Kniha, ktorá „hovorí“ živými jazykmi

Ak jazyk, v ktorom bola nejaká kniha napísaná, zanikne, v skutočnosti zanikne aj kniha. Len málo ľudí dnes ovláda staroveké jazyky, v ktorých bola Biblia napísaná. A predsa je živá. Prežila, lebo sa „naučila hovoriť“ živými jazykmi ľudstva. Prekladatelia, ktorí ju „učili“ hovoriť inými jazykmi, stáli niekedy pred zdanlivo neprekonateľnými prekážkami.

PRELOŽIŤ Bibliu — s jej vyše 1100 kapitolami a 31 000 veršami — je obrovská úloha. No v priebehu storočí sa verní prekladatelia radi ujímali tejto ťažkej úlohy. Mnohí z nich boli ochotní znášať ťažkosti, a dokonca zomrieť za svoju prácu. História toho, ako bola Biblia prekladaná do jazykov ľudstva, je pozoruhodným príbehom vytrvalosti a vynachádzavosti. Pozrime sa aspoň na malú časť tohto pôsobivého príbehu.

Ťažkosti, ktorým čelili prekladatelia

Ako preložíte knihu do jazyka, ktorý nemá písomnú podobu? Viacerí prekladatelia Biblie stáli práve pred týmto problémom. Napríklad Ulfilas, ktorý žil v štvrtom storočí n. l., sa podujal preložiť Bibliu do jazyka, ktorý bol vtedy moderný, ale nemal písomnú podobu — do gótčiny. Ulfilas zvládol túto úlohu tak, že zostavil gótsku abecedu skladajúcu sa z 27 písmen, ktorá sa opierala hlavne o grécku a latinskú abecedu. Jeho preklad takmer celej Biblie do gótčiny bol dokončený pred rokom 381 n. l.

V deviatom storočí dvaja bratia hovoriaci po grécky, Cyril (pôvodným menom Konštantín) a Metod, obaja vynikajúci učenci a lingvisti, chceli preložiť Bibliu pre starých Slovanov. Ale staroslovienčina — predchodca dnešných slovanských jazykov — nemala písmo. A tak títo dvaja bratia vynašli abecedu, aby mohli vytvoriť preklad Biblie. Teraz mohla Biblia „hovoriť“ k mnohým ďalším ľuďom, k tým, ktorí žili v slovanskom svete.

V 16. storočí sa William Tyndale podujal preložiť Bibliu z pôvodných jazykov do angličtiny, ale narazil na silný odpor cirkvi i štátu. Tyndale, ktorý získal vzdelanie v Oxforde, chcel vytvoriť preklad, ktorému by mohol rozumieť aj „chlapec, ktorý chodí za pluhom“.¹ Ale aby to mohol urobiť, musel utiecť do Nemecka, kde bol v roku 1526 vytlačený jeho anglický „Nový zákon“. Keď boli výtlačky tohto prekladu prepašované do Anglicka, vrchnosti boli také rozzúrené, že ich začali verejne páliť. Tyndale bol neskôr zradený. Tesne predtým ako bol zaškrtený  a jeho telo bolo spálené, vyriekol nahlas tieto slová: „Pane, otvor oči anglickému kráľovi!“²

Prekladanie Biblie pokračovalo; prekladatelia sa nedali zastaviť. Do roku 1800 sa prinajmenšom časti Biblie „naučili hovoriť“ 68 jazykmi. Potom, keď vznikli biblické spoločnosti — zvlášť Britská a zahraničná biblická spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1804 —, Biblia sa rýchlo „učila“ ďalšie nové jazyky. Stovky mladých mužov dobrovoľne odišli do cudzích krajín ako misionári, mnohí s hlavným cieľom preložiť Bibliu.

Biblia sa učí jazyky Afriky

V roku 1800 bol v Afrike asi len tucet písaných jazykov. Stovky ďalších hovorených jazykov muselo čakať, kým pre ne niekto nevynájde písmo. Misionári prišli a naučili sa tieto jazyky bez pomoci šlabikárov alebo slovníkov. Potom tvrdo pracovali na tom, aby vytvorili pre ne písomnú podobu, a neskôr učili ľudí toto písmo čítať. Robili to preto, aby v budúcnosti mohli ľudia čítať Bibliu vo svojom vlastnom jazyku.³

Jedným takým misionárom bol Škót Robert Moffat. V roku 1821, keď mal Moffat 25 rokov, začal misiu medzi ľuďmi v južnej Afrike, ktorí hovoria jazykom tswana. Aby sa naučil ich nepísaný jazyk, stretával sa s týmito ľuďmi a niekedy cestoval do vnútrozemia, aby žil medzi nimi. „Títo ľudia boli láskaví,“ napísal neskôr, „a moje jazykové omyly veľakrát vyvolali výbuchy smiechu. Nikdy, ani v jedinom prípade, mi nikto neopravil slovo alebo vetu, kým nenapodobnil to, čo som povedal, tak efektne, že to medzi ostatnými vyvolalo veľké pobavenie.“⁴ Moffat vytrval a napokon sa jazyk naučil a dal mu písomnú podobu.

V roku 1829, po ôsmich rokoch práce medzi Tswanmi, Moffat dokončil preklad Evanjelia Lukáša. Aby ho mohol dať vytlačiť, cestoval v dobytčom vagóne asi 1000 kilometrov na pobrežie a potom nastúpil na loď do Kapského Mesta. Tam mu dal guvernér povolenie použiť vládny tlačiarenský stroj, ale Moffat si musel vysádzať i vytlačiť všetko sám, a evanjelium napokon vydal v roku 1830. Prvýkrát mohli Tswanovia čítať časť Biblie vo svojom vlastnom jazyku. V roku 1857 dokončil Moffat preklad celej Biblie do jazyka tswana.

Moffat neskôr opísal, ako reagovali Tswanovia, keď mali prvý raz k dispozícii Evanjelium Lukáša. Uviedol: „Poznal som jednotlivcov, ktorí prešli stovky kilometrov, aby dostali výtlačky Sv. Lukáša... Videl som, ako dostávajú časti Sv. Lukáša a plačú nad nimi, ako si ich tisnú na hruď a prelievajú slzy vďačnosti, až som nejednému musel povedať: ,Poškodíte si knihy slzami.‘“⁵

Oddaní prekladatelia ako Moffat tak dali mnohým Afričanom — pričom niektorí z nich spočiatku nevideli potrebu písaného jazyka — prvú príležitosť komunikovať písomne. Prekladatelia však boli presvedčení, že dávajú ľuďom v Afrike ešte hodnotnejší dar — Bibliu v ich vlastnom jazyku. Dnes Biblia, celá alebo jej časti, „hovorí“ vyše 600 africkými jazykmi.

Biblia sa učí jazyky Ázie

Zatiaľ čo sa prekladatelia v Afrike snažili vytvoriť písomnú podobu hovorených jazykov, na druhej strane sveta sa ďalší prekladatelia stretávali s celkom inou prekážkou — s prekladaním do jazykov, ktoré už mali zložité písmo. To bol problém,  s ktorým sa stretávali tí, čo prekladali Bibliu do jazykov Ázie.

Na začiatku 19. storočia William Carey a Joshua Marshman odišli do Indie a naučili sa mnohé z jej písaných jazykov. Za pomoci Williama Warda, tlačiara, vyrobili preklady aspoň častí Biblie takmer v 40 jazykoch.⁶ Autor J. Herbert Kane napísal o Williamovi Careym toto: „Vynašiel krásny, plynulý hovorový štýl [bengálskeho jazyka], ktorý nahradil starú klasickú formu, a tým urobil tento jazyk zrozumiteľnejším a príťažlivejším pre súčasných čitateľov.“⁷

Adoniram Judson, ktorý sa narodil a vyrastal v Spojených štátoch, odcestoval do Barmy a v roku 1817 začal prekladať Bibliu do barmčiny. Keď opisoval, aké ťažké bolo naučiť sa orientálny jazyk tak, aby mohol prekladať Bibliu, napísal: ,Keď sa učíme jazyk, ktorým hovoria ľudia na druhej strane zemegule, ktorých myšlienky plynú smermi odlišnými od našich a ktorých spôsoby vyjadrovania sú teda celkom nové a písmenám a slovám chýba aj tá najmenšia podobnosť s akýmkoľvek jazykom, s ktorým sme sa kedy stretli, keď nemáme nijaký slovník ani nijakého tlmočníka a musíme pochopiť niečo z jazyka skôr, ako môžeme poprosiť o pomoc nejakého domáceho učiteľa — to znamená prácu!‘⁸

V Judsonovom prípade to znamenalo asi 18 rokov úmornej práce. Posledná časť barmskej Biblie bola vytlačená v roku 1835. No pobyt v Barme ho stál veľa. Kým pracoval na preklade, bol obvinený zo špionáže a potom strávil takmer dva roky vo väzení zamorenom moskytmi. Krátko po prepustení mu zomrela manželka i malá dcérka na horúčku.

Keď 25-ročný Robert Morrison prišiel v roku 1807 do Číny, podujal sa na mimoriadne ťažkú úlohu preložiť Bibliu do čínštiny, jedného z najzložitejších písaných jazykov. Čínštinu poznal v obmedzenej miere, keďže ju začal študovať iba dva roky predtým. Morrison tiež musel zápasiť s čínskymi zákonmi, ktoré sa snažili zachovať čínsku izoláciu. Číňania mali pod trestom smrti zakázané učiť tento jazyk cudzincov. Cudzinec, ktorý by preložil Bibliu do čínštiny, by sa dopustil hrdelného zločinu.

Odvážny, ale opatrný Morrison ďalej študoval jazyk a rýchlo sa učil. Za dva roky získal prácu ako prekladateľ pre Východoindickú spoločnosť. Cez deň pracoval pre túto spoločnosť, ale v tajnosti a pod stálou hrozbou odhalenia pracoval na preklade Biblie.  V roku 1814, sedem rokov po tom, čo prišiel do Číny, boli už Kresťanské grécke Písma pripravené do tlače.⁹ O päť rokov neskôr dokončil s pomocou Williama Milna Hebrejské Písma.

Bol to obrovský úspech — Biblia mohla teraz „hovoriť“ v jazyku, ktorý používalo viac ľudí než ktorýkoľvek iný jazyk na svete. Vďaka schopným prekladateľom nasledovali preklady do ďalších ázijských jazykov. Dnes sú časti Biblie dostupné vo vyše 500 jazykoch Ázie.

Prečo muži ako Tyndale, Moffat, Judson a Morrison roky tvrdo pracovali — niektorí dokonca riskovali život —, aby preložili knihu pre ľudí, ktorých nepoznali, a v niektorých prípadoch pre ľudí, ktorí nemali písaný jazyk? Určite nie pre slávu alebo pre finančný zisk. Boli presvedčení, že Biblia je Božie Slovo a že by sa mala „prihovárať“ ľuďom — všetkým ľuďom — v ich vlastnom jazyku.

Či už si myslíte, že Biblia je Božie Slovo, alebo nie, možno budete súhlasiť, že obetavý duch, ktorého prejavovali títo zanietení prekladatelia, je v dnešnom svete veľmi vzácny. Nie je kniha, ktorá inšpiruje ľudí k takej nesebeckosti, hodna preskúmania?

[Graf na strane 12]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Počet jazykov, v ktorých boli vytlačené časti Biblie od roku 1800

68 107 171 269 367 522 729 971 1199 1762 2123

1800 1900 1995

[Obrázok na strane 10]

Tyndale prekladá Bibliu

[Obrázok na strane 11]

Robert Moffat

[Obrázok na strane 12]

Adoniram Judson

[Obrázok na strane 13]

Robert Morrison