Kresťanský zbor v prvom storočí

Na Letnice roku 33 n. l. bol na 120 Ježišových učeníkov vyliaty svätý duch a oni začali v mnohých jazykoch hovoriť o vznešených Božích veciach. Tak bol založený kresťanský zbor. V ten deň bolo pokrstených asi 3000 nových učeníkov. — Skutky, 2. kapitola.

Keď apoštoli a iní ďalej smelo hovorili Božie Slovo, zbory na rôznych miestach vzrastali v počte. Ako je zaznamenané v knihe Skutky, kázanie sa čoskoro rozšírilo po celej oblasti Stredozemného mora, od Babylona a severnej Afriky až po Rím a možno aj Španielsko. — Rimanom 15:18–29; Kolosanom 1:23; 1. Petra 5:13.

Kdekoľvek sa ľudia stali učeníkmi, vytvárali zbory. Spôsobilí, zrelí muži boli vymenovaní za starších čiže za dozorcov, aby sa v zboroch dodržiavali zásady správneho učenia a správania. No netvorili triedu duchovenstva; boli služobníkmi a spolupracovníkmi pre Božie Kráľovstvo. — Skutky 14:23; 20:28; 1. Korinťanom 3:5; 5:13; Kolosanom 4:11; 1. Timotejovi 3:1–15; Hebrejom 13:17; 1. Petra 5:1–4.

Apoštoli a ďalší blízki spolupracovníci slúžili ako vedúci zbor. Ujímali sa vedenia v kazateľskom diele. Riešili problémy v jeruzalemskom zbore. Do Samárie a Antiochie poslali spôsobilých bratov, aby tam posilnili nových veriacich. Prerokovali spor o obriezke a svoje rozhodnutie poslali všetkým zborom, aby ho dodržiavali. Neboli však pánmi nad ostatnými, ale boli služobníkmi a spolupracovníkmi celého zboru. — Skutky 4:33; 6:1–7; 8:14–25; 11:22–24; 15:1–32; 16:4, 5; 1. Korinťanom 3:5–9; 4:1, 2; 2. Korinťanom 1:24.

Títo raní učeníci boli známi ako kresťania a boli tak nazvaní božskou prozreteľnosťou. Odlišovali sa aj svojím učením; bolo nazývané učenie apoštolov alebo vzor zdravých slov. Toto biblické učenie bolo známe aj ako pravda. — Ján 17:17; Skutky 2:42;  11:26; Rimanom 6:17; 1. Timotejovi 4:6; 6:1, 3; 2. Timotejovi 1:13; 2. Petra 2:2; 2. Jána 1, 4, 9.

Boli celosvetovým spoločenstvom bratov zjednoteným v láske. Prejavovali záujem o spoluveriacich v iných krajinách. Keď cestovali do iných krajín, spoluveriaci ich prijímali vo svojich domoch. Udržiavali si vysokú úroveň mravného správania a boli svätým ľudom oddeleným od sveta. Pevne zachovávali v mysli čas prítomnosti Jehovovho dňa a horlivo verejne oznamovali svoju vieru. — Ján 13:34, 35; 15:17–19; Skutky 5:42; 11:28, 29; Rimanom 10:9, 10, 13–15; Títovi 2:11–14; Hebrejom 10:23; 13:15; 1. Petra 1:14–16; 2:9–12; 5:9; 2. Petra 3:11–14; 3. Jána 5–8.

Ako to však bolo predpovedané, v druhom a treťom storočí sa začalo šíriť veľké odpadnutie. Výsledkom boli rozsiahle cirkevné systémy, ktoré si nezachovali čistotu raného kresťanského zboru, čo sa týka učenia, správania, organizácie a vzťahu k svetu. — Matúš 13:24–30, 37–43; 2. Tesaloničanom, 2. kapitola.

No Ježiš predpovedal, že v závere systému vecí nastane obnova pravého uctievania. Jehovovi svedkovia sú presvedčení, že túto obnovu možno vidieť v ich celosvetovej činnosti v našej dobe, asi 1900 rokov po Ježišovom proroctve. Na nasledujúcich stranách bude vysvetlené prečo.

• Ako bol kresťanský zbor založený a ako rástol?

• Ako bol nad zborom udržiavaný dohľad?

• Čím sa kresťania prvého storočia jasne odlišovali?

[Mapa na strane 7]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Čierne more

Kaspické more

Veľké more

Červené more

Perzský záliv

Oblasti, kam sa v 1. storočí dostalo dobré posolstvo

ITÁLIA

Rím

GRÉCKO

MALTA

KRÉTA

CYPRUS

BITÝNIA

GALÁCIA

ÁZIA

KAPPADOKIA

CILÍCIA

SÝRIA

IZRAEL

Jeruzalem

MEZOPOTÁMIA

Babylon

Niektorí ľudia v týchto oblastiach sa stali veriacimi

ILLÝRIA

MÉDIA

PARTIA

ELÁM

ARÁBIA

LÍBYA

EGYPT

ETIÓPIA

[Obrázky na strane 7]

Raní kresťania odvážne kázali Božie Slovo

Kamkoľvek kresťania cestovali, boli prijímaní v domoch spoluveriacich