ethel Bennecoffová, vtedy ani nie tridsaťročná kolportérka, to vyjadrila takto: „Boli sme vyburcovaní ‚zvestovať, zvestovať, zvestovať Kráľa a jeho kráľovstvo‘ — a to s väčšou horlivosťou a láskou v srdci ako kedykoľvek predtým.“

S pribúdajúcim duchovným svetlom porozumenia začali Bádatelia Biblie chápať niektoré vzrušujúce biblické pravdy. (Prísl. 4:18) Porozumenie týchto drahocenných právd bolo mocným podnetom pre ich dielo hlásania Božieho Kráľovstva. Súčasne však museli upraviť svoje zmýšľanie — a to bolo pre niektorých ozajstnou skúškou.

„Neuskutočnené nádeje nie sú príznačné len pre našu dobu“

V roku 1920 sa v brožúre Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú konštatovalo: „Môžeme s dôverou očakávať, že rok 1925 bude znamenať návrat [z mŕtvych] Abraháma, Izáka, Jakoba a verných prorokov starej doby... k stavu ľudskej dokonalosti.“ V roku 1925 sa neočakávalo len vzkriesenie verných mužov starej doby, ale niektorí dúfali, že by v tom roku mohli pomazaní kresťania dostať svoju nebeskú odmenu. *

Rok 1925 prišiel i odišiel. Niektorí opustili svoju nádej. Ale veľká väčšina Bádateľov Biblie zostala verná. Herald Toutjian, ktorého starí rodičia sa stali Bádateľmi Biblie asi na prelome storočia, vysvetlil: „Naša rodina si uvedomila, že neuskutočnené nádeje nie sú príznačné len pre našu dobu. Veď aj apoštoli prechovávali podobné nesprávne očakávania... Jehova je hoden lojálnej služby a chvály, či už je, alebo nie je spojená s konečnou odmenou.“ — Porovnaj Skutky 1:6, 7.

Ktorá organizácia — Jehovova, alebo Satanova?

„Zrodenie národa“ — to bol názov vzrušujúceho článku, ktorý sa objavil v Strážnej veži z 1. marca 1925 (angl.). Obsahoval jasnejšie porozumenie 12. kapitoly Zjavenia, ktoré bolo pre niektorých ťažko prijateľné.

Symbolické postavy, o ktorých sa zmieňuje táto kapitola, boli vysvetlené takto: „žena“, ktorá rodí (verše 1, 2), ako Božia [nebeská] organizácia; „drak“ ​(verš 3) ako „diablova organizácia“; „syn“ ​(verš 5) ako „nové kráľovstvo alebo nová vláda“. Na základe toho bolo prvý raz jasne vysvetlené: Existujú dve rozdielne a proti sebe stojace organizácie — Jehovova a Satanova. A po ‚vojne v nebi‘ (verš 7) boli Satan a jeho démonskí podporovatelia vyvrhnutí z neba a zhodení na zem.

 „Sedeli sme a študovali celú noc, kým som to dokázal dobre pochopiť,“ napísal Earl E. Newell, ktorý neskôr slúžil ako cestujúci zástupca spoločnosti Watch Tower. „Išli sme na zjazd do Portlandu (Oregon) a tam sme našli priateľov veľmi rozrušených. Niektorí z nich chceli pre ten článok zavrhnúť Strážnu vežu.“ Prečo bolo toto vysvetlenie 12. kapitoly Zjavenia pre niektorých tak ťažko prijateľné?

Predovšetkým to bolo veľmi odlišné od toho, čo bolo publikované v knihe Finished Mystery (Ukončené tajomstvo), ktorá bola do značnej miery posmrtnou kompiláciou spisov brata Russella. * Walter J. Thorn, ktorý slúžil ako cestujúci pútnik, to vysvetlil: „Článok ‚Zrodenie národa‘ bol... ťažko prijateľný vzhľadom na predchádzajúci výklad drahého brata Russella, ktorý sme považovali za posledné slovo o Zjavení.“ Teda nie div, že niektorí sa na tomto vysvetlení potkli. „Toto vysvetlenie môže byť nepochybne prostriedkom na preosiatie,“ poznamenal J. A. Bohnet, iný pútnik, „ale tí, ktorí sú vo viere opravdiví a úprimní, budú stáť pevne a radovať sa.“

A naozaj, tí, ktorí boli vo viere opravdiví a úprimní, sa z nového vysvetlenia radovali. Veď teraz to bolo také jasné: Každý patrí buď do Jehovovej, alebo do Satanovej organizácie. „Pamätajme na to,“ vysvetľovalo sa v článku „Zrodenie národa“, „že bude našou výsadou... udatne bojovať za vec nášho Kráľa hlásaním jeho posolstva, ktoré nám dal, aby sme ho ohlasovali.“

V priebehu 20. a 30. rokov 20. storočia nasledovali ďalšie záblesky biblického porozumenia. Boli odstránené svetské sviatky a oslavy, napríklad Vianoce. Boli zavrhnuté aj iné zvyky a názory, keď sa zistilo, že ich pôvod zneuctieva Boha. * Avšak Bádatelia Biblie nielen opúšťali nesprávne zvyky a názory, ale aj ďalej očakávali, že Jehova bude postupne zjavovať pravdu.

„Vy ste moji svedkovia“

„‚Vy ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja som Boh.‘“ ​(Iz. 43:12) Od 20. rokov si Bádatelia Biblie stále viac uvedomovali význam týchto slov proroka Izaiáša. Na stránkach Strážnej veže bola opakovane pripomínaná naša zodpovednosť svedčiť o Jehovovom mene a o jeho Kráľovstve. Avšak medzníkom sa stal zjazd konaný v roku 1931 v meste Columbus (Ohio).

V nedeľu 26. júla napoludnie predniesol brat Rutherford verejnú prednášku „Kráľovstvo, nádej sveta“. Toto posolstvo bolo vysielané obrovskou rozhlasovou sieťou a jeho záznam neskôr vysielalo vyše 300 ďalších rozhlasových staníc. Na konci prednášky brat Rutherford varoval  takzvané kresťanstvo prečítaním bodavej rezolúcie s názvom „Výstraha od Jehovu“, ktorá bola adresovaná „vládcom a ľudu“. Na jeho otázku, či rezolúciu prijímajú, všetci prítomní vstali a zvolali: „Áno!“ Telegramy, ktoré prišli neskôr, dosvedčovali, že aj mnohí z tých, čo ju počúvali v rozhlase, pozdvihli svoj hlas na vyjadrenie súhlasu.

Od trinástej hodiny, keď sa verejná prednáška skončila, až do šestnástej, keď brat Rutherford opäť predstúpil pred publikum, bola atmosféra nabitá vzrušením. Brat Rutherford predtým osobitne požiadal, aby každý, kto sa skutočne zaujíma o poludňajšiu výstrahu pre takzvané kresťanstvo, bol o šestnástej hodine na svojom mieste.

Presne o šestnástej hodine začal brat Rutherford vyhlásením, že to, čo chce teraz povedať, považuje za životne dôležité pre každého, kto práve počúva. Poslucháči s napätím počúvali. Počas prednášky predložil ďalšiu rezolúciu, s názvom „Nové meno“, ktorá vyvrcholila vyhlásením: „Chceme byť známi a nazývaní týmto menom, to jest Jehovovi svedkovia.“ Vzrušení účastníci zjazdu opäť vyskočili na rovné nohy a rozľahlo sa zvolanie: „Áno!“ Odteraz budú známi ako Jehovovi svedkovia!

„Jehovov duch nám dal nebojácnosť“

V roku 1927 bol Jehovov ľud povzbudzovaný, aby každú nedeľu venoval určitý čas skupinovému vydávaniu svedectva. Okamžite vznikol odpor zo strany úradov. V priebehu niekoľkých rokov sa začali množiť zatknutia — len v Spojených štátoch ich bolo 268 v roku 1933, 340 v roku 1934, 478 v roku 1935 a 1149 v roku 1936. Na základe akého obvinenia? Obvinenia boli vlastne rôzne, napríklad z predaja bez oprávnenia, z rušenia pokoja a z porušovania zákonov o nedeľnom odpočinku. Miestne skupiny svedkov nemali skúsenosti v tom, ako si počínať v styku s policajnými úradníkmi a na súdoch. Zaobstarať si právnu pomoc v mieste bydliska bolo buď príliš drahé, alebo nemožné pre predsudky. Preto spoločnosť Watch Tower rozumne zriadila v Brooklyne právne oddelenie, ktoré by poskytovalo rady.

Iba silná právna obhajoba však nestačila. Títo úprimní svedkovia Jehovu boli odhodlaní žiť podľa mena, ktoré prijali. A tak začiatkom 30. rokov prešli do ofenzívy. Ako? Pomocou zvláštnych kazateľských misií, známych ako oddielové kampane. Po celých Spojených štátoch bolo tisíce dobrovoľníkov organizovaných do oddielov. Keď boli svedkovia v niektorej oblasti za kázanie z domu do domu zatknutí, zakrátko prišiel oddiel dobrovoľníkov z iných oblastí, „obľahol“ mesto a vydal dôkladné svedectvo. *

Tieto oddielové kampane urobili veľa pre posilnenie miestnych svedkov. V každom oddiele boli spôsobilí bratia, ktorí boli vyškolení v tom,  ako postupovať v styku s úradmi. Pre bratov žijúcich na území, kde vznikali ťažkosti, možno v malom meste, bolo veľkým povzbudením vedieť, že v hlásaní Božieho Kráľovstva nie sú sami.

Účasť na oddielových kampaniach v 30. rokoch si vyžadovala skutočne veľkú odvahu. Uprostred veľkej hospodárskej krízy bolo málo pracovných príležitostí. Nicholas Kovalak ml., slúžiaci vyše 40 rokov ako cestujúci dozorca, si spomína: „Keď prišla výzva prepracovať nejaké miesto, kde boli ťažkosti, ‚vedúci služby‘ požiadal, aby sa prihlásili dobrovoľníci. Bolo povedané, aby sa nehlásil nikto, kto má obavy, že stratí zamestnanie... Ale boli sme šťastní, keď sme vždy videli 100-percentnú kladnú odpoveď!“ John Dulchinos, dozorca zo Springfieldu (Massachusetts), poznamenal: „Boli to vzrušujúce roky a spomienky na ne sú drahocenné. Jehovov duch nám dal nebojácnosť.“

Medzitým sa črtal záblesk biblického porozumenia, ktoré bude mať na dielo obrovský účinok.

Kto sú jonadábovia?

V roku 1932 bolo vysvetlené, že Jehonadáb (Jonadáb), spoločník kráľa Jehua, predobrazoval triedu ľudí, ktorí sa budú tešiť z večného života na zemi. * (2. Kráľ. 10:15–28) Títo jonadábovia, ako sa začali nazývať, považovali za výsadu byť spojení s Jehovovými pomazanými služobníkmi a do určitej miery sa s nimi zúčastňovať na zvestovaní Kráľovstva. V tom čase sa však nevyvíjalo žiadne zvláštne úsilie na zhromažďovanie a organizovanie týchto jednotlivcov s pozemskou nádejou.

Ale skutočné povzbudenie jonadábovia dostali v Strážnej veži z 15. augusta 1934 (angl.). V článku „Jeho láskavosť“ sa písalo: „Mal by sa jonadáb zasvätiť Pánovi a byť pokrstený? Odpoveď: S najväčšou istotou možno povedať, že je správne, aby sa jonadáb zasvätil konaniu Božej vôle. Nikto nezíska život bez toho, aby tak urobil. Krst vo vode je iba symbolom toho, že sa niekto zasvätil [alebo, ako by sme povedali dnes, oddal] konať Božiu vôľu, a to nemôže byť nesprávne.“ Jonadábovia boli vzrušení.

Ale zakrátko ich čakala ešte väčšia radosť. Nasledujúcu jar prinieslo niekoľko čísel Strážnej veže, počínajúc číslom z 1. apríla 1935 (angl.), tento oznam: „Strážna veža opäť pripomína svojim čitateľom, že zjazd Jehovových svedkov a jonadábov * sa bude konať vo Washingtone, D. C.,  od 30. mája do 3. júna 1935.“ Jonadábovia dychtivo očakávali tento zjazd.

Námetom prednášky, ktorú brat Rutherford predniesol na druhý deň zjazdu popoludní, bol „veľký zástup“ predpovedaný v Zjavení 7:9–17. V tomto prejave vysvetlil, že veľký zástup tvoria novodobí jonadábovia a že títo jonadábovia musia prejavovať vernosť Jehovovi v rovnakej miere ako pomazaní. Publikum bolo vzrušené! Na rečníkovu žiadosť sa jonadábovia postavili. „Najprv nastalo ticho,“ spomínala Mildred Cobbová, ktorá bola pokrstená v lete roku 1908, „ale potom prepuklo dlhotrvajúce radostné volanie a jasanie.“

Tento záblesk biblického porozumenia hlboko zapôsobil na činnosť Jehovových svedkov. Sadie Carpenterová, kazateľka celým časom viac ako 60 rokov, poznamenala: „S veľkým nadšením sme sa vrátili do svojich obvodov, aby sme hľadali týchto ľudí podobných ovciam, ktorí mali byť ešte zhromaždení.“ Neskôr priniesla Ročenka Jehovových svedkov 1936 (angl.) správu: „Toto odhalenie vyburcovalo bratov a podnietilo ich k novej činnosti. Z celého sveta prichádzajú správy odzrkadľujúce radosť z toho, že ostatok má teraz výsadu prinášať posolstvo veľkému zástupu a že obe skupiny spolupracujú na česť Pánovho mena.“ Veľkou pomocou v tomto diele bola kniha Bohatstvo, vydaná v roku 1936. Obsahovala rozsiahly rozbor vyhliadok, ktoré sú v Písmach predložené veľkému zástupu.

Oddaní, pokrstení členovia veľkého zástupu konečne nachádzali svoje správne miesto po boku pomazaných pri zvestovaní Božieho Kráľovstva!

‚Tej starej dáme vyprášime kožuch‘

Posolstvo, ktoré títo horliví svedkovia hlásali v 30. rokoch, obsahovalo aj bodavé odhalenie falošného náboženstva. Užitočný nástroj bol v tejto súvislosti vydaný na všeobecnom zjazde Jehovových svedkov, konanom 15. až 20. septembra 1937 v meste Columbus (Ohio).

V sobotu 18. septembra brat Rutherford po svojej dopoludňajšej prednáške oznámil vydanie knihy v béžovom obale s názvom Nepriatelia. Odsudzovala falošné náboženstvo ako „veľkého nepriateľa, ktorý ľudstvu stále škodí“. Stúpenci falošného náboženstva boli označení ako „Diablovi činitelia, či si to uvedomujú, alebo nie“. Keď brat Rutherford predstavoval túto knihu publiku, povedal: „Touto knihou tej starej dáme * vyprášime kožuch.“ Publikum vyjadrilo hlasitý a nadšený súhlas.

 Už niekoľko rokov zohrával určitú úlohu pri ‚prášení kožucha starej dáme‘ gramofón. Ale v súvislosti s používaním gramofónu priniesol zjazd v roku 1937 prekvapenie. „Na tomto zjazde bolo zavedené používanie prenosných gramofónov pri dverách,“ spomína Elwood Lunstrum, ktorý mal vtedy iba 12 rokov. „Aj predtým sme nosili so sebou do služby gramofóny, ale púšťali sme ich len vtedy, keď nás pozvali dnu... Na zjazde v Columbuse bol načrtnutý plán zorganizovať ‚zvláštnych priekopníkov‘, ktorí mali byť priekopníkmi v používaní gramofónovej súpravy pri dverách a v udržiavaní ďalšieho kontaktu s ľuďmi, ktorí prejavili záujem (vtedy nazvané ‚opätovné návštevy‘), a v biblických štúdiách pomocou metódy nazvanej ‚vzorové štúdium‘.“

Jehovov ľud odišiel z tohto zjazdu dobre vyzbrojený na dielo hlásania Božieho Kráľovstva. Všetko povzbudenie, ktoré len mohol dostať, rozhodne potreboval. Rastúca vlna nacionalizmu v 30. rokoch 20. storočia priniesla so sebou odpor — v niektorých prípadoch davové násilie — zo strany ľudí, ktorí si zaumienili zabrániť Jehovovým svedkom, aby sa zhromažďovali a kázali.

„Skupina zlodejov“

Silný odpor prišiel od určitých skupín Katolíckej akcie. Brat Rutherford o tom hovoril celkom otvorene 2. októbra 1938 v prednáške „Fašizmus alebo sloboda“, ktorá bola neskôr vo forme brožúry rozšírená v miliónovom náklade. V tomto prejave podrobne rozobral niektoré prípady nezákonného postupu, aby ukázal existenciu tajnej dohody medzi istými verejnými činiteľmi a predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi.

Po predložení faktov Rutherford poznamenal: „Keď sa ľuďom hovoria fakty o skupine, ktorá ich pod rúškom náboženstva okráda o ich práva, hierarchia kvíli a hovorí: ‚Lži! Zapchajte im ústa a nedovoľte im hovoriť.‘“ Potom sa spýtal: „Je nesprávne hovoriť pravdu o skupine zlodejov, ktorá okráda ľudí? Nie!... Majú sa čestným ľuďom zapchávať ústa a majú byť umlčovaní, kým táto skupina zlodejov šliape ľudské slobody? A predovšetkým, majú sa ľuďom odopierať výsady, ktoré im dal Boh, totiž pokojne sa zhromažďovať a slobodne uctievať Všemohúceho Boha a slobodne hovoriť o jeho kráľovstve a o tých, čo tomuto kráľovstvu odporujú?“

Po tejto ostrej výčitke pokračoval odpor skupín Katolíckej akcie po celých Spojených štátoch. Jehovovi svedkovia viedli právne boje za slobodu uctievania a za svoje právo hlásať Božie Kráľovstvo. Ale situácia sa ešte zhoršila, keď svet vstúpil do vojny. V jednej krajine za druhou v Európe, Afrike i Ázii postihovali Jehovových svedkov zákonné obmedzenia a väznenie.

 „Každý chcel ísť do St. Louis“

„V roku 1941,“ spomína si Norman Larson, ktorý krátko predtým vstúpil do služby celým časom, „sme všetci cítili, že teraz, keď prebieha v Európe vojna, sú pred nami kritické dni. A tak každý chcel ísť do St. Louis.“ Načo? Na teokratický zjazd Jehovových svedkov, ktorý sa konal 6. až 10. augusta 1941 v St. Louis (Missouri)! A naozaj „každý“ prišiel. Zjazdové priestory boli plné na prasknutie. Podľa odhadov polície dosiahol vrcholný počet návštevníkov 115 000.

Od prvého dňa poskytoval zjazdový program aktuálne povzbudenie. Úvodný prejav brata Rutherforda „Rýdzosť“ udal tón celému zjazdu. „Viac ako kedykoľvek predtým sme si uvedomili, prečo Jehova pripúšťa takéto silné prenasledovanie svojho ľudu po celom svete,“ spomínala Hazel Burfordová, ktorá slúžila ako misionárka takmer 40 rokov, až do svojej smrti v roku 1983. Ročenka Jehovových svedkov 1942 (angl.) k správe o tomto zjazde dodala: „Všetci mohli jasne vidieť, že pred nimi leží veľké dielo vydávania svedectva, ktoré treba vykonať, a že jeho konaním si zachovajú rýdzosť, hoci budú nenávidení všetkými ľuďmi a svetskými organizáciami.“

Pôsobivá scéna sa na zjazde odohrala v nedeľu 10. augusta, v deň, ktorý bol označený ako „Deň detí“. Na začiatku dopoludňajšieho programu sa 15 000 detí — od 5 do 18 rokov — zhromaždilo na ploche priamo pred pódiom a na podobnom mieste v mestečku z obytných prívesov, kde boli ďalší poslucháči. Keď vyše 70-ročný brat Rutherford vystúpil na pódium, deti ho uvítali nadšeným potleskom. Zamával im vreckovkou a deti odpovedali mávaním. Potom jasným, láskavým hlasom predniesol prejav k všetkým poslucháčom na tému „Deti Kráľa“. Po viac ako hodinovej reči k celému publiku sa obrátil k deťom, ktoré sedeli vo vyhradených sektoroch.

„Vy, všetky... deti,“ povedal a pozorne sa zahľadel na mladé, žiariace tváre pred sebou, „ktoré ste rozhodnuté konať Božiu vôľu a postavili ste sa na stranu jeho teokratickej vlády pod vedením Ježiša Krista a ktoré ste rozhodnuté poslúchať Boha a jeho Kráľa, prosím, vstaňte.“ Deti vstali ako jeden muž. „Pozrite sa,“ zvolal nadšený rečník, „viac ako 15 000 nových svedkov Kráľovstva!“ Nasledoval burácajúci potlesk. „Všetci, ktorí chcete konať, čo môžete, aby ste rozprávali iným o Božom kráľovstve a požehnaniach, ktoré prinesie, prosím, povedzte áno.“ Ozvalo sa mocné zvolanie: „Áno!“

Vyvrcholením bolo oznámenie brata Rutherforda o vydaní novej knihy Deti. Prijatie sprevádzali výkriky radosti a burácajúci potlesk. Potom sa rečník, vysoký muž, podieľal na rozdávaní výtlačkov tejto knihy, ktoré boli pre deti zdarma, zatiaľ čo deti zoradené v dlhom rade vystupovali na pódium a prechádzali popri ňom. Pri pohľade na to mnohí plakali.

 V publiku bolo v to nedeľné dopoludnie mnoho detí, ktoré neskoršie svojím životom potvrdili svoje zvolanie „áno!“ Medzi tými mladými, ktorí pri tejto príležitosti dostali knihu Deti, boli LaVonne Krebsová, Merton Campbell a Eugene a Camilla Rosamovci. V roku 1992 ešte stále slúžili v ústredí Spoločnosti a službe celým časom venovali 51, 49, 49 a 48 rokov. Niektoré z týchto detí neskôr slúžili v misionárskych prideleniach v cudzine. Boli medzi nimi Eldon Deane (Bolívia), Richard a Peggy Kelseyovci (Nemecko), Ramon Templeton (Nemecko) a Jennie Klukowská (Brazília). Tento nedeľný dopoludňajší program v St. Louis zanechal naozaj trvalý dojem v mnohých mladých srdciach!

V nedeľu popoludní povedal brat Rutherford účastníkom zjazdu niekoľko slov na rozlúčku. Povzbudil ich, aby postupovali ďalej v diele hlásania Božieho Kráľovstva. „Som si úplne istý,“ povedal im, „že odteraz... počet tých, ktorí budú tvoriť veľký zástup, bude veľmi rýchlo rásť.“ Nabádal ich, aby sa vrátili na svoje pridelené územia a „pridali paru... venujte službe všetok čas, ktorý len môžete“. Potom nasledovali jeho záverečné slová publiku: „Moji drahí bratia, kiež vás Pán požehná. Teraz vám nepoviem zbohom, lebo očakávam, že vás o nejaký čas opäť uvidím.“

Mnohí však vtedy videli brata Rutherforda posledný raz.

 Posledné dni J. F. Rutherforda

Brat Rutherford ochorel na rakovinu hrubého čreva a na zjazde v St. Louis bol jeho zdravotný stav veľmi vážny. Napriek tomu dokázal predniesť päť pôsobivých prejavov. Po zjazde sa však jeho stav zhoršil a bol nútený podrobiť sa kolostómii. Arthur Worsley si spomína na deň, keď sa brat Rutherford rozlúčil s rodinou Bétel. „Zdôveril sa nám, že ide na vážnu operáciu; a či už ju prežije alebo nie, verí, že budeme ďalej verejne hlásať Jehovovo meno... Na záver povedal: ‚Teda ak to bude Božia vôľa, uvidím vás opäť. Ak nie, pokračujte v boji.‘ Ani jedno oko v rodine nezostalo suché.“

Brat Rutherford, ktorý mal vtedy 72 rokov, operáciu prežil. Hneď nato bol prevezený do rezidencie v Kalifornii, ktorú kedysi pomenoval Beth-Sarim. Jeho milovaným i lekárskemu personálu bolo jasné, že sa už neuzdraví. A bola potrebná ďalšia operácia.

Asi v polovici decembra pricestoval z Brooklynu Nathan H. Knorr, Frederick W. Franz a Hayden C. Covington. Hazel Burfordová, ktorá sa počas tých smutných a ťažkých dní o brata Rutherforda starala, neskôr spomínala: „Strávili s ním niekoľko dní a rozoberali výročnú správu do Ročenky a iné organizačné záležitosti. Po ich odchode brat Rutherford ďalej slabol a asi o tri týždne neskôr, vo štvrtok 8. januára 1942, vo vernosti dokončil svoj pozemský beh.“ *

Ako prijali správu o smrti brata Rutherforda v Bételi? „Nikdy nezabudnem na ten deň, keď sme sa dozvedeli, že brat Rutherford odišiel,“ spomínal William A. Elrod, ktorý bol vtedy deväť rokov členom rodiny Bétel. „Bolo to napoludnie, keď sa rodina zhromaždila na obed. Oznámenie bolo krátke. Neprednášali sa žiadne reči. Nikto si na ten deň nevybral voľno, aby smútil. Naopak, išli sme späť do tlačiarne a pracovali usilovnejšie ako inokedy.“

Pre Jehovových svedkov to boli nesmierne ťažké časy. Vojna prerástla do celosvetového konfliktu. Boje sa z Európy rozšírili do Afriky a potom na územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Iba mesiac pred smrťou brata Rutherforda, 7. decembra 1941, japonský útok na Pearl Harbor zatiahol do vojny i Spojené štáty. Na mnohých miestach boli svedkovia terčom davového násilia a iných foriem prudkého prenasledovania.

Čo bude ďalej?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 73]

„Satanovými hlavnými zbraňami sú PÝCHA, CTIŽIADOSŤ a STRACH“

[Zvýraznený text na strane 74]

‚Uistenie, že Spoločnosť vedie Jehova‘

[Zvýraznený text na strane 75]

‚Prepustení z väzenia ani nie tak kvôli nim samým, ale skôr aby sa vydalo svedectvo o pravde‘

[Zvýraznený text na strane 77]

„Poslaním kresťana na zemi... je hlásať posolstvo o Pánovom kráľovstve“

[Zvýraznený text na strane 78]

‚Zvestovať Kráľovstvo s väčšou horlivosťou a láskou ako kedykoľvek predtým‘

[Zvýraznený text na strane 82]

‚Chceme byť známi ako Jehovovi svedkovia‘

[Zvýraznený text na strane 83]

Áno! Jonadábovia by mali byť pokrstení

[Zvýraznený text na strane 84]

‚Hľadanie ľudí podobných ovciam, ktorí mali byť ešte zhromaždení‘

[Zvýraznený text na strane 85]

Rutherford otvorene kritizoval náboženských odporcov

[Zvýraznený text na strane 86]

15 000 detí sa postavilo na stranu Kráľovstva

[Zvýraznený text na strane 89]

„Ak to bude Božia vôľa, uvidím vás opäť. Ak nie, pokračujte v boji“

[Rámček/obrázok na strane 76]

„Dom kniežat“

Brat Rutherford dostal po prepustení z nespravodlivého uväznenia v roku 1919 ťažký zápal pľúc. Odvtedy mal zdravú len jednu stranu pľúc. V 20. rokoch, keď bol v lekárskej starostlivosti, chodieval do San Diega (Kalifornia) a lekár ho nabádal, aby tam trávil čo možno najviac času. Od roku 1929 trávil brat Rutherford zimy v San Diegu a pracoval v rezidencii, ktorú pomenoval Beth-Sarim. Bola vybudovaná z prostriedkov, ktoré boli priamym príspevkom na tento účel. Úradným dokumentom, ktorý bol v plnom znení uverejnený v „Zlatom veku“ z 19. marca 1930 (angl.), bol tento majetok prevedený na J. F. Rutherforda a potom na spoločnosť Watch Tower.

Kniha „Záchrana“ vydaná v roku 1939 o Beth-Sarim hovorí: „Hebrejské slová ‚Beth Sarim‘ znamenajú ‚Dom kniežat‘; a účelom získania tohto pozemku a postavenia domu bolo, aby tu bol nejaký hmatateľný dôkaz, že dnes sú na zemi ľudia, ktorí plne dôverujú Bohu a Ježišovi Kristovi a Jeho kráľovstvu a ktorí veria, že verných mužov staroveku Pán čoskoro vzkriesi, vrátia sa na zem a ujmú sa viditeľných záležitostí zeme.“

Niekoľko rokov po smrti brata Rutherforda sa správna rada spoločnosti Watch Tower rozhodla Beth-Sarim predať. Prečo? „Strážna veža“ z 15. decembra 1947 (angl.) to vysvetlila: „Plne poslúžil svojmu účelu a teraz slúži len ako pamätník príliš drahý na udržiavanie; naša viera v návrat mužov starej doby, ktorých Kráľ Kristus Ježiš urobí kniežatami po CELEJ zemi (nielen v Kalifornii), nie je založená na tomto dome Beth-Sarim, ale na sľube Božieho Slova.“ *

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na stranách 80, 81]

Vysielanie posolstva o Kráľovstve rozhlasom

Dva roky nato, ako sa začalo pravidelné komerčné rozhlasové vysielanie, začal sa používať rozhlas aj na šírenie posolstva o Kráľovstve. A tak 26. februára 1922 predniesol brat Rutherford v Kalifornii svoju prvú rozhlasovú reč. O dva roky neskôr, 24. februára 1924, začala vysielať WBBR, vlastná rozhlasová stanica spoločnosti Watch Tower na Staten Island (New York). Časom Spoločnosť zorganizovala celosvetovú sieť vysielania biblických programov a prednášok. V roku 1933 bolo posolstvo o Kráľovstve vysielané vrcholným počtom 408 staníc na šesť kontinentov!

[Obrázky]

Stanicu WBBR v New Yorku používala spoločnosť Watch Tower od roku 1924 do roku 1957

Orchester stanice WBBR v roku 1926

J. F. Rutherford predniesol 11. septembra 1938 prednášku „Pozrite sa skutočnostiam do tváre“ v Royal Albert Hall v Londýne; poslucháreň zaplnilo vyše 10 000 osôb (dole), kým ďalšie milióny ju počúvali v rozhlasovom vysielaní

Úvodný program stanice WBBR

 Osadenstvo stanice 2HD v Newcastle (N. J. Wales, Austrália)

Rozhlasová stanica CHCY v Edmontone (Alberta) bola jednou z niekoľkých staníc, ktoré Spoločnosť vlastnila a používala v Kanade

Vysielanie pre Fínsko prostredníctvom rozhlasovej stanice v Estónsku

Vysielacie zariadenie stanice WORD neďaleko Chicaga (Illinois); vlastnila a prevádzkovala ho Spoločnosť

 [Rámček/obrázky na strane 87]

Kázanie s gramofónom

Roku 1933 zaviedli Jehovovi svedkovia ďalšiu novinku v kázaní. Bolo to prenosné prehrávacie zariadenie so zosilňovačom a reproduktorom, ktorým sa rýchlosťou 33 1/3 ot./min. prehrávali záznamy rozhlasových prednášok brata Rutherforda v sálach, parkoch a na iných verejných miestach. Aby sa posolstvo o Kráľovstve mohlo rozozvučať, používali sa aj autá a člny s ampliónmi.

Účinné používanie prehrávacích zariadení viedlo k ďalšej novinke — ku kázaniu z domu do domu s ľahkým gramofónom. V roku 1934 začala Spoločnosť vyrábať prenosné gramofóny a série platní, na ktorých boli rýchlosťou 78 ot./min. nahraté 4 1/2-minútové biblické prednášky. Dovedna sa používali záznamy 92 rozličných námetov. Spoločnosť vyrobila dovedna vyše 47 000 gramofónov na rozhlasovanie posolstva o Kráľovstve. Časom sa však začal klásť väčší dôraz na ústne predkladanie posolstva o Kráľovstve, a tak sa od práce s gramofónom postupne upustilo.

[Obrázky]

Z auta s ampliónmi na kopci bolo posolstvo o Kráľovstve počuť na kilometre ďaleko (hore)

Používanie prehrávacieho zariadenia v Mexiku (vpravo)

Rozhlasové vysielanie z člna na Temži v Londýne (hore)

Používanie gramofónu vo zvestovateľskej službe (vľavo)

Predvádzanie vertikálneho gramofónu v roku 1940 (vpravo)

[Obrázok na strane 79]

J. A. Bohnet

[Obrázok na strane 88]

Od roku 1917, keď sa J. F. Rutherford stal prezidentom, do roku 1941 vydala spoločnosť Watch Tower množstvo publikácií, medzi nimi 24 kníh, 86 brožúrok a každoročné „Ročenky“, ako aj články do „Strážnej veže“ a „Zlatého veku“ ​(neskôr „Útecha“)