Kniha, ktorá je nesprávne vysvetľovaná
Kniha, ktorá je nesprávne vysvetľovaná
„Teória o dvojitom pohybe zeme, okolo vlastnej osi a okolo slnka, je falošná a celkom v rozpore so Svätým Písmom.“ To uviedla Kongregácia Indexu rímskokatolíckej cirkvi vo výnose z roku 1616.1 Skutočne Biblia odporuje vedeckým faktom? Alebo bola nesprávne vysvetľovaná?
V ZIME na prelome rokov 1609/10 nasmeroval Galileo Galilei svoj novovynájdený ďalekohľad na nebo a objavil štyri mesiace obiehajúce okolo planéty Jupiter. To, čo videl, otriaslo prevládajúcou predstavou, že všetky nebeské telesá musia obiehať okolo zeme. Už predtým, v roku 1543, poľský astronóm Mikuláš Kopernik vyslovil teóriu, že planéty obiehajú okolo slnka. Galileo potvrdil, že tento názor je vedecky správny.
No pre katolíckych teológov to bolo kacírstvo. Cirkev už dávno presadzovala názor, že zem je stredobodom vesmíru.2 Tento názor bol založený na doslovnom výklade biblických textov, ktoré vykresľovali zem ako pevne postavenú „na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky“. (Žalm 104:5, Roháčkov preklad) Galileo bol predvolaný do Ríma a postavený pred inkvizíciu. Bol prísne vypočúvaný a donútený odvolať svoje objavy. Zvyšok života strávil v domácom väzení.
V roku 1992, asi 350 rokov po Galileovej smrti, katolícka cirkev napokon uznala, že mal predsa len pravdu.3 Ale ak mal Galileo pravdu, mýlila sa potom Biblia?
Pochopiť správny význam biblických pasáží
Galileo veril, že Biblia má pravdu. Keď jeho vedecké objavy odporovali všeobecnému výkladu určitých biblických veršov, dospel k záveru, že teológovia nepochopili správny význam týchto pasáží. Napokon, „dve pravdy si nikdy nemôžu odporovať,“ napísal.4 Domnieval sa, že presné termíny vedy a bežné slová Biblie si vzájomne neodporujú. Ale teológovia sa nedali presvedčiť. Trvali na tom, že všetky biblické výroky o zemi treba brať doslovne. Následkom toho nielenže zavrhli Galileove objavy, ale im aj unikol správny význam týchto biblických vyjadrení.
Áno, zdravý rozum by nám mal povedať, že keď Biblia hovorí o „štyroch uhloch zeme“, neznamená to, že biblickí pisatelia si mysleli, že zem je doslova štvorhranná. (Zjavenie 7:1) Biblia je napísaná jazykom bežných ľudí a často používa živé slovné obrazy. Keď teda Biblia hovorí, že zem má „štyri uhly“, trvalý „základ“, „podstavce“ a „rohový kameň“, neposkytuje tým vedecký opis zeme; očividne hovorí v metaforách, ktoré v bežnej reči často používame aj my. * — Izaiáš 51:13; Jób 38:6.
Životopisec L. Geymonat v knihe Galileo Galilei poznamenal: „Úzkoprsí teológovia, ktorí chceli obmedziť vedu na základe biblickej argumentácie, vlastne vrhali zlé svetlo na samotnú Bibliu.“5 A tak to naozaj bolo. V skutočnosti to bol teologický výklad Biblie — nie Biblia sama —, čo kládlo vede nerozumné obmedzenia.
Podobne aj dnes náboženskí fundamentalisti prekrúcajú Bibliu, keď tvrdia, že zem bola vytvorená za šesť 24-hodinových dní. (1. Mojžišova 1:3–31) Taký názor sa nezhoduje ani s vedou, ani s Bibliou. V Biblii, tak ako v bežnej reči, je slovo „deň“ flexibilný výraz, ktorým sa označujú jednotky času rozličnej dĺžky. V 1. Mojžišovej 2:4 je všetkých šesť stvoriteľských dní zhrnutých do jedného „dňa“. Hebrejské slovo prekladané v Biblii ako „deň“ môže jednoducho znamenať „dlhý čas“.6 Nie je teda nijaký biblický dôvod na tvrdenie, že stvoriteľské dni mali po 24 hodín. Fundamentalisti, ktorí to učia, nesprávne vysvetľujú Bibliu. — Pozri aj 2. Petra 3:8.
V priebehu dejín teológovia často prekrúcali Bibliu. Všimnime si niektoré ďalšie spôsoby, ako náboženstvá takzvaného kresťanstva nesprávne podávali to, čo hovorí Biblia.
Zle reprezentovaná náboženstvom
Skutky tých, ktorí hovoria, že sa držia Biblie, často kazia povesť knihy, o ktorej títo ľudia tvrdia, že ju majú v úcte. Takzvaní kresťania v mene Boha prelievajú krv svojich spoluveriacich. No Biblia pripomína nasledovníkom Krista, aby „sa navzájom milovali“. — Ján 13:34, 35; Matúš 26:52.
Niektorí duchovní zdierajú svoje stáda a mámia z nich ťažko zarobené peniaze — čo je veľmi vzdialené od biblického pokynu: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ — Matúš 10:8; 1. Petra 5:2, 3.
Je zrejmé, že Bibliu nemožno posudzovať podľa slov a skutkov tých, ktorí ju iba citujú alebo tvrdia, že podľa nej žijú. Preto človek s otvorenou mysľou bude chcieť sám zistiť, o čom vlastne Biblia hovorí a prečo je to taká významná kniha.
[Poznámka pod čiarou]
^ 8. ods. Napríklad aj tí najvecnejší astronómovia dnes hovoria o „východe“ a „západe“ slnka, hviezd a súhvezdí — hoci tieto telesá vytvárajú len zdanie pohybu následkom zemskej rotácie.
[Obrázok na strane 4]
Dva Galileove ďalekohľady
[Obrázok na strane 5]
Galileo pred inkvizítormi
