12. kapitola

Veľký zástup má žiť v nebi, alebo na zemi?

VÄČŠINA Jehovových svedkov sa na rozdiel od členov náboženstiev takzvaného kresťanstva teší na večný život nie v nebi, ale na zemi. Prečo?

Nebolo to tak vždy. Kresťania prvého storočia očakávali, že časom budú vládnuť s Ježišom Kristom ako nebeskí králi. (Mat. 11:12; Luk. 22:28–30) Ježiš im však povedal, že bude len „malé stádo“ dedičov Kráľovstva. (Luk. 12:32) Kto bude k nemu patriť? Koľko ich bude? Podrobnosti sa mali dozvedieť až neskôr.

Na Letnice roku 33 n. l. boli prví Ježišovi židovskí učeníci pomazaní svätým duchom, aby sa stali spoludedičmi s Kristom. V roku 36 n. l. bolo pôsobením Božieho ducha objasnené, že na tomto dedičstve budú mať podiel aj neobrezaní pohania. (Sk. 15:7–9; Ef. 3:5, 6) Uplynulo ďalších 60 rokov, kým bolo apoštolovi Jánovi zjavené, že len 144 000 osôb bude vzatých zo zeme, aby mali podiel na nebeskom Kráľovstve s Kristom. — Zjav. 7:4–8; 14:1–3.

Takúto nádej mal aj Charles Taze Russell a jeho spoločníci a do polovice 30. rokov 20. storočia aj väčšina Jehovových svedkov. Zo štúdia Písiem tiež vedeli, že byť pomazaný svätým duchom neznamená len to, že ľudia majú vyhliadku na budúcu službu ako králi a kňazi s Kristom v nebi, ale aj to, že majú vykonať zvláštne dielo, kým sú ešte v tele. (1. Petra 1:3, 4; 2:9; Zjav. 20:6) Aké dielo? Dobre poznali a často citovali Izaiáša 61:1, kde je napísané: „Duch Zvrchovaného Pána Jehovu je na mne, lebo ma pomazal Jehova, aby som oznámil dobré posolstvo miernym.“

Aký bol cieľ kázania?

Aj keď ich bolo málo, snažili sa sprostredkovať pravdu o Bohu a o jeho predsavzatí každému, komu len mohli. Tlačili a rozširovali veľké množstvo literatúry, ktorá predkladala dobré posolstvo o Božom opatrení na záchranu prostredníctvom Krista. Ich cieľom však rozhodne nebolo obrátiť na vieru všetkých, ktorým kázali. Prečo im teda kázali? Zion’s Watch Tower z júla 1889 uviedla: „Sme jeho [Jehovovi] reprezentanti na zemi; česť jeho mena má byť ospravedlnená v prítomnosti jeho nepriateľov a pred jeho mnohými oklamanými deťmi; jeho slávny  plán má byť verejne oznamovaný široko-ďaleko napriek všetkým svetsky múdrym plánom, ktoré sa ľudia pokúšajú a pokúšali vymyslieť.“

Zvláštna pozornosť sa venovala tým, ktorí tvrdili, že sú Pánovým ľudom. Mnohí z nich boli členmi cirkví kresťanstva. S akým cieľom sa kázalo im? Ako brat Russell často vysvetľoval, raní Bádatelia Biblie nechceli odlákať členov cirkví do nejakej inej organizácie, ale chceli im pomôcť, aby sa viac priblížili k Pánovi ako členovia jedinej pravej cirkvi. Bádatelia Biblie však vedeli, že takíto ľudia musia poslúchnuť Zjavenie 18:4 a vyjsť z „Babylona“, ktorý sa podľa ich porozumenia prejavoval v podobe formálnej cirkvi — to znamená v cirkvách kresťanstva so všetkými ich nebiblickými náukami a sektárskymi rozdielmi. Už v prvom čísle Zion’s Watch Tower (z júla 1879) brat Russell napísal: „Za cieľ terajšieho svedeckého diela považujeme ‚vybrať ľud pre jeho meno‘ — Cirkev, ktorá bude pri príchode Krista spojená s Ním a prijme Jeho meno. Zjav. iii. 12.“

Uvedomovali si, že v tom čase sa všetkým pravým kresťanom predkladalo len jedno „povolanie“. Bolo to pozvanie stať sa členmi Kristovej nevesty, ktorých bude nakoniec len 144 000. (Ef. 4:4; Zjav. 14:1–5) Snažili sa podnietiť všetkých, ktorí vyznávali, že veria v Kristovu výkupnú obeť, či už boli členmi cirkví alebo nie, aby si vážili Božie „drahocenné a preveľké sľuby“. (2. Petra 1:4; Ef. 1:18) Snažili sa podnietiť ich k horlivému úsiliu prispôsobiť sa požiadavkám pre malé stádo dedičov Kráľovstva. Brat Russell a jeho spoločníci sa usilovne snažili prinášať duchovný ‚pokrm v pravý čas‘ na stránkach Strážnej veže a ďalších publikácií založených na Biblii, aby duchovne posilnili všetkých ľudí, na ktorých sa pozerali ako na „domácnosť viery“ ​(pretože vyznávali vieru vo výkupné). — Gal. 6:10; Mat. 24:45, 46.

Videli však, že nie všetci, ktorí vyznávali, že sa „zasvätili“ ​(alebo ako tomu rozumeli, ‚úplne sa oddali Pánovi‘), viedli potom život ochotnej obetavosti a že služba Pánovi sa nie pre všetkých stala prvoradým záujmom v živote. Ako však vysvetľovali, zasvätení kresťania súhlasili s tým, že sa ochotne vzdajú ľudskej prirodzenosti kvôli vyhliadke na nebeské dedičstvo; nemôžu sa vrátiť späť; keby nezískali život v duchovnej ríši, čakala by ich druhá smrť. (Hebr. 6:4–6; 10:26–29) Avšak mnohí zdanlivo zasvätení kresťania si zvolili ľahšiu cestu, neprejavovali  skutočnú horlivosť pre Pánovu vec a neboli obetaví. Bolo však zjavné, že výkupné nezavrhli a žili pomerne čistým životom. Čo sa stane s takýmito ľuďmi?

Bádatelia Biblie sa mnoho rokov domnievali, že toto je tá skupina opísaná v Zjavení 7:9, 14 ako „veľký zástup“, ktorý vychádza z veľkého súženia a stojí „pred [Božím] trónom“ a pred Baránkom, Ježišom Kristom. Boli toho názoru, že i keď sa títo ľudia vyhýbajú obetavému životu, v čase súženia po oslávení posledných členov Kristovej nevesty budú čeliť skúškam viery, ktoré sa skončia ich smrťou. Verili, že ak budú títo ľudia, ktorých považovali za „veľký zástup“, v tom čase verní, budú vzkriesení k nebeskému životu — nie aby panovali ako králi, ale aby zaujali postavenie pred trónom. Myslelo sa, že takéto druhoradé postavenie dostanú preto, lebo ich láska k Pánovi nebola dostatočne vrúcna, lebo neboli dosť horliví. Myslelo sa tiež, že sú to ľudia, ktorí síce boli splodení Božím duchom, ale boli nedbalí, pokiaľ ide o poslušnosť voči Bohu, a ďalej sa držali cirkví kresťanstva.

Nazdávali sa, že možno — iba možno — „ctihodní muži staroveku“, ktorí budú počas Milénia slúžiť na zemi ako kniežatá, dostanú nejakým spôsobom na konci tohto obdobia nebeský život. (Žalm 45:16) Uvažovali, že podobná vyhliadka možno čaká každého, kto sa „zasvätil“ po tom, čo už bolo napokon vybratých všetkých 144 000 dedičov Kráľovstva, ale predtým, ako sa na zemi začal čas obnovy. Bol to do istej miery pozostatok názoru z takzvaného kresťanstva, že všetci, čo sú dosť dobrí, idú do neba. No jedna biblická náuka, ktorú si Bádatelia Biblie veľmi vážili, ich odlišovala od celého takzvaného kresťanstva. Ktorá to bola?

Večný život v dokonalosti na zemi

Uvedomovali si, že hoci obmedzený počet ľudí dostane nebeský život, oveľa viac bude tých, ktorí dostanú výsadu večného života na zemi v podobných podmienkach, aké existovali v edenskom Raji. Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili: „Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ Povedal tiež: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ — Mat. 5:5; 6:10.

V súlade s tým nákres * vydaný ako príloha Zion’s Watch Tower z júla-augusta 1881 naznačil, že počas Kristovej tisícročnej vlády mnohí z ľudstva získajú Božiu priazeň a vytvoria „svet ľudí pozdvihnutý k ľudskej dokonalosti a životu“. Tento nákres sa veľa rokov používal ako podklad prednášok pre veľké i malé skupiny.

V akých podmienkach budú ľudia žiť na zemi počas Milénia? Strážna veža z 1. júla 1912 vysvetlila: „Kým prišiel do sveta hriech, božským  opatrením pre našich prvých rodičov bola záhrada Eden. Keď na to myslíme, vedení Božím Slovom obracajme svoju myseľ na budúcnosť; a v duchu vidíme obnovený Raj — nie len záhradu, ale celú zem skrášlenú, úrodnú, bezhriešnu, šťastnú. Potom si spomenieme na inšpirovaný sľub, ktorý je nám tak dobre známy — ‚A Boh im zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti,‘ veď predošlé veci, hriech a smrť, pominú a všetky veci budú obnovené! — Zjav. 21:4, 5.“

Kto bude navždy žiť na zemi?

Brat Russell nebol toho názoru, že Boh ponúka ľudstvu možnosť voľby — nebeský život tým, ktorí by si ho želali, a život na rajskej zemi tým, ktorí by dali prednosť tejto možnosti. Zion’s Watch Tower z 15. septembra 1905 zdôraznila: „Toto povolanie nezávisí od našich pocitov alebo túžob. Inak by to znamenalo, že sa povolávame sami. Apoštol, hovoriac o našom kňazstve, vyhlasuje: ‚Nikto si však neberie túto česť sám od seba, ale len keď ho povolá Boh‘ (Hebr. 5:4), a o tom, aké je Božie povolanie, sa nepresvedčíme vo svojich pocitoch, ale v Božom vlastnom Slove zjavenia.“

Bádatelia Biblie verili, že príležitosť žiť v obnovenom pozemskom raji bude ľuďom poskytnutá až po tom, ako celé malé stádo dostane svoju odmenu a bude úplne nastolený vek Milénia. Podľa ich porozumenia to mal byť čas „obnovenia všetkých vecí“, o ktorom hovoria Skutky 3:21. Vtedy budú vzkriesení mŕtvi, aby všetci mohli mať podiel na tomto láskyplnom opatrení. Bratia si predstavovali, že celé ľudstvo (okrem tých, ktorí boli povolaní k nebeskému životu) potom dostane príležitosť zvoliť si život. Podľa ich vtedajšieho chápania to mal byť čas, keď bude Kristus zo svojho nebeského trónu oddeľovať ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. (Mat. 25: 31–46) Poslušní, či už sa narodili ako Židia alebo ako pohania, sa preukážu ako Pánove „iné ovce“. — Ján 10:16. *

Po skončení časov pohanov sa nazdávali, že čas obnovy je veľmi blízko; preto od roku 1918 do roku 1925 hlásali: „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú.“ Áno, rozumeli tomu tak, že ľudia, ktorí vtedy žili — ľudstvo všeobecne —, majú príležitosť dožiť sa času obnovy a že potom budú poučovaní o Jehovových požiadavkách pre život. Keď budú poslušní, postupne dosiahnu ľudskú dokonalosť. Keď budú spurní, časom budú navždy zničení.

V týchto raných rokoch bratia ani netušili, že hlásanie posolstva o Kráľovstve bude také rozsiahle a bude trvať toľko rokov. No ďalej skúmali Písma a snažili sa reagovať na to, čo sa v Písmach hovorilo o diele, ktoré mali podľa Božej vôle konať.

„Ovce“ po Kristovej pravici

Naozaj významný krok v porozumení Jehovovho predsavzatia súvisel s výkladom Ježišovho podobenstva o ovciach a capoch z Matúša 25:31–46. Ježiš v tomto podobenstve povedal: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. A postaví ovce po svojej pravici, ale capov po svojej ľavici.“ Podobenstvo ďalej  ukazuje, že „ovce“ sú tí, ktorí prichádzajú na pomoc Kristovým „bratom“ a snažia sa im priniesť úľavu, aj keď sú títo bratia prenasledovaní a vo väzení.

Dlho sa myslelo, že toto podobenstvo sa vzťahuje na vek Milénia, na čas obnovy, a že konečný súd, o ktorom sa v podobenstve hovorí, je súd, ktorý sa uskutoční až na konci Milénia. V roku 1923 však J. F. Rutherford, prezident spoločnosti Watch Tower, v poučnej prednáške v Los Angeles predložil dôvody na iný pohľad na túto vec. Neskôr v tom roku zverejnila toto vysvetlenie Strážna veža z 15. októbra (angl.).

Vzhľadom na čas splnenia tohto prorockého podobenstva článok ukázal, že Ježiš zahrnul toto podobenstvo do svojej odpovede na otázku, aké bude ‚znamenie jeho prítomnosti a záveru systému vecí‘. (Mat. 24:3) Článok vysvetľoval, prečo „bratia“, o ktorých sa v podobenstve hovorí, nemôžu byť Židia z veku Evanjelia ani ľudia, ktorí prejavia vieru počas Milénia, v čase skúšania a súdenia, ale že to musia byť tí, čo sú s Kristom dedičmi nebeského Kráľovstva; preto sa podobenstvo musí spĺňať v čase, keď sú niektorí Kristovi spoludedičia ešte v tele. — Porovnaj Hebrejom 2:10, 11.

Aj skúsenosti, aké títo Kristovi pomazaní bratia zažívali, keď sa pokúšali vydávať svedectvo duchovenstvu i obyčajným ľuďom, ktorí boli spojení s cirkvami takzvaného kresťanstva, ukazovali, že proroctvo, ktoré je súčasťou Ježišovho podobenstva, sa už spĺňa. Ako? Reakcia mnohých duchovných i popredných členov ich cirkví bola nepriateľská — žiaden osviežujúci pohár vody, či už doslovne, alebo obrazne. Namiesto toho niektorí navádzali davy, aby z bratov strhávali šaty a bili ich, alebo žiadali, aby ich úrady dali uväzniť. (Mat. 25:41–43) Naproti tomu mnohí pokorní členovia cirkví s radosťou prijali posolstvo o Kráľovstve, ponúkli osvieženie tým, ktorí toto posolstvo priniesli, a pomáhali im, ako len mohli, a to aj vtedy, keď pomazaní boli pre dobré posolstvo uväznení. — Mat. 25:34–36.

Bádatelia Biblie sa nazdávali, že tí, o ktorých Ježiš hovoril ako o ovciach, sú ešte stále v cirkvách takzvaného kresťanstva. Mysleli si, že sú to ľudia, ktorí netvrdia, že sú zasvätení Pánovi, ale majú veľkú úctu k Ježišovi Kristovi a k jeho ľudu. Mohli však v cirkvách zostať?

Zaujať pevný postoj na strane čistého uctievania

Na tento námet vrhlo svetlo štúdium biblickej prorockej knihy Ezechiel. V roku 1931 vyšiel prvý diel trojzväzkového komentára nazvaného Vindication (Ospravedlnenie). Vysvetľoval význam toho, čo napísal Ezechiel o Jehovovom zúrivom hneve voči starovekému odpadnutému Judsku a Jeruzalemu. Aj keď obyvatelia Judska tvrdili, že slúžia živému a pravému Bohu, prevzali náboženské zvyky okolitých  národov, obetovali kadidlo neživým modlám a nemravne vkladali dôveru do politických zväzkov namiesto toho, aby prejavovali vieru v Jehovu. (Ezech. 8:5–18; 16:26, 28, 29; 20:32) V tom všetkom sa správali presne ako takzvané kresťanstvo; preto tak ako Jehova vykonal súd nad neverným Judskom a Jeruzalemom, vykoná ho aj nad takzvaným kresťanstvom. Ale deviata kapitola Ezechiela ukazuje, že ešte pred božským vykonaním rozsudku budú niektorí označení na záchranu. Kto to bude?

Proroctvo hovorí, že títo označení „vzdychajú a stenajú nad všetkými odpornými vecami, ktoré sa dejú“ uprostred takzvaného kresťanstva čiže protiobrazného Jeruzalema. (Ezech. 9:4) Je teda isté, že sa nemôžu úmyselne zúčastňovať na takých odporných veciach. Preto prvý zväzok knihy Vindication stotožnil tých, ktorí sú takto označení, s ľuďmi, ktorí odmietajú patriť k cirkevným organizáciám takzvaného kresťanstva a ktorí nejakým spôsobom zaujímajú postoj na Pánovej strane.

Po tomto vysvetlení nasledoval v roku 1932 rozbor biblickej správy o Jehuovi a Jonadábovi a jej prorocké uplatnenie. Jehu bol Jehovom poverený, aby sa stal kráľom nad desaťkmeňovým izraelským kráľovstvom a aby vykonal Jehovov rozsudok nad zlým domom Achaba a Jezábel. Keď bol Jehu na ceste do Samárie, aby vyhladil uctievanie Baala, vyšiel mu naproti Jonadáb, syn Rechabov. Jehu sa Jonadába spýtal: „Je tvoje srdce priame so mnou?“ a Jonadáb odpovedal: „Je.“ „Podaj mi ruku,“ vyzval ho Jehu a vzal Jonadába do svojho dvojkolesového voza. Potom Jehu naliehal: „Poď so mnou a viď, ako neznesiem súperenie s Jehovom.“ ​(2. Kráľ. 10:15–28) Hoci Jonadáb nebol Izraelita, súhlasil s tým, čo robil Jehu; vedel, že výlučná oddanosť patrí Jehovovi, pravému Bohu. (2. Mojž. 20:4, 5) O stáročia neskôr prejavovali potomkovia Jonadába ešte stále ducha, akého Jehova schvaľoval, a preto Jehova sľúbil: „Od Jonadába, Rechabovho syna, nebude odrezaný muž tak, aby nestál predo mnou navždy.“ ​(Jer. 35:19) Tak vznikla otázka: Sú dnes na zemi ľudia, ktorí nie sú duchovnými Izraelitmi s nebeským dedičstvom, ale sú ako Jonadáb?

Strážna veža z 1. augusta 1932 (angl.) vysvetlila: „Jonadáb znázorňoval alebo predobrazoval tú súčasnú triedu ľudí na zemi... [ktorí] nie sú v zhode so Satanovou organizáciou, ktorí zaujímajú postoj na strane spravodlivosti a ktorých Pán zachová počas Armagedonu nažive, prevedie ich týmto súžením a dá im večný život na zemi. Tí tvoria triedu ‚oviec‘, ktorá pomáha Božiemu pomazanému ľudu, lebo vedia, že Pánovi pomazaní vykonávajú Pánovo dielo.“ Tí, čo prejavovali takého ducha, boli pozvaní, aby sa zúčastňovali na odovzdávaní posolstva o Kráľovstve iným, tak ako to robili pomazaní. — Zjav. 22:17.

 Niektorí z tých, čo sa schádzali s Jehovovými svedkami (i keď ich bolo v tom čase pomerne málo), si uvedomovali, že Boží duch v nich nevzbudil nádej na nebeský život. Začali byť známi ako jonadábovia, lebo tak ako staroveký Jonadáb považovali za výsadu, že môžu byť spájaní s Jehovovými pomazanými služobníkmi, a radi sa zúčastňovali na výsadách, na ktoré poukazovalo Božie Slovo. Bude takýchto ľudí, ktorí majú vyhliadku, že nikdy nezomrú, pred Armagedonom veľa? Bolo by možné, aby ich počet dosiahol milióny, ako to už bolo predtým vyjadrené?

„Veľký zástup“ — kto to je?

Keď bolo oznámené, že od 30. mája do 3. júna 1935 sa vo Washingtone, D. C., bude konať zjazd Jehovových svedkov, Strážna veža uviedla: „Výsadu zúčastniť sa zjazdu doteraz nemalo veľa jonadábov a zjazd vo Washingtone môže byť pre nich skutočne potešujúci a užitočný.“ To sa naozaj ukázalo ako pravdivé.

Na zjazde sa venovala zvláštna pozornosť Zjaveniu 7:9, 10, kde je napísané: „Potom som videl, a hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov, stojaci pred trónom a pred Baránkom, oblečený v bielych rúchach; a v ich rukách boli palmové ratolesti. A stále volajú silným hlasom a hovoria: ‚Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne, a Baránkovi.‘“ Kto tvorí tento veľký zástup?

Celé roky, až do roku 1935, nebol stotožňovaný s ovcami z Ježišovho podobenstva o ovciach a capoch. Ako už bolo uvedené, myslelo sa, že sú akousi druhotnou nebeskou triedou — druhotnou preto, lebo boli nedbanliví v poslušnosti Bohu.

Takýto názor však stále vyvolával otázky. O niektorých týchto otázkach sa hovorilo začiatkom roku 1935 pri obede v ústredí spoločnosti Watch Tower. Niektorí z tých, čo sa vtedy vyjadrili, vyslovili domnienku, že veľký zástup je nejaká pozemská trieda. Grant Suiter, ktorý sa neskôr stal členom vedúceho zboru, si spomínal: „Pri jednom štúdiu v Bételi, ktoré viedol brat T. J. Sullivan, som sa spýtal: ‚Keďže veľký zástup získa večný život, zachovávajú tí, ktorí tvoria túto skupinu, rýdzosť?‘ Komentárov bolo veľa, ale definitívna odpoveď žiadna.“ No v piatok 31. mája 1935 bola na washingtonskom zjazde daná uspokojujúca odpoveď. Brat Suiter sedel na balkóne, pozeral sa dole na ten zástup a s veľkým nadšením sledoval priebeh prejavu.

Krátko po zjazde uverejnila Strážna veža z 1. a 15. augusta 1935 (angl.) obsah tohto prejavu. Vysvetlila, že na správne pochopenie tejto otázky je dôležité uvedomiť si, že Jehovovým hlavným predsavzatím nie je záchrana ľudí, ale ospravedlnenie jeho vlastného mena (alebo ako by sme to povedali teraz, ospravedlnenie jeho zvrchovanosti).  Preto Jehova schvaľuje tých, ktorí si pred ním zachovávajú rýdzosť; neodmeňuje tých, ktorí súhlasia, že budú konať jeho vôľu, ale potom privádzajú na jeho meno pohanu, keď sa dopúšťajú kompromisov s Diablovou organizáciou. Táto požiadavka vernosti platí pre všetkých, ktorí majú mať Božie schválenie.

V súlade s tým Strážna veža napísala: „Zjavenie 7:15 je vlastne kľúčom k zisteniu, kto je veľký zástup... Zjavenie pri opise veľkého zástupu uvádza, že ,sú pred trónom Boha a verejne mu slúžia‘... Vidia a chápu a poslúchajú slová Ježiša, Božieho Baránka, ktorý im prikazuje: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu‘; tieto slová sa týkajú všetkých tvorov, ktorých Jehova schvaľuje.“ ​(Mat. 4:10) A tak to, čo hovorí Biblia o veľkom zástupe, nemožno správne vysvetliť ako poskytnutie akejsi záchrannej siete pre ľudí, ktorí vyhlasujú, že milujú Boha, ale sú ľahostajní ku konaniu jeho vôle.

Je teda veľký zástup nebeskou triedou? Strážna veža ukázala, že slová použité v tomto biblickom texte k takému záveru nevedú. Pokiaľ ide o ich miesto „pred trónom“, pripomenula, že v Matúšovi 25:31, 32 sa hovorí o tom, ako sú všetky národy zhromaždené pred Kristovým trónom, a predsa sú tieto národy na zemi. Veľký zástup však ‚stojí‘ pred trónom, lebo má schválenie Toho, kto sedí na tróne. — Porovnaj Jeremiáša 35:19.

Kde však nájsť takúto skupinu — ľudí „zo všetkých národov“, ľudí, ktorí nepatria k duchovnému Izraelu (opísanému predtým v Zjavení 7:4–8), ľudí, ktorí prejavujú vieru vo výkupné (pretože si obrazne vyprali rúcha v Baránkovej krvi), ľudí, ktorí pozdravujú Krista ako Kráľa (s palmovými ratolesťami v rukách, tak ako zástup, ktorý vítal Ježiša ako Kráľa, keď vchádzal do Jeruzalema), ľudí, ktorí skutočne stoja pred  Jehovovým trónom, aby mu slúžili? Existovala na zemi takáto skupina ľudí?

Jehova sám poskytol odpoveď tak, že splnil svoje prorocké slovo. Webster Roe, ktorý sa zúčastnil na washingtonskom zjazde, spomínal, ako v kľúčovom okamihu prednášky brat Rutherford povedal: „Prosím, nech vstanú všetci, ktorí majú nádej na večný život na zemi.“ Podľa brata Roa „vstala viac ako polovica prítomných“. V súlade s tým Strážna veža z 15. augusta 1935 (angl.) uviedla: „Teraz vidíme skupinu, ktorá presne zodpovedá opisu v Zjavení v siedmej kapitole o veľkom zástupe. Počas niekoľkých uplynulých rokov, v čase, keď sa ,káže toto evanjelium Kráľovstva na svedectvo‘, vystúpilo do popredia množstvo tých (a ešte stále prichádzajú), ktorí vyznávajú Pána Ježiša ako svojho Záchrancu a Jehovu ako svojho Boha, ktorého uctievajú duchom a pravdou a s radosťou mu slúžia. Nazývajú sa tiež ‚jonadábovia‘. Sú krstení, čím dosvedčujú, že... sa postavili na stranu Jehovu a slúžia jemu a jeho Kráľovi.“

Vtedy začalo byť jasné, že veľký zástup zo Zjavenia 7:9, 10 patrí medzi „iné ovce“, o ktorých hovoril Ježiš (Ján 10:16); sú to tí, ktorí  prichádzajú na pomoc Kristovým „bratom“ ​(Mat. 25:33–40); sú to ľudia označení na prežitie, pretože sú znechutení odpornými vecami, ktoré sa dejú v takzvanom kresťanstve, a vyhýbajú sa im (Ezech. 9:4); sú ako Jonadáb, ktorý sa otvorene stotožnil s Jehovovým pomazaným služobníkom vo vykonávaní jeho poverenia od Boha. (2. Kráľ. 10:15, 16) Jehovovi svedkovia tomu rozumejú tak, že sú to lojálni Boží služobníci, ktorí prežijú Armagedon s vyhliadkou na večný život na zemi, kde budú obnovené rajské podmienky.

Naliehavé dielo, ktoré treba vykonať

Keď Jehovovi služobníci porozumeli týmto textom, malo to ďalekosiahle účinky na ich činnosť. Uvedomili si, že to nie sú oni, kto bude vyberať a zhromažďovať členov veľkého zástupu; že nie je ich zodpovednosťou ľuďom hovoriť, či ich nádej má byť nebeská, alebo pozemská. Tieto veci bude riadiť Pán v súlade so svojou vôľou. Ale ako Jehovovi svedkovia mali vážnu zodpovednosť. Mali slúžiť ako hlásatelia Božieho Slova, deliť sa o pravdy, ktoré im Boh umožnil pochopiť, aby sa tak ľudia mohli dozvedieť o Jehovových opatreniach a aby mali príležitosť reagovať na ne s ocenením.

Okrem toho pochopili, že ich dielo je veľmi naliehavé. V sérii článkov uverejnenej v roku 1936 pod názvom „Zhromažďovanie veľkého zástupu“ Strážna veža (angl.) vysvetlila: „Písma silne podporujú záver, že Jehova v Armagedone vyhubí národy zeme a zachráni len tých, ktorí poslúchajú jeho príkazy držať sa jeho organizácie. V minulosti išli milióny a milióny ľudí do hrobu bez toho, že by niekedy počuli o Bohu a Kristovi, a tí musia byť v stanovenom čase prebudení zo smrti a získať poznanie pravdy, aby sa mohli sami rozhodnúť. V inej situácii sú ľudia, ktorí teraz žijú na zemi... Členovia veľkého zástupu musia toto radostné posolstvo prijať pred vojnou veľkého dňa Boha Všemohúceho, teda pred Armagedonom. Keby posolstvo pravdy nebolo veľkému zástupu prinesené teraz, potom, keď sa vojna začne, bude príliš neskoro.“ — Pozri 2. Kráľov 10:25; Ezechiela 9:5–10; Sofoniáša 2:1–3; Matúša 24:21; 25:46.

Vďaka tomuto porozumeniu Písiem boli Jehovovi svedkovia naplnení obnovenou horlivosťou pre svedecké dielo. Leo Kallio, ktorý neskôr slúžil ako cestujúci dozorca vo Fínsku, povedal: „Neviem si spomenúť, že by som niekedy zažil takú radosť a horlivosť, a ani si nespomínam, že by som niekedy išiel na bicykli tak rýchlo ako v tých dňoch, keď som sa ponáhľal priniesť záujemcom správu, že vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti majú možnosť získať večný život na zemi.“

Počas nasledujúcich piatich rokov počet Jehovových svedkov rástol, ale tých, čo prijímali symboly na každoročnej Slávnosti na pamiatku  Kristovej smrti, postupne ubúdalo. Napriek tomu nebol príliv veľkého zástupu taký rýchly, ako brat Rutherford očakával. Fredovi Franzovi, ktorý sa neskôr stal štvrtým prezidentom Spoločnosti, raz dokonca povedal: „Vyzerá to tak, že ‚veľký zástup‘ nakoniec až taký veľký nebude.“ Ale odvtedy počet Jehovových svedkov prudko stúpol a dosiahol milióny, zatiaľ čo počet tých, ktorí očakávajú nebeské dedičstvo, celkovo ďalej klesal.

Jedno stádo pod jedným pastierom

Medzi pomazanou triedou a veľkým zástupom nie je žiadne súperenie. Tí, čo majú nebeskú nádej, nehľadia zvrchu na tých, ktorí dychtivo očakávajú večný život v pozemskom raji. Každý s vďačnosťou prijíma výsady, ktoré mu Boh ponúka, a nemyslí si, že by ho jeho postavenie v nejakom ohľade robilo lepším alebo horším človekom, než je niekto druhý. (Mat. 11:11; 1. Kor. 4:7) Ako predpovedal Ježiš, obe skupiny sa naozaj stali „jedným stádom“ a slúžia pod Ježišom ako svojím „jedným pastierom“. — Ján 10:16.

To, čo cítia Kristovi pomazaní bratia k svojim spoločníkom z veľkého zástupu, je dobre vyjadrené v knihe Celosvetové bezpečie pod „Kniežaťom pokoja“: „Od 2. svetovej vojny závisí spĺňanie Ježišovho proroctva o ‚závere systému vecí‘ vo veľkej miere od úlohy, ktorú plní ‚veľký zástup‘ ‚iných oviec‘. Osvetlenie z rozsvietených lámp ostatku rozjasnilo oči ich srdca a dostali pomoc, aby toto svetlo mohli zrkadliť iným, ktorí ešte zostávali v tme tohto sveta... Stali sa nerozlučnými spoločníkmi ostatku triedy nevesty... Tomuto medzinárodnému mnohojazyčnému ‚veľkému zástupu‘ patrí veľká vďaka za jeho obrovskú úlohu, ktorú zohráva v spĺňaní ženíchovho proroctva z evanjelia podľa Matúša 24:14.“

Ako sa Jehovovi svedkovia vrátane veľkého zástupu jednotne podieľali na oznamovaní slávneho posolstva o Božom Kráľovstve, verejnosť ich postupne rozoznávala ešte podľa niečoho iného než len podľa ich horlivého svedeckého diela.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 159]

Väčšina Jehovových svedkov sa teší na večný život na zemi

[Zvýraznený text na strane 161]

Viera, ktorá ich odlišovala od celého takzvaného kresťanstva

[Zvýraznený text na strane 164]

Čas spĺňania podobenstva o ovciach a capoch

[Zvýraznený text na strane 165]

Začali byť známi ako jonadábovia

[Zvýraznený text na strane 166]

Dňa 31. mája 1935 bola jasne určená totožnosť „veľkého zástupu“

[Zvýraznený text na strane 170]

Nebeská alebo pozemská nádej — kto o tom rozhoduje?

[Rámček na strane 160]

Čas na porozumenie

Pred viac ako 250 rokmi napísal Sir Isaac Newton zaujímavú úvahu o porozumení proroctiev vrátane proroctva o „veľkom zástupe“ zo Zjavenia 7:9, 10. Vo svojich „Observations Upon the Prophecies of Daniel, and the Apocalypse of St. John“ ​(Poznámky k Danielovým proroctvám a k Apokalypse sv. Jána), vydaných v roku 1733, uviedol: „Týmto Danielovým a Jánovým proroctvám sa až do času konca nemá rozumieť: ale potom by niektorí z nich mali po dlhý čas prorokovať v skľúčenom a trúchlivom stave, a to len nezreteľne, takže obrátia na vieru len nemnohých... Potom, hovorí Daniel, mnohí budú behať sem a tam a poznania pribudne. Lebo evanjelium sa pred veľkým súžením a koncom sveta musí kázať vo všetkých národoch. Zástup nesúci palmy, ktorý vychádza z tohto veľkého súženia, nemôže byť nespočetný a zo všetkých národov, pokiaľ sa takým nestane vďaka kázaniu evanjelia, prv ako to príde.“

 [Rámček/obrázok na strane 168]

Zem, večný domov človeka

Aké bolo pôvodné Božie predsavzatie s ľudstvom?

„Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ — 1. Mojž. 1:28.

Zmenilo sa Božie predsavzatie so zemou?

„Moje slovo... sa ku mne [nevráti] bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čom som ho poslal.“ — Iz. 55:11.

„Toto povedal Jehova, Stvoriteľ nebies, On, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná: ‚Ja som Jehova a niet nikoho iného.‘“ — Iz. 45:18.

„Budete sa teda modliť takto: ‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.‘“ — Mat. 6:9, 10.

„Zločinci budú odrezaní, ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, budú vlastniť zem. Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:9, 29.

Aké podmienky budú na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva?

„Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ — 2. Petra 3:13.

„Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ — Mich. 4:3, 4.

„Istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť. Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ — Iz. 65:21, 22.

„Nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Iz. 33:24.

„Sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjav. 21:3, 4; pozri aj Jána 3:16.

„Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty sám si verne oddaný? Veď všetky národy prídu a budú ťa uctievať... lebo boli zjavené tvoje spravodlivé ustanovenia.“ — Zjav. 15:4.

[Rámček/obrázok na strane 169]

Tí, ktorí idú do neba

Koľko ľudí pôjde do neba?

„Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ — Luk. 12:32.

„Videl som, a hľa, Baránok [Ježiš Kristus] stál na [nebeskom] vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú napísané na čelách jeho meno a meno jeho Otca. A spievajú akoby novú pieseň pred trónom a pred štyrmi živými tvormi a staršími, a nikto sa nemohol naučiť tú pieseň okrem tých stoštyridsaťštyritisíc kúpených zo zeme.“ — Zjav. 14:1, 3.

Je všetkých 144 000 zo Židov?

„Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom. Navyše, ak patríte Kristovi, ste naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu.“ — Gal. 3:28, 29.

„Židom nie je ten, kto ním je navonok, ani obriezka nie je to, čo je navonok na tele. Ale ten je Žid, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“ — Rim. 2:28, 29.

Prečo Boh berie niektorých ľudí do neba?

„Budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ — Zjav. 20:6.

[Rámček/graf na strane 171]

Správa o Pamätnej slávnosti

Za 25 rokov bolo na Pamätnej slávnosti stokrát viac pozorovateľov ako tých, ktorí prijímali symboly

[Graf]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Prijímajúci

Prítomní

1 500 000

1 250 000

1 000 000

750 000

500 000

250 000

1935 1940 1945 1950 1955 1960

[Obrázky na strane 167]

Na zjazde vo Washingtone, D. C., bolo pokrstených 840 osôb