Čo hovorí Biblia o Bohu a o Ježišovi?

KEBY ľudia prečítali Bibliu od začiatku až do konca bez vopred vytvorenej predstavy o trojici, dospeli by sami od seba k takému pojmu? Nikdy.

Nestrannému čitateľovi veľmi jasne vysvitne, že Boh sám je všemohúci, stvoriteľ, oddelený a odlišný od kohokoľvek iného, a že Ježiš je i vo svojej predľudskej existencii tiež oddelený a odlišný a že je stvorená bytosť, podriadená Bohu.

Boh je jeden, nie traja

BIBLICKÉ učenie, že Boh je jeden, sa nazýva monoteizmus. A profesor cirkevných dejín L. L. Paine ukazuje, že monoteizmus vo svojej najčistejšej podobe nepripúšťa trojicu: „Starý zákon je prísne monoteistický. Boh je jediná osobná bytosť. Názor, že sa tam dá nájsť trojica... je vonkoncom nepodložený.“

Došlo azda po Ježišovom príchode na zem k nejakému odklonu od monoteizmu? Paine odpovedá: „V tejto veci nie je medzi Starým a Novým zákonom žiadny zlom. Monoteistická tradícia pokračuje. Ježiš bol Žid vychovaný židovskými rodičmi podľa starozákonných Písiem. Jeho učenie bolo až do špiku židovské; nové evanjelium, to áno, ale nie nová teológia... A prijímal ako svoju vieru základný text židovského monoteizmu: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jeden Boh.‘“

Spomínané slová nájdeme v 5. Mojžišovej 6:4. Katolícka Nová jeruzalemská Biblia (NJB,  angl.) tu hovorí: „Načúvaj, Izrael: Jahve, náš Boh, je jeden, jediný Jahve.“ * V gramatickej stavbe tohto verša nemá slovo „jeden“ žiadne plurálové modifikátory, ktoré by naznačovali, že znamená niečo iné než jedného jedinca.

Kresťanský apoštol Pavol neuviedol žiadnu zmenu v povahe Boha ani po Ježišovom príchode na zem. Napísal: „Boh je iba jeden.“ — Galaťanom 3:20; pozri aj 1. Korinťanom 8:4–6.

V celej Biblii sa mnoho tisíc ráz hovorí o Bohu ako o jednej osobe. Keď hovorí, tak ako jeden nerozdelený jednotlivec. Biblia to už jasnejšie ani nemôže vyjadriť. Boh hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu.“ ​(Izaiáš 42:8) „Ja som Jahve, tvoj Boh... Nesmieš mať iných bohov okrem mňa.“ ​(Kurzíva od nás.) — 2. Mojžišova 20:2, 3, Heger.

Prečo by všetci Bohom inšpirovaní pisatelia Biblie hovorili o Bohu ako o jednej osobe, keby bol v skutočnosti tromi osobami? Na čo iné než na mýlenie ľudí by to mohlo slúžiť? Keby sa Boh skladal z troch osôb, iste by primal pisateľov svojej Biblie, aby to plne objasnili — tak, aby o tom nemohlo byť pochýb. Boli by to urobili aspoň pisatelia Kresťanských gréckych písiem, ktorí sa osobne stretávali s Božím Synom. Ale neurobili to.

Naopak, biblickí pisatelia zreteľne objasnili to, že Boh je jedna osoba — jedinečná, nerozdelená bytosť, ktorá nemá sebe rovného: „Ja som Jehova a nie je nikto iný. S výnimkou mňa nie je žiadny Boh.“ ​(Izaiáš 45:5) „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si najvyšší nad celou zemou.“ — Žalm 83:18; 83:19, v Roháčkovom preklade (RP).

Nie Boh v množnom čísle

JEŽIŠ nazval Boha „jediným pravým Bohom“. (Ján 17:3) Nikdy sa o Bohu nezmieňoval ako o božstve viacerých osôb. Preto nikde v Biblii nie je nikto iný než Jehova nazvaný Všemohúci. Inak by slovo „všemohúci“ ani nemalo zmysel. Ani o Ježišovi ani o svätom duchu sa nikdy nič také nehovorí, lebo Jehova sám je najvyšší. V 1. Mojžišovej 17:1 vyhlasuje: „Ja som Boh Všemohúci.“ A v 2. Mojžišovej 18:11 sa hovorí: „Jehova je väčší než všetci ostatní bohovia.“

V Hebrejských písmach má slovo elohah (boh) dve formy množného čísla, totiž elohim (bohovia) a eloheh (bohovia niečoho). Tieto formy množného čísla sa najčastejšie vzťahujú na Jehovu, a sú v takom prípade prekladané jednotným číslom ako „Boh“. Svedčia tieto formy množného čísla o trojici? Nie. William Smith hovorí v Biblickom slovníku (angl.): „Fantastická myšlienka, že [elohim] poukazuje na trojicu osôb v Božstve, dnes medzi vedcami ťažko nájde zástancov. Je buď tým, čomu gramatici hovoria plurál majesticus, alebo označuje plnosť božskej sily, súhrn síl, ktorými sa prejavuje Boh.“

The American Journal of Semitic Languages and Literatures hovorí o elohim: „Takmer bez výnimky sa spája s prísudkom v jednotnom čísle a viaže na seba prívlastok v jednotnom čísle.“ To možno doložiť napríklad tým, že v správe o stvorení sa titul elohim vyskytuje tridsaťpäťkrát, a sloveso, ktoré opisuje, čo Boh povedal a urobil, je zakaždým v jednotnom čísle. (1. Mojžišova 1:1–2:4) Preto spomenutá publikácia uzatvára: „[Elohim] musí byť vykladané skôr ako zosilnené množné číslo, označujúce veľkosť a majestát.“

Elohim neznamená „osoby“, ale „bohovia“. A tak tí, ktorí dokazujú, že toto slovo označuje trojicu, robia zo seba polyteistov, ctiteľov viac než jedného Boha. Prečo? Pretože by to znamenalo, že v trojici sú traja bohovia. Ale temer všetci zástancovia trojice odmietajú názor, že trojicu vytvárajú traja samostatní bohovia.

Biblia používa slová elohim a eloheh, aj keď sa zmieňuje o viacerých falošných modlárskych bohoch. (2. Mojžišova 12:12; 20:23) No inokedy sa takto vyjadruje len o jednom falošnom bohu, tak ako keď Filištínci hovoria o ‚svojom bohu [eloheh] Dágonovi‘. (Sudcov 16:23, 24) Aj Baal je nazývaný „boh [elohim]“. (1. Kráľov 18:27) Navyše sú týmto výrazom označovaní aj ľudia. (Žalm 82:1, 6) Mojžišovi bolo povedané, že bude slúžiť ako „Boh“ [elohim] Áronovi a faraónovi. — 2. Mojžišova 4:16; 7:1.

Z používania titulov elohim a eloheh na falošných bohov, dokonca i na ľudí, nevyplýva,  že každý z nich je množstvom bohov; takisto ani použitie elohim alebo eloheh na Jehovu neznamená, že je viac než jednou osobou, najmä keď zvážime svedectvá ostatných častí Biblie.

Ježiš ako oddelené stvorenie

NA ZEMI bol Ježiš človekom, pravda, dokonalým, keďže Ježišovu životnú silu preniesol do Máriinho lona Boh. (Matúš 1:18–25) Ale to nebol jeho začiatok. Sám vyhlásil, že „zostúpil z nebies“. (Ján 3:13) Bolo teda iba prirodzené, ak neskôr povedal svojim nasledovníkom: „A čo keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv?“ — Ján 6:62, RP.

Teda pred príchodom na zem Ježiš existoval v nebi. Bol však jednou z osôb vo všemohúcom, večnom trojjedinom Božstve? Nie, lebo Biblia jasne vyhlasuje, že Ježiš bol vo svojej predľudskej existencii stvorenou duchovnou bytosťou, takisto ako boli duchovnými bytosťami stvorenými Bohom anjeli. Ani anjeli, ani Ježiš pred svojím stvorením neexistovali.

Vo svojej predľudskej existencii bol Ježiš „prvorodený zo všetkého stvorenia“. (Kolosanom 1:15, preklad Novej Vulgáty) Bol „počiatok stvorenia Božieho“. (Zjavenie 3:14, Ekumenický preklad) „Počiatok [po grécky arché] nemožno vysvetľovať tak, ako by znamenal, že Ježiš bol ‚počínateľom‘ Božieho tvorstva. Ján používa vo svojich biblických spisoch rôzne tvary gréckeho slova arché vyše dvadsaťkrát a zakaždým ide o obvyklý význam „počiatok“. Áno, Ježiš bol stvorený Bohom ako počiatok Božích neviditeľných stvorení.

Všimli ste si, ako tieto zmienky o Ježišovom pôvode presne zodpovedajú výrokom, ktoré vyslovuje zosobnená „múdrosť“ v biblickej knihe Prísloví: „Jahve ma stvoril, prvé dielo svojej cesty, od pradávna, skôr ako iných svojich tvorov. Skôr než pohoria boli ponorené, som sa narodila, než kopce povstali, skôr než vytvoril nivy a zeme prsť, skaliská, pevninu zemského okrsku.“ ​(Príslovia 8:12, 22, 25, 26, Heger) Výraz „múdrosť“ je tu použitý na označenie osoby, ktorú Boh stvoril, a väčšina učencov sa zhoduje v tom, že je to vlastne označenie Ježiša ako duchovného tvora, ktorým bol predtým, kým začal existovať ako človek.

Ako „múdrosť“ v predľudskej existencii Ježiš o sebe ďalej hovorí, že bol „po jeho [Božom] boku, majster v remesle“. (Príslovia 8:30, Jeruz. b.) V súlade s touto úlohou majstra remesiel hovorí Kolosanom 1:16 o Ježišovi, že „skrze neho stvoril Boh všetko v nebi a na zemi“. – Preklad do dnešnej angličtiny.

Takže všemohúci Boh stvoril všetko ostatné pomocou tohto majstra v diele, svojho mladšieho spoločníka. Biblia to zhŕňa takto: „My máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko... a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko.“ ​(Kurzíva od nás.) — 1. Korinťanom 8:6, preklad Novej Vulgáty (NV).

Bol to nepochybne tento majster remesla, komu Boh povedal: „Urobme človeka na svoj obraz.“ ​(1. Mojžišova 1:26) Niektorí tvrdia, že množné číslo je tu vyjadrením trojice. Ale keby ste povedali: „Urobme si my sami niečo,“ iste by to nikto nechápal ako znak toho, že je vo vás niekoľko osôb spojených do jednej podstaty. Jednoducho ste tým mysleli, že dvaja alebo viacerí jednotlivci budú na niečom pracovať spolu. A tak isto Boh, keď hovoril v množnom čísle, jednoducho oslovoval iného jednotlivca, svoje prvé duchovné stvorenie, majstra v remesle, predľudského Ježiša.

Mohol by Boh byť pokúšaný?

V Matúšovi 4:1 sa hovorí o tom, že Ježiš bol „pokúšaný diablom“. Keď satan ukázal Ježišovi „všetky kráľovstvá sveta s ich slávou,“ povedal: „Dám ti toto všetko, ak padneš a preukážeš mi akt uctievania.“ ​(Matúš 4:8, 9) Satan sa pokúšal dohnať Ježiša k tomu, aby porušil vernosť Bohu.

Aká by to však bola skúška vernosti, keby Ježiš bol Boh? Mohol by sa Boh vzbúriť sám proti sebe? To určite nie. Ale anjeli a ľudia sa proti Bohu vzbúriť mohli, aj to urobili. Pokúšať Ježiša malo zmysel, iba ak nebol Bohom, ale oddeleným jednotlivcom, ktorý mal vlastnú slobodnú vôľu a ktorý mohol byť neverný, ak by sa tak rozhodol, tak ako anjel alebo človek.

 A na druhej strane, ťažko si predstaviť, že by Boh mohol zhrešiť a byť sám sebe neverný. „Dokonalá je jeho činnosť... Boh vernosti... spravodlivý je a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4) Teda ak by Ježiš bol Boh, nemohol by byť pokúšaný. — Jakob 1:13.

Ježiš nebol Boh, takže mohol byť neverný. Ale on zostal verný a povedal: „Odíď, satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ — Matúš 4:10.

Aké veľké muselo byť výkupné?

JEDEN z hlavných dôvodov, prečo Ježiš prišiel na zem, sa tiež priamo dotýka trojice. Biblia hovorí: „Lebo je jeden Boh a jeden sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých.“ — 1. Timotejovi 2:5, 6.

Ježiš, nič viac a nič menej ako dokonalý človek, sa stal výkupným, ktoré presne vyrovnáva to, čo stratil Adam — právo na dokonalý ľudský život na zemi. Preto mohol byť Ježiš apoštolom Pavlom oprávnene nazvaný „posledný Adam“, a v tejto súvislosti o ňom Pavol povedal: „Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ ​(1. Korinťanom 15:22, 45) Ježišov dokonalý ľudský život bol „zodpovedajúcim výkupným“, ktoré vyžadoval božský zmysel pre právo — nič viac, nič menej. Aj v ľudskom práve je základnou zásadou to, že zaplatená cena by mala zodpovedať spáchanej krivde.

No keby bol Ježiš súčasťou Božstva, výkupná cena by bola neporovnateľne vyššia, než akú vyžadoval Boží zákon. (2. Mojžišova 21:23–25; 3. Mojžišova 24:19–21) V Edene zhrešil len dokonalý človek, Adam, nezhrešil Boh. Tomu muselo výkupné, ak malo byť v ozajstnej zhode s Božím zmyslom pre právo, presne zodpovedať — musel ním byť dokonalý človek, „posledný Adam“. Preto keď Boh poslal Ježiša na zem ako výkupné, urobil ho tým, čo vyhovovalo právu — nie vtelením, nie bohočlovekom, ale dokonalým človekom, „nižším než anjeli“. (Hebrejom 2:9; porovnaj so Žalmom 8:5, 6; 8:6, 7, RP.) Ako by mohla byť ktorákoľvek časť všemohúceho Božstva — Otec, Syn, alebo svätý duch — niekedy nižšia než anjeli?

Ako bol „jednosplodeným Synom“?

BIBLIA nazýva Ježiša Božím „jednosplodeným Synom“. (Ján 1:14; 3:16, 18; 1. Jána 4:9) Trinitári hovoria, že Boh je večný, a preto je večný i Boží Syn. Ale ako môže byť niekto synom a zároveň byť rovnako starý ako jeho otec?

Trinitári vyhlasujú, že v Ježišovom prípade výraz „jednosplodený“ znamená čosi iné, než čo by znamenal podľa slovníkovej definície „plodenia“, ktorá znie: „plodiť, a tak sa stávať otcom“. (Websterov deviaty nový školský slovník, angl.) Hovoria, že v Ježišovom prípade to má „význam nezačatého príbuzenstva“, akéhosi jedinečného synovského vzťahu bez splodenia. (Vineov výkladový slovník starozákonných a novozákonných slov, angl.) Znie vám to logicky? Mohol by sa muž stať otcom syna, keby ho nesplodil?

A prečo používa Biblia práve to isté grécke slovo pre „jednosplodený“ ​(ako bez vysvetlenia pripúšťa Vine) na opis príbuzenského vzťahu Izáka a Abraháma? Hebrejom 11:17 hovorí o Izákovi ako o Abrahámovom  „jednosplodenom synovi“. Nemôže byť pochýb, že Izák bol jednosplodený v normálnom zmysle, a nebol rovný vekom alebo postavením svojmu otcovi.

Základné grécke slovo pre „jednosplodený“, použité na Ježiša aj na Izáka, je monogenes. Je zložené zo slova monos, znamenajúceho „jediný“, a zo slova ginomai, ktorého koreň má význam „plodiť“, „stať sa (vojsť do bytia)“, ako uvádza Strongova Vyčerpávajúca konkordancia (angl.). Preto je monogenes definované ako „jediný narodený, jediný splodený, čiže jediné dieťa“. — Grécky a anglický lexikon Nového zákona od E. Robinsona.

Teologický slovník Nového zákona (angl.), vydaný Gerhardom Kittelom, hovorí: „[Monogenes] znamená ‚sám pôvodom‘, to jest bez súrodencov.“ Tento spis ešte poznamenáva, že v Jánovi 1:18; 3:16, 18 a v 1. Jána 4:9 „je Ježišov vzťah nie iba porovnávaný so vzťahom jediného dieťaťa k jeho otcovi. Je to vzťah jednosplodeného k Otcovi.“

A tak život Ježiša, jednosplodeného Syna, mal svoj začiatok. A všemohúci Boh môže byť právom nazvaný jeho sploditeľom čiže Otcom, v takom istom zmysle, v akom je pozemský otec, napríklad Abrahám, tým, kto splodil syna. (Hebrejom 11:17) Preto keď Biblia hovorí o Bohu ako o „Otcovi“ Ježiša, myslí tým to, čo hovorí — že sú dvoma oddelenými jednotlivcami. Boh je starší. Ježiš je mladší — vekom, postavením, mocou i poznaním.

Keď si uvedomíme, že Ježiš nebol jediný Boží duchovný syn stvorený v nebi, vysvitne, prečo bol v jeho prípade použitý termín „jednosplodený Syn“. Nesčíselné ďalšie stvorené duchovné bytosti, anjeli, sú tiež nazvané „Boží synovia“, v takom istom zmysle ako Adam, pretože ich životná sila pochádza z Boha Jehovu, z prameňa alebo zdroja života. (Jób 38:7; Žalm 36:9; 36:10, RP; Lukáš 3:38) No tí boli stvorení prostredníctvom „jednosplodeného Syna“, ktorý bol jediný priamo splodený Bohom. — Kolosanom 1:15–17.

Bol Ježiš považovaný za Boha?

HOCI je Ježiš v Biblii často nazývaný Boží Syn, ako na Boha–Syna naňho v prvom storočí nikto ani nepomyslel. I démoni, ktorí veria, „že je jeden Boh“, vedia zo svojej skúsenosti v duchovnej ríši, že Ježiš nie je Boh. Preto Ježiša správne oslovovali ako oddeleného „Božieho Syna“. (Jakob 2:19; Matúš 8:29) A keď Ježiš zomrel, vedeli okolostojaci pohanskí rímski vojaci dosť na to, aby mohli povedať, že musí byť pravda to, čo počuli od jeho nasledovníkov — nie, že Ježiš je Boh, ale že „istotne to bol Boží Syn“. — Matúš 27:54.

Spojenie „Boží Syn“ sa teda vzťahuje na Ježiša ako na oddelenú stvorenú bytosť, nie ako na súčasť trojice. Ako Boží Syn nemohol byť samotným Bohom, lebo Ján 1:18 hovorí: „Boha nikto nikdy nevidel.“ — NV.

Učeníci hľadeli na Ježiša ako na ‚jedného sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi‘, nie ako na samotného Boha. (1. Timotejovi 2:5) Keďže sprostredkovateľ je podľa definície ktosi, kto je oddelený od tých, ktorí potrebujú sprostredkovanie, bolo by protirečením, keby Ježiš bol totožný s ktoroukoľvek zo strán, ktoré sa snaží zmieriť. To by znamenalo predstierať, že je niečím, čím nie je.

Biblia je zreteľná a dôsledná v podaní vzťahu Boha a Ježiša. Len Boh Jehova sám je všemohúci. Predľudského Ježiša stvoril priamo on. Teda Ježiš mal začiatok a nikdy nemohol byť rovný Bohu ani mocou, ani večnosťou.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

Ježiš, súc stvorený Bohom, sa nachádza v druhotnej pozícii v čase, moci a poznaní

[Obrázok na strane 15]

Ježiš povedal, že mal predľudskú existenciu, súc stvorený Bohom ako počiatok Božích neviditeľných stvorení