Je táto kniha v súlade s vedou?

Náboženstvo nepovažovalo vždy vedu za svojho priateľa. V minulých storočiach sa niektorí teológovia stavali proti vedeckým objavom, keď mali pocit, že ohrozujú ich výklad Biblie. Ale je veda naozaj nepriateľom Biblie?

KEBY pisatelia Biblie súhlasili s najrozšírenejšími vedeckými názormi svojej doby, výsledkom by bola kniha krikľavých vedeckých nepresností. No jej pisatelia nepodporovali také nevedecké a mylné predstavy. Naopak, zaznamenali veľa výrokov, ktoré sú nielen vedecky pravdivé, ale ktoré aj priamo odporovali prijímaným názorom svojej doby.

Aký tvar má zem?

Táto otázka tisícročia vzbudzovala zvedavosť ľudí. V staroveku prevládal názor, že zem je plochá. Napríklad Babylončania verili, že vesmír je skrinka alebo komnata a zem je jej podlaha. Védski kňazi v Indii si predstavovali, že zem je plochá a že obývaná je len jedna jej strana. Jeden primitívny kmeň v Ázii vykresľoval zem ako obrovskú čajovú tácku.

Už v šiestom storočí pred n. l. grécky filozof Pytagoras teoretizoval o tom, že keď sú mesiac a slnko guľaté, aj zem musí byť guľa. Aristoteles (štvrté storočie pred n. l.) s tým neskôr súhlasil a vysvetlil, že guľatosť zeme dokazujú zatmenia mesiaca. Tieň zeme na mesiaci je zakrivený.

No predstava plochej zeme (len s vrchnou stranou obývanou) sa celkom nevytratila. Niektorí nedokázali prijať logický dôsledok guľatej zeme — predstavu protinožcov. Lactantius, kresťanský apologéta zo štvrtého storočia n. l., sa vysmieval práve tejto predstave. Argumentoval: „Jestvuje niekto taký nerozumný, kto by veril, že sú ľudia, ktorých šľapaje sú vyššie než ich hlavy?... Že obilie a stromy rastú nadol? Že dážď a sneh a ľadovec padá nahor?“¹

Predstava protinožcov znamenala pre niektorých teológov dilemu. Určité teórie hovorili, že ak existujú protinožci, zrejme nemajú nijaké spojenie so známymi ľuďmi, či už preto, lebo more je príliš široké, aby bolo možné sa cezeň preplaviť, alebo preto, lebo rovník obklopuje nepreniknuteľné tropické pásmo. Tak odkiaľ mohli pochádzať nejakí protinožci? Niektorí zmätení teológovia radšej uverili, že nemôžu jestvovať nijakí protinožci, alebo dokonca že zem, ako argumentoval Lactantius, nemôže byť v žiadnom prípade guľou!

No predstava guľatej zeme prevážila a nakoniec bola všeobecne prijatá. Ale až na úsvite kozmického veku v 20. storočí ľudia mohli cestovať do vesmíru tak ďaleko, aby priamym pozorovaním potvrdili, že zem je guľa. *

 A aký postoj mala v tejto otázke Biblia? V ôsmom storočí pred n. l., keď prevládajúcim názorom bolo to, že zem je plochá, stáročia pred tým, ako grécki filozofi teoretizovali o tom, že zem je pravdepodobne guľatá, a tisícročia pred tým, ako ľudia uvideli zem ako guľu z vesmíru, hebrejský prorok Izaiáš s pozoruhodnou jednoduchosťou napísal: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme.“ ​(Izaiáš 40:22) Hebrejské slovo chug, ktoré je tu preložené ako „kruh“, sa môže prekladať aj ako „guľa“.² Ďalšie preklady Biblie hovoria „zemeguľa“ ​(Douay Version) a „okrúhla zem“. — Moffatt. *

Biblický pisateľ Izaiáš sa vyhol bežným mýtom o zemi. Namiesto toho zapísal výrok, ktorý neohrozili ani pokroky na poli vedeckých objavov.

Čo podopiera zem?

V staroveku miatli ľudí aj ďalšie otázky o kozme: Na čom spočíva zem? Čo podopiera slnko, mesiac a hviezdy? Nepoznali zákon všeobecnej gravitácie, ktorý sformuloval Isaac Newton a publikoval v roku 1687. Predstava, že nebeské telesá sú v skutočnosti zavesené v prázdnom priestore na ničom, im bola neznáma. Preto ich vysvetlenia často naznačovali, že zem a iné nebeské telesá sú v priestore udržiavané hmotnými predmetmi alebo látkami.

Napríklad jedna staroveká teória, ktorú vytvorili zrejme ľudia žijúci na ostrove, hovorila, že zem je obklopená vodou a že v týchto vodách pláva. Hindovia sa domnievali, že zem má niekoľko základov, ktoré ležia jeden na druhom. Zem spočíva na štyroch slonoch, slony stoja na obrovskej korytnačke, korytnačka stojí na obrovskom hadovi a tento had skrútený pláva na vesmírnych vodách. Empedokles, grécky filozof z piateho storočia pred n. l., veril, že zem spočíva na vzdušnom víre a že tento vzdušný vír je príčinou pohybu nebeských telies.

Medzi najvplyvnejšie názory patrili názory Aristotela. Hoci vyjadril teóriu, že zem je guľa, popieral, že by mohla visieť v prázdnom priestore. V rozprave O nebi, kde vyvracia predstavu, že zem spočíva na vode, uviedol: „Pre vodu nie je prirodzené o nič viac ako pre zem, aby stála vo vzduchu: musí na niečom spočívať.“³ Teda na čom „spočíva“ zem? Aristoteles učil, že slnko, mesiac a hviezdy sú pripojené k povrchu pevných, priehľadných sfér. Každá sféra spočíva vnútri inej sféry a zem — nepohyblivá — je v strede. Ako sa sféry jedna v druhej točia, objekty na nich — slnko, mesiac a planéty — sa pohybujú po oblohe.

Aristotelovo vysvetlenie sa zdalo logické. Ako ináč by mohli nebeské telesá zostať hore, ak by neboli k niečomu pevne pripojené? Názory váženého Aristotela boli asi 2000 rokov prijímané ako fakt. Podľa diela The New Encyclopædia Britannica v 16. a 17. storočí jeho učenie v očiach cirkvi „získalo status náboženskej dogmy“.⁴

S vynájdením ďalekohľadu začali astronómovia túto Aristotelovu teóriu spochybňovať. Správna odpoveď im však unikala, až kým Sir Isaac Newton nevysvetlil, že planéty sa nachádzajú v prázdnom priestore, udržiavané na obežných dráhach neviditeľnou silou — gravitáciou. Znelo to neuveriteľne a niektorí Newtonovi kolegovia nemohli uveriť tomu, že priestor by mohol byť prázdny, zväčša bez hmoty. *⁵

 Čo hovorí o tejto otázke Biblia? Takmer pred 3500 rokmi Biblia s mimoriadnou jasnosťou uviedla, že zem visí „na ničom“. (Jób 26:7) Slovo pre „nič“ ​(belimah), ktoré je tu použité, v pôvodnej hebrejčine doslovne znamená „bez ničoho“.⁶ Preklad Contemporary English Version používa výraz „na prázdnom priestore“.

Planéta visiaca „na prázdnom priestore“ vôbec nezodpovedala tomu, ako väčšina ľudí v tých dňoch vykresľovala zem. No biblický pisateľ výrazne predbehol svoju dobu a zaznamenal výrok, ktorý je vedecky pravdivý.

Biblia a lekárska veda — zhodujú sa?

Moderná lekárska veda nás veľa učí o šírení a prevencii chorôb. Lekárske pokroky v 19. storočí viedli k zavedeniu lekárskej praxe antisepsy — k redukovaniu infekcií čistotnosťou. Výsledok bol prekvapivý. Výrazne sa znížil počet infekcií a predčasných úmrtí.

Starovekí lekári však celkom nerozumeli tomu, ako sa šíria choroby, ani si neuvedomovali dôležitosť hygieny v predchádzaní chorobám. Nie div, že mnohé z ich lekárskych praktík by sa podľa dnešných noriem zdali barbarské.

Jedným z najstarších dostupných lekárskych textov je Ebersov papyrus, kompilácia egyptského lekárskeho poznania, datovaný asi do roku 1550 pred n. l. Tento zvitok obsahuje súpis asi 700 liekov na rôzne neduhy „od pohryznutia krokodílom až po bolesť nechta na palci“.⁷ The International Standard Bible Encyclopaedia uvádza: „Lekárske poznatky týchto lekárov boli čisto empirické, zväčša magické a celkom nevedecké.“⁸ Väčšina týchto liekov bola len neúčinná, ale niektoré z nich boli aj krajne nebezpečné. Jeden lekársky recept na liečbu rany odporúčal použiť zmes pripravenú z ľudských výkalov a ďalších prísad.⁹

Tento text egyptských liečiv bol napísaný asi v tom čase ako prvé knihy Biblie, ktoré zahrnovali mojžišovský Zákon. Mojžiš, ktorý sa narodil v roku 1593 pred n. l., vyrástol v Egypte. (2. Mojžišova 2:1–10) Ako člen faraónovej domácnosti bol „vyučený v celej egyptskej múdrosti“. (Skutky 7:22) Dobre poznal „lekárov“ Egypta. (1. Mojžišova 50:1–3) Ovplyvnili ich neúčinné alebo nebezpečné lekárske praktiky to, čo napísal?

Nie. Naopak, mojžišovský Zákon obsahoval hygienické pravidlá, ktoré výrazne predstihovali svoju dobu. Napríklad zákon o vojenských táboroch vyžadoval zahrabávanie výkalov mimo tábora. (5. Mojžišova 23:13) To bolo veľmi pokrokové preventívne opatrenie. Pomáhalo zabrániť kontaminácii vody a poskytovalo ochranu pred šigelózou, ktorú roznášajú muchy, a pred ďalšími hnačkovými ochoreniami, ktoré si aj v súčasnosti vyžiadajú každý rok milióny životov v krajinách, kde sú zlé hygienické podmienky.

Mojžišovský Zákon obsahoval aj ďalšie hygienické pravidlá, ktoré chránili Izrael  pred šírením infekčných chorôb. Človek, ktorý mal nejakú prenosnú chorobu alebo u ktorého bolo podozrenie, že ju má, bol daný do karantény. (3. Mojžišova 13:1–5) Oblečenie alebo nádoby, ktoré sa dostali do kontaktu so zvieraťom, ktoré odrazu uhynulo (možno na chorobu), mali byť pred ďalším použitím buď umyté, alebo zničené. (3. Mojžišova 11:27, 28, 32, 33) Každý človek, ktorý sa dotkol mŕtveho, bol považovaný za nečistého a musel podstúpiť očisťujúcu procedúru, pri ktorej si musel vyprať oblečenie a vykúpať sa. V sedemdňovom období nečistoty sa mal vyhýbať fyzickému kontaktu s druhými. — 4. Mojžišova 19:1–13.

Tento hygienický kódex odhaľuje múdrosť, aká v tom čase chýbala lekárom z okolitých národov. Tisícročia pred tým, ako sa lekárska veda dozvedela o spôsoboch, akými sa šíria choroby, Biblia predpisovala rozumné preventívne opatrenia na ochranu pred chorobami. Preto neprekvapuje, že Mojžiš mohol všeobecne o Izraelitoch vo svojej dobe povedať, že sa dožívajú 70 alebo 80 rokov. * — Žalm 90:10.

Zrejme uznáte, že predchádzajúce biblické vyjadrenia sú vedecky presné. Ale v Biblii sú aj ďalšie vyjadrenia, ktoré nemožno vedecky dokázať. Musí to Bibliu nevyhnutne stavať proti vede?

Prijať nedokázateľné

Výrok, ktorý je nedokázateľný, nie je nevyhnutne nepravdivý. Vedecké dôkazy sú obmedzené ľudskou schopnosťou nájsť dostatok dokladov a správne vysvetliť údaje. Ale niektoré pravdy sú nedokázateľné, lebo nijaké doklady sa nezachovali alebo sú nejasné či neodhalené, alebo vedecké schopnosti a možnosti nestačia na to, aby sa prišlo k jednoznačnému záveru. Mohlo by to tak byť s určitými biblickými vyjadreniami, pre ktoré chýbajú nezávislé fyzické doklady?

Napríklad zmienky Biblie o neviditeľnej ríši obývanej duchovnými osobami nemožno vedecky dokázať — ani vyvrátiť. To isté možno povedať o zázračných udalostiach spomenutých v Biblii. Pokiaľ ide o celosvetovú potopu v Noachovej dobe, nie je k dispozícii dosť jasných geologických dokladov, aby to niektorých ľudí uspokojilo. (1. Mojžišova, 7. kapitola) Musíme dôjsť k záveru, že potopa nebola? Historické udalosti sa môžu stať nejasnými časom a zmenou. Nie je teda možné, že tisícročia geologickej aktivity zahladili mnoho dokladov o potope?

Je pravda, že Biblia obsahuje vyjadrenia, ktoré nemožno dokázať ani vyvrátiť dostupnými fyzickými dokladmi. Ale malo by nás to prekvapovať? Biblia nie je vedecká učebnica. Je to však kniha pravdy. Už sme sa zaoberali presvedčivými dokladmi o tom, že jej pisatelia boli rýdzi a čestní muži. A keď sa zmieňujú o niečom, čo súvisí s vedou, ich slová sú presné a bez akéhokoľvek vplyvu starovekých „vedeckých“ teórií, ktoré sa napokon ukázali ako obyčajné mýty. Veda nie je teda nepriateľom Biblie. Máme všetky dôvody zvážiť to, čo hovorí Biblia, s otvorenou mysľou.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

Výrok, ktorý je nedokázateľný, nemusí byť nepravdivý

[Obrázok na strane 18]

Tisícročia pred tým, ako ľudia uvideli zem ako guľu z vesmíru, Biblia hovorila o „kruhu zeme“

[Obrázky na strane 20]

Sir Isaac Newton vysvetlil, že planéty sú udržiavané na svojich obežných dráhach gravitáciou